Som členkou v jednej medzinárodnej fejsbúkovej skupine, kde sme združené cice s odhadovanými termínami pôrodov v júni a v júli 2019. A je tam strašne veľa Američaniek. A pre Američanky je hocičo príležitosťou na oslavu, barbecue, párty, rodinnú stretávku…a fotky! A tie fotky samozrejme vyžadujú nejaký ten glam squad, ktorý z vás spraví bohyňu dokonalosti, a takisto by ste ideálne mali stráviť aspoň polovicu života výberom správneho oblečenia a doplnkov na daný event. Bonus body, ak budete mať na sebe šaty ako cukrová vata.
Najprv mi to prišlo celé drbnuté a prehnané a egocentrické (niežeby to čiastočne nebolo).
A potom sa mi to začalo páčiť! Šak lebo #YOLO ta ňe, prečo si nespraviť z hocičoho happening?
A tak som Brezákovi navrhla, že po vzore týchto Američaniek (ktoré asi od zočenia dvoch pásikov na ošťatom tehotenskom teste riešia baby shower a maternity photoshoot a gender reveal party a name reveal party a, …) pôjdeme tuná kúsok od nás do minilesa, ktorý mám špeciálne rada a často tam venčím Gimlíka.
No, a teda že síce žiaden glam squad nemám, ale keď už nič iné, tak si nahodím na seba zopár šiat a na pamiatku (a pre budúce pobavenie potomka) cvakneme jeho profesionálnou zrkadlovkou moje majestátne 35-týždňové brušisko.
A tak sa i stalo! Aha ho, pár fotiek z nášho lesa na Lauttasaari:
Toto je moja obľúbená, možno preto, že je viac vidieť les ako mňa. Šaty od Mamalicious, príroda od Matky Zeme, vonku kosa jak hovado (asi 5C).Typická póza, ktorú jednoducho MUSÍTE, aj keď sa cítite bizarne (na rozdiel od vojvodkyne Meghan si ja brušisko takmer nikdy nedržím, takže ech…no ale dobre, kvôli fotke môže byť!). Šaty od Zuzany Zachar (Sashe). Kedysi som mala ideu, že by aj neformálnymi svatebními mohli byť, ale to by svadba musela byť v lete a nie v marci, keď je v Joensuu meter snehu a -5C a studený karelský vietor. Človek mieni…Bodkatý šifón je najvác! Šaty od Zuzany Zachar (Sashe), šestitá brada od Matky Prírody. xDMôže byť niekto takýto široký? Och joj. Šaty od malej bulharskej značky ESCUARA (Etsy), a to sú moje druhé a posledné maxi šaty v skrini. Rovno sa aj zišli…heň, aké sú pekné v tom mäkkom, večernom svetle!
YOLO! A teraz už len počkať, kým to prepukne…
Ešte mesiac! Dneska som konečne kúpila balenie jednorazových plienok (látkových mám 20, ale som realista ahem) s Moominami (!), to bol asi dobrý krok. Ešte nám chýba vanička a marihuanové koláčiky na ukľudnenie a sme vybavení. Nejako bolo, nejako bude…veď je to len ľudské šteniatko… :D
Vzhľadom na to, že môj osobný záujem o tehuľkovské témy sa proklatě blízko blíži nule, nejako som ani tu nehovorila o tom nič moc, lebo v princípe nie je moc o čom. Nuž ale…včera sme dostali z Kely slávnu äitiyspakkaus, čiže maternity package a bol že to pocit, ako keby Vianoce nastali! To si zaslúži nejaký otravný tehotenský blogýsek.
…ale ešte predtým, včerajšie treťotrimestrové brušisko na neuvole:
Dosiahla som 35. týždeň (z ideálnych 40 a potenciálnych 42)!
Už len kúsok a….konečne zistím (respektíve, začnem s tým…toto je na dlhé lakte), kto je ten malý človek, ktorý má tak rád kope! Tehotenstvo je extrémne divná vec – strávite dlhých deväť mesiacov tým, že vytvárate nejakého človeka, a vlastne vôbec neviete akého. Takže, keď sa tuná deva narodí, nielenže ona bude spoznávať nás a svet, ale aj my ju.
No ale…maternity package! My máme túto verziu z roku 2018, čo ma teší lebo – a teraz idú strašné 1st world problems – vo verzii tohtoročnej je na oblečení veľa oranžovej, a to sa mne neráči páčiť. (Na stránke Kely si inak môžete prečítať aj históriu tohto skvelého vynálezu, ktorý nám závidí – ale neimplementuje – veľká časť sveta.)
Brezák prevzal dlho očakávaný objekt tohto obradu prechodu :))
Keď som sa sem kedysi v roku 2012 sťahovala, hovorila som si popod fúz, že aké by to tak bolo, raz dostať tú bájnu maternity package. No a teraz ju máme v byte. A ako to býva, už nám asi aj trochu zovšednela, lebo na dobré sa ľahko zvyká, žejo! Hovadá blahobytné, sociálne demokratické, nevďačné!
Áno, ten kvet je na plechu na pečenie, lebo nemáme nič lepšie. UPCYCLING :D
Náhoda nechtěného je, že pri fotke hore je knižka s novorodencom na obálke. Ak by ste boli zvedaví, aká knižka to je, tak je to The First Six Weeks od Cathryn Curtin, austrálskej pôrodnej asistentky (má aj web!).
Inak, celkom máločo som si o tehotenstve a atď. počas tohto čakania a rozširovania sa čítala, ale keď už, tak ABSOLÚTNE NIE MODRÉHO KONÍKA (odmietam sa asociovať s takým levelom tupoty). Našťastie, v knihách a na internetoch sa stále dajú nájsť aj rozumnejšie, evidence-based veci, bez sava, anti-vaxx biomatiek s hnijúcou placentou po lotosovom pôrode (negúgliť!) a podobne. Napr. táto Cathryn odrodila okolo 10 000 detí, takže vie, o čom hovorí a po prečítaní knihy som o dosť múdrejšia a kľudnejšia.
Okrem toho som zistila, že Amíkom môže vo všeličom riadne drbať v palici, ale pediatrické štandardy majú na úrovni akú im aj v EÚ môžeme závidieť, a teda sa oplatí mať v merku napríklad stránku HealthyChildren.org, ktorú spravuje Americká asociácia pediatrov (AAP). Mrknite sa! Na MakeSafeHappen.com si zase môžete kuknúť, ako sa zariadiť, aby podľa možnosti nikto neprišiel k úrazu, a čo mať v merku napr. s novorodencom (safe sleep ABCs sú veľká vec!)
Šecko tu je! Ešte aj lanolínová masť na ožužlané bradavky, kondómy, teplomer, merino dupačky, plachty a veselo vzorkované oblečenie s mačičkami…a tak. Zázrak!Ak nemáte (na) postieľku, novorodenec môže spať aj v tejto krabici. Obávam sa ale, že krabicu si uchmatnú Gimli a Tuhka :D
Čo sa týka vecí, ktoré sa v maternity package nenachádzajú, tak tie sme viac-menej vyriešili nákupom z druhej ruky (napr. kočík, po dvoch chalanoch za 150 evry od týpka zo susedného ostrova), prípadne nové bárskde v obchode/na nete (plienky, nosítko, čiapky s UV filtrom, fľašky, blabla) . A niektoré veci sme dostali, napr. vajco na prepravu novorodenca, postieľku, vrchné gaťky na látkové plienky, a tri tašky oblečenia! Ľudia vedia byť tak dobrí, ach.
