Zápisky vidieckej devy

Brano Hornak
Žena z Polichno – Novohrad (Karol Plicka, 1928, Webumenia.sk)

Mávala som kedysi (a aj niekedy mávam!) rôzne idylické predstavy o tom, ako budem žiť na slnkom zaliatom vidieku, kvecinky v záhrade smaltovanou krhlou zalievať, okolo nôh sa mi budú motať sliepky, a nad hlavou mi bude visieť vinič.

Ale keď tak pozorujem z home officeu (ktorý mi už lezie aj ušami von) rurálny život tuná v Čunove, začínam si čoraz viac myslieť, že vrcholom môjho rurálneho života bude vlastníctvo radovky niekde v širšom centre mesta, rozumej tak do 20min busom do centra. (Keď teraz hovorím o radovke, mám na mysli fínsku radovku, ktorá nie je ležatým panelákom, a dokonca sa v nej aj dá dobre bývať, a susedia vám nevidia až do ľavého ucha, a záhrada je celkom veľká.)

Alebo, ešte lepšie, vlastníctvo bytu s terasou (alebo s fínskym balkónom, ktorý je pre Slováka svojou šírkou terasa) a potom nejakej role niekde mimo mesta, kde budem mať ovocné stromy, jahody a mravce orechy.

Alebo byt v Helsinkách (s tou terasou) a rolu na Slovensku, lebo niet nad to, keď má človek všetko po ruke, že? :D

Pomiňme prosím teraz fakt, že keďže čakám na faktúru jak debil, obsah môjho účtu je na zaplakanie, a môžem si ísť tak kúpiť pagáč a nie byt. Horeuvedené nápady sú zatiaľ veľmi hypotetické, ale o to lepšie sa vymýšľajú, všakže!

V záhrade ma veľmi baví sa vŕtať, o to ništ, aj keď dneska ma v tom vyrušil KLIEŠŤ, ktorý sa mi zakrádal po krku, a zisťoval, kam by sa asi tak zahryzol.

Ale v tomto Čunove je občianska vybavