Lesk a bieda slovenského dizajnu

Boli sme včera s mamou na zimnom Urban Markete v novootvorenej, a hlavne novozrekonštruovanej! Mlynici, lebo nuž, dobré je vidieť, čo sa v našich dizajnových humnách deje, špeciálne po návrate z fínskej dizajnovej veľmoci.

mvf-urbanmarket-mlynica
Mlynica zvonka. Za vkusnú rekonštrukciu je zodpovedný ateliér GutGut, ktorí tieto industriálne veci velice móžu.

…nuž, a čo sa teda deje?

Všimla som si príjemné zlepšenie v kvalite ponúkaného tovaru a aj v rôznorodosti ponúkaných značiek (na Urban Markete boli slovenské, moravské, české a dokonca tuším aj nejaké maďarské značky, resp. jedna odevná dizajnérka s maďarským menom – ale možno to bola Maďarka z Felvidéku, ako moja kamoška Vica :)).

Zároveň s týmto zlepšením je u nás ale veľmi vidno aj elitistické hňahňanie sa vo vlastnej dizajnovej bublinke. Myslím tým hlavne to, že aj keď dizajnéri toho pre ostatných dizajnérov organizujú požehnane (špeciálne my bratislavská kaviareň sme v tomto veľmi aktívni!), málokedy sú tieto akcie komunikované ako niečo pre bežných ľudí, ktorí o dizajn zakopnú len náhodou (ak vôbec), a v dennom živote ich nikdy o tejto téme ani len premýšľať nenapadne.

Výsledkom je to, že produkty od slovenských dizajnérov sú známe len úzkej skupine ľudí, ktorá sa o túto tému už aj tak zaujíma. Tí ostatní naďalej netušia, a naďalej majú v paži.

mvf-urbanmarket3
Nákupy (alebo aspoň prezeranie si výrobkov) sú v plnom prúde
mvf-modranska
Nové šáločky z keramickej dielne Modranska. Krásne veci! :)

 

Keď si to porovnám so situáciou vo Fínsku, kde si môže stavbár Pekka z močaristého lazu pri Kouvole kúpiť v miestnom supermarkete šálku od Iittaly, servítky od Marimekka a nožnice od Fiskarsu, až sa mi slza derie do oka nad premrhaným potenciálom našich vecí.

Samozrejme, že za tento stav nedostupnosti slovenského dizajnu v bežnom živote nemôžu len dizajnéri. Na Slovensku je totiž notoricky ťažké naviazať nejakú zmysluplnú spoluprácu s výrobcami (a s manažérmi supermarketov to asi tiež nebude prechádzka ružovou záhradou), ale ak sa to podarilo Fínom (ktorých je mimochodom tiež len 5 miliónov ako nás), tak by sme sa my tuná v strede Európy mohli tiež hecnúť. Bude to asi otravné a ťažké, ale ísť to nejako musí, ak chceme vystúpiť zo svojej bubliny.

Viete, kedy nastane ideálny stav nášho dizajnu? Keď bude Laco v Terchovej kupovať mydlo v Terne, a okrem Nivey, Palmolivu a Dove si bude môcť vybrať aj mydlo Mylo. A keď pôjde Anka v Humennom kúpiť dcére cvičky na telesnú, a v miestnej obuvi si bude môcť kúpiť lipové cvičky od Puojdu. Lebo tam budú! :)

Už sa na to teším.

Holá riť v lese a iné jesenné radôstky

Mám toho asi na sto nekvalitných románov čo písať, ale nemám kedy. Robím snáď pre Disney na novom animovanom veľkofilme a už mesiac nespím, lebo aj v spánku kreslím nejaké medvedíky a včeličky? Kiežby… Realita je (s)prostá – udrela zima a tma, a mne sa chce neustále spať. A tak spím. A neskoro sa budím. A potom nestíham! -_- :D

Popri spaní a neblogovaní som ale stihla napríklad aj toto:

  • ísť na laparoskopickú myomektózu (o tom bude blog, keď nebudem spať, ale vybrali mi cysty a endometriotické ložiská a prvýkrát po niekoľkých rokoch už nevyzerám ako v piatom mesiaci!)
  • dať dokopy tieto obaly na psie wellness prípravky a zilustrovať a zalomiť túto infografiku
  • ísť s Brezákom do Oulu, keď tam bola zrovna najkrajšia ruska (zlatá jeseň)
  • prihlásiť sa na seminár o kórejskej kultúre, literatúre a spoločnosti organizovaný kórejským kultúrnym klubom na University of Tartu s nápadom na prezentáciu (Porovnanie propagandistických plagátov Československa a KĽDR z pohľadu grafického dizajnéra)….a oni ma tam vybrali!!! FML, musím dať tú prezentáciu dokopy a akože tam aj prísť, lebo toto bude prúser… xD
  • spraviť prvýkrát úspešne krémovú tekvicovú polievku :P

…a kamoška fotografka Jenni ma povolala na svoje nápady s fotením v jesennom lese, takže mám teraz “čarodejnícke” fotky s holú riťú. A potom ešte krásne fotky s jarabinou vtáčiou – no aha!

jenni-aho-pihlaja-photo-1

…a tu máme goth mágiu a očividne DIY makeup:

witchy - jenni aho photography

Na perách mám moju tekutú linku a tmavý očný tieň. Fake it till you make it! xD
Prívesok je od Rovaniemi Koru, kúpený minulý rok v Saija Lodge v Taivalkoski.

Fotili sme v polovici septembra v helsinskej štvrti Oulunkylä a aj keď to na fotkách nevidno, jemne mrholilo, teplo nebolo a ja som bola na nervy, aby som neochorela, lebo som bola v T – 2 dni do spomínanej laparoskopickej myomektózy, na ktorú som čakala od júna.

jenni-witchy4

jenni-witchy7

…a nejaké v teplejšom tóne…

jenni-witchy2jenni-witchy3

…a sľúbená (NSFW) riťka v lese! (Toto je prvýkrát, čo je moja holá riť na internetoch, ale umenie si všeličo pýta a v krajine sáun to vôbec neva)

jenni-witchy1

^_^

Ak chcete od Jenni vidieť viac fotiek a prípadne si u nej pri návšteve Fínska zabookovať photoshoot, sledujte ju TU! :)


Ja idem teraz hrať Civilization asi niečo robiť, mám toho po krk a nestíham, lebo sa neskoro budím, lebo je tma, a moje vnútorné hodiny sú vyhodené z konceptu. Ech! Fínsko, Fínsko, úžasné si, ale tmavé si jak hovado.


A vlastne, ešte na záver…moja fotka Lumi, Jenninej štvormesačnej sučky zlatého retrívera. :))

lumi-15092017-mi

 

 

 

 

Zostáva ešte Ahvenanmaa, horné Laponsko a nekonečné piesočné pláže v Pori

Nudím sa ako pes, vonku je tak nevýslovne odporne ako len v Helsinkách dokáže byť a tak je čas na dušu oblažujúcu mapu na rozbitie jesennej mizérie, chudoby a nudy.

Skoro šesť (6!) rokov vo Fínsku…či som tu sedela na prdeli a hrýzla si nechty? Niekedy áno. Ale medzitým som stihla byť všelikde! Tuná som to spracovala do prehľadnej mapky:

Finsko-cestovanie-do-2017-mimivofinsku
Mapa je odtiaľto, ja som ju ešte editovala v Illustratore.