Mňa okrem toho ešte prudko bavil (ok, furt ma baví) tvrdý konzumerizmus, rozumej nákupy tehotenského oblečenia. Jój, TOĽKO DOBRÝCH TEHOTENSKÝCH VECÍ EXISTUJE NA SVETE!!! Značka Mamalicious je napr. skvelá, od tých som mala nielen svoje čipkaté (ne)svadobné šaty, ale ešte asi troje ďalšie som si od nich kúpila, nositeľné s brušiskom a aj bez. Takisto na Etsy je plná prdel tehotenských/dojčiacich vecí – tie zelenkavé šaty na hornej fotke mám od jednej malej poľskej značky, kerú som našla na Etsy. Šité v Poľsku, žiaden sweatshop v Bangladéši, dovoz cez Baltské more len v rámci Európy. Taký etickejší konzumerizmus :D
Čoskoro sa okrem toho mienim plesknúť po vačku, a kúpiť si niečo od britských (a v Británii aj šitých!) Tiffany Rose, lebo extra pekné veci to sú, a nositeľné hocikedy, a nemôžem z tych niektorých vzorov a čipiek, ktoré používajú. Na konzumerizmus sa vždy výnimka nájde, preto táto planéta dostáva také K.O.. Mohla som si aj svadobné u nich kúpiť, ale to mi prišlo kvôli pomeru ceny a využiteľnosti na hlavu…lepšie si kúpiť také, ktoré sa dajú nosiť opakovane, do aleluja!
Okej. Nabudúce ešte voľačo o neuvole, lebo to tu je iné ako v SR/ČR.
Ale v skratke – u nás v bryndzalande (jój, taký bryndzový absťák mám!!) je doktor kráľ, a VŠETKO a STÁLE je počas a aj po tehotenstve riešené cez doktorov.
Tuná na to idú inak, a teda väčšinou počas tehotenstva vidíte sestričku, a pri pôrode skôr pôrodné asistentky, ako doktorov (aj keď tí sú vždy nablízku, o to nič). Doktori sú drahí, treba šetriť. Epidurál je zadarmo, a nechajú vás rodiť bárs aj dole hlavou, ak sa vám tak zachce – a ak všetko dopadne dobre, po 2-3 dňoch idete domov. Tam sa na vás príde o pár dní kuknúť sestrička z neuvoly a ak treba, poradí a pomôže s čím treba.
Ultrazvuk je za celé tehotenstvo 3x, teda pokiaľ nie je pádny dôvod na viac. Ten môj posledný bol zrovna včera a bol dosť neslávny, lebo doktorka na neuvole vedela s ultrazvukom len o kúsok lepšie narábať ako náš kocúr, a veľa sme sa toho nedozvedeli :D -_-
Všeobecne to tu celé neberú ako chorobu, ale len ako normálny stav ženského tela, takže pokiaľ nie je dôvod, nikto nevyšiluje. Najprv som z toho bola pekne submisívne slovensky vyhodená z konceptu (“Kde sú všetci múdri doktori?! VEĎ TIE SESTRIČKY URČITE NIŠT NEVEDIA!!!”), ale potom som si zvykla. Je to ozaj väčšia pohoda, a dokonca by som povedala, že je to aj lepšie ako ten náš systém…alebo no, iné! Možno nejaká kombinácia týchto dvoch systémov by bola fajn (Fíni mi závidia, že v BA mám vlastného gynekológa, a že decká majú vlastných pediatrov – tuná zabudnite, jedine že si mastne platíte súkromníkov). Možno raz…
Tak! Koniec blogýska o tehuľkovaní na dnes, ideme ku kamoške na Vappu brunch! Hauskaa Vappua kaikille! :)
Júj veru, ako začať tenhle svatební blogýsek? Párkrát som sa tu sťažovala, že organizovať svadbu je asi taká zábava, ako mať triesku v riti. Teraz, keď som ako pani Brezáková (teda Ahonen, rozumej Lúčna) *on the other side*, musím toto tvrdenie poopraviť – takáto trieska v riti je to len vtedy, keď si sami sebe skomplikujete život organizovaním zbytočne honosnej svadby pre trilión hostí, za peniaze ktoré nemáte, a s nervami, ktoré máte v koncoch!
Alebo sa na to môžete vy…….. a spraviť si všetko po svojom, civilne, v malom a pohoďácky, tak ako my, keď sme sa v piatok, 22. 3. o 15.00 dostavili na výsostne suchársku budovu matriky v Joensuu v Brezákovej rodnej Severnej Karélii a povedali sme si, že tahdon.
Sme na matrike a sesternica Kika je moja svedkyňa a podpisuje papier pre úrady. Mimochodom, úrady sú tu také rýchle, že keď som sa dnes, 5 dní od svadby pozerala do svojho internet bankingu, už som tam mala nové priezvisko! O_o
Piatky poobede ozaj nie sú ideálne svadobné dni, ale úrady sú úrady a našich štrnásť (14!) hostí si na nás čas našlo, čo neoľutovali, lebo sa dobre najedli. Decká boli dokonca po prvýkrát v takejto lepšej reštaurácii, takže sa aj niečomu novému priučili, z čoho sme my metropolitní buržuji mali extra dobrý pocit.
Škeríme sa, obrad začína (a aj končí, povedzme si otvorene! 15 minút a dovi) o chvíľku, a Brezákova košeľa by zniesla trochu žehličky.
Po dlhom strategizovaní a premýšľaní, že ako vlastne takúto svadbu spraviť, keď nie sme zrovna svadobné typy (ani jeden z nás nikdy nemal detailné sny o rozprávkových svadbách v romantických zámockých parkoch a o odtieni šiat družičiek), sme prišli k takémuto konceptu:
Musí to byť malé, lebo nemáme radi davy a už vôbec nie, keď sa na nás dané davy pozerajú
Musí to byť finančne zvládnuteľné, lebo iné priority máme, ako drahé svadby, a náš budget je obvykle aj tak dosť malý, aj bez toho, že nás čaká nákup kočíka a podobné srandičky
Nebudeme miešať kamošov a rodinu, buď to budú jedny, alebo druhí
Na hocičom ušetríme, ale chceme dobré jedlo a pekné fotky!
A tak aj bolo!
Toto tu je moja art direction: brezová krabička na prstene od malej značky DINDINTOYS z Lotyšska, naše supercool prstene z titánu a ružového zlata od britského šperkára The Aladdin’s Cave, a moje kvecinky zo supermarketu. Ha!Už je to tu! Konsta (malý chalan za mnou, syn Brezákovej sestry) je zjavne na pokraji smrti nudou :DCmuk! Týmto končí obrad, o chvílu sa ideme najesť. Pani Brezáková je spokojná, že toľkú formalitu prežila, po fínsky viac-menej všetko rozumela a nestihla sa extrémne strápniť.
Aby ste rozumeli minimalizmu našej svadby, toto všetko sme na nej nemali:
rodičov platiacich a/alebo prispievajúcich na svadbu (odkiaľ sa vôbec nabral tento nešvar?)
družičky
obrovskú tortu
hádzanie kyticou
debilné súťaže
trápne príhovory
závoj (aj keď som ho mala kúpený, ale nedala som si ho)
dlhé svadobné šaty
drahé svadobné šaty (mala som krémové koktejlky za 60€ z e-shopu)
popolnočné šaty (nič po polnoci nebolo, len plkanie s rakúskym a talianskym bielym vínom v kuchyni – teda my s Kikou sme pili nealko, a ostatní víno)
oblek na ženíchovi (len sako, košeľa, chinos gate a motýlik)
podväzok na neveste
výslužky hosťom (to sa vo Fínsku aj tak nerobí)
výzdobu sály v matrike a/alebo v reštaurácii
pierka (len Brezák mal jedno svoje, rovnaké ako moja čelenka)
čepčenie (je možné, že ma to raz neminie, ale zatiaľ som v suchu)
predstavovanie hostí
únos nevesty (niežeby ma niekto vôbec vedel zdvihnúť a uniesť)
ožratých všetkých
párty (nejaká asi bude, ale separátne)
prenos cez prah
rozbíjanie taniera
jedenie polievky s hnusnými podbradníkmi
hipsterské fotobúdky a pozadia a atď.
prvý tanec (umreli by sme od úzkosti z tohto!)
odovzdávanie nevesty otcom ženíchovi
svadobnú kyticu z kvetinárstva – ida cestú z Alka totiž nevesta zhrabla kyticu žlto-bielych chryzantém v Prisme (to je niečo ako Tesco supermarket), sesternica Kika ju skrátila a upravila a bolo! VŠETKY kvety su pekné, aj tie z Prismy. Tak jest.
menovky na stole
obrúčky zo zlata s gravírovaním
nežný vankúšik na obrúčky s čipkou – kus dreva bol viac cool!
svadobný účes (chvíľu som pekný DIY účes jeden mala, ale dala som si kabát s kapucňou a účes bol v háji)
svadobný make-up (namaľovala som sa sama, viac-menej tak ako obvykle, ale precíznejšie a o kúsok výraznejšie, kvôli fotkám)
Zabudla som na niečo? Asi hej – to niečo sme ale teda tiež nemali. :D
Slovenská delegácia v Joensuu a jeden poslovenčený Fín :PPani Brezáková si mohla dať niečo na pery, ale inak fajne, nie?Chryzantémy zo supermarketu boli navždy zvečnené na tejto fotke a tak sa dostali medzi oficiálne svadobné kytice. Cha!Nevyhnutné romantické fotečky, kde vidíte aj moje šaty. Keby ste ešte vedeli, AKO TU MRZNEME, ojojój! Vonku bolo totiž asi meter snehu a fučal studený vietor…karelská jar je hm, naša zima. :D
Ak by vás takáto pohodová, civilná minisvadba za normálne peniaze inšpirovala, tuná je zoznam našich dizajnérov, dodávateľov a atď., bez ktorých by naše tahdon nebolo také, aké bolo:
FOTOGRAFIE
Tie, ktoré sú tu na blogu sú super, že? Fotila nás miestna fotografka a majiteľka mačacej chovnej stanice (!) Klavdia Parkkonen. Hodinka stačila, to podstatné zachytila! :)
OBRÚČKY
Titán a ružové zlato od The Aladdin’s Cave v Anglicku. Moja obrúčka má šírku 2mm, Brezákova 3mm, žiadne gravírovanie. Okrem toho, že sú na prste mega pekné, tieto prstene by mali prežiť aj apokalypsu, lebo titán je nezničiteľný a netreba sa oň nijako starať.
“VANKÚŠIK” NA OBRÚČKY
…alebo kus brezového dreva s našimi iniciálkami od lotyšských DINDINTOYS.
NEVESTA MALA OBLEČENÉ….
Krémové koktejlky z elastickej čipky od Mamalicious vymyslené pre pivné bruchá, dojčenie, a ľudí, ktorí majú radi naťahovacie, praktické šaty, ktoré nikde netlačia. K tomu nie zrovna svadobné, ale zato velice fajné balerínkyGeox Respira, ktoré boli vianočným darčekom od mamy :)
…A ŽENÍCH:
(Už dávnejšie vlastnené) sako od cool dánskych Samsøe & Samsøe, a (nový) motýlik z Espritu. Ostatné ani srnka nepoví, ale pamätám si, že Brezákove topánky sú na jeseň v Auparku kúpené Rieker. Chinos gate nové, ešte bez mačacích chlpov, košeľa asi dva alebo tri roky stará, s decentným, abstraktným vzorom v čiernej.
DOPLNKY
Čelenku a pierko sme mali božsky na mieru vyrobené od rakúskej dizajnérky Klary Kleingeld. Inšpirované boli lúkami, letom a slovenskými partami, a svorne sme sa s Klarou zhodli, že veľa farieb je super, lebo je to potom celé veselé a čelenku budem môcť nosiť hocikedy, len tak pre radosť, keďže nevyzerá svadobne. Okrem čelenky som mala na krku náhrdelník od babky z Piešťan, a moje obvyklé náušnice, ktoré som sama sebe kúpila po úspešnom prežití ukončení diaľkového BA (Hons) štúdia.
JEDLO
Mmmmm, mňam. Ravintola Kielo v Joensuu je nebo! Raj na zemi! Choďte tam, neoľutujete. Šéfkuchári sa tam hrajkajú, každý mesiac menia celé menu a často používajú miestne suroviny. Také lososové predjedlo nám tam doniesli, že som skoro slzu uronila!!!
KYTICA
Fakt, to bola len tá Prisma, teda obyčajný supermarket. Ale na kytici bolo napísané, že bola naaranžovaná a spravená vo Fínsku, tak som aspoň bola lokálna! :D Niežeby som nemala ambíciu mať kvety z kvetinárstva, ale nestíhali sme, lebo sme išli kúpiť vína a pivá do Alka, tak som si kúpila supermarketové chryzantémy. A boli krásne, a nádherne voňali!
CELKOVÁ SUMA bola nejakých 1600€. Z nášho vačku, v ktorom je vždy nejaký psí hovnosáčik. :P
Posledná, slušnácka, s mojimi chryzantémami a s grandióznymi vačkami pod očami.
Veru veru, dali sme to. Teraz ma čaká trochu byrokracie, lebo potrebujem nový slovenský pas, a inak život ide ďalej, akurát mám nové elfské priezvisko, a na prste obrúčku. 10/10 would do this again! Aj keď možno v trochu teplejšom počasí… :P
Píšem tu asi raz za storočie, lebo nie je moc o čom (áno, furt som tehotná, teraz 23. týždeň – inak, bude to dievča, fakjeeeáá hešteg bossbitch gŕl power smash the patriarchy – počasie je furt odporné – mám po chuja práce, aspoň budú lóve – na Kurníku mi vyšla ilustrácia! – snehu je veľa a všade, a teraz sa odporne topí – zatiaľ som sa len 1x rozpleštila na ľade – atď., atď.), ale toto, TOTO musím!!!!
Boli sme s kamoškou jazdiť na islandských koňoch.
Minulý utorok, v Islanninhevostalli Glymur, pri Kirkkonummi. Ách!!!! Tým sa mi splnili hneď dva životné sny naraz – jednak vôbec vidieť islandské kone, a dvak ešte aj na nich jazdiť!
Jenni ma cvakla! Musela som si trochu vyretušovať svoje extrémne kruhy pod očami, ale ech…furt tam sú. You gain some, you lose some.
Ešte doteraz som na obláčiku šťastia, keď si na tento zážitok spomeniem, aj keď sa mi nesplnil tretí sen, a to vyskúšať si tölt, špeciálny chod, ktorý ovládajú viac-menej len islandské kone.
Miia, majiteľka stajne, bola totiž viac vynervovaná z toho, že má tehotnú na koni, ako samotná tehotná na koni, takže sme len kráčali (v ODPORNOM, “autenticky islandskom” počasí, a nie v hale, ale pekne vonku v horizontálnom snežení – takto sa buduje sisu!!) a robili rôzne otáčky a kruhy a diagonály a atď.
Naposledy som na koni sedela asi pred storočím (ale keď som bola na gympli, mama mi platila kurzy jazdenia, takže základy viem, a aj stajňu, sedlovňu a kone vám vyglancujem!), ale tieto skillz sa zjavne nezabúdajú, je to ako bicyklovanie! Pri cvale by som asi zletela (od strachu, ha), ale toto bolo úplne mega. Môj trpezlivý koník sa volal Vikingur alebo teda Ville, a myslím, že sme si celkom rozumeli. ^_^
Beriem Villeho z pastviny na osedlanie a zauzdenie.Ville sa ušklíbajó!V stajni Glymur majú tuším deväť islandských koní, z toho dvaja sú z vlastného, fínskeho chovu, a ostatní sú prišelci z Islandu. V deň nášho jazdenia sa mohli cítiť ako doma, bola zima, vetristo, hnusne, mokro a husto snežilo. :D
Popri islandských koňoch mám ešte jeden jazdecký sen, a to vytrepať sa (pravdepodobne po hasičskom rebríku) na shireského koňa (spolu s clydesdalskými koňmi sú to najväčšie plemená koní na svete) a zajazdiť si na ňom. Jój!
S týmto asi ale budem musieť počkať do leta alebo do jesene, kedy ctená obyvateľka mojej maternice opustí útroby a tuto pani matka sa bude môcť bezpečne(jšie) venovať outdoorovým zábavčičkám. Veru, veru, PRÍDE TEN DEŇ, že aj na shireskom koni sa prejdem. Už som ich zopár vo Fínsku lokalizovala, teraz len trpezlivosť mať…
To je on, môjho srcca šampiňón! Fotka je odtiaľto.Na bucľatej slečne vidíte, že shireské kone sú dobré aj pre nás tlsťochov, lebo vedia odtiahnuť aj TONU nákladu, a ani pri svojej najväčšej snahe takú váhu my ľudia nedosiahneme. :D Koník bude v klídku, a mojich 80kg šuniek tiež! Zdroj fotky.
Och. Dobre, dobre. Pozerám sa tu na svoj to-do list a chytajú ma mdloby, takže idem niečo robiť, a úľubne sa pozerať sa na zhrdzavenú podkovu zo stajne Glymur, ktorú som si mohla na pamiatku vziať.
Ville, lásko má, uvidíme sa v lete!
P. S.: Prijímam finančné dary ľubovoľnej výšky na kúpu vlastného koňa a domu na Istrii, lebo ma z tej sivoty tuná jebne. Prevod cez PayPal možný!
Internety sú plné rôznych bilancujúcich počteníčok, takže prosím, pridávam sa, aj keď nežne a lenivo, a s výčitkami svedomia, lebo by som mala pracovať, a nie sa tu zajebávať.
Dievča zlaté! Raz pod mostom skončíš, a nebude to ten slávny v Benátkach, ale niekde v Hnúšti (je tam most? ale viem, že v Starej Ľubovni je taký malý mostík cez potok a hneď vedľa je miniosada… TAM skončím, je mi to jasné!).
Brezák ma stihol v septembri pekne nafotiť pri Baltskom mori, do článku v októbrovej EVE. Capnem ho sem, len je odfotený kdesi na SD karte. FAT BALTIC MERMAID, at your service! :D
ČO SOM ZROBIU (VÝBER):
Nezblázniť sa, aj keď od toho nikdy nemám ďaleko!
Získať prácu na polovičný úväzok v super agentúre, kde im nevadí, že chodím ako pani medzi 10-10.30 a niekedy odletím do Bryndzalandu a robím odtiaľ
Dať si laparoskopicky vybrať 14cm cystu a endometriotické ložiská (teraz mám len jeden funkčný vaječník, ten vľavo je kaput, lebo ho museli skoro celý ufakliť)
Extrahovať prababkine kroje z povaly, oprať ich, vysušiť, pridať sa do skupiny šialených krojových ľudí na FB a konečne sa čiastočne naučiť rozoznávať kroje z ľavého a pravého brehu Váhu. Rozdiel je vo veľkosti dierok na rukávcoch, deti moje! Jo, a furt neviem ako opraviť tú molami vyžratú ducovskú zásteru, ale na niečo prídem. Kým budem stará babka, niečo bude opravené, prisámbohu.
Veľa memes pre Very Finnish Problems (viď práca)
Naučiť sa lepšie variť a piecť
Sama si podstrihnúť vlasy pred zrkadlom, lebo šak to dorastie, a okrem toho som chcela len zastrihnúť hnusné končeky. Ide to! Ale ak ste slabšia povaha, choďte radšej ku kaderníčke.
Zhodnúť sa s Brezákom, že by sme sa mohli zobrať, a NIČ pre to nespraviť. Túto jar to príde! Prisámbohu, aspoň na úrade podpíšeme papier a pôjdeme dpč! A neskôr žúrka, možno na jeseň, lebo jednak sme chudobní na organizáciu riadnej žúrky a okrem toho…
…riešim isté, ehm, reprodukčné veci. Inak – prvýkrát verejne – povedané, aj napriek môjmu jednému funkčnému vaječníku a endometrióze som prosím pekne tehotná, a teraz práve začínam druhý trimester. Odhadovaný dátum pôrodu v polovici júna, dovtedy sa budem rozširovať a škaredieť.
Inak, tu si môžete prečítať aj môj zhutnený endometriotický príbeh kde pre potešenie čitateliek s endometriózou je môj hm, stav, spomínaný, ale keďže som nechcela byť strašne obvious, tak som v ňom ako Jana. Ech! Už je to je jedno, už viete.
Ale šak ok, 29 rokov je na toto dobrý vek, som s tým (už) duševne vyrovnaná. Ako jedináčik som tiež len za jedného potomka, ale počula som, že ženským väčšinou prepne z materstva a chcú sa rozmnožovať ako kobylky a chcú ňuňu bábätiek viac… Tu by mohlo zavážiť, že mne vlastne väčšina drobizgu lezie na nervy, takže tipujem, že jedno vlastné bude tak akurát. :D Fuj ale aké tabu veci tu hovorím, nič ste nepočuli.
Svadbu! (duh) Naša svadba, to je ako bratislavské metro – furt o nej hovoríme, ale nič sa nedeje -_- :D
Ísť k moru (ale predminulé leto sme boli na krásnej Istrii). Toto leto bude zabité, ale vždy je tu Baltské more a ech ja neviem, Balaton? Aj keď mne aj čunovské jazero stačí, aj keď pri ňom nerastú oleandre a nie je tam taverna.
Byť bohatá a zabezpečená
Byť múdra a rozumná
Netráviť polovicu života v teplákoch a hnusných legínach (a teraz sa to ešte zhorší!)
Trochu schudnúť, lebo akože all bodies are beautiful, ale naozaj nemusím mať rozmery práčky! (Toto je tiež zabité, idem radšej niečo zjesť)
Pozrieť si v telke Mrázika a Byl raz jeden král
Upiecť pre Brezákovu rodinu na Vianoce slovenské medovníčky – ale zahltila som ich paprikami a orechmi v mede, takže aj tak dobre, boli spokojní so životom
Ok, stačilo? Fakt idem niečo zjesť, a aj niečo spraviť, som pozadu asi so všetkým, čo sa len dá! Blogovanie je zloba. ŠNR 2019!
Kamoška Ivetka mi onehdá poslala link na knihu o sisu, lebo po lagom, hygge, ikigai a nevímčom je treba vytrieskať lóve aj z fínskeho sisu. (Ak by sa vám hentá kniha nezdala, existuje ešte aj ďalšia!)
Keď sa na toto kukáte už tretí týždeň vkuse a ešte nie ste na terapii, môžete si byť istí, že vám práve kvalitne rastie sisu. Fotka je z Pixabay.
Ako imigrantský kultivátor sisu vo Fínsku vám teda voľačo dneska o sisu porozprávam. Lebo aj keď sa so sisu hrdia Fíni, má ho aj Betka s rodinou žijúca z tristo evry v čistom v hladovej doline na Slovensku, aj Ahmed v rozbombardovanej Sýrii, a aj študentka Jane snažiaca sa vyžiť v drahom Aucklande len zo štipendia a peňazí z debilnej brigády, ktorá ju nebaví, a aj tak jej ledva zostane na vifonku.
Lebo sisu je len toto – že ste zaťatí ako mulica a vydržíte.
