Tri a pol mesiaca

Trapas takáto frekvencia písania, ale ak nechcem, aby sa z tohto stal ďalší mamičkovský blog, tak som asi radšej ticho. Lebo okrem mamičkovania robím len toto:

  • venčím (s Taikou v nosiči – NOSIČE SÚ NAJLEPŠIA VEC NA SVETE, ĎAKUJEM AMEN – viac na konci blogýsku)
  • spím
  • vďačne pozerám na Brezáka ako božsky varí
  • jem, čo Brezák božsky navaril
  • kmitám na slovenské veľvyslanectvo vybavovať papiere Taike
  • sprchujem sa
  • vymieňam si prsné vložky (?!) za čisté, a tie špinavé periem
  • snažím sa na jednom logu robiť, ale trvá mi to jak lačnému srání, a už asi týždeň mám otvorených tristo okienok s tristo fontami, ale skutek zatím utek
  • zbieram hríby (viď môj Instagram)
  • šmelím veci na miestnom Bazoši a triedim a balím, lebo sa KONEČNE ideme FAKT presunúť na Slovensko na dobu neurčito dlhú, ale možno aj na furt (kto ma chce stretnúť, ozvite sa mi a KÚPTE MI KOFOLU A SLIVOVICU MEDOVINU A BRYNDZOVÉ HALUŠKY A MAKOVO-LEKVÁROVÉ LOKŠE, ďakujem amen namaste allah akbar)
  • online nenakupujem – rozumej, keď sa nudím pri nejakom zdĺhavom dojčení, alebo keď na mne Taika zaspí a nedá sa ništ, browsujem rôzne e-shopy a mám taký šport, že aj keď si prezriem trilión produktov, nič si nekúpim. Online window non-shopping, jou. 

 

Takže, dá še.

Taika je už veľká, ukecaná, pekná, má hĺbavé, múdre (a MODRÉ!) oči, silná je jak drak a váži 6,9kg, čo je v hornej hranici rastovej krivky. Takisto dĺžkou 64cm je v hornej hranici…ako hovoríme v Piešťanoch, baba jak plt! :D Digitálne súkromie jej poctivo na internetoch dodržujem, ale keď už mala tie tri mesiace, tak pár fotiek vám ukážem:

taika-tri-mesiace-MVF-aug-2019_BBtai
Venčíme sa po Lauttasaari. Taika je v našom obľúbenom, mäkkučkom BB-Tai meh dai nosiči, ktorý som vyšmelila úplne nový z fínskeho Bazoša za 40€ namiesto obvyklej ceny 89€. Ta fajne!
taika-tri-mesiace-MVF-aug-2019_GT
V pandovom pyžamku a s chlpatými bratmi :)
taika-tri-mesiace-MVF-aug-2019_metro
Prvýkrát v metre v kočíku (nie v nosiči) a velice nenadšená (ani zajko nepomohol), ale mater nadšená, lebo cestujúci s kočíkmi v Helsinkách nemusia platiť MHD lístok :D Išli sme takto na veľvyslanectvo niečo vybavovať….a naspäť išla v nosiči a kočík mi vozil ruksak. Typické!
taika-tri-mesiace-MVF-aug-2019
Fotka tuším zo včera, ňuňu.
taika-tri-mesiace-MVF-aug-2019_laru
Ida cestú na Neuvolu, Taika v Ergobaby nosiči a okolo nás nazadrzateľná JESEŇ. Tuná to už vypuklo, dneska ráno bolo 8 stupňov…brrr!!!

Takže tak voľajako. Ešte by som chcela oznámiť vospolok, že ma veľmi baví byť mamou, ale to sa dalo čakať, lebo to ma bavilo už pri neónkach v akváriu, akurát ma nikdy nenapadlo, že ma to bude takto baviť aj pri mini človeku. Ale baví ma to, je to super!

Samozrejme, mali sme šťastie, že Taika je zdravá, my sme zdraví (aspoň fyzicky, duševne ktovie :D), žijeme v blahobytnej Európe, máme strechu nad hlavou a z vodovodu tečie čistá voda, atď, atď…ale chápeme sa, mohla som aj hrozne týmto celým trpieť, čo sa ale nestalo. Dokonca ani nerozmýšľam nad svojím strateným single bezdetným životom, ako v každom druhom článku nejaká autorka zavýja, lebo whatever, nie? Boli dlhé noci v Subclube, už nie sú (čo je asi aj dobre, lebo fuj tie hajzle tam! Ja už len mojitko v Nu Spirit Bare môžem pochlipkávať, ale ani to nie teraz, až keď bude Taika väčšia :D), ale všeličo iné je nové a zábavné (a aj menej zábavné, napr., že máme na matraci nevyprateľný fľak od Taikinej ahem, veľkej potreby epických rozmerov).


A ešte úplne na koniec, dodatok o nosení detí – je to prisámbohu že NAJLEPŠÍ (a asi aj najprirodzenejší) nápad, ktorý si veľmi s Taikou užívame, a len ďakujem kapitalizmu, konzumerizmu a globalizácii za to, že je na svete toľko druhov rôznych nosičov! Ach!

Keďže som dlhšie hľadala, čo by tak bolo dobré (a dobré sú podľa mňa rôzne nosiče na rôzne príležitosti), skončili sme s Taikou s tým, že máme (z fínskeho Bazoša za 10€) naťahovaciu šatku (belgickú Babylonia Tricot-Slen Organic), ružový, kórejský Konny Baby (super vec, odporúčam), obvyklý iHosa kórejský chunei (toho času zbalený, lebo Taika sa rada v nosiči dojčí a tento chunei na to nie je ideálny), Ergobaby Original (SUPER – a za 20€ z fínskeho Bazoša!), Babylonia BB-Tai meh dai nosič (ňuňu…tiež z druhej ruky, som eko!), jeden príjemný Marsupi Breeze (super, ale suché zipsy sú rušivé, keď Taika v nosiči zaspí, vtedy ju nemôžem z neho vybrať ani keby čo bolo) a jednu tkanú mexickú šatku z Etsy s ktorou sa mi nechce srať (a pichá ma!), takže ju idem asi predať. Mala som aj mäkkučký ring sling z tureckej bavlny, ale Taika nie je veľmi ring sling typ, takže ten som tiež zrovna dneska expedovala inej mame, ktorá ho pre zmenu odo mňa vyšmelila na fínskom Bazoši. Koleso konzumerizmu sa krúti, a my sme všetky spokojné… :P

Je ale veľký rozdiel nakupovať takto nosiče z druhej ruky tu vo Fínsku a na Slovensku, lebo na Slovensku je okolo toho nejaká bublina, a aj keď je nosič po TRETEJ majiteľke, furt ho ľudia kľudne predávajú za 115€!!! O_o Čo akože…okej, chápem, limitované edície a tak…ale nemáte boha pri sebe?! (Opýtala sa ateistka) Fíni keď za 100€ nejaký nosič predávajú, tak to je už veľa…a inak sú tie ceny oveľa príjemnejšie, a bublina o dosť menšia.

Pre tých, ktorí by si chceli nejaký nosič kúpiť: poraďte sa (napr. v menej šialenej FB skupine Nosíme s láskou), poprezerajte internety a dobré e-shopy, NEKUPUJTE nezdravé chujoviny, kde môže dieťa sedieť tvárou vpred (čiže ani Ergobaby Omni nie), nestresujte sa, kuknite si rôzne európske značky (a ignorujte čínske shity na Amazone a pod.) a nenechajte sa veľmi vtiahnuť do bubliny (aj keď je to ťažké hehe – napr. ja ani šatky nepoužívam, lebo komu sa s tým chce ondiť?!, ale kúpila by som si ich asi desať, lebo pekný textil je moja slabosť ufff).

A ak ste bohatí, choďte si kúpiť Oschu a Artipoppe, a kúpte niečo tam aj mne, lebo po tom slintám už len z princípu. Howgh!

 

Postrehy od moominovských plienok – mesiac prvý

Môjho srcca šampiňón Taika mala nedávno (4. 7. ak chceme byť pedantní, 6. 7. ak sa pozeráme len na čísla) MESIAC, a už má o 1,7kg viac ako pri narodení. Zjavne je moje plnotučné, bio, eko, local, organic, zero waste mlieko superfood jak hovado!

Ona má teda prvý mesiac na matičke Zemi za sebou, a my máme zase za sebou prvý mesiac ako rodičia človeka, a nielen tibeťáka a perzského kocúra. Okrem toho, že to teda vôbec nie je také príšerné (rozumej, starostlivosť o novorodenca, ktorý je absolútne na nás odkázaný úplne vo všetkom), všelijaké veci som sa popritom toho mamalife naučila a všimla si.

Nasleduje neúplný a rozhádzaný zoznam novorodičovských postrehov písaný v miernom strese, lebo srcca šampiňón momentálne spí, ale nie je celkom isté, ako dlho jej to vydrží…a keď sa zobudí, pravdepodobne spustí rev, lebo treba superfood, ale že ASAP!

boobs appearing meme

Väčšina vecí pre bábätká (a mamy), ktorú vám trh a internety a algoritmy internetov pretláčajú ako NEVYHNUTNOSŤ je marketingovo ocukrovaná chujovina a nepotrebujete ju.
Dokonca aj ten kočík je otázny, lebo niežeby sa v ňom väčšine malých homo sapiens sapiens páčilo. Srcca šampiňón je najradšej, keď ju nosím na sebe, a ja som najradšej tiež, lebo vtedy môžem venčiť Gimlíka. Mám teda kórejský chunei nosič (ZÁZRAK BOHOV), mei tai nosič (ešte pilujem techniku) a nedávno som si objednala nordicky sivý, bavlnený ring sling.

Okrem kočíka to vyzerá tak, že nepotrebujeme asi 99% vecí ktoré sú nám podsúvané kradmou rukou marketingovou, ale čo sa ukázalo byť užitočné jak hovado je napríklad toto:

  • spomínané nosiče
  • tehotensko-dojčiaci vankúš v tvare podkovy (sú ale drahé, môj stál 70 Eur ugh)
  • cumle
  • látkové plienky (ktoré používame furt a stále, a na všetko)
  • jednorázové plienky (už sa chystám pomaly a lenivo prejsť na tie látkové, ale zatiaľ používame ňuňu najjemnejšie eko bio šecko plienky s moominkami, lebo Fínsko ta ňe!)
  • prebaľovací pult (len tá mäkká časť, ten stôl pod tým nepotrebujete)
  • vajco do auta
  • celá fínska maternity package
  • náhrdelník na ohrýzanie a držanie
  • také tie okrúhle hovadiny, ktoré si dáte na bradavky v podprsenke, aby vám nepretekalo mlieko a nevyzerali ste jak úplný blázen (liivinsuojat po fínsky, netuším to ale ani po slovensky a dokonca ani po anglicky nie)
  • kalciová masť (ďalší zázrak bohov, akurát že sa mi míňa)

Ostatné je fajn mať, ale rovnako sa to asi dá aj nemať. Neskôr bude treba viac vecí, ale kým je šampiňón takýto malý, treba jej toho fakt máličko – CECOK SUPERFOOD, lásku, teplo, suché plienky a spánok.

As-We-Change-The-Diaper-600x398

Deň so šampiňónom si plynie vo svojom vlastnom časopriestore
Nič nestíham, lebo minimálne teraz, kým fungujem ako on demand mliečny bar, tak sa nedá väčšinou nič, len sedieť s Taikou, nechať ju jesť, browsovať internety na mobile, alebo si čítať knihy a dať všetkému čas. Niekoho by z toho asi kleplo, ale mne to prospieva –  aspoň nesedím hodiny pred počítačom ako predtým, a skôr idem s deťmi – rozumej, s Taikou a s Gimlim – von. Jou, divný mater(in)ský wellness a mindfulness a hocijaký iný -ness!

Zlepšil sa mi multitasking
Minule som naraz dojčila, čítala si knihu (Solaris od Stanislawa Lema, mrazivo divná sci-fi klasika, ktorú som kedysi dávno čítala po česky, ale teraz po anglicky) a škrabkala Gimlíka na bruchu. To sú nové levely!

V telefóne mi pribudlo sedemstotisíc fotiek Taiky, takže už tam nie je len Gimli, Tuhka, kvetinky a Baltské more
Ona sa totiž každým dňom mení, takže mám FOMO jak blázen a fotím si ju. Jej fotky nikam nedávam (a ak náhodou neodolám na instagrame, tak aj tak jej zakrývam tvár), ale keď už mala ten mesiac, tak tuná je jedna zo včera!

DSC_3310-taika10jul19-edited-MVF

Kruhy pod očami má po mame, to je jasné. :D

Upratujeme pravidelne, lebo musíme
Umývam(e) riad. Periem(e). Vysávam(e). Toto robí väčšina ľudstva, ale ja som to zvykla mať dosť na háku, a Brezák jakbysmet. Teraz to už nejde tak dobre (mať na háku), lebo nie sme zase úplní barbari, a chceme aby Taika vyrastala v čistom a kultivovanom prostredí. Méta je to ambiciózna, ale aspoň tie plienky opraté môžu byť, žejo.

Krôčik po krôčiku možno nebudeme bordelári, ale neviem neviem.

Už viem spať aj cez deň!
Toto mi vždy robilo problémy, ale keď musíš, tak musíš. Noci sú dlhé a rána sú rozmrzelo ospalé, a tak poctivo siestujem vtedy, keď siestuje aj Taika. Je to super!

Mám ďalší dôvod na existenciálne krízy a úzkostné stavy!
Niekedy si hovorím, že by som sa mala dať vyšetriť, lebo no považte… Už nemusím mať nervy len z toho, že čo bude keď/keby sa *vlož hororový scenár nejakej tragédie, smrti, bolesti, utrpenia a bezvýchodiskovej situácie* stalo hocikomu v rodine vrátane Gimliho a Tuhku, ale mám nový objekt na úzkosti ťažkého kalibru!

Čo z nej vyrastie? Čo keď umrie na SIDS a nevyrastie? Čo keď teda síce vyrastie, ale do sveta rozvráteného klimatickou zmenou, vojnou o zdroje, zničenou prírodou a preľudnenými mestami plnými plastu a hnusu? Čo keď z nej bude feťák a troska? Čo ak sa v 14-tich spriahne s nejakým chujom hnusným a otehotnie? ČO KEĎ…?!?!

Jój, nekonečné sú možnosti Hrozných Vecí, Ktoré Sa Môžu Taike Stať, a ja mám bujnú fantáziu. Je to ale debilná zábava na dlhé chvíle, neodporúčam to.

psycho-puppy_o_1489177

Okej, asi tak nejako na teraz, toť moje postrehy. Teraz je tu štvrť na dve v noci a asi by sa mi patrilo ísť spať, lebo spánok teraz nie je samozrejmosť.

Brú noc a pekný piatoček!

 

 

Je to taika, že je tu Taika

Dlho tu bolo tichučko sťaby Fín s udicou sediaci v strede zamrznutého jazera čakajúci na ryby, ale to preto, že som RODILA, DOJČILA a PLIENKY MENILA. Teda, dojčenie a menenie plienok trvá, rodenie našťastie už nie, lebo to bol ešte väčší záhul ako mi mohla moja divoká predstavivosť sprostredkovať.

Normálne totižto pôrod a príprava nášho (zázračného!) tela naň prebieha asi takto:

Ste tehotná, máte brušisko ako slon, hejtujete šecko a hlavne celé tehotenstvo, a ideálne (ale nie je to vždy pravidlom) medzi 37 – 42 týždňom vám v jeden moment odtečie plodová voda. Jou!!!

Potom (alebo aj predtým) vám začnú naozajstné (už nie nudné Braxton-Hicks) kontrakcie, ktoré najprv nie sú veľmi časté a bolestivé, ale ako sa pôrod blíži, kontrakcie sa zosilňujú a prichádzajú častejšie. Ak ich máte 5 minút od seba, pakujte sa do pôrodnice, JE ČAS.

Dojdete do pôrodnice, pozrú sa vám medzi nohy, a ak nie ste natural birth hipisák, tak vás nafetujú čím len chcete…a keď je váš krčok maternice otvorený na 10cm, je čas tlačiť (alebo mať cisársky rez, aj keď tam je to asi jedno).

Tlačíte (alebo vás operujú) a v jednom momente sa stane zázrak a z vás vylezie malý človek, ktorý ideálne ručí ako tur, a má vysoké Apgar skóre.

 

Ach, to znie tak jednoducho a priamočiaro.
U mňa to prebiehalo takto:

Bola som tehotná, mala som brušisko ako slon, ale nič som nehejtovala, lebo mi nič nebolo, slniečko švícilo, Gimlíka som vonku venčila, a život bol fajn.

Až na moment tri dni pred samotným pôrodným dňom, kedy mi začali kontrakcie. 10-15 minút od seba, a bolestivé jak hovado! (A to ja mám vysoký prah bolesti, lebo jednak endometrioticky bolestivá menštruácia človeka vytrénuje, a dvak som počas gympla chodila na taekwon-do, kde sme sa okopávali tisícorakými spôsobmi, drevené dosky nohami a päsťami prerážali, a na pästiach sme kliky robili.)

Dva dni som to (s pomocou paracetamolu, ktorý mi nezaberá, a s nahrievaným ovseným vankúšikom a s horúcimi sprchami a, …) nejako vydržala, ale potom sme v jednu noc išli do pôrodnice, lebo som si už fakt myslela, že zahyniem. Tam ma tri hodiny pozorovali na monitoroch, dali mi nejaké silnejšie analgetikum a TENS, povedali mi že som otvorená na 2cm a to je o hovne lebo to nie je active labour, a poslali ma domov. Že diki.

Tak som trpela ešte ďalší deň, aj keď tieto otrasné kontrakcie bez priameho účinku na nič (volá sa to prodromal labour, slovenský ekvivalent neviem) boli cez deň trochu menej príšerné…ale zase na noc prišli, a pri jednom zvlášť hnusne bolestivom sťahu mi začala odtekať plodová voda. KONEČNE sa niečo dialo. To bolo o 3.00 ráno.

O 7.30 ráno 6. júna sme sa zase dostavili do pôrodnice, a pôrodné asistentky ma čekli a zistili, že už to nebude taká nuda, lebo brány Morie sa otvorili na 5cm. Bol pôrodný deň!

V mojom utrpení som si zažiadala o epidurál, lebo to je medicínsky zázrak a najlepší vynález hneď po kolese a písme. A aj som ho dostala, ale trvalo to TRIŠTVRTE HODINU a dve špičkové anesteziologičky sa celý tento čas snažili zaviesť do mňa tú ihlu. Juj no, ale to nešlo, lebo moje stavce sú zjavne príliš blízko pri sebe. Skúsili to na piatich rôznych miestach, a ja som mala chrbát dopichaný jak smažka. Sranda jak hovado, obzvlášť s pretrvávajúcimi kontrakciami.

Okej, mala som epidurál, ale pre istotu mi odišli kontrakcie v intenzite v akej boli predtým. Takže mi dali oxytocín, ktorý kontrakcie vyvoláva. Čakali sme, moje brány Morie sa rozostúpili na požadovaných 10cm. Po istom čase mi kontrakcie naozaj začali (diki, oxytocín!), ale ja som bola taká uťahaná z troch dní hroznej bolesti a nespania, že som ani poriadne nevládala tlačiť, a veľmi neelegantne som ručala ako polomŕtvy byvol pri každom zatlačení. Najprv len tak na povzbudenie svojej morálky, ale keďže mi časom prvá a aj druhá várka epidurálu odzneli, neskôr už ozaj z REÁLNEJ bolesti. Nechcela cica natural birth, ale ho čiastočne mala.

V istom momente počas pôrodu vytiahla pôrodná asistentka ihlu v dĺžke asi 30cm (nerobím si srandu), ktorou by sa dali očkovať velociraptory, a zamierila si to s tým medzi moje nohy. Transvaginálny pudentálny blok, fakjea! V živote som tak nezavýjala, ako vtedy…asi aj karelské vlky ma počuli! Nuž, ale dobrá vec to bola, lebo som vďaka tomu mohla pokračovať, aj s odznetým epidurálom.

Ech proste..dlho to celé trvalo, teda aspoň na môj vkus. Dokopy som hodinu a pol tlačila ako magor, až o 15.11 vyšla von táto deva:

taika-cerstvo-narodena-06062019-1511-mvf
Chvíľku po pôrode, NEVERÍM že som to celé prežila! Odfotil nás Brezák, ktorý hrdinsky vydržal celý pôrod.
taika-06062019-skryty-ksichtik-mvf
Túlime sa k sebe, obe unavené jak hovado.

Tadá!!! Prežili sme! Obe! Bol toto ale šťastný koniec mojho pôrodného utrpenia? Nie tak celkom. Čakali sme totiž ešte na placentu….ktorej sa ale nikam nechcelo. -_-

Takže ďalší oxytocín.
A tri pilule s hormonálnym koktejlom do môjho cteného zadku.
A dve pôrodné asistentky tlačiace mi na brucho.

A až potom to celé bolo za nami. Aj keď som ešte dostala vysoké dávky analgetík, lebo po hentakom zavádzaní epidurálu som mala extrémny risk strašných bolestí hlavy (našťastie tohto ma vyššie sily ušetrili). Jo, a päť stehov mám tam dole, ale to sa dalo čakať, ľudia nemajú celkom dobrý dizajn na pôrody (tá veľká hlava!!! chcem rodiť ako mačka, haló, tie nemajú také hlavy, a ide to ako po masle).

A teraz je tu s nami naša Taika!


TAIKA HELENA AHONEN

6. júna 2019 o 15.11
Váha: 3 285g
Dĺžka: 47cm
Obvod hlavy: 34,5cm


taika-v-nemocnici-08062019-mvf
Fotka ešte z nemocnice. Takto trávime väčšinu času, pekne skin to skin, ako treba. :) Inak jej fotky (s viditeľnou tvárou) nedávam nikde na internety, lebo si ctím jej digitálne súkromie, ale pri tomto blogu robím výnimku, lebo je to celé špeci!

TAIKA, lebo sme poetické typy, a vo fínčine “taika” znamená “mágia” – a s mojou endometriózou a s tristo gynekologickými problémami je dosť taika, že nie som neplodná, a mohla som spoluvytvoriť takúto dievčinku. Je to inak ale normálne meno, nájdete ho vo fínskom kalendári (a aj meno Taiga, ak máte radi lesy).

HELENA, lebo na oboch stranách našich rodín žili Heleny, a Fíni zvyknú dávať druhé meno po zosnulých predkoch. Týmto zdravím prababku Helenu na ducovské nebo!

taika-2apoltyzdna-mvf
Taika, môjho srcca šampiňón. <3 Tu má asi dva a pol týždňa.

Inak toto materstvo zatiaľ nie je taká hrôza, ako sa všetci zastrájali, a myslím si, že to zvládame s gráciou, ja a aj Brezák (ktorý je OTEC SNOV, prisámbohu!! dobre som sa ja vydala, za najlepšieho chlapa vo vesmíre :)).

Jo, spím(e) menej,
Jo, nestíham všeličo, lebo sa venujem Taike.
Jo, mám kruhy pod očami a mliekom zašpinené podprsenky.
Jo, nemôžem venčiť hocikedy a hocijako, lebo Taika.
Jo, nemôžem si hocičo obliecť, lebo dojčím.

Ale to je všetko v pohode, a dá sa to zvládnuť. A dneska sme sa už vlastne aj išli venčiť! Taika spiaca v mega pohodlnom a praktickom kórejskom chunei nosiči (objednala som si ešte dávnejšie z USA), Gimli cupitajúci pri mne a ja, šťastná ako blcha, že sa spolu všetci venčíme, a slnko švící, a je leto, a sme rodina, teraz už aj s malým človákom. La dolce vita.

taika-gimli-vencenie-29062019-mvf
Dnešné venčenie sa. Kruhy pod očami sú kvalitné, ale aj level mojej spokojnosti.

Vitaj na tomto svete, Taika! :) <3 Je nám cťou byť ti rodičmi. :)

S brušiskom na severe, časť druhá – fotky v lese

Som členkou v jednej medzinárodnej fejsbúkovej skupine, kde sme združené cice s odhadovanými termínami pôrodov v júni a v júli 2019. A je tam strašne veľa Američaniek. A pre Američanky je hocičo príležitosťou na oslavu, barbecue, párty, rodinnú stretávku…a fotky! A tie fotky samozrejme vyžadujú nejaký ten glam squad, ktorý z vás spraví bohyňu dokonalosti, a takisto by ste ideálne mali stráviť aspoň polovicu života výberom správneho oblečenia a doplnkov na daný event. Bonus body, ak budete mať na sebe šaty ako cukrová vata.

Najprv mi to prišlo celé drbnuté a prehnané a egocentrické (niežeby to čiastočne nebolo).

A potom sa mi to začalo páčiť! Šak lebo #YOLO ta ňe, prečo si nespraviť z hocičoho happening?

A tak som Brezákovi navrhla, že po vzore týchto Američaniek (ktoré asi od zočenia dvoch pásikov na ošťatom tehotenskom teste riešia baby shower a maternity photoshoot a gender reveal party a name reveal party a, …) pôjdeme tuná kúsok od nás do minilesa, ktorý mám špeciálne rada a často tam venčím Gimlíka.

No, a teda že síce žiaden glam squad nemám, ale keď už nič iné, tak si nahodím na seba zopár šiat a na pamiatku (a pre budúce pobavenie potomka) cvakneme jeho profesionálnou zrkadlovkou moje majestátne 35-týždňové brušisko.

A tak sa i stalo! Aha ho, pár fotiek z nášho lesa na Lauttasaari:

mia-1-mimivofinsku
Toto je moja obľúbená, možno preto, že je viac vidieť les ako mňa. Šaty od Mamalicious, príroda od Matky Zeme, vonku kosa jak hovado (asi 5C).
mia-8-mimivofinsku
Typická póza, ktorú jednoducho MUSÍTE, aj keď sa cítite bizarne (na rozdiel od vojvodkyne Meghan si ja brušisko takmer nikdy nedržím, takže ech…no ale dobre, kvôli fotke môže byť!). Šaty od Zuzany Zachar (Sashe). Kedysi som mala ideu, že by aj neformálnymi svatebními mohli byť, ale to by svadba musela byť v lete a nie v marci, keď je v Joensuu meter snehu a -5C a studený karelský vietor. Človek mieni…
mia-5-mimivofinsku
Bodkatý šifón je najvác! Šaty od Zuzany Zachar (Sashe), šestitá brada od Matky Prírody. xD
mia-17-mimivofinsku
Môže byť niekto takýto široký? Och joj. Šaty od malej bulharskej značky ESCUARA (Etsy), a to sú moje druhé a posledné maxi šaty v skrini. Rovno sa aj zišli…heň, aké sú pekné v tom mäkkom, večernom svetle!

YOLO! A teraz už len počkať, kým to prepukne…

Ešte mesiac! Dneska som konečne kúpila balenie jednorazových plienok (látkových mám 20, ale som realista ahem) s Moominami (!), to bol asi dobrý krok. Ešte nám chýba vanička a marihuanové koláčiky na ukľudnenie a sme vybavení. Nejako bolo, nejako bude…veď je to len ľudské šteniatko… :D

The only way is through. 

S brušiskom na severe

Vzhľadom na to, že môj osobný záujem o tehuľkovské témy sa proklatě blízko blíži nule, nejako som ani tu nehovorila o tom nič moc, lebo v princípe nie je moc o čom. Nuž ale…včera sme dostali z Kely slávnu äitiyspakkaus, čiže maternity package a bol že to pocit, ako keby Vianoce nastali! To si zaslúži nejaký otravný tehotenský blogýsek.

…ale ešte predtým, včerajšie treťotrimestrové brušisko na neuvole:

290419-neuvola-35w-MVF

Dosiahla som 35. týždeň (z ideálnych 40 a potenciálnych 42)!

Už len kúsok a….konečne zistím (respektíve, začnem s tým…toto je na dlhé lakte), kto je ten malý človek, ktorý má tak rád kope! Tehotenstvo je extrémne divná vec – strávite dlhých deväť mesiacov tým, že vytvárate nejakého človeka, a vlastne vôbec neviete akého. Takže, keď sa tuná deva narodí, nielenže ona bude spoznávať nás a svet, ale aj my ju.

No ale…maternity package! My máme túto verziu z roku 2018, čo ma teší lebo – a teraz idú strašné 1st world problems – vo verzii tohtoročnej je na oblečení veľa oranžovej, a to sa mne neráči páčiť. (Na stránke Kely si inak môžete prečítať aj históriu tohto skvelého vynálezu, ktorý nám závidí – ale neimplementuje – veľká časť sveta.)

maternitypackage-mvf1
Brezák prevzal dlho očakávaný objekt tohto obradu prechodu :))

Keď som sa sem kedysi v roku 2012 sťahovala, hovorila som si popod fúz, že aké by to tak bolo, raz dostať tú bájnu maternity package. No a teraz ju máme v byte. A ako to býva, už nám asi aj trochu zovšednela, lebo na dobré sa ľahko zvyká, žejo! Hovadá blahobytné,  sociálne demokratické, nevďačné!

maternitypackage-mvf2
Áno, ten kvet je na plechu na pečenie, lebo nemáme nič lepšie. UPCYCLING :D

Náhoda nechtěného je, že pri fotke hore je knižka s novorodencom na obálke. Ak by ste boli zvedaví, aká knižka to je, tak je to The First Six Weeks od Cathryn Curtin, austrálskej pôrodnej asistentky (má aj web!).

Inak, celkom máločo som si o tehotenstve a atď. počas tohto čakania a rozširovania sa čítala, ale keď už, tak ABSOLÚTNE NIE MODRÉHO KONÍKA (odmietam sa asociovať s takým levelom tupoty). Našťastie, v knihách a na internetoch sa stále dajú nájsť aj rozumnejšie, evidence-based veci, bez sava, anti-vaxx biomatiek s hnijúcou placentou po lotosovom pôrode (negúgliť!) a podobne. Napr. táto Cathryn odrodila okolo 10 000 detí, takže vie, o čom hovorí a po prečítaní knihy som o dosť múdrejšia a kľudnejšia.

Okrem toho som zistila, že Amíkom môže vo všeličom riadne drbať v palici, ale pediatrické štandardy majú na úrovni akú im aj v EÚ môžeme závidieť, a teda sa oplatí mať v merku napríklad stránku HealthyChildren.org, ktorú spravuje Americká asociácia pediatrov (AAP). Mrknite sa! Na MakeSafeHappen.com si zase môžete kuknúť, ako sa zariadiť, aby podľa možnosti nikto neprišiel k úrazu, a čo mať v merku napr. s novorodencom (safe sleep ABCs sú veľká vec!)

maternitypackage-mvf3
Šecko tu je! Ešte aj lanolínová masť na ožužlané bradavky, kondómy, teplomer, merino dupačky, plachty a veselo vzorkované oblečenie s mačičkami…a tak. Zázrak!
maternitypackage-mvf4
Ak nemáte (na) postieľku, novorodenec môže spať aj v tejto krabici. Obávam sa ale, že krabicu si uchmatnú Gimli a Tuhka :D

Čo sa týka vecí, ktoré sa v maternity package nenachádzajú, tak tie sme viac-menej vyriešili nákupom z druhej ruky (napr. kočík, po dvoch chalanoch za 150 evry od týpka zo susedného ostrova), prípadne nové bárskde v obchode/na nete (plienky, nosítko, čiapky s UV filtrom, fľašky, blabla) . A niektoré veci sme dostali, napr. vajco na prepravu novorodenca, postieľku, vrchné gaťky na látkové plienky, a tri tašky oblečenia! Ľudia vedia byť tak dobrí, ach.

Mňa okrem toho ešte prudko bavil (ok, furt ma baví) tvrdý konzumerizmus, rozumej nákupy tehotenského oblečenia. Jój, TOĽKO DOBRÝCH TEHOTENSKÝCH VECÍ EXISTUJE NA SVETE!!! Značka Mamalicious je napr. skvelá, od tých som mala nielen svoje čipkaté (ne)svadobné šaty, ale ešte asi troje ďalšie som si od nich kúpila, nositeľné s brušiskom a aj bez. Takisto na Etsy je plná prdel tehotenských/dojčiacich vecí – tie zelenkavé šaty na hornej fotke mám od jednej malej poľskej značky, kerú som našla na Etsy. Šité v Poľsku, žiaden sweatshop v Bangladéši, dovoz cez Baltské more len v rámci Európy. Taký etickejší konzumerizmus :D

Čoskoro sa okrem toho mienim plesknúť po vačku, a kúpiť si niečo od britských (a v Británii aj šitých!) Tiffany Rose, lebo extra pekné veci to sú, a nositeľné hocikedy, a nemôžem z tych niektorých vzorov a čipiek, ktoré používajú. Na konzumerizmus sa vždy výnimka nájde, preto táto planéta dostáva také K.O.. Mohla som si aj svadobné u nich kúpiť, ale to mi prišlo kvôli pomeru ceny a využiteľnosti na hlavu…lepšie si kúpiť také, ktoré sa dajú nosiť opakovane, do aleluja!

pregnancy-memes-18-5c068c61897bf__700

Okej. Nabudúce ešte voľačo o neuvole, lebo to tu je iné ako v SR/ČR.

Ale v skratke – u nás v bryndzalande (jój, taký bryndzový absťák mám!!) je doktor kráľ, a VŠETKO a STÁLE je počas a aj po tehotenstve riešené cez doktorov.

Tuná na to idú inak, a teda väčšinou počas tehotenstva vidíte sestričku, a pri pôrode skôr pôrodné asistentky, ako doktorov (aj keď tí sú vždy nablízku, o to nič). Doktori sú drahí, treba šetriť. Epidurál je zadarmo, a nechajú vás rodiť bárs aj dole hlavou, ak sa vám tak zachce – a ak všetko dopadne dobre, po 2-3 dňoch idete domov. Tam sa na vás príde o pár dní kuknúť sestrička z neuvoly a ak treba, poradí a pomôže s čím treba.

Ultrazvuk je za celé tehotenstvo 3x, teda pokiaľ nie je pádny dôvod na viac. Ten môj posledný bol zrovna včera a bol dosť neslávny, lebo doktorka na neuvole vedela s ultrazvukom len o kúsok lepšie narábať ako náš kocúr, a veľa sme sa toho nedozvedeli :D -_-

Všeobecne to tu celé neberú ako chorobu, ale len ako normálny stav ženského tela, takže pokiaľ nie je dôvod, nikto nevyšiluje. Najprv som z toho bola pekne submisívne slovensky vyhodená z konceptu (“Kde sú všetci múdri doktori?! VEĎ TIE SESTRIČKY URČITE NIŠT NEVEDIA!!!”), ale potom som si zvykla. Je to ozaj väčšia pohoda, a dokonca by som povedala, že je to aj lepšie ako ten náš systém…alebo no, iné! Možno nejaká kombinácia týchto dvoch systémov by bola fajn (Fíni mi závidia, že v BA mám vlastného gynekológa, a že decká majú vlastných pediatrov – tuná zabudnite, jedine že si mastne platíte súkromníkov). Možno raz…


Tak! Koniec blogýska o tehuľkovaní na dnes, ideme ku kamoške na Vappu brunch! Hauskaa Vappua kaikille! :)

 

…a bola svadba!

Júj veru, ako začať tenhle svatební blogýsek? Párkrát som sa tu sťažovala, že organizovať svadbu je asi taká zábava, ako mať triesku v riti. Teraz, keď som ako pani Brezáková (teda Ahonen, rozumej Lúčna) *on the other side*, musím toto tvrdenie poopraviť – takáto trieska v riti je to len vtedy, keď si sami sebe skomplikujete život organizovaním zbytočne honosnej svadby pre trilión hostí, za peniaze ktoré nemáte, a s nervami, ktoré máte v koncoch! 

Alebo sa na to môžete vy…….. a spraviť si všetko po svojom, civilne, v malom a pohoďácky, tak ako my, keď sme sa v piatok, 22. 3. o 15.00 dostavili na výsostne suchársku budovu matriky v Joensuu v Brezákovej rodnej Severnej Karélii a povedali sme si, že tahdon.

KP_mvf_svadba17
Sme na matrike a sesternica Kika je moja svedkyňa a podpisuje papier pre úrady. Mimochodom, úrady sú tu také rýchle, že keď som sa dnes, 5 dní od svadby pozerala do svojho internet bankingu, už som tam mala nové priezvisko! O_o

Piatky poobede ozaj nie sú ideálne svadobné dni, ale úrady sú úrady a našich štrnásť (14!) hostí si na nás čas našlo, čo neoľutovali, lebo sa dobre najedli. Decká boli dokonca po prvýkrát v takejto lepšej reštaurácii, takže sa aj niečomu novému priučili, z čoho sme my metropolitní buržuji mali extra dobrý pocit.

KP_mvf_svadba8
Škeríme sa, obrad začína (a aj končí, povedzme si otvorene! 15 minút a dovi) o chvíľku, a Brezákova košeľa by zniesla trochu žehličky.

Po dlhom strategizovaní a premýšľaní, že ako vlastne takúto svadbu spraviť, keď nie sme zrovna svadobné typy (ani jeden z nás nikdy nemal detailné sny o rozprávkových svadbách v romantických zámockých parkoch a o odtieni šiat družičiek), sme prišli k takémuto konceptu:

  1. Musí to byť malé, lebo nemáme radi davy a už vôbec nie, keď sa na nás dané davy pozerajú
  2. Musí to byť finančne zvládnuteľné, lebo iné priority máme, ako drahé svadby, a náš budget je obvykle aj tak dosť malý, aj bez toho, že nás čaká nákup kočíka a podobné srandičky
  3. Nebudeme miešať kamošov a rodinu, buď to budú jedny, alebo druhí
  4. Na hocičom ušetríme, ale chceme dobré jedlo a pekné fotky!

A tak aj bolo!

KP_mvf_svadba14
Toto tu je moja art direction: brezová krabička na prstene od malej značky DINDINTOYS z Lotyšska, naše supercool prstene z titánu a ružového zlata od britského šperkára The Aladdin’s Cave, a moje kvecinky zo supermarketu. Ha!
KP_mvf_svadba7
Už je to tu! Konsta (malý chalan za mnou, syn Brezákovej sestry) je zjavne na pokraji smrti nudou :D
KP_mvf_svadba11
Cmuk! Týmto končí obrad, o chvílu sa ideme najesť. Pani Brezáková je spokojná, že toľkú formalitu prežila, po fínsky viac-menej všetko rozumela a nestihla sa extrémne strápniť.

Aby ste rozumeli minimalizmu našej svadby, toto všetko sme na nej nemali:

  • rodičov platiacich a/alebo prispievajúcich na svadbu (odkiaľ sa vôbec nabral tento nešvar?)
  • družičky
  • obrovskú tortu
  • hádzanie kyticou
  • debilné súťaže
  • trápne príhovory
  • závoj (aj keď som ho mala kúpený, ale nedala som si ho)
  • dlhé svadobné šaty
  • drahé svadobné šaty (mala som krémové koktejlky za 60€ z e-shopu)
  • popolnočné šaty (nič po polnoci nebolo, len plkanie s rakúskym a talianskym bielym vínom v kuchyni – teda my s Kikou sme pili nealko, a ostatní víno)
  • oblek na ženíchovi (len sako, košeľa, chinos gate a motýlik)
  • podväzok na neveste
  • výslužky hosťom (to sa vo Fínsku aj tak nerobí)
  • výzdobu sály v matrike a/alebo v reštaurácii
  • pierka (len Brezák mal jedno svoje, rovnaké ako moja čelenka)
  • čepčenie (je možné, že ma to raz neminie, ale zatiaľ som v suchu)
  • predstavovanie hostí
  • únos nevesty (niežeby ma niekto vôbec vedel zdvihnúť a uniesť)
  • ožratých všetkých
  • párty (nejaká asi bude, ale separátne)
  • prenos cez prah
  • rozbíjanie taniera
  • jedenie polievky s hnusnými podbradníkmi
  • hipsterské fotobúdky a pozadia a atď.
  • prvý tanec (umreli by sme od úzkosti z tohto!)
  • odovzdávanie nevesty otcom ženíchovi
  • svadobnú kyticu z kvetinárstva – ida cestú z Alka totiž nevesta zhrabla kyticu žlto-bielych chryzantém v Prisme (to je niečo ako Tesco supermarket), sesternica Kika ju skrátila a upravila a bolo! VŠETKY kvety su pekné, aj tie z Prismy. Tak jest.
  • menovky na stole
  • obrúčky zo zlata s gravírovaním
  • nežný vankúšik na obrúčky s čipkou – kus dreva bol viac cool!
  • svadobný účes (chvíľu som pekný DIY účes jeden mala, ale dala som si kabát s kapucňou a účes bol v háji)
  • svadobný make-up (namaľovala som sa sama, viac-menej tak ako obvykle, ale precíznejšie a o kúsok výraznejšie, kvôli fotkám)

Zabudla som na niečo? Asi hej – to niečo sme ale teda tiež nemali. :D

KP_mvf_svadba10
Slovenská delegácia v Joensuu a jeden poslovenčený Fín :P
KP_mvf_svadba4
Pani Brezáková si mohla dať niečo na pery, ale inak fajne, nie?
KP_mvf_svadba13
Chryzantémy zo supermarketu boli navždy zvečnené na tejto fotke a tak sa dostali medzi oficiálne svadobné kytice. Cha!
KP_mvf_svadba2
Nevyhnutné romantické fotečky, kde vidíte aj moje šaty. Keby ste ešte vedeli, AKO TU MRZNEME, ojojój! Vonku bolo totiž asi meter snehu a fučal studený vietor…karelská jar je hm, naša zima. :D

Ak by vás takáto pohodová, civilná minisvadba za normálne peniaze inšpirovala, tuná je zoznam našich dizajnérov, dodávateľov a atď., bez ktorých by naše tahdon nebolo také, aké bolo:

FOTOGRAFIE
Tie, ktoré sú tu na blogu sú super, že? Fotila nás miestna fotografka a majiteľka mačacej chovnej stanice (!) Klavdia Parkkonen. Hodinka stačila, to podstatné zachytila! :)


OBRÚČKY
Titán a ružové zlato od The Aladdin’s Cave v Anglicku. Moja obrúčka má šírku 2mm, Brezákova 3mm, žiadne gravírovanie. Okrem toho, že sú na prste mega pekné, tieto prstene by mali prežiť aj apokalypsu, lebo titán je nezničiteľný a netreba sa oň nijako starať.


“VANKÚŠIK” NA OBRÚČKY
…alebo kus brezového dreva s našimi iniciálkami od lotyšských DINDINTOYS.