Väčšina z týchto výletov bola absolvovaných s Brezákom, ale napríklad v Turku som bola s kolegyňou Elizabeth z bývalej práce a v Lahti a vo veľkej časti Vantaa som bola s kamoškou Dankou. Niektoré miesta na mape nie sú, a/alebo mi vyfučali z hlavy, ale na mapu som zaznačila aspoň tieto:

  • Helsinki (duh)
  • Espoo (som tu furt, máme to cez most)
  • Vantaa (prvé “ozajstné Fínsko”, ktoré som videla. Vtedy mi to prišlo cool, teraz Vantaa považujem za najväčšie ghetto, čo značí, že by som asi mala ísť kuknúť nejakú rómsku osadu)
  • Hanko (velice ľúbim, Hanko je NÁDHERNÉ)
  • Porvoo (dobrá čokoláda!)
  • Tampere (toľko hríbov za našim panelákom!)
  • Turku (šialená neziskovková osoba nás pozvala na zlé čínske jedlo)
  • Lahti (krásny olympijský park a sedláci v centre)
  • Hämeenlinna (pekný hrad, ale divne na rovine…asi ako vo Zvolene!)
  • Kotka (veľa sôch v centre mesta a veľa veselých Rusov)
  • Heinola (družobné mesto Piešťan, ale strašná riť sveta)
  • Mikkeli (prezývame to “kikkeli”, čo znamená pipík)
  • Imatra (zdechou pes)
  • Jyväskylä (pekné jazero, pekné centrum a slovenská komunita)
  • Varkaus (depka)
  • Kurikka (idylické miesto, veľa koní všelikde!)
  • Seinäjoki (nie ste ďaleko od Koskenkorvy – áno, tam sa vyrába tá vodka)
  • Joensuu (nudné mesto, ale je tam jedna strašne romantisch kaviarnička)
  • Outokumpu (Brezákovo miesto štúdia, sedlácka riť, z ktorej má doteraz husiu kožu ešte aj za uchom. Ale je tam brutus baňa!)
  • Lieksa (okrem Hanka moje obľúbené mesto, Brezákovo rodisko. Raz by sme tu chceli mať nejakú daču)
  • Lapinlahti (tu sme boli na raz na chate a chatár nam doniesol rybu z jazera, ktorú som vykuchala ako Bear Grylls a ugrilovali sme si ju vonku v daždi na ohni)
  • Kajaani (tuná je tiež hrad…a v zime strašná kosa!)
  • Kalajoki (úžasné piesočné pláže, ale videla som ich len keď bolo vonku hnusne a sychravo)
  • Raahe (ništ….ale je to pri mori)
  • Oulu (teraz sme boli v Oulu, dám fotky a blog čoskoro. Príma mesto s krásnym parkom s milión mostíkmi a s brezami, ktoré majú echt červené listy!)
  • Liminka (ida cestú sme sa tu stavili na pizzi :P ništ nikde, ale cute meno)
  • Kemi (neďaleko Kemi vyrábajú RÍBEZLÁK!)
  • Rovaniemi (živé mesto plné turistov a vecí so sobmi a s rôznymi saamskymi vzormi, takže sa mi tam páčilo :P)
  • Kemijärvi (NÁDHERNÁ panoráma okolo mesta – tunturi! jazero! tajga! – ale mesto samé o sebe je nudné. Nuž ale keď bývate v Kemijärvi, tak radšej lozte po tunturi v okolí a neseďte v centre v depresívnom šenku so zlým pivom :P)
  • Pelkosenniemi (Brezákove obľúbené miesto….ja som sa tam cítila ako v ruskom obraze niekde z nekonečnej oblasti za Uralom)
  • Taivalkoski (arktické komáre, jazerá, výborné sauny)
  • Kuusamo (ništ, ale Kuusamon Juusto tu vyrába skvelé syry!)

…nuž a potom existujú miesta typu Yllämylly, Eno, Kontiolahti, Uimaharju, Lohja, Porkkala, Inkoo, Kirkkonummi, Vuonisjärvi, Varpaisjärvi alebo Vuostimo, ktoré na hornej mape nie sú viditeľné, ale bola som tam tiež.

Ešte furt snívam o návšteve “horného Laponska” – Inari, Ivalo, Kittilä, Utsjoki, Äkäslompolo a atď….ale aj k tomu dôjde!

 

uimaharju-mvf17
Pred asi dvomi rokmi v Uimaharju, Mapy a cestné tabule móžem!

Ak sa bude nejaký fínskachtivý čitateľ tiež vychystať na takúto Tour de Suomi, mám preňho tri rady pre lepší zážitok:

  1. Mestá si nevšímajte, lebo vyzerajú úplne rovnako veľmi podobne

  2. Pozrite sa, kam a čo v okolitej prírode, lebo tá je vo Fínsku krásna skoro všade!

  3. VŽDY a ZA KAŽDÝCH OKOLNOSTÍ so sebou majte teplé spoďáre, gumáky, šálik/šatku a pršiplášť. Áno, aj v júli. Bude to treba.

Tak, idem venčiť do toho hnusu vonku. Pozdravte slnko, ak ho uvidíte, lebo u nás sa ukáže asi až v marci.

 

Išiel Fín, Slovenka a Tibeťan na istrijskú pláž… ( + pár rád ako cestovať so psom k moru na dovolenku)

Prisámvačku, tento rok sme konečne dali more (pozn. red.: teplé, čisté a nie Baltské). Šesť dní na Istrii. Pre väčšinu ľudí je toto asi tak zaujímavé, ako sobotnajší nákup v Tescu, ale pre nedostatok času, peňazí alebo oboch zároveň sme sa žiadne leto nevytrepali na naozajstnú dovolenku. Až tento rok!! Aleluja!

Síce som musela trochu skrotiť nadšenie mojej mamy organizovať každý deň z našich troch týždňov na Slovensku nejakú haluz a na šesť dní si musela dať pohov, ale myslím si, že to prospelo všetkým (a mohli sme sa po príchode ísť špacírovať na Liptov a vyhadzovať binec z babkinho domu v Piešťanoch). Takže win-win.

mvf-chorvatsko13-prvaplaz
Po siedmych, lebo päť rokov s Brezákom riešime “kedy k moru” a ešte dva roky predtým som nikde nebola. Tragédia!

Ubytovanie a aj miesto pobytu sme si vybrali celkom náhodne, chceli sme totiž ísť niekde blízko, kde je teplo, more, dobré jedlo a môže tam ísť pes. Istria to spĺňala, tak sme si zarezervovali Apartment Anita v Poreči, a hybaj ho na juh.

Ach, čo vám poviem – kuknite sa na tie fotky!

mvf-chorvatsko16-prvyvecer
Prvý večer v Poreči. Sedeli sme v bare na plážovej promenáde, slnko zapadalo nad morom, Brezák cucal pelinkovać a Gimlík ňuchal nové vône.
mvf-chorvatsko13-prvaplaz2
Prvá pláž, na ktorú sme išli. Istria je dokonale turisticky vybavená a vypimpovaná, takže všade sa dá ležať, sprchovať sa v sladkej vode, kupovať si pivečká a zmrzliny a tak. Masňáčina? Budiž, ale po fínskej zime treba aj také.
mvf-chorvatsko15-dreamhouse
Výhľad na susedný dreamhouse z nášho apartmánu. Nehnusilo by sa mi!
mvf-chorvatsko5-sgimlikom
Kráľovná kruhov pod očami na balkóniku apartmánu s pravdepodobne jediným tibetským španielom široko-ďaleko.
mvf-chorvatsko14-gimlikblbne
Gimlíkovi sa páčilo váľať sa v istrijských dubových hájoch a naberať na seba VŠETKY chumáče a listy, aké sa len dali :D

K MORU SO PSOM

Keď už sme pri tom Gimlíkovi pri mori, tuná mám pár dobre mienených rád, ako aj havovi pripraviť príma dovolenku (aj keď mu slastné čaborenie sa v tyrkysovom mori ništ nehovorí):