Prisámvačku! Tuná by som aj už tento článoček mohla skončiť, lebo ozaj nie je veľmi o čom ďalej, všetci vieme, ako sa zaťať a vydržať – ale okej, tuná sme pri Fínsku!, takže vám dám nejaké náhodné Finland-specific príklady fínskej sisu u Fínov, odpozorované počas môjho vlastného sisu tréningu v tme a sivote. Ako bonus tam máte aj fínske mená, lebo tie sú pekné a – až na výnimky – ľubozvučné:
keď je vonku tma, zima, vlhko a všeobecne hnusne, a starší pán Joonas si aj tak natiahne na seba antisexy bežecké gate, a ide si zabehať k moru, kde je ešte vlhšie a hnusnejšie, a ešte naňho aj bude fučať studený baltský vietor
keď sa Outi a Teemu zatnú, že tento víkend ale FAKT pôjdu na chatu, a neodradí ich ani to, že tam jednak musia ešte po práci šoférovať 3h, a ani to, že v chate bude zima a asi treba nakáľať drevo a pravdepodobne tam nebude ani čo jesť – a fakt tam prídu a všetko si poriešia, a ešte sa im to aj celé páči
keď si Marjukka, matka malej Kirsi povie, že je čas, kedy začať Kirsi zaúčať na rozohriatu saunu a tak tam s ňou ide, a Kirsi brble a mrnčí, ale Marjukka sa nenechá veľmi vyrušovať, a po saune ešte ošpliecha Kirsi studenou vodou. Kirsi bude pár prvých razov v saune trpieť, ale časom jej narastie sisu a zvykne si. Sauna je life.
keď je vonku -37C a všade ľad a sneh, a Ilkka ide na bicykli na prednášku, lebo čo sa bude ondiť s MHD, keď môže zobrať bajk? (true story, kamoš Ilkka takto bicykloval v karelskej kose na univerzitu a prežil to, aj nos mu zostal a vôbec)
keď začne nezamestnaný Onni riešiť hocičo s fínskymi úradmi, ktoré sú síce dostupné aj online, a úradníci sú obvykle relatívne milí, ale vysomáriť sa z tých háld byrokratických žvástov vyžaduje aspoň doktorát a tri Xanaxy – a sisu!
…chápete. Sisu je zaťatosť a NIE JE to len fínsky vynález. Ale asi sa na to dobre píšu knihy o ničom a potom sa to dobre marketuje, lebo všetko nordické je cool.
Keď budem mať čas, napíšem aj ja skvele sa predávajúcu od veci knihu o niečom nordickom, a budem bohatá, a do CV si napíšem, že som BESTSELLING AUTHOR, hneď keď sa mi kniha umiestni na prvom mieste v rebríčku najpredávanejších kníh v kníhkupectve v Orechovej Potôni! YASSSS BITCH #GIRLBOSS FUCK YEAHHH LEAN IN!
Keď sa stratíte v takomto identickom, rovinatom fínskom lese, budete potrebovať sisu a pevné nervy (a ideálne kompas, GPS a nabitý mobil), aby ste sa našli späť. 9/10 Fínov súhlasí! Fotka je z Pixabay.
Oj, a ešte ma napadlo….aj toto je sisu (viina):
Na pitie Sisuviina určite potrebujete sisu! Fotka je odtiaľto.
…a aj sisu kamión môžete mať:
Vo Fínsku ich je veľa, a vodiči majú často hodiace sa zaťaté sisu výrazy na tvárach. :D Fotka je odtiaľto.
V čom máte dobre vymakanú sisu zaťatosť? A v čom zase nie?
P. S.: Ak hovoríte po magyarul, kuknite sa na blog TU! Vicka, kiitos paljon za preklad, som slávna!
Keďže sme sa s Brezákom po šiestich rokoch spolu rozhýbali, že akože aj by sme sa zobrať mohli alebo čo (a na tomto sme sa dohodli cez Skype! Hešteg modern love), tak to teda (ne)organizujeme. Ako jedna z prvých vecí bola nutnosť vypísať tento dokument, kerý sce fínske Maistraatti. A tak sme ho teda poslušne vypísali.
Následne sa nám vrátila odpoveď od úradu, že to je síce pekné, že sa ideme vziať, ale že keďže tuná Ištokovie nie je Finnish citizen, tak že Fíni chcú potvrdenie, že nie som mimo Fínska niekde vydatá za Tichomíra z Detvy (som vybrala slovanské meno jak repa!).
A tak som gúglila, lebo som o takom potvrdení v živote nič nepočula – a právom, lebo Slovenská republika také potvrdenie nevydáva.
Prerušíme prúd byrokratických rečí fotkou ÚŽASNÉHO svadobného kraťasového overalu of Cleo and Clementine z Etsy, kerý by som si rada obliekla, keby som mala o 15kg menej a menej dobité nohy z taekwon-da.
A tak som teda napísala na Veľvyslanectvo SR vo Fínsku, lebo kto iný by mi mohol pomôcť, ak nie oni? A na tejto ambasáde mi – pozor, na Slovensko pičujúci ľud – vážne aj POMOHLI, lebo sú perfiš. Byrokracia je ale furt otrasná a obe krajiny sú svojim spôsobom tresknuté po pomyselnej hlave.
No považte…najprv som sa dozvedela toto:
Hm, hm. Takže dvojjazyčné čestné prehlásenie o stave v slovenčine a vo fínčine, a potvrdenie Veľvyslanectva SR vo Fínsku po fínsky, že od roku 2006 SR nevydáva potvrdenia o spôsobilosti na uzatvorenie manželstva. Na toto potrebovali môj pas, ktorý som im odfotila a poslala (je to risk, áno áno viem).
Keďže ale nie som nejako stotožnená s tým, že ženy si len tak bez reptania a bez rozmýšľania zmenia svoje priezvisko za priezvisko svojho chlapa aj keď to môže zmeniť ich identitu (akože vnútorne, samej pre seba), zmiasť okolie a poškodiť kariéru (špeciálne v akadémii – čo spravíte, keď máte publikovaných 56 prác pod menom Helena Jazvečíková, a zrazu ste Helena Bernardínová?! Anarchia!!! Inak by sa mi páčilo mať psie priezvisko), pýtala som sa aj na toto.
Dole je moja otázka:
“Chcela by som sa ale spytat este jednu vec – ako je to so zmenami priezviska? Fini su v tomto celkom benevolentni, zeny si priezviska nemenia, menia s pomlckami, menia na Nove Priezvisko (os. Stare Priezvisko), vyrabaju si nove priezviska spojenim svojho vlastneho a manzelovho…ale tusim ze na Slovensku mame na to nejake celkom striktne pravidla, ze?
Nemam na mysli nejake extravagancie, premyslam nad moznostou Michaela Istok-A___nen (pripadne Istok A___nen, bez pomlcky) a cisto len A___nen, a neviem sa rozhodnut. Na Slovensku by som ale tusim musela byt Michaela A___nen Istokova, ze? Pre Finov to znie divne, oni davaju nove priezvisko ako druhe, na koniec (Istokova A___nen). Co je povolene a co nie?”
…A prišla mi takáto odpoveď:
“Čo sa týka zmeny priezviska po sobáši, máte pravdu – na Slovensku sú o niečo striktnejšie pravidlá ako tu vo Fínsku.
V prípade, že by ste si chceli ponechať Vaše dievčenské meno a zároveň prijať aj priezvisko Vášho partnera, muselo by to byť vo forme „Vydatá Slobodná“ (vo Vašom prípade A___nen Ištok/A___nenová Ištoková/A__nen Ištoková), pričom pomlčka, resp. spojovník nie je povinný, ale podľa pravidiel slovenského pravopisu by tam mal byť. Ako ste si asi všimli z vyššie uvedeného, prechyľovacia koncovka „–ová“ sa dá odstrániť. Ak sa rozhodnete pre prijatie priezviska A___nen, nie je s tým žiadny problém, rovnako sa dá odstrániť aj pri Vašom dievčenskom mene a môžete používať tvar Ištok.