NEVESTA MALA OBLEČENÉ….
Krémové koktejlky z elastickej čipky od Mamalicious vymyslené pre pivné bruchá, dojčenie, a ľudí, ktorí majú radi naťahovacie, praktické šaty, ktoré nikde netlačia. K tomu nie zrovna svadobné, ale zato velice fajné balerínky Geox Respira, ktoré boli vianočným darčekom od mamy :)


…A ŽENÍCH:
(Už dávnejšie vlastnené) sako od cool dánskych Samsøe & Samsøe, a (nový) motýlik z Espritu. Ostatné ani srnka nepoví, ale pamätám si, že Brezákove topánky sú na jeseň v Auparku kúpené Rieker. Chinos gate nové, ešte bez mačacích chlpov, košeľa asi dva alebo tri roky stará, s decentným, abstraktným vzorom v čiernej.


DOPLNKY
Čelenku a pierko sme mali božsky na mieru vyrobené od rakúskej dizajnérky Klary Kleingeld. Inšpirované boli lúkami, letom a slovenskými partami, a svorne sme sa s Klarou zhodli, že veľa farieb je super, lebo je to potom celé veselé a čelenku budem môcť nosiť hocikedy, len tak pre radosť, keďže nevyzerá svadobne. Okrem čelenky som mala na krku náhrdelník od babky z Piešťan, a moje obvyklé náušnice, ktoré som sama sebe kúpila po úspešnom prežití ukončení diaľkového BA (Hons) štúdia.


JEDLO
Mmmmm, mňam. Ravintola Kielo v Joensuu je nebo! Raj na zemi! Choďte tam, neoľutujete. Šéfkuchári sa tam hrajkajú, každý mesiac menia celé menu a často používajú miestne suroviny. Také lososové predjedlo nám tam doniesli, že som skoro slzu uronila!!!


KYTICA
Fakt, to bola len tá Prisma, teda obyčajný supermarket. Ale na kytici bolo napísané, že bola naaranžovaná a spravená vo Fínsku, tak som aspoň bola lokálna! :D Niežeby som nemala ambíciu mať kvety z kvetinárstva, ale nestíhali sme, lebo sme išli kúpiť vína a pivá do Alka, tak som si kúpila supermarketové chryzantémy. A boli krásne, a nádherne voňali!

CELKOVÁ SUMA bola nejakých 1600€. Z nášho vačku, v ktorom je vždy nejaký psí hovnosáčik. :P

KP_mvf_svadba6
Posledná, slušnácka, s mojimi chryzantémami a s grandióznymi vačkami pod očami.

Veru veru, dali sme to. Teraz ma čaká trochu byrokracie, lebo potrebujem nový slovenský pas, a inak život ide ďalej, akurát mám nové elfské priezvisko, a na prste obrúčku. 10/10 would do this again! Aj keď možno v trochu teplejšom počasí… :P

Islandské kone sú LÁSKA

Jój veru.

Píšem tu asi raz za storočie, lebo nie je moc o čom (áno, furt som tehotná, teraz 23. týždeň – inak, bude to dievča, fakjeeeáá hešteg bossbitch gŕl power smash the patriarchy – počasie je furt odporné – mám po chuja práce, aspoň budú lóve – na Kurníku mi vyšla ilustrácia! – snehu je veľa a všade, a teraz sa odporne topí – zatiaľ som sa len 1x rozpleštila na ľade – atď., atď.), ale toto, TOTO musím!!!!

Boli sme s kamoškou jazdiť na islandských koňoch.

Minulý utorok, v Islanninhevostalli Glymur, pri Kirkkonummi. Ách!!!! Tým sa mi splnili hneď dva životné sny naraz – jednak vôbec vidieť islandské kone, a dvak ešte aj na nich jazdiť!

glymur1-e-jenni
Jenni ma cvakla! Musela som si trochu vyretušovať svoje extrémne kruhy pod očami, ale ech…furt tam sú. You gain some, you lose some.

Ešte doteraz som na obláčiku šťastia, keď si na tento zážitok spomeniem, aj keď sa mi nesplnil tretí sen, a to vyskúšať si tölt, špeciálny chod, ktorý ovládajú viac-menej len islandské kone.

Miia, majiteľka stajne, bola totiž viac vynervovaná z toho, že má tehotnú na koni, ako samotná tehotná na koni, takže sme len kráčali (v ODPORNOM, “autenticky islandskom” počasí, a nie v hale, ale pekne vonku v horizontálnom snežení – takto sa buduje sisu!!) a robili rôzne otáčky a kruhy a diagonály a atď.

Naposledy som na koni sedela asi pred storočím (ale keď som bola na gympli, mama mi platila kurzy jazdenia, takže základy viem, a aj stajňu, sedlovňu a kone vám vyglancujem!), ale tieto skillz sa zjavne nezabúdajú, je to ako bicyklovanie! Pri cvale by som asi zletela (od strachu, ha), ale toto bolo úplne mega. Môj trpezlivý koník sa volal Vikingur alebo teda Ville, a myslím, že sme si celkom rozumeli. ^_^

glymur2-e-jenni
Beriem Villeho z pastviny na osedlanie a zauzdenie.
glymur4-e-jenni
Ville sa ušklíbajó!
glymur3-e-jenni
V stajni Glymur majú tuším deväť islandských koní, z toho dvaja sú z vlastného, fínskeho chovu, a ostatní sú prišelci z Islandu. V deň nášho jazdenia sa mohli cítiť ako doma, bola zima, vetristo, hnusne, mokro a husto snežilo. :D 

Popri islandských koňoch mám ešte jeden jazdecký sen, a to vytrepať sa (pravdepodobne po hasičskom rebríku) na shireského koňa (spolu s clydesdalskými koňmi sú to najväčšie plemená koní na svete) a zajazdiť si na ňom. Jój!

S týmto asi ale budem musieť počkať do leta alebo do jesene, kedy ctená obyvateľka mojej maternice opustí útroby a tuto pani matka sa bude môcť bezpečne(jšie) venovať outdoorovým zábavčičkám. Veru, veru, PRÍDE TEN DEŇ, že aj na shireskom koni sa prejdem. Už som ich zopár vo Fínsku lokalizovala, teraz len trpezlivosť mať…

shire horse toddler
To je on, môjho srcca šampiňón! Fotka je odtiaľto.
SHIRE HORSES 10
Na bucľatej slečne vidíte, že shireské kone sú dobré aj pre nás tlsťochov, lebo vedia odtiahnuť aj TONU nákladu, a ani pri svojej najväčšej snahe takú váhu my ľudia nedosiahneme. :D Koník bude v klídku, a mojich 80kg šuniek tiež! Zdroj fotky. 

Och. Dobre, dobre. Pozerám sa tu na svoj to-do list a chytajú ma mdloby, takže idem niečo robiť, a úľubne sa pozerať sa na zhrdzavenú podkovu zo stajne Glymur, ktorú som si mohla na pamiatku vziať.

glymur5-e-jenni
Ville, lásko má, uvidíme sa v lete!

P. S.: Prijímam finančné dary ľubovoľnej výšky na kúpu vlastného koňa a domu na Istrii, lebo ma z tej sivoty tuná jebne. Prevod cez PayPal možný!

 

Dvetisícosemnásť

Internety sú plné rôznych bilancujúcich počteníčok, takže prosím, pridávam sa, aj keď nežne a lenivo, a s výčitkami svedomia, lebo by som mala pracovať, a nie sa tu zajebávať.

Dievča zlaté! Raz pod mostom skončíš, a nebude to ten slávny v Benátkach, ale niekde v Hnúšti (je tam most? ale viem, že v Starej Ľubovni je taký malý mostík cez potok a hneď vedľa je miniosada… TAM skončím, je mi to jasné!).

mia-23-MVF
Brezák ma stihol v septembri pekne nafotiť pri Baltskom mori, do článku v októbrovej EVE. Capnem ho sem, len je odfotený kdesi na SD karte. FAT BALTIC MERMAID, at your service! :D

ČO SOM ZROBIU (VÝBER):

  • Nezblázniť sa, aj keď od toho nikdy nemám ďaleko!

  • Získať prácu na polovičný úväzok v super agentúre, kde im nevadí, že chodím ako pani medzi 10-10.30 a niekedy odletím do Bryndzalandu a robím odtiaľ

  • Dať si laparoskopicky vybrať 14cm cystu a endometriotické ložiská (teraz mám len jeden funkčný vaječník, ten vľavo je kaput, lebo ho museli skoro celý ufakliť)

  • Extrahovať prababkine kroje z povaly, oprať ich, vysušiť, pridať sa do skupiny šialených krojových ľudí na FB a konečne sa čiastočne naučiť rozoznávať kroje z ľavého a pravého brehu Váhu. Rozdiel je vo veľkosti dierok na rukávcoch, deti moje! Jo, a furt neviem ako opraviť tú molami vyžratú ducovskú zásteru, ale na niečo prídem. Kým budem stará babka, niečo bude opravené, prisámbohu.