  • Cestujte s veľkou fľašou vody a s malou miskou a pri každej prestávke v ceste mu dajte napiť (psie telíčka sú malé a chlpaté a dehydratácia v letnom hice nie je sranda!)
  • Nezabudnite jeho EÚ pas s platným očkovaním proti besnote – colníci to kontrolujú málokedy, ale aj vo vlastnom záujme naozaj nechcete, aby váš pes chytil nejakú chorvátsku besnotu, žejo :x
  • Oplatí sa kúpiť chladiacu vestičku, šatku alebo podložku! Gimlík má túto od fínskej Hurtty a naozaj sa osvedčila dobre :)
  • Na dovolenku si pripravte dostatočné zásoby psieho jedla, špeciálne v prípade, že váš pes má citlivé trávenie, prípadne špecifickú diétu, a nie ste si istí, či vaše špeci jedlo bude na mieste k mání (skôr nie ako áno, a nejaký odporný Pedigree síce majú všade, ale to mu rovno môžete pchať do gágora obsah smetiaka a furt to bude lepšie)
  • Vezmite si extra vodítko, ktoré sa dá zachytiť o niečo (strom, stĺp, stoličku…), aby ste nemuseli stále riešiť v ktorej ruke budete držať rakiju zmrzlinu a v ktorej psa
  • Náhradný postroj/obojok sa zíde taktiež…turistické rezorty nie sú zrovna známe tým, že by v nich boli skvelé zoo-obchody (aj keď my sme mali kúsok od ubytka veterinárnu nemocnicu aj s potrebami psačími a mačacími, takže jou! V Poreči to ide)
  • Vezmite havovi aj reflexnú vestičku alebo reflexnú šatku, lebo stredomorské šoférovanie je niekedy značne hmm….dobrodružné…, a vodiči si vášho psa proste nemusia všimnúť (špeciálne ak je malý a čierny ako Gimli)
  • Venčite skoro ráno (a s chladivou vestičkou) a po západe slnka. Pokiaľ nemáte vodného šialenca, ktorý chce byť tiež v mori, tak je dobré hava počas dňa nechať na izbe, ideálne so zapnutou klimatizáciou, alebo s pootvorenými oknami (a s VEĽKOU miskou plnou čerstvej vody). My sme Gimlíka brali na pláž len dvakrát a takisto bol tuším trikrát vo vode (nie dobrovoľne, ale musel sa schladiť, no… xD), ale inak zostával počas hicu na izbe, kde mu bolo lepšie.
  • Ubytovania si za psa väčšinou žiadajú príplatky, takže sa na ne pýtajte vopred, nech potom nie ste prekvapení :P Tieto sumy zvyknú byť od 5 do 15 Eur za DEŇ, takže sa to môže celkom nakopiť!

Ak máte ešte ďalšie dobré tipy, dajte vedieť, som zvedavá! :) Budú sa líšiť od plemena a povahy psa, ale Gimli je malý, nekonfliktný, chlpatý že až no a nemá rád prílišné teplo (ale zato sa rád vypeká na slnku, takže ja nevjem uš).

mvf-chorvatsko3-gimliknaplazi-poslednyden
Gimlík bol s nami na pláži aj v posledný deň nášho pobytu (fňuk). Všimnite si vodítko okolo stromu a misku s vodou (a moje hnusné nohy špinavé, cha)

…pokračujeme v rôznych fotkách rôznych tyrkysových vôd (ojojoj, koľko ô všade!)

mvf-chorvatsko11-muslicky
Tieto tri Češky nevedeli, že som Slovenka a rozumiem vo čem se jako spolu vyprávěj :D Anyway, všetky štyri sme sedeli na pláži a preberali kamienky, hľadajúc mušličky. Trochu autistická zábava, ale cítila som vo vzduchu všeobecný, československý pocit blaženej LETNOSTI.
mvf-chorvatsko12-rajnazemi
Ak sa vám nejaký snob, ktorý “chodí len na Srí Lanku a Fidži”, prípadne “len južnejšie od Korčule” (…) bude snažiť nahovoriť, že Istria je hnusná a len pre tlstých, nemeckých dôchodcov, neverte mu a choďte sa tam kuknúť. JE TAM NÁDHERNE!
mvf-chorvatsko9-tyrkysovyvyhlad2
Ách, až mi je clivo! Ništ, pojdeme aj budúci rok, možno o kúsok južnejšie. Alebo dáme Korfu konečne, uvidíme.
mvf-chorvatsko10-seafoodpizza
Istria je chorvátsko-talianska (aj nápisy a mená miest a dedín sú všade bilingválne), takže je samo sebou, že je tam DOKONALÁ PIZZA.
mvf-chorvatsko1
Brezáčik má čevapi, ajvar, pivečko a pelinkovać. Ja mám božské grilované minikalamáre so špenátovými zemiakmi, limonádu a medovaća (niečo ako medový likér, MŇAM).
mvf-chorvatsko6-palmficko
Obligátne selfíčko s palmovým listom :D

Inak, viete v čom je Istria priam až PO PIČI super? Všade sú stromy. Všetky pláže sú s krásnymi borovicami a/alebo s dubmi, a tým pádom je v pohode prísť tam aj na obed, lebo sa vždy môžete usalašiť do tiena nejakého nádherného stromu.

mvf-chorvatsko17-stromy
Takto vyzerala obvyklá pláž hocikde v Poreči, Funtane, Vršaci, … Tie stromy sú mladé, pekné duby :)
mvf-chorvatsko2-funtana
Funtana – niečo ako istrijská Banská Štiavnica, ale ešte lepšia, lebo more!
mvf-chorvatsko8-tyrkysovyvyhlad
Brezák obdivuje tyrkysový výhľad.
mvf-chorvatsko7-zelenalaguna
Tento tyrkysový “bazén” bol rovno vedľa nudistického kempingového rezortu Zelena Laguna, kam sa sme chceli dostať, ale nenašli sme správny vchod a potom bolo príliš teplo na presúvanie sa. Nabudúce!
mvf-chorvatsko20-dokonalapizza
Zase ďalšia pizza! Moja bola vege a doteraz sa mi slzy cisnú do očú od toho, aká bola dobrá. Brezák má calzone a zase pivečko a pelinkovać. :D
mvf-chorvatsko19-vinohrad
Istria je známa aj vínom, a ozaj sú všade vinohrady. Tento bol kúsok od nášho ubytka.
mvf21-vinohrad-porec-a-vino-plavac
In plavac mali veritas :P
mvf-chorvatsko18-domceksnov-porec
Našla som aj svoj dom snov, ale obývala ho jedna milá babka. Ach! Ništ ale, mám aspoň architektonickú inšpiráciu na budúce nehnuteľnosti. Palmy optional.

V predposledný deň sme išli za slovinskou kamoškou do Savudrije a vďaka nej sme navštívili BOŽSKÚ, TAJNÚ PLÁŽ, ktorá zostane tajná, aspoň zatiaľ. Ona sa o nej tiež dozvedela od iných kamošov, takže chápete, toto je závažná vec, nemôžem tu len tak ledabolo na internetoch vyzrádzať, kde sa nachádza istrijský raj na zemi.

mvf-chorvatsko4-tajnaplaz
Tomu hovorím fajné detstvo!
mvf22-vesna-savudrija-1
Plahočíme sa s Brezákom a Gimlík vegetí na pláži s kamoškou a so zvyškom skupiny. Pohoda, leto, more, neviemnačosatrepemedofínskazasealedopiče.

I tak, toť vsjo. Ešte mám asi tristo fotiek rôznych chorvátskych potravín, lebo grafická dizajnérka vypustená na voľno v supermarkete je sodoma-gomora fotiaca si rôzne obaly syrov a jogurtov a rakíj a atď. – môžem vám ukázať, ak scete.

Teraz sme už asi dva a pol týždňa vo Fínsku, hundreme, lebo sa nudíme jak vši v rastafariánovej hlave (teda neviem, možno že tam majú práveže srandu…) a ja idem v piatok po asi storočí k zubárovi a cca o tri týždne (uááá) na operáciu mojich grandióznych cýst a endometriózy. Inak je tu draho, zima, dizajnovo, príjemne, ale zase raz sivo. Poprosím Poreč ešte raz! :))

O decentnom fínskom vlastenectve

Máme v rodine jedného malého Vitalija. Slováčisko ako repa je to, ale dostal od rodičov meno typické pre Ukrajinu a Rusko. Rodičia túto voľbu zdôvodnili tým, že sa v našej rodine vyskytovalo už viacero celkom ukrajinsko-ruských mien, tak šak prečo nie aj Vitalij. Inak, znamená to “živý”, ako ste si zaiste domysleli, keďže je to meno preložiteľné aj do slovenčiny (“vitálny”).