Ako spomínate v e-maily, vo Fínsku je tradícia opačná, teda „Slobodná Vydatá“, preto Vám odporúčam, aby ste sa informovali na Maistraatti, či by bol pre fínsku stranu problém, ak by ste sa rozhodli pre verziu „Vydatá Slobodná“, teda tak, ako to požadujú naše zákony. Ak by to problém bol, riešenie nájdeme.”
Na hlavybôl toto!!!!
Liečim si hlavybôl touto fotkou krásnej kórejskej nevesty v tradičnom svadobnom hanboku. Tie bodky na lícach sú tuším pre šťastie.
Okej. Meniť si, alebo nemeniť si priezvisko je oštara, ale ešte väčšia a špeciálna oštara je riešiť to medzi Fínskom a Slovenskom, ktoré každé má iné pravidlá čo sa týka poradia, ak chce mať človek priezviská obe. FML tak či tak.
ako Ištok(ová) som tu cudzinec a personalisti ma budú ignorovať a myslieť si, že som Ruska, čo je automaticky ZLE
ako A___nen budem znieť ako Fínka, ale so zlou fínčinou, čiže jasná náplava (ale oveľa viac akceptovaná majoritnou spoločnosťou, o to ništ zase)
ako Ištok A___nen budem v poriadku podľa fínskych zákonov o mene, ale nie podľa slovenských
ako A___nen Ištok budem v poriadku podľa slovenských zákonov o mene, ale nie podľa fínskych
Tak som sa ešte – tvrdohlavá ako mulica zase raz – pýtala na takýto menný ojeb:
“S tym priezviskom to je riadna ostara… Da sa urobit vyvrtka mimo a pridat si stredne meno (nech som ako Fini, oni vsetci maju :)) od niekoho z mojej rodiny, a byt len A__nen? Tie variacie na Vydata Slobodna / Slobodna Vydata su tak na studeny uterak na hlavu :D Michaela A__nen znie ako svedska Finka z Vaasy, nejako mi tam zanika narodnost haha…ale mozno s nejakym praprababkinym “Zuzana”, by to uz bolo trochu specifickejsie “slovenske” :))
To ma len tak napadlo ako rafinovaná okľuka, lebo vraj Amíci a Briti toto často robia, a znie to ako celkom dobrý nápad. Inak, toto je spomínaná praprababka Zuzana, respektíve ešte oldschool Zuzanna:
Bisťu, jaký čepiec! A už viem, po kom mám tie kruhy pod očami :D
Už-už som sa nádejala že z tohto binca vzíde voľačo použiteľné, ale veru nie:
Citujem: “Čo sa týka stredného mena – nápad to nie je zlý, ale asi Vás nepoteším… V prípade, že by ste si chceli pridať stredné meno, z hľadiska slovenských zákonov by išlo o zmenu mena. To znamená, že by išlo o komplexnejšiu žiadosť s odôvodnením a inými náležitosťami, ktorá by musela prejsť schválením na patričnom okresnom úrade, pričom poplatok za súhlasné stanovisko a teda zmenu mena by bol 200€.”
Takže….ech?!
Budem nad tým meditovať. Očividne, najjednoduchšie je nemeniť si priezvisko vôbec (ale sabotujem si svoje šance na prácu a atď, lebo Fíni dosť ignorujú cudzincov a okrem toho Brezákove meno je poeticky prírodné – Lúčny! No ňuňu!), alebo si ho zmeniť presne podľa toho, ako očakáva patriarchát a “ako je zvykom”. Hlavne žiadne dvojpriezviskové, praprababkoidné pičoviny, Mišulka.
Byť podľa očakávnia poetická pani Lúčna by až tak nevadilo (ak je to moje rozhodnutie), ale ani srnka potom nepoví, že nie som Fínka, lebo moje meno bude dokonale padnúce pre švédsku Fínsku (švédsku, lebo Švédi používajú tvar Michaela s CH, a Fíni majú zase Mikaelu s K) a ani za svet pre Slovenku.
Teda, aj napriek mojej nekonečnej láske ku bryndzi, Kofole, Dunaju a Váhu nie som nejaký nacionalista, ale to je tak – keď takto dlhodobo žijete v zahraničí, voláko si svoju národnú príslušnosť viac uvedomujete (to bude tým nedostatkom Kofoly!). Takže preto si to všímam, aj na svojom potenciálne absolútne neslovenskom mene. Hmpf!
Čo by ste na mojom mieste robili? Som vyčerpaná už vopred!
Fotil Brezáčik, na svojom profi foťáku a na dlhšej expozícii (tak sa to volá? ja som len užívateľ…). Tie čiarky, ktoré vidíte sú lietadlá prilietávajúce na helsinské letisko.
Inak, treba povedať severu neznalým, že väčšina fotiek polárnych žiar je OJEB. Respektíve, nie celkom ojeb ale skôr trošku (alebo aj viac) upravená realita. Tu pridáte kontrast, tam uberiete tieňov, heň dodáte trošku saturácie…a hneď je z tej vyblednutej, trošku do zelena oblohy niečo takéto majestátne:
Fotografia je odtiaľto a neverím jej ani za mak! Ha.
Ak ste samozrejme niekde naozaj severne, tak je možné, že polárna žiara bude farebná, magická a majestátna, ale zatiaľ z môjho južnejšieho pozorovania (2x Helsinki, 1x Tampere) to bolo vždy oveľa bledšie, ako by si jeden myslel pri pohľade na glamour hyggelig nordické fotečky na rôznych Instagramoch.
Táto voda tu, to je ešte furt Baltské more a severné nebo, smerom na Vantaa a Utsjoki :) Hviezdičky svícia, a Brezák videl aj jednu perzeidu!Čučím a mrznem. Pre voľné oko bola táto polárna žiara takmer nepostihnuteľná (aspoň vtedy, keď sme boli na našom pozorovacom mieste), takže sa sústredím, lebo skoro ništ nie je vidieť. :D
Naše polnočné pozorovanie (v ZIME, už tu mrzne!!! A bude snežiť!) malo za následok, že som sa dneska uráčila vstať o deviatej. Teraz je štvrť na dvanásť, a ešte som ništ nespravila, pritom mám celkom úctyhodný zoznam. Pondelky sú zlo! Idem radšej niečo robiť.
P. S.: Po fínsky sa polárna žiara povie revontulet, čo znamená “líščie ohne”. Tuná si môžete prečítať niečo o mytológii okolo polárnej žiary, nielen u Fínov, ale aj u Saamov, Nórov, Inuitov a atď. :)
Nestíham bloguvať, deti moje. To bude čiastočne tým, že toho mám veľa na tanieri, a taktiež tým, že môj time management je na chuja a teda som niekedy (napr. včera) velice rozvláčna. Okrem toho, internety sú zlo!
Mojej rozvláčnosti neprospieva ani to, že Brezák sa hrá Fallout 4 na XBOXe a jeden by neveril, ako ma – ako diváka – pohltila táto postapokalyptická hra. Nuž, a tak sa naňho kukám ako behá po Wastelande a pindám mu do toho, kde má ako koho snajpersky vystrielať zhora z polorozpadnutého mosta, a že je treba postaviť osadníkom extra chalupu na extra postele a podobne. Som gamer z druhej ruky, už to tak bude. O_O Môj exfrajer by sa dosral od smiechu, lebo keď som s ním párkrát sedela v nejakom otrasnom bratislavskom gamerskom doupěti a snažila sa neupadnúť do kómy, keď sa hral Dotu, to boli veru iné časy. Časy sa menia, a my sa meníme v nich, ako hovorila moja babka akurát že po latinsky, lebo sa latinčinu učila v škole.