  • Veľa memes pre Very Finnish Problems (viď práca)

  • Naučiť sa lepšie variť a piecť

  • Sama si podstrihnúť vlasy pred zrkadlom, lebo šak to dorastie, a okrem toho som chcela len zastrihnúť hnusné končeky. Ide to! Ale ak ste slabšia povaha, choďte radšej ku kaderníčke.

  • Zhodnúť sa s Brezákom, že by sme sa mohli zobrať, a NIČ pre to nespraviť. Túto jar to príde! Prisámbohu, aspoň na úrade podpíšeme papier a pôjdeme dpč! A neskôr žúrka, možno na jeseň, lebo jednak sme chudobní na organizáciu riadnej žúrky a okrem toho…

  • …riešim isté, ehm, reprodukčné veci. Inak – prvýkrát verejne – povedané, aj napriek môjmu jednému funkčnému vaječníku a endometrióze som prosím pekne tehotná, a teraz práve začínam druhý trimester. Odhadovaný dátum pôrodu v polovici júna, dovtedy sa budem rozširovať a škaredieť.

    Inak, tu si môžete prečítať aj môj zhutnený endometriotický príbeh kde pre potešenie čitateliek s endometriózou je môj hm, stav, spomínaný, ale keďže som nechcela byť strašne obvious, tak som v ňom ako Jana. Ech! Už je to je jedno, už viete.

    Ale šak ok, 29 rokov je na toto dobrý vek, som s tým (už) duševne vyrovnaná. Ako jedináčik som tiež len za jedného potomka, ale počula som, že ženským väčšinou prepne z materstva a chcú sa rozmnožovať ako kobylky a chcú ňuňu bábätiek viac… Tu by mohlo zavážiť, že mne vlastne väčšina drobizgu lezie na nervy, takže tipujem, že jedno vlastné bude tak akurát. :D Fuj ale aké tabu veci tu hovorím, nič ste nepočuli.

    pregnancy-memes-19-5c068cf719050__700


  • Nájsť si asi tri sivé vlasy! FML, staroba je tu.

  • Zlanáriť mamu na výlet do Helsínk!

 


ČO SOM NEZROBIU:

  • Svadbu! (duh) Naša svadba, to je ako bratislavské metro – furt o nej hovoríme, ale nič sa nedeje -_- :D

  • Ísť k moru (ale predminulé leto sme boli na krásnej Istrii). Toto leto bude zabité, ale vždy je tu Baltské more a ech ja neviem, Balaton? Aj keď mne aj čunovské jazero stačí, aj keď pri ňom nerastú oleandre a nie je tam taverna.

  • Byť bohatá a zabezpečená

  • Byť múdra a rozumná

  • Netráviť polovicu života v teplákoch a hnusných legínach (a teraz sa to ešte zhorší!)

  • Trochu schudnúť, lebo akože all bodies are beautiful, ale naozaj nemusím mať rozmery práčky! (Toto je tiež zabité, idem radšej niečo zjesť)

  • Pozrieť si v telke Mrázika a Byl raz jeden král

  • Upiecť pre Brezákovu rodinu na Vianoce slovenské medovníčky – ale zahltila som ich paprikami a orechmi v mede, takže aj tak dobre, boli spokojní so životom

 

Ok, stačilo? Fakt idem niečo zjesť, a aj niečo spraviť, som pozadu asi so všetkým, čo sa len dá! Blogovanie je zloba. ŠNR 2019!

 

Mám hygge domov a sisu v hlave

Kamoška Ivetka mi onehdá poslala link na knihu o sisu, lebo po lagom, hygge, ikigai a nevímčom je treba vytrieskať lóve aj z fínskeho sisu. (Ak by sa vám hentá kniha nezdala, existuje ešte aj ďalšia!)

clouds-3143338_1280
Keď sa na toto kukáte už tretí týždeň vkuse a ešte nie ste na terapii, môžete si byť istí, že vám práve kvalitne rastie sisu. Fotka je z Pixabay.

Ako imigrantský kultivátor sisu vo Fínsku vám teda voľačo dneska o sisu porozprávam. Lebo aj keď sa so sisu hrdia Fíni, má ho aj Betka s rodinou žijúca z tristo evry v čistom v hladovej doline na Slovensku, aj Ahmed v rozbombardovanej Sýrii, a aj študentka Jane snažiaca sa vyžiť v drahom Aucklande len zo štipendia a peňazí z debilnej brigády, ktorá ju nebaví, a aj tak jej ledva zostane na vifonku.

Lebo sisu je len toto – že ste zaťatí ako mulica a vydržíte.

Prisámvačku! Tuná by som aj už tento článoček mohla skončiť, lebo ozaj nie je veľmi o čom ďalej, všetci vieme, ako sa zaťať a vydržať – ale okej, tuná sme pri Fínsku!, takže vám dám nejaké náhodné Finland-specific príklady fínskej sisu u Fínov, odpozorované počas môjho vlastného sisu tréningu v tme a sivote. Ako bonus tam máte aj fínske mená, lebo tie sú pekné a – až na výnimky – ľubozvučné:

  • keď je vonku tma, zima, vlhko a všeobecne hnusne, a starší pán Joonas si aj tak natiahne na seba antisexy bežecké gate, a ide si zabehať k moru, kde je ešte vlhšie a hnusnejšie, a ešte naňho aj bude fučať studený baltský vietor

  • keď sa Outi a Teemu zatnú, že tento víkend ale FAKT pôjdu na chatu, a neodradí ich ani to, že tam jednak musia ešte po práci šoférovať 3h, a ani to, že v chate bude zima a asi treba nakáľať drevo a pravdepodobne tam nebude ani čo jesť – a fakt tam prídu a všetko si poriešia, a ešte sa im to aj celé páči

  • keď si Marjukka, matka malej Kirsi povie, že je čas, kedy začať Kirsi zaúčať na rozohriatu saunu a tak tam s ňou ide, a Kirsi brble a mrnčí, ale Marjukka sa nenechá veľmi vyrušovať, a po saune ešte ošpliecha Kirsi studenou vodou. Kirsi bude pár prvých razov v saune trpieť, ale časom jej narastie sisu a zvykne si. Sauna je life.

  • keď je vonku -37C a všade ľad a sneh, a Ilkka ide na bicykli na prednášku, lebo čo sa bude ondiť s MHD, keď môže zobrať bajk? (true story, kamoš Ilkka takto bicykloval v karelskej kose na univerzitu a prežil to, aj nos mu zostal a vôbec)

  • keď začne nezamestnaný Onni riešiť hocičo s fínskymi úradmi, ktoré sú síce dostupné aj online, a úradníci sú obvykle relatívne milí, ale vysomáriť sa z tých háld byrokratických žvástov vyžaduje aspoň doktorát a tri Xanaxy – a sisu!

 

…chápete. Sisu je zaťatosť a NIE JE to len fínsky vynález. Ale asi sa na to dobre píšu knihy o ničom a potom sa to dobre marketuje, lebo všetko nordické je cool.

Keď budem mať čas, napíšem aj ja skvele sa predávajúcu od veci knihu o niečom nordickom, a budem bohatá, a do CV si napíšem, že som BESTSELLING AUTHOR, hneď keď sa mi kniha umiestni na prvom mieste v rebríčku najpredávanejších kníh v kníhkupectve v Orechovej Potôni! YASSSS BITCH #GIRLBOSS FUCK YEAHHH LEAN IN!

plant-2717148_1920
Keď sa stratíte v takomto identickom, rovinatom fínskom lese, budete potrebovať sisu a pevné nervy (a ideálne kompas, GPS a nabitý mobil), aby ste sa našli späť. 9/10 Fínov súhlasí! Fotka je z Pixabay.

Oj, a ešte ma napadlo….aj toto je sisu (viina):

Sisuviina
Na pitie Sisuviina určite potrebujete sisu! Fotka je odtiaľto.

…a aj sisu kamión môžete mať:

sisu truck
Vo Fínsku ich je veľa, a vodiči majú často hodiace sa zaťaté sisu výrazy na tvárach. :D Fotka je odtiaľto.

V čom máte dobre vymakanú sisu zaťatosť?
A v čom zase nie?


P. S.: Ak hovoríte po magyarul, kuknite sa na blog TU! Vicka, kiitos paljon za preklad, som slávna!


 

Ešte ani prstene nemáme a už som vyčerpaná zo svadby alebo berte si radšej Duška z Môťovej

Keďže sme sa s Brezákom po šiestich rokoch spolu rozhýbali, že akože aj by sme sa zobrať mohli alebo čo (a na tomto sme sa dohodli cez Skype! Hešteg modern love), tak to teda (ne)organizujeme. Ako jedna z prvých vecí bola nutnosť vypísať tento dokument, kerý sce fínske Maistraatti. A tak sme ho teda poslušne vypísali.