Keďže som hovado, velice som sa na tom mene zabávala, až kým mi nedoplo, že vlastne veď vo Fínsku je úplne normálne dávať takéto zrozumiteľné, nekresťanské, lokálne mená – a tak vám tam chodia cice s menom Mäta (Minttu), Vietor (Tuuli), Fialka (Orvokki), More (Meri), Sniežka (Lumikki) alebo Dennica (Päivi). Poznám dokonca aj jednu Leto (Suvi) a jednu malú Jarabinu vtáčiu (Pihla)! (Tu si môžete pozrieť pôvodné fínske mená, len si kliknite na dievčatko alebo chlapčeka.)

Koľko Lesán, Ladomír, Slavomíl, Perál, Dobrosláv, Vladán, Rastisláv alebo Zlatíc poznáte? Ja fakt že minimum. Kuknite sa pre inšpiráciu sem na divoký zoznam mien ako (slovenské) víno. Brezák tvrdí, že sa chce volať BRATISLAV, ja mu zase hovorím, že by mal byť TICHOMILOM. Haha!

Mená sú len jednou z velice subtílnych prejavov fínskeho vlastenectva, respektíve skôr pohodovej svojbytnosti Fínov, ktorí by boli pravdepodobne najradšej, ak by im všetci dali svätý pokoj a nechali ich rúbať drevo v lese. Sú ale aj ďalšie!

Pre nás, večne zakomplexovaných Slovákov by to mohlo byť celkom inšpiratívne. Tak sa inšpirujte se mnú o tom, ako byť rád Slovákom a zároveň nebyť xenofóbne, rasistické hovado kokotlebovské, ktoré sa driape na nesprávne Kriváne a neznáša všetkých ani nevediac prečo vlastne. 



Liputuspäivä alebo fínske vlajky na každom rohu

Keď som po prvýkrát zažila liputuspäivä (niekedy aj lippupäivä), celkom seriózne som si myslela, že sa hrá hokej. Lebo šak na Slovensku sa vlajky vyťahujú len počas hokeja, nie? Ešte niekedy sa dá, keď Sagan bicykluje… Alebo ešte ak ide niekto na Mt. Everest, tak si tú vlajku vezme, lebo šak hej no, sa hodí tam to mať a reprezentovať.

lahti2
Stará fotka z Lahti, ale je tam vlajka. Tieto vlajky sú počas liputuspäivät na budovách, medzi budovami, v parkoch, VŠADE.

A aké sú teda príležitosti na trepotanie modrým krížom? Z pohľadu cudzinca to vyzerá byť hocičo – napríklad deň spisovateľky Minny Canth, MDŽ alebo dokonca “Deň fínskej hudby”. Kuknite sa tu, ale je to po fínsky.

Prečo toto na Slovensku nerobíme? Šak naša vlajka je taká pekná, s priateľskými oblými kopčekami!

Slovakia-Wood-Flag-3_1024x1024 (1)
Drevená vlajka od americkej (!) firmy Patriot Wood, ktorá vyrába rôzne vlajky a symboly z dreva. Si móžte kúpiť, možno do hokejovej šatne.

Inak, kopčeky zmrzliny, áno áno, to všetci rozumieme. Ale vedeli ste, že ten náš dvojkríž je údajne štylizovaný slovanský symbol “stromu života”? Minule som sa doklikala na internetoch… Neviem ale kde, a je možné že je to kolosálna sprostosť. Na druhej strane, teší ma potenciálna myšlienka pohanskosti štátneho symbolu tejto s Vatikánom zmluvne previazanej krajiny. Trolling level max, cha!

No takže vlajky. Fíni majú svoje vlajky všade a furt a vôbec to neriešia. Vo Fínsku proste vejú každú chvíľu fínske vlajky a je to fajn.


Fínskom a mestečkami pretkané mená firiem a atď.

Toto som si všimla špeciálne v Helsinkách, kde nedávno vznikla firma Helsieni, ktorá pestuje hlivy (Helsingin sieni – helsinský hríb). Fíni totiž nemajú žiadne škrupule čo sa mien firiem a vyjadrovania svojej fínskosti týka, a tak svoje Hel-, Fin-, Finn- a Suomi- pchajú kam len môžu!

Takto vytiahnuté z nosa si rovno spomeniem na tieto názvy:

  • FINNWEAR (značka spodného prádla)
  • The Helsinki Foundation (globálna environmentálna neziskovka)
  • Suomalainen kirjakauppa (kníhkupectvo)
  • FINNAIR (aerolinky)
  • Finnish Design Shop (globálny e-shop s fínskym dizajnom)
  • Helsink (tetovacie štúdio)
  • Helsinki Wild Foods 

Takisto Fíni radi všelikde pchajú svoje mytologické postavy a idey a ešte je to aj štýlové, viď použitie názvu národného eposu Kalevala pre názov značky Kalevalakoru. No viete si predstaviť, že by na Slovensku niekto založil Proglasšperk?! Alebo nedajbože Pribina Ink? Okamžite by bol podozrivý z toho, že je nácek ešte aj so všeslovanskými nápadmi a uctievač Putina.

Máme tu starú značku oblečenia Slovenka, ale zaiste uznáte že to vôbec neznie našincovi cool. Ani Slovenský spisovateľ nie je cool, a SLOVLAK a SLOVNAFT už vôbec nie. A Slovakia chips, no čo je toto za nápad?! Čo na to Fín, ktorý pomenuje Nokiu podľa mestečka Nokia pri Tampere, a značku maliarskych farieb a lakov Tikkurilla podľa časti Tikkurilla vo Vantaa? Daný Fín si poťuká na čelo a radšej zalezie späť do sauny s pivom.

Mimochodom aj Koskenkorva (vodka) je dedina vo Fínsku, dokonca som v nej bola a videla som zvonka aj výrobňu vodky. Predstavujem si, že asi takto prišli zakladatelia Koskenkorvy k názvu firmy:

Kalevi: “Ty vole, ja neviem, zas je tu veľa raže tento rok, pome páliť niečo z toho.”
Jukka: “Vodku by sme mohli…takú nejakú čistú len, použijeme len čo tuná je, bude to blízko šecko…”
Kalevi: “No dobre, a ako ju nazveme? Musí to mať nejaký názov!”
Jukka: “Ale neser sa s tým, sme v Koskenkorve, bude sa to volať Koskenkorva a hotovo.”
Kalevi: “OK, môže byť, ideme do toho.”

Inak, jazykové okienko – koskenkorva znamená “ucho perejí” (koski – pereje a korva – ucho). Hobiti Fíni často menujú podľa toho, čo kde vidia v prírode… :P (aj seba, viď prvá pomyselná odrážka)


Podpora domáceho dizajnu a domácich značiek vo všeobecnosti

Keď chce Fín poháre na víno, ide sa pozrieť , čo ponúka Iittala. Alebo ani sa pozerať nemusí, lebo to pravdepodobne vie – minule takto vedel Brezákov brat (ktorý je stavebný robotník!) z ktorého radu Iittaly sú naše poháre na whisky/vodu, a dokonca aj kto ich navrhoval. Skoro som odpadla.

iittala-ultima-thule-footed-on-the-rocks-set-of-2-48
Tieto máme aj my, tie druhé sprava. Rad Ultima Thule, dizajn Tapio Wirkkala. Fotka odtiaľto.

Väčšina Fínov má doma múminovské šálky od Arabie, napriek tomu, že jedna stojí skoro 16 Eur, čo je veľa aj tam. Ľudia nosia Marimekko beztvaré vrecia šaty a kupujú si výrobky od domácich firiem, kde pracujú fínski dizajnéri. Používanie fínskej kozmetiky Lumene alebo Dermosil je rozšírené, takisto si môžete vo Fínsku kúpiť fínske vložky značky Vuokkoset. A v zime na nohách má veľa ľudí Kuomu.