Veľké veci sa tuná ale inak diali, lebo moja mamuška (vzor babuška) bola vo Fínsku! CHA! Lámala som ju na to roky, ale stalo sa nevídané a prilecela. Tešili sme sa, nakupovali sme (teda skôr ona, ehm) a hríby sme zbierali. A ešte nám umývala riad, lebo nemohla zniesť náš kuchynský binec. No raj toto!
Helsinské popoludnie po výdatnom nákupe v Stockmanne :)Výsledok vbehnutia do lesa pri Askole. V Puojd taške hríby neboli, ale mali sme ešte tretiu tašku plnú kozákov a osikáčov! Puojd je tu pre reklamné účely, lebo srať na Marimekko maky, naše makovice su najvác :PToľko krásy pokope! Teraz ich máme zamrazené v mrazničke, bude nejaká kulajda alebo čo, keď sa vzchopím na kuchynské aktivity. Nôž, ktorý vidíte na fotke sa volá puukko a Brezák ho dostal pri skončení vojenčiny.
No a tá krásna jeseň? Až na pár typických sivých, pochmúrnych dní a nocí s nekonečným dažďom tu bolo (a je) normálne že TEPLO. A príjemne! A tento týždeň môže byť až okolo 20C! Nenormálne…a desivé…ale akože, mne osobne sa to veľmi páči, čisto zo sebeckých príčin. Venčiť sa dá výborne, slniečko často svící, v Laponsku je vraj krásna ruska a dokonca som videla na ulici kvitnúť dve púpavy. Zázrak.
Gimlík si tiež užíva jesennú krásu.
Takisto sme spravili voláky nový adulting a kúpili sme si v JYSKu gauč (rozložiteľný na postel) a sériu nových pohárov, šálok a tanierikov od Iittaly a Arabie. Ešte si raz aj žehličku kúpime a to už čo bude..!!
No nie sú milené? Z tých bielych šálok (séria Arctica od Arabie) každé ráno pijem čaj.
Adulting nám ale zlyháva pri príprave 50x posunutej svadby lebo príprava svadby je asi taká príjemná ako TRIESKA V RITI. Špeciálne otravné sú dve veci:
všetko je drahé a zdĺhavo komplikované – buď je pre karelských Fínov drahé a zdĺhavo komplikované ísť na Slovensko (a na Slovensku je drahé a zdĺhavo komplikované vybavovať si tento dejchánek na úradoch, keď tam ani jeden z nás nemáme trvalý pobyt), alebo je pre Slovač (objektívne) drahé a zdĺhavo komplikované ísť do Fínska. Pre nás ako hostiteľov je drahé si tu čo len svadobne prdnúť, nie je ešte rezervovať nejaké pekné miesto a catering. Dostanete trojuholník zlej pizze a vypelichané pivo bez peny, sorry!
nepísané spoločenské očakávania sú nastavené na základe disneyoviek a sladkých amerických filmov s nevestami v šatách že Marie Antoinette by závidela a s 5m tortou a 45-chodovým menu. No má toto kto zaplatiť? A kto to vôbec chce?! Pozri bod 1. Šaty inak drbať, vyzerať ako čipkatá lolita tortička sa mi absolútne prieči, ale JEDLO, to už veru hej! Kto to má zaplatiť?! Vidím to na Estónsko.
Veru, Estónsko… Estónsko je super a ani Slovákov to tam nezruinuje! Potom ak ale chcete vidieť extrémne neromantické “tahdon” na úrade, tak musíte prísť do Helsínk, lebo tetku asi do Tallinnu nevytrepeme. You gain some, you lose some.
Svadba v nedohľadne, ale kúpila som si takúto farebnú čelenku od rakúskej dizajnérky Klary Kleingeld (nájdete ju napr. na Etsy), kerú si mienim dať ako prudko štylizovanú a modernizovanú “partu”. V skutočnosti má krajšie farby, ale môj foťák je na prd. A inak, nemám nejaký veľký nos? Čo sa to deje?! Banášovatiem!
Okrem toho tu prebieha(l) Helsinki Design Week a teda sme sa všelikde s Brezákom potriepali, špeciálne na akciách spoluorganizovaných Slovenským centrom dizajnu a Ambasádou SR vo Fínsku.
Takto sme boli na zaujímavej diskusii s názvom Design Meets Arts – Slovakia Meets Finland kde boli za slovenskú stranu Mária Rišková zo SCD a Maroš Schmidt zo Slovenského múzea dizajnu a ešte voľakto, ale zradila ma pamäť, a za fínsku stranu Designmuseo a devy zo skvelého Rapid Action Group.
Diskusia začína!
Takisto bola vo Finlandiatalo otvorená výstava slovenského dizajnu! Všetko tam vyzeralo skvele, lebo Matúš spravil perfektnú robotu. Hľa, ukradla som fotky z Fejsbúku SCD:
Mária vysvetľuje a psychopat v ružovej bundičke (ja) si focí. Inak som si dala na seba Kramáre top od Bratisky a makovicové Puojd cvičky a nikto to neocenil! Nabudúce pôjdem v šušťákoch z AliExpresu a v crocsoch, prisámbohu.Maroš Schmidt vysvetľuje!Mária Rišková zo SCD diškuruje s veľvyslancom SR tutok v Suomi. Vzadu majú týpky zladené tmavomodré saká because reasons.Zahájenie výstavy, hostia netrpezlivo vyzerajú poháre so šampanským a chlebíčky s kaviáromTá farebná sukňa je od Lenky Sršňovej so vzorom od Michaely Bednárovej (Puojd).
Pozrite si inak skvelý, ÚŽASNÝ web ku výstave 100 rokov dizajnu, neoľutujete! Toľko super vecí, ach.
Okrem tohto všetkého som sa ešte vzchopila prestať furt klikať v InDesigne a radšej voľačo ilustrovať, takže vznikli karpatské medvede. Budú z nich aj fine art printy v mojim rozpočtom limitovanej edícii, keď sa konečne rozhodnem, na akom papieri to chcem (láka ma Hahnemühle bambusový, ale ani srnka nepovie ako vyzerá bambusový papier, takže trošku risk toto – ale bambus! Bambus je super!).
Tu sú všetky štyri v malom, ale keď kliknete na ten link o kúsok vyššie, môžete sa pozrieť na ilustrácie vo väčšom.
Zatiaľ takto. Ó, a asi o dva týždne vyjdú nejaké moje pindy o Fínsku a o živote a vôbec v EVE! Si to potom niekto kúpte, lebo ja z Fínska ťažko. Howgh.
Čítali ste tento blog od Adama Berku? Veľmi trefné a pravdivé a…smutné! Lebo ide to aj inak, a toho dôkazom je napríklad Fínsko (ale kľudne aj Estónsko, Dánsko, Švédsko…severania nemajú radi bordel, čo vám poviem).
Ešte ku Slovensku od Adama:
“Často počúvam o vlastenectve. Zapájam sa do diskusií o národnej hrdosti. Mnohí ľudia mi hovoria o tom, že sú hrdí na slovenskú prírodu, hovoria mi o tom, že je to naša malebná krajina, ktorá z nich robí hrdých Slovákov. Musím však dodať, že zatiaľ, čo sú Slováci hrdí na svoju krajinu, tejto krajine musí byť zo Slovákov do plaču. Sú morom, zlou chorobou, ktorá tento malý, no krásny kus sveta postihla. Prechádzali sme krajinou v okolí Ružomberka, kde sa týčia bilboardy neonacistických extrémistov s heslami „Za Boha, za národ“ so slovenským dvojkrížom a maľovanou prírodou, no svedectvo z našich ciest Slovenskom je dôkazom, ako obyvateľom tejto krajiny na svojej krajine nezáleží. Dokážu žiť zahrabaní haldami smetí a nevadí im to.”