Následne sa nám vrátila odpoveď od úradu, že to je síce pekné, že sa ideme vziať, ale že keďže tuná Ištokovie nie je Finnish citizen, tak že Fíni chcú potvrdenie, že nie som mimo Fínska niekde vydatá za Tichomíra z Detvy (som vybrala slovanské meno jak repa!).

A tak som gúglila, lebo som o takom potvrdení v živote nič nepočula – a právom, lebo Slovenská republika také potvrdenie nevydáva.

wedding jumpsuit etsy steph cleo and clementine 2
Prerušíme prúd byrokratických rečí fotkou ÚŽASNÉHO svadobného kraťasového overalu of Cleo and Clementine z Etsy, kerý by som si rada obliekla, keby som mala o 15kg menej a menej dobité nohy z taekwon-da.

A tak som teda napísala na Veľvyslanectvo SR vo Fínsku, lebo kto iný by mi mohol pomôcť, ak nie oni? A na tejto ambasáde mi – pozor, na Slovensko pičujúci ľud – vážne aj POMOHLI, lebo sú perfiš. Byrokracia je ale furt otrasná a obe krajiny sú svojim spôsobom tresknuté po pomyselnej hlave.

No považte…najprv som sa dozvedela toto:

MZV 1 dokumenty

Hm, hm. Takže dvojjazyčné čestné prehlásenie o stave v slovenčine a vo fínčine, a potvrdenie Veľvyslanectva SR vo Fínsku po fínsky, že od roku 2006 SR nevydáva potvrdenia o spôsobilosti na uzatvorenie manželstva. Na toto potrebovali môj pas, ktorý som im odfotila a poslala (je to risk, áno áno viem).


Keďže ale nie som nejako stotožnená s tým, že ženy si len tak bez reptania a bez rozmýšľania zmenia svoje priezvisko za priezvisko svojho chlapa aj keď to môže zmeniť ich identitu (akože vnútorne, samej pre seba), zmiasť okolie a poškodiť kariéru (špeciálne v akadémii – čo spravíte, keď máte publikovaných 56 prác pod menom Helena Jazvečíková, a zrazu ste Helena Bernardínová?! Anarchia!!! Inak by sa mi páčilo mať psie priezvisko), pýtala som sa aj na toto.

 

Dole je moja otázka:

“Chcela by som sa ale spytat este jednu vec – ako je to so zmenami priezviska? Fini su v tomto celkom benevolentni, zeny si priezviska nemenia, menia s pomlckami, menia na Nove Priezvisko (os. Stare Priezvisko), vyrabaju si nove priezviska spojenim svojho vlastneho a manzelovho…ale tusim ze na Slovensku mame na to nejake celkom striktne pravidla, ze? 

Nemam na mysli nejake extravagancie, premyslam nad moznostou Michaela Istok-A___nen (pripadne Istok A___nen, bez pomlcky) a cisto len A___nen, a neviem sa rozhodnut. Na Slovensku by som ale tusim musela byt Michaela A___nen Istokova, ze? Pre Finov to znie divne, oni davaju nove priezvisko ako druhe, na koniec (Istokova A___nen). Co je povolene a co nie?”

 

…A prišla mi takáto odpoveď:

“Čo sa týka zmeny priezviska po sobáši, máte pravdu – na Slovensku sú o niečo striktnejšie pravidlá ako tu vo Fínsku.

V prípade, že by ste si chceli ponechať Vaše dievčenské meno a zároveň prijať aj priezvisko Vášho partnera, muselo by to byť vo forme „Vydatá Slobodná“ (vo Vašom prípade A___nen Ištok/A___nenová Ištoková/A__nen Ištoková), pričom pomlčka, resp. spojovník nie je povinný, ale podľa pravidiel slovenského pravopisu by tam mal byť. Ako ste si asi všimli z vyššie uvedeného, prechyľovacia koncovka „–ová“ sa dá odstrániť. Ak sa rozhodnete pre prijatie priezviska A___nen, nie je s tým žiadny problém, rovnako sa dá odstrániť aj pri Vašom dievčenskom mene a môžete používať tvar Ištok.

Ako spomínate v e-maily, vo Fínsku je tradícia opačná, teda „Slobodná Vydatá“, preto Vám odporúčam, aby ste sa informovali na Maistraatti, či by bol pre fínsku stranu problém, ak by ste sa rozhodli pre verziu „Vydatá Slobodná“, teda tak, ako to požadujú naše zákony. Ak by to problém bol, riešenie nájdeme.”

meme-faces-41-1

Na hlavybôl toto!!!!

korean bride hanbok
Liečim si hlavybôl touto fotkou krásnej kórejskej nevesty v tradičnom svadobnom hanboku. Tie bodky na lícach sú tuším pre šťastie.

Okej. Meniť si, alebo nemeniť si priezvisko je oštara, ale ešte väčšia a špeciálna oštara je riešiť to medzi Fínskom a Slovenskom, ktoré každé má iné pravidlá čo sa týka poradia, ak chce mať človek priezviská obe. FML tak či tak. 

  • ako Ištok(ová) som tu cudzinec a personalisti ma budú ignorovať a myslieť si, že som Ruska, čo je automaticky ZLE
  • ako A___nen budem znieť ako Fínka, ale so zlou fínčinou, čiže jasná náplava (ale oveľa viac akceptovaná majoritnou spoločnosťou, o to ništ zase)
  • ako Ištok A___nen budem v poriadku podľa fínskych zákonov o mene, ale nie podľa slovenských
  • ako A___nen Ištok budem v poriadku podľa slovenských zákonov o mene, ale nie podľa fínskych

facepalm

Tak som sa ešte – tvrdohlavá ako mulica zase raz – pýtala na takýto menný ojeb:

“S tym priezviskom to je riadna ostara… Da sa urobit vyvrtka mimo a pridat si stredne meno (nech som ako Fini, oni vsetci maju :)) od niekoho z mojej rodiny, a byt len A__nen? Tie variacie na Vydata Slobodna / Slobodna Vydata su tak na studeny uterak na hlavu :D Michaela A__nen znie ako svedska Finka z Vaasy, nejako mi tam zanika narodnost haha…ale mozno s nejakym praprababkinym “Zuzana”, by to uz bolo trochu specifickejsie “slovenske” :)) 

To ma len tak napadlo ako rafinovaná okľuka, lebo vraj Amíci a Briti toto často robia, a znie to ako celkom dobrý nápad. Inak, toto je spomínaná praprababka Zuzana, respektíve ešte oldschool Zuzanna:

zuzanna minarikova praprababka2
Bisťu, jaký čepiec! A už viem, po kom mám tie kruhy pod očami :D

Už-už som sa nádejala že z tohto binca vzíde voľačo použiteľné, ale veru nie:

MZV 2 dokumenty

Citujem: “Čo sa týka stredného mena – nápad to nie je zlý, ale asi Vás nepoteším… V prípade, že by ste si chceli pridať stredné meno, z hľadiska slovenských zákonov by išlo o zmenu mena. To znamená, že by išlo o komplexnejšiu žiadosť s odôvodnením a inými náležitosťami, ktorá by musela prejsť schválením na patričnom okresnom úrade, pričom poplatok za súhlasné stanovisko a teda zmenu mena by bol 200€.”

facepalm

Takže….ech?!

Budem nad tým meditovať. Očividne, najjednoduchšie je nemeniť si priezvisko vôbec (ale sabotujem si svoje šance na prácu a atď, lebo Fíni dosť ignorujú cudzincov a okrem toho Brezákove meno je poeticky prírodné – Lúčny! No ňuňu!), alebo si ho zmeniť presne podľa toho, ako očakáva patriarchát a “ako je zvykom”. Hlavne žiadne dvojpriezviskové, praprababkoidné pičoviny, Mišulka.

Byť podľa očakávnia poetická pani Lúčna by až tak nevadilo (ak je to moje rozhodnutie), ale ani srnka potom nepoví, že nie som Fínka, lebo moje meno bude dokonale padnúce pre švédsku Fínsku (švédsku, lebo Švédi používajú tvar Michaela s CH, a Fíni majú zase Mikaelu s K) a ani za svet pre Slovenku.

Teda, aj napriek mojej nekonečnej láske ku bryndzi, Kofole, Dunaju a Váhu nie som nejaký nacionalista, ale to je tak – keď takto dlhodobo žijete v zahraničí, voláko si svoju národnú príslušnosť viac uvedomujete (to bude tým nedostatkom Kofoly!). Takže preto si to všímam, aj na svojom potenciálne absolútne neslovenskom mene. Hmpf!


Čo by ste na mojom mieste robili? 
Som vyčerpaná už vopred!