Ako spoznáte fínskeho turistu? Napríklad podľa plátenej tašky Marimekko. Skoro každý ju vlastní, a vo Fínsku ju vidíte všade. Na porovnanie so Slovenskom, to je asi ako keby Makyta Púchov ponúkala aj plátené tašky s logami, a ľudia by si ich húfne kupovali a všade by s nimi chodili. Celkom bizarná predstava, nie? (Ja by som si inak dala povedať, už len pre tú haluz!).

Samozrejme, veľký rozdiel je v tom, že vo Fínsku prežilo divoké povojnové roky veľa tradičných firiem a veľa nových vzniklo, nikto neznárodňoval a nearizoval (aj keď v 80-tych rokoch veľa firiem krachlo, lebo vo Fínsku bola strašná kríza), a tak sa zachovala vo veľa veciach kontinuita. Ale aj tak. Aj Fín by si mohol kúpiť poháre za päť evry Made in China, ale s veľkou pravdepodobnosťou aspoň zváži kúpu Iittaly alebo Pentiku. Koľko Slovákov bude cielene riešiť, či kúpiť poháre Made in China alebo radšej poháre od našej Rony?

rona sklo vino
Prosím, Rona. O nič horšie ako Iittala, ale s menej marketingom (minimálne vnútri krajiny, Rona veľa exportuje). Fotka je odtiaľto.

Úcta ku vlastnej krajine prejavujúca sa nerobením bordelu a nekradnutím všetkého a všade

Vo Fínsku je podľa mňa väčšinou dosť unylá nuda. Zároveň je tam ale aj nenormálne čisto, bilboardov je v krajine asi šesť (a teda sa pri cestovaní môžete pozerať na nekonečné jazerá a lesy), ľudia iným ľuďom nedemolujú chatičky, politici kradnú decentne a nie tak okato ako u nás a ľudia sú ohľaduplní ku prírode a aj k iným ľuďom.

Inak povedané, opak slovenskej hulvátskosti. 

Bola by som nerada, ak by sa Slovensko zmenilo na takú unylú sivú nudu ako Fínsko, ale aspoň toto by sme si mohli osvojiť:

  • nerozdrbávať si vlastnú krajinu, je len jedna!
  • nenechať iných rozdrbávať túto krajinu
  • nezamorovať si vlastnú krajinu skládkami, bilboardami, hnusnými fabrikami v inak pekných údoliach (hmmm, Ružomberok…), debilnými politikmi a oligarchickými chujmi
  • neničiť majetok iným ľuďom (34x vykradnuté chatičky, jou)
  • dať veľmi, ale VEĽMI prísne pravidlá developerom, aby nestavali drevodomy na juhu Slovenska a odporné bytovky hocikde v strede pola a ešte aj bez občianskej vybavenosti

To by šlo, nie?


No, takže asi toľkoto. Ešte musím dodať, že aj v rámci týchto decentných prejavov fínskeho vlastenectva sú Fíni väčšinou strašne prekvapení, keď im niekto povie, že Fínsko je super, lebo všeobecné fínske status quo je, že “šak Fínsko je o ničom”. Niekedy majú aj pravdu. 

To isté si aj veľa Slovákov myslí o Slovensku, ale slovenské Novesty si na nohy nedáme, radšej Nike všakže…na rozdiel od Fína, ktorý si tiež myslí, že žije v o ničom paži sveta, ale to mu nezabraňuje ísť si kúpiť Marimekko šálku na kávu a podporiť tak domácu tvorbu a produkciu. Hm. Zatiaľ iný kraj, iný mrav.

 

Juhannus v Mustion Linna a v Hanko

Keď už ma Patrik vyšparchal z blogovacej letargie, rovno vám ukážem náš výletnícky Juhannus.

Tento rok sa snažíme nesedieť na zadkoch, ale viac rundiť po okolí, a keďže pri fínskych vzdialenostiach je “okolím” hocičo do 2h cesty autom (to si predstavte…to je ako z Bratislavy do Žiliny! A to ste už skoro v Poľsku!), Hanko vzdialené od Helsínk cca 150km bolo fajným miestom na denný výlet (okrem toho ja MILUJEM Hanko, takže tam hocikedy rada zájdem, aj úplne bezdôvodne).

Čo je to Juhannus? Prečítajte si niečo tu! Ak sa vám nesce, tak takto – Juhannus je sviatkom letnej rovnodennosti a nijakým spôsobom ho neovplyvnili kresťanské nápady, lebo Fíni pália veľké vatry, behajú holí po lúkach a pijú čo im príde pod ruku (okej, to robia hocikedy cez víkendy). Moje fotky vatru ale nemajú, lebo som sa na ňu pozerala, ale som ju neodfotila. Ech! Dôležité je ešte vedieť to, že Juhannus je megadôležitý a celý národ sa naň teší. S Juhannusom sa začína fínske leto (ktoré je pre Slováka niečo ako jar, lebo haló 20C a kvitnúce orgovány? Jar!).

juhannus kuopio
Juhannuskokko v Kuopiu. Často sú tieto vatry na vode, alebo pri vode – bez prečítania si nejakých antropologických textov usudzujem, že preto, aby bol zvýraznený aspekt leta (ohňa a tepla) a zimy (studenej vody), keďže sa to pri rovnodennosti láme. Fotka je odtiaľto.

No ale. Výlet! Najprv sme sa tramtárili bárskade, až sme sa rozhodli že náhodne zabočíme do Mustion Linna, kde sme nikdy neboli, a nikdy sme o tom ani nepočuli. Nebol to zlý nápad, šak považte:

juhannus17-mustionlinna-9
Toto nás privítalo. Na tejto plážičke boli aj prezliekacie kabínky a pekný piesok, ale nemala som so sebou plavky a dostatok sisu na tú studenú vodu.
juhannus17-mustionlinna-10
Modrá je dobrá
juhannus17-mustionlinna-11
Lekienka boli všade, a aj kvitli!
juhannus17-mustionlinna-12
Brezák skúša nový firemný dron.
juhannus17-mustionlinna-13
Gimlíček je nádherný :)

Odtiaľto sme sa vydali smerom ku samotnému Mustion Linna, respektíve k malému kostolíku a k zámockému parku. Linna znamená zámok alebo hrad, tak sme očakávali, že niečo cool niekde uvidíme.

juhannus17-mustionlinna-8
Tieto HRÍBIKY!!!! Navrhujem zaviesť hríbiky na každé detské ihrisko na celom území bývalého Rakúska-Uhorska.
juhannus17-mustionlinna-7
Fíni majú radi takéto fejkové gejzíry, skoro každé jazero pri nejakom obydlí také má.
juhannus17-mustionlinna-6
Krásna, grandiózna brána s alejou za ňou.
juhannus17-mustionlinna-5
Ňuňu kostolíček. Zrovna v ňom skončila svadba…
juhannus17-mustionlinna-4
….a tak boli všade lupienky ruží!
juhannus17-mustionlinna-3
Juj, krásny.
juhannus17-mustionlinna-2
Samotná Mustion Linna. Všimnite si tú udržiavanú parkovú úpravu okolo a teraz si pomyslite na kaštieľ v Rusovciach.
juhannus17-mustionlinna-1
Hradný pán Gimli.

Inak sme tuná pri tejto žltej budove stretli starší manželský pár, ktorý sa s nami dal do reči, lebo doma nechali dvoch tibeťákov a keď videli Gimlíka… DOGS, CONNECTING PEOPLE. Tak jest!