Medzičasom vo fínskom humne je ČISTO. Niekedy až príliš čisto a mestá potom vyzerajú ako bez života (a nikto nevie čo za akcie sa kde dejú, lebo málokde sú plagáty), ale je tiež možné, že som typický slovenský bordelársky, neokrôchaný barbar a táto – pre Fína normálna – čistota mne príde ako niečo prehnané. Neviem. Dojdite sem a podiškurujeme.
V centre Rovaniemi nie je ani smietky. Jeden by mohol namietať, že tam očividne nie je ani život, ale mýlil by sa – ľudia sú zalezení dnu, a turisti obdivujú gýče v santaclausovskom centre. Fotka je spred pár rokov z jesene (aj keď teraz je leto a je tu dnes tiež sivo, takže prašť jak uhoď).
Vo Fínsku nemáme veľa košov na ulici. A nie je tu bordel. Výnimka potvrdzujúca pravidlo je sobota a nedeľa ráno, kedy musia v mestách upratovači upratať binec po ťažkých víkendových žúrkach – nechcela by som mať tento job!
Takisto tu nemáme veľa plotov, a nie je tu veľa krádeží…
Máme tu ale veľa jazier a okolo nich – čuduj sa svete – NIE JE BORDEL! Schválne, skúste si pozrieť hocijakú cestu okolo hocijakého jazera vo Fínsku na Google Street View a ak tam nájdete bordel, vypijem panáka salmiakkikossu (najhorší drink ľudstva, fínska vodka v ktorom sú rozpustené slané salmiakki). Napríklad tuná je dokonale čistá mestská pláž pri rieke Lieksanjoki v Liekse, v Severnej Karélii.
Kdesi v jesennom Laponsku, pri Jokijärven lomakodit. ANI SMIETKA – a rovnako nikde žiaden kôš! Svoj bordel si proste vezmite so sebou, bodka. Slovač má s týmto konceptom problém.
Dokonca viete aj kde je čisto? PRI KONTAJNEROCH. Fíni sú ešte k tomu takí dôkladní, že aby si zachovali túto čistotu pri kontajneroch (cha!), tak je tam vždy pre užívateľov nechaná metla a ak nebodaj spravíte pri vysýpaní smetí bordel, tak si ho aj po sebe pekne pozametáte. Okrem metly je tam obvykle taktiež krabica, kam môžete dať veci, ktoré by si mohol ešte niekto vziať – raz som tam takto našla dobrý (čisto vypratý a voňavý) čierny trenčkot. Asi ani nemusím hovoriť, že ani metla a ani krabica nikdy nezmiznú, lebo tu sa spravidla nekradne.
Nuž a keď už sme pri tých smetiach, vo Fínsku je (dokonca niekde aj piktogramami nakresleným a vypísaným) pravidlom, že smeti, ktoré idete dať do kontajnera sú v zaviazanom vreci, aby sa nebodaj nevysypali a nespravili bordel a smrad, a obrázky, aké Adam nafotil pri šútovskom jazere. Niekedy to pôjdem nafotiť, mali by sme to mať aj pri našom kontajnerovom stojisku.
…
Nechcem si ani predstaviť, čo si Brezák pomyslel, keď som ho zobrala na prvý slovenský roadtrip a uvidel naše vizuálnym smogom zachujené cesty, žlto-ružovo-zelené bungalovy s tujami a nevkusnými betónovými múrmi a epický bordel okolo košov. Aj keď teda cestoval po Indonézii, takže tréning celkom mal…
…
Táto fínska obsesia s čistotou (alebo možno že to nie je obsesia a ľudstvo by ideálne malo existovať vo fínskom leveli čistoty, a obsesia je to len pre mňa, lebo som bordelár zo špinavej krajiny?) sa prejavuje aj v iných veciach. Tuná je len čiastočný zoznam:
Keď vchádzate niekomu do domu, VŽDY sa vyzujete hneď v chodbe – toto platí dokonca aj na veľa pracoviskách. Takto som minule ida cestú do Supercellu riešila, že aké topánky si dám, aby som bola cool, a potom som sa hneď ako prvú vec musela vyzuť a byť na meetingu naboso alebo v šľapkách. Nechty som si samozrejme neošetrila, lebo šak načo aj – no nabudúce budem múdrejšia!
Veľa bytov a domov má dlážky a chodby z ľahko umývateľného linolea, ktoré obyvatelia dôkladne čistia. Rovnako populárne sú dlaždice a parkety a plávajúce podlahy a takmer nikto nikdy nemá veľké koberce, lebo to sa nedá dobre zmývať, žejo. Ľudia majú ale v obľube malé koberčeky, ktoré môžu čistiť, viď ďalší bod.
Vidiecki Fíni majú vonku špeciálne stanoviská s tečúcou vodou v hadiciach, na ktorých si chodia cirokovou kefou čistiť koberce. V mestách máte zase v komunitných práčovniach také veľké nerezové válovy, v ktorých sa dajú umyť koberce – tried and tested, už som tam takto párkrát išla drhnúť tie naše zadrbané, zachlpatené chúďatká. Mala by som na to natočiť video a byť strašne slávna a dostať sponzoring od výrobcu tepovacích prostriedkov.
SAUNA. Je vám to jasné. Nie je dosť sa len tak umyť – treba sa zvnútra vypotiť, vyfliaskať sa brezovými prútmi, dostať zo seba von toxíny (aj keď ak priamo v saune pijete pivečko – saunakalja – tak do seba tie toxíny obratom ruky dostávate…nuž ale možno že toto je kolobeh života), vymáchať sa v ľadovej vode, a POTOM môžete povedať, že nie ste špinavé prasa!
Odkladanie a čiastočné čistenie tácok, tanierov a atď. po sebe, hneď ako v kantíne dojete. Toto ma nekonečne rozčuľuje, lebo ja proste nechcem vidieť grcanicu pripomínajúci obsah košu na biojäte (bioodpad), kam predomnou 300 ľudí hodilo svoje zašpinené servítky, zvyšky polievok a kúsky ožužlanej pizze. Fíni sú ale navyknutí, lebo kuchárkam treba dodať taniere, poháre a príbory čistejšie, aby ich mohli úplne umyť. Takto v kantínach piglia taniere rovnako top manageri a aj stážistky. Rovnostárstvo.
Obľuba bieleho laku na autách. Toto je len moja osobná teória, ale domnievam sa, že Fíni majú radi biely lak, lebo je čisto snehobiely, v zimnej tme pôsobí svetlo, na bielej ich nerušia žiadne metalické trblietky a ostatné márnivosti, a keď také biele auto umyjete, pôsobí DOKONALE ČISTO! Operáciu chrbta by ste na takom aute mohli robiť! Bisťu!
Určite je toho aj viac, ale už len z tohoto je vám jasné, že my Slováci sme inde. To samozrejme samo o sebe nie je zlé (to by bola strašná nuda, keby bolo ľudstvo homogénne), ale nad svojim bordelárstvom a blahým životom v špine by sme sa mohli zamyslieť.
To platí aj pre túto slovenskú blogerýnu, čo vám tuná morálne káže z nablýskaného, blahobytného severovýchodu, ale keby ste tak videli môj stôl a našu dlážku (máme pokazený vysávač a je to vidieť), nafackali by ste ma starou, špinavou papučou zo skládky pri rómskej osade do hlavy.
Vodu káže a víno pije…respektíve nepije, lebo síce je Alko otvorené a majú tam dokonca víno zo Slovenska a z Moravy, ale no chcem zase míňať? Nechcem! Idem asi radšej pracovať – a trošku upratovať. Ups!