Po tomto náhodnom výlete sme pokračovali smerom do Hanko. Hanko je bývalé slávne kúpeľné mesto, má úžasnú atmosféru, more je tam ČISTÉ (a s mušličkami!) a domy ako Vila Vilôčka Pipy Dlhej Pančuchy. Asi moje najobľúbenejšie fínske mesto, možno ešte okrem Brezákovej rodnej Lieksy.

juhannus17-hanko-1
Nekonečné baltské výhľady
juhannus17-hanko-2
Tuná to more možno nevyzerá čisto, ale fakt je priehľadné, čo sa nedá povedať o tej hnedej blatovej kaluži v Helsinkách (prednedávnom sa sa kúpala tu na Lauttasaari, bol to zážitok *vážskeho typu*, rozumej dosť že hnus)
juhannus17-hanko-3
Brezák a Gimli pozorujú
juhannus17-hanko-4
Odtálto až po Švédsko, Poľsko, Dánsko, Nemecko…
juhannus17-hanko-5
Gimli sa išiel napiť vody. Baltské more je brakické, takže sa dá piť.
juhannus17-hanko-6muslicky
Mušličky!
juhannus17-hanko-7
Hlavná mestská plaž v Hanko. Dvaja blázni (mimo záber) sa kúpali, ostatní ľudia mrzli.
juhannus17-hanko-8
Luxusné bývanie rovno nad morom.
juhannus17-hanko-9
Typické kabínky na prezliekanie :))
juhannus17-hanko-10
Vila Vilôčka

Takže tak. Dobrý Juhannus to bol! A ak si náhodou ťukáte na čelo, že čo sú to za divné pohanské nápady s vatrami, tak aha, aj na Slovensku bol juhannuskokko, a určite nielen tento jeden hipisácko-slovanského typu. Niektoré obrady idú naprieč rôznymi národmi a kultúrami.


P. S.: Plurál od juhannuskokko je juhannuskokot. Kokko > kokot. Tralalala!

P. S. 2: Aj v Hanko sme stretli tibetiu pani, dokonca bývalú chovateľku. :)

Suomi 101 s Patrikom alebo konzulárny odbor sa prihovára občanom Slovenska

Tichučko tu bolo, deve sa ni písati ništ nescelo, až keď ju zrazu jeden Patrik (nie Vrbovský aj keď Adam Trajan pomeee móre) vykopol z blogovacej letargie. Patrik mi totižto poslal sériu otázok o Fínsku, a ja sa ju pokúsim čo najlepšie odpovedať.

juhannus-17-hanko-foto-gimli-MvF
Aha, naozaj žijem! Tuná sme s Gimlíkom v Hanko a kúsok za nami bol Juhannuskokko AKA vatra na mori pri príležitosti sviatku Juhannus.

Občan Patrik sa pýta všeličo, takže pôjdem po poriadku. Gramatické chyby v otázkach som neopravovala, aby som zachovala autenticitu, nehejtujte ma.


SUOMI 101 S PATRIKOM

“Ake sú vo Fínsku ceny? (potraviny: Chlieb, ryža, mäso a pod., oblečenie, ubytovanie, služby, atď.)”

Vyčerpávajúca odpoveď na túto otázku by vydala na pravdepodobne nudnú socio-ekonomickú knihu s názvom “Regionálne rozdiely v príjmoch a kúpyschopnosti obyvateľstva Fínskej republiky s prihliadnutím na predraženú ujebanosť oblasti Helsínk a nezamestnanosť na vidieku”, ale pre začiatok si môžeme pozrieť Numbeo!

BTS HEL numbeo 1
Je tu draho.

Fakt, je tu draho. Tuná si pozrite celé porovnanie cien.

Upozorňujem, že toto porovnanie je medzi najdrahším mestom Fínska a najdrahším mestom Slovenska, a teda napríklad porovnanie medzi Popradom a Oulu, alebo Košicami a Kuusamom môže vyzerať inak. Furt ale Fínsko vyjde drahšie.

Okrem sauny, syra, energií (za elektrinu tu platíte minimum, lebo je väčšinou jadrová…naše účty za elektrinu za tri mesiace málokedy presiahnu 95€) a hm, kávy? je tu asi všetko drahšie. Vlastne nie, vzhľadom na premrštené ceny prenájmu badmintonového kurtu v NTS je 60min badmintonu rovnako drahých vo Fínsku ako na Slovensku! Nuž, vždy si môžete ísť zabehať, žejo!


“Aká je min. mzda na hodinu vo Fínsku? (alebo min.mesačný plat)”

Tuná to lieta, ale Kela má takúto odpoveď:

kela minimum wage
Nad liter, tak veru. Ale ak ste v Helsinkách, budete sa cítiť chudobní.

Takže hej, 1 187€ je minimálna mzda. Mýtické články na internetoch často tvrdia, že 3000 alebo až 4000€ je priemerný fínsky plat, to ale nie je pravda, aspoň empiricky nie. Väčšinou ľudia zarábajú okolo 2500€, ale to je skôr v kvalifikovaných profesiách a v Helsinkách (v Tampere je napr. priemer 2300€).

V mojom obore (grafický dizajn) je moja hodinová mzda údajne a tabuľkovo 75€, čo je ale celkom chiméra, lebo málokto to môže zaplatiť. Tipujem, že reálne je tak možno 50€? Na Slovensku sa to tuším pohybuje okolo 20€, ale nie som si istá (dizajnéri, povedzte mi pls!). Je to vyššie ako na Slovensku, ale aj moje výdavky sú vyššie (viď Numbeo v predchádzajúcej odpovedi).


“S akou veľkou sumou by som mal prisť do Fínska aby som v pohode vyžil do dalšej vyplaty? (ubytovanie + strava celkova suma (nefajčim, nepijem :P)”

Juj, šuhaj môj švárny, to ti celkom presne zodpovie cudzinecká polícia! Marí sa mi, že existuje nejaká minimálna suma, ktorú musí mať človek na účte…ale neviem, možno sa mýlim. Inak, všetky informácie sú tu.

Odporúčala by som ale mať na účte aspoň 5000€, lebo aha:

  • záloha za byt v Helsinkách – 1200€
  • prvý nájom – 600€
  • mesačná MHD električenka – 55€
  • jedlo a atď – ech, aspoň 800€
  • jedno víno v reštike – pol milióna €

Upozorňujem ale, že väčšinou sa povolenia na pobyt vo Fínsku vydávajú na základe existujúcej pracovnej zmluvy, a teda ak ju občan Patrik nemá, pošlú ho na cudzineckej polícii dpč. Môže ale požiadať o povolenie na pobyt pre SZČO, ak sa cíti odvážne.

Všeličo sa o sťahovaní sa do Fínska môžete dočítať aj tu, ak nie ste leniví! Ja mám tu tiež taký malý návod, ale možno je už od veci.


“Je možne platiť aj SVK bankomatovimy kartami a vyberať s nimi s ktrehokoľvek bankomatu peniaze?”

Né, tie hrúbky! Ale áno, je to možné, všade je Euro a všade berú obvyklé Visu, Visu Electron, MasterCard a atď., a dokonca aj AliPay, lebo Čína sú lóve a Číňania majú AliPay!


“Aký rozdiel je medzi vydiekom (alebo malým mestom) a mestom a aky je rozdiel medzi nimi aj po finančnej stránke?”

Ujo občan, chcete odo mňa dorobiť si magisterské a potom doktorandské z nejakej relevantnej sociálnej vedy? Lebo toto by tak na to vyzeralo…

Vo všeobecnosti:

  • v mestách je viac jobov a Fíni sa sťahujú skôr do miest a skôr na juh
  • vydiek je viľudňení!
  • na vidieku by sa dali zohnať joby v lesníctve, poľnohospodárstve, v turizme (napr na sobích safari a atď.)
  • v mestách sú vyššie platy, ale aj vyššie výdavky
  • na vidieku môžete bývať tak, že máte svätý pokoj od všetkých, ale nie je to pre každého, fínska nuda vie byť kvalitná nuda
  • na vidieku sú lacné nehnuteľnosti, pokiaľ nie sú na juhu (aj tuná ľudia bývajú v satelitoch, akurát v krajších ako rôzne odporné Čierne Vody a podobne)

Ja som vždy bývala len v mestách (Helsinki, Tampere), ale často som bola na vidieku (Ylämylly, Kontiolahti, Uimaharju, Vuostimo…) takže môžem jemne porovnávať.

Ak máte radi kaviarničky a hukot a ste bratislavskou kaviarňou, choďte radšej asi do mesta, bárs aj malého – počas nekonečnej fínskej zimy je príjemné vidieť ďalších homo sapiens sapiens a necítiť sa ako v tmavej osamelej hrobke (nedávam kaamos, pardon, tá zimná tma ma FAKT strašne ubíja!).

Ak máte radi nekonečné lesy, roviny, jazerá a všetci vám lezú na nervy, fínsky vidiek je ako stvorený na trošku pustovníckeho života! Nevyberte si ale satelit, lebo tam budú bohatí mešťania venčiť svoje pudlíky a to je otrava. Treba fakt že riť sveta. Uimaharju je kvalitná riť sveta (ale inak pekná, ja to tam mám rada!), choďte tam.


“Aký su Fíny a ako beru Slovákov? (ževraj tichy a ťažko sa s nimi dáva do reči :P)”

Oči mi kole z tých ypsiloniek. To bolo veľmi nefínske, lebo Fíni málokedy hejtujú takto priamo. Fíni sú veľmi slušní, tichí, milí a ANI ZA TOHO BOHA si nikoho dlho-predlho nepustia k telu. Takže je tu veľa cudzincov, ktorí sa pohybujú výlučne medzi inými cudzincami, a Fínov poriadne ani nepoznajú. :/

Mne trvalo skoro päť rokov utvoriť si nejakú fínsku skupinu kamošiek a to sme ženy. S chlapmi to bude kríž. Patrik by mal rátať s tým, že možno o tristo rokov, po dlhej-predlhej dobe vo Fínsku mu konečne zavolá sused Kalevi a pôjdu spolu na pivo do šenku. Možno som ale príliš skeptická a bude to skôr – ako obvykle, záleží od jednotlivcov (ale podľa mojej skúsenosti sú švédski a ruskí a estónski Fíni asi 5x prístupnejší a zhovorčivejší ako fínski Fíni).

K druhej časti otázky – Fíni o Slovákoch toho moc nevedia, ale vedia že HOKEJ. A veľa Fínov bolo vo Viedni, Prahe a v Budapešti, takže aspoň vedia, kde sa cca Slovensko nachádza. Mám takisto overené, že tí MOJI FÍNI milujú slovenský med!

Och a áno, v Alku (monopolný štátny predajca alkoholu nad 4,7%) majú jedno jediné slovenské víno – Pavelku!


“Ako sa dať do reči s Fínmi alebo ako sa s nimi spriateliť? ( :P )”

Tak ale TOTO je ťažké. Mne sa to podarilo cez môjho fínskeho priateľa, cez fejsbukové kamarátky s tým istým plemenom psa ako mám ja (psíčkarenie je tu veľkou vášňou!) a cez moju nekonečnú trpezlivosť. Zase raz ale, Fínky sú milé a celkom prístupné – to s Fínmi chlapmi je ťažko! Taký (typický, oldschoolový) Fín, keď raz konečne prehovorí, to je normálne na oslavu!

Odporúčala by som navštíviť nejaké Couchsurfing stretká, možno nejaké žúrky, kurzy a prípadne ísť do sauny, lebo tam aj Fíni chlapi odhadzujú nielen spodky, ale aj zábrany a zvyknú sa rozprávať.


“Ako sa dá nejlepšie učiť Fínština?”

V prípade úspešného udelenia trvalého pobytu vo Fínsku zaručuje štát tuším tri roky bezplatných jazykových kurzov, takže napríklad tam. Tieto kurzy sú ale megaintenzívne (8h/denne a podobne) a NEDÁ sa popri nich normálne pracovať, takže neviem vlastne. Asi súkromný kurz? Tu si ich môžete vyhľadať.

Ja som sa učila rok na FiFUK a potom som to fejkovala. Teraz mi to už celkom ide, ale gramatiku mám furt ako hotentot. Ech! :D


Kedy je najvhodnejšie obdobie prisť do Fínska?

Hlavne nie v novembri, teda pokiaľ nejdete na Slush. Inak ako sa komu chce, vždy sa tu niečo dá vymyslieť, akurát NAOZAJ odporúčam VŽDY si so sebou vziať aj teplé a nepremokavé oblečenie, lebo fínske status quo vyzerá byť nekonečná jeseň a to nie všetci Slováci dávajú dobre (napr. autorku z toho ide udrbať).


“Je dobré isť na začiatok do Fínska pracovať cez Slovenskú agenturu?”

…akú? Také niečo sa dá? Možno ak sú to nejaké manuálne práce, tak čoby nie. Ja som si job našla zaťatosťou a tvrdohlavosťou sama, ale nebol to med lízať. Ak by daná agentúra sprostredkovala niečo normálne a hlavne normálne platené (!), tak choďte do toho, možno bude menej papierovačiek. Pozor ale na odrby, my Slováčiská nie sme vždy úplne morálni… Veľa šťastia! Tsemppiä!

Lime doggy GIF
Pridávam sem vlastný trojobrázkový GIF because reasons.

TAK!!! Dúfam, že som uspokojila zvedavosť občana Patrika a aj iných fínskachtivých občanov :) Ak nie, prečítajte si ešte ako som odpovedala občanovi Mirkovi s xenofóbnymi tendenciami, a ako som ešte dopĺňala ďalšie múdrosci.

A teraz sa spýtam ja:

  • Aká je najlepšia (rozumej, najmenej oligarchami vlastnená a najmenej skorumpovaná) zdravotná poisťovňa v SR?
  • Aké sú vaše skúsenosti so živnosťou v SR?
  • V ktorej banke ste? VÚB ma zdiera, lezie mi to na nervy!

Ďakujem, kiitos!

Sedím v Bratislave a nie je mi až také teplo, ako som dúfala, že mi bude

…takže preto tu bolo také ticho! Nestíham toho moc, chápete, musím sa pozerať na viniče, perkelty a kvetinky.

Hrádza za Danubianou
…A na Dunaj sa pozerám!

Ešte tu mesiac budem, keby niečo. A potom späť do Fínska a rovno 5. júna idem na MRI do Naisten kliniikka, lebo šak čoby nie, keď má človek cysty. Snáď bude vtedy prijateľne teplo (vo fínskom ponímaní), že nebudem potrebovať mať na sebe veľa vrstiev, cuz I am so over that shit.


Inak som začala písať a kresliť tibetí KOMIKS!!! Prihláste sa tam na odber, dobre vám radím. A aj Facebook page môžete lajkovať ostošesť!

Lamto-web-header-2-simple-FB-page-size

LUCKY LAMTO je tu pre vás, nepravidelne viackrát počas týždňa, ale vždy s nejakou srandičkou. :) Mám už aj zakúpenú doménu http://www.luckylamto.com, ale nestíhala som to celé riešiť, takže to potom. Zatiaľ teda fičí provizórna WP adresa, ale lepšie ako drótom do oka.


Okej, toť vsjo, idem do slniečka, keď už svící! :)

Nočné povídaní v odrážkach

Mala by som ísť spať (je 1.00) ale ešte sa mi úplne nechce, takže malý odrážkový blogýsek:

  • Tuhka sa naučil aportovať!!! Náš kocúrik vyzerá tupo jak panvica v tej jeho perzskej tváričke krásnej, ale múdry je jak opica. Dneska sme sa hrali aportovaciu hru, kedy som mu hádzala doma vyrobenú hračku z chlpatej látky. Hodila som mu chlpacinu, on sa za ňou rozbehol, zobral ju do papuľky, prišiel s ňou ku mne a položil ju. KOCÚR MI POLOŽIL HRAČKU NA ZEM, CHÁPETE TOTO?! Niekedy do mňa aj šťuchol labkou, akože “haló, matka, hoď mi to zas!!”, a ja, ako poslušný otrok kocúrieho pána, som mu to samozrejme hodila.

    Gimli len zíral. :D

    Júj, ľúbim moje chlpaciny veľmi! (Aj Brezáka, ale to je samosebou)


  • Dneska som si chcela kúpiť tento neodolateľný Tatcha discovery kit. Ešte keby tak shipping do Európy nebol skoro 60 dolárov, žejo…. Ach! Žijete niekto v USA, že by ste mi to kúpili a poslali?! Je to trochu nebezpečný nápad, lebo ak zistím, že mám z tohto discovery kitu pleť sťaby riťka z perleťovo nežných lotosových anjelikov a budem si potom musieť následne kupovať plnú sadu za 295 USD (wishful thinking) tak to ešte len bude drahá zábava.

    Ach. Je ťažké, keď má človek extrémne snobský vkus.


  • Na môj extrémne snobský vkus nadväzuje aj to, že som identifikovala golf ako ideálny “šport” pre mňa, ale mám zároveň ešte zdravý blok púšťať sa do takej totálnej buržujskej chujoviny. No ale považte:

    – človek tam len tak chodí hore-dole po tráve na slniečku (pokiaľ nehrá golf vo Fínsku, tuná slnko veľmi nemáme)
    – z času na čas sa vyžaduje nejaký prudší pohyb, ale to len občas
    – pri golfe je povolené, priam až vyžadované presúšať sa a diškurovať s ostatnými
    – jedna hra trvá dlho, a vy chodíte a svieti na vás, a nezapotíte sa veľmi, a celkom že la dolce far niente akože…
    – normálne by ste niekde na Obchodnej vyzerali v polo šatách jak kus debila, ale pri golfe je to vyžadovaný odev. Čo je dobre, lebo takéto golfové oblečenie je pohodlné jak hovado! (Ale z hnusných, umelých materiálov väčšinou, videla som teraz veľký výber na jednom hobby veľtrhu tuná v Helsinkách)

    Proste – ste vonku, chodíte hore-dole po zelenej trávičke, nesedíte pri nejakom monitore, socializujete sa, moc sa nepotíte, moc sa nenamáhate a ešte aj nosíte normálne oblečenie (nie ako bežci a bicyklisti!!! kto vymyslel tie príšerné obtiahnuté sprostosti, ktoré majú na sebe?! ale možno im to drží gule na mieste, keď sa natriasajú…).

    Úplne ideálny “šport” pre strašne lenivých ľudí ako ja, ktorí su ale radi vonku (len sa tam nechcú namáhať, a božechráň nebodaj športovať).

    Asi potrebujem green kartu, ale zároveň ju nechcem, lebo mám plebejské predsudky. Pomóc.


  • Včera som vyhodila do koša na oblečenie TRI VRECIA plné oblečenia, ktoré už nemôžem ani vidieť. Juj!!! Time to shop for a new shit.

  • Nepijem whiskey (ale rada ju oňuchávam!), a posledne som vybrala Brezákovi v Alku jednu dobrú, a to Bulleit Rye z Kentucky.

    Viem, že to znie pre škótsko-írskych kajnšmetke strašne, že americká whiskey, ale normálne dobré to je! Keďže som snob od kosti, vypichla som túto whiskey v Alku s tým, že “toto vyzerá, že to bude dobré”, a vida, je to “an absolutely stunning rye that won a Double Gold medal at the San Francisco World Spirits Competition in 2013.” No kto by to bol povedal?!

    Nemôžem to ale piť, lebo keď som si zo zvedavosti uchlipla jedenkrát z Brezákovho pohára, asi po štyroch sekundách som videla trojmo. Ostanem ja pri čaji a pri jamaican caipirinhe.


Okej, koniec, čas hajať a dať si na ksicht Shiseido (keď už nemám Tatcha, ale našťastie mi Brezák kúpil na naše piate výročie túto skvelú masku od Shiseida, keré Shiseido uctievam – mám ja takú miernu japonskú úchylku…), možno že to zneguje moje ponocovanie. ;D

Ako byť rentiérom

Som teraz asi týždeň na voľnej nohe, a aj keď sa mi velice páči vysedávanie v teplákoch a vo vlnených ponožkách doma pri stole, začínam byť aj trochu nervózna. Ani nie tak z nedostatku práce (mám celkom čo robiť a od hladu v najbližšej dobre neumriem), ale z toho, že ako freelancer 21. storočia by som sa mala strašne furt predávať. Dizajnérov je ako hadov, chápete. Musíme použiť vlastné skills na to, aby sme sa zviditeľnili, lebo….lebo..? Niečo!

slnecnyden-lauttasaari
Niektoré výhody nesedenia v office sú nesporné, napríklad môže človek vyjsť von na SLNKO, keď sa dané slnko objaví. Juj!

Nielenže by som si mala konečne spraviť solídny web, ešte aj dizajnový blog by ten web mal mať, kde by som samozrejme o sebe písala ako o skvelej dizajnérke a šírila do sveta múdrosci o vizuálnych identitách a o pozicioningu a tak ďalej. Newsletter by môj web mal mať tiež, kde by som ľuďom písala strašne zaujímavé veci o tom, čo momentálne robím a aké logo som spravila, a že som teraz pracovala pre XY a to boli úplne najcool klienti, a ja som z nich úplne šťastná, a ďakujem im za dôveru.

Nuž a tuná nastáva môj problém, lebo aj keď mám prerezanú papuľu a viem hovoriť veci, že by ma niekto mal fakt z času na čas nafackať, moje papuľnaté sebavedomie nemá v sebe rozmery, kde by som sa rada sebaprezentovala. Akože, viem to asi robiť, ale je mi to strašne proti srsti. Na svete sú totižto lepší aj horší dizajnéri odo mňa, lepší aj horší klienti a všetci sa to nejako pre seba snažíme čo najlepšie vyšéfovať, tak ako vieme a chceme a nevidím dôvod, prečo by som sa zrovna ja mala niekam pchať ako nejaká bohyňa grafického dizajnu. Ech.

Čo sa mi na pracovnom živote (rozumej, ako otrok zamestnanec v práci) teda páčilo bolo to, že som mohla byť křoví, chápete. Ísť si svoje a byť v pozadí. Niekedy až moc, lebo u nás v office bola trošku silná office politics (niekto ma zlynčuje za tento prudko nefeministický názor, ale samé ženské sme tam boli, to preto!) a kto sa tam poriadne neňuňu s top menežéris, tak zle robil, ale aj tak.

V práci som bola Istokova Visual Creative a po práci som bola Ištoková šialená psíčkárka (viď foto), ktorá maľovala psy, venčila psy, šila psovi (Gimlimu) vestičky, a vôbec, robila si, čo sa jej zachcelo, a nie vždy len so psami. To bolo celkom luxusné! Teraz som Istokova Freelance Graphic Designer and Illustrator with an Eye for Text / Open for Possibilities (to tu kopírujem z môjho LinkedInu, neonďajte ma) a je to cool, ale neviem či to zvládam dlhodobo, lebo dizajnér, ktorý sa furt neprezentuje do celého sveta akoby ani poriadne nebol. Ach!

pikkujoulu-04122016-benevolos
Ištoková šialená psíčkárka v obležaní tibetských španielov na pikkujoulu našej helsinskej tibeťáckej skupiny.

Ideálna práca pre mňa by bol rentiér – moji nájomníci by mi platili nájomné, a ja by som zatiaľ drepela na gréckom ostrove dzobkajúc tzatziki a pijúc čerstvý pomarančový džúsik, kde-tu robiac nejaký dizajníček bez stresu z peňazí a z toho, že o tom projekte budem musieť napísať nejaký extra erudovaný blog a poslať newsletter a pripomenúť sa Ferovi z XY, lebo mi ešte furt nezaplatil faktúru.

Mohol by mi niekto s týmto pomôcť prosím? :D

Alebo si zase nájdem job a budem zase erudované křoví. Aj to je v niečom dobré…teda, pokiaľ pracovisko nie je úplne drbnuté, všakže, potom je to utrpenie.

Ach, tento adulting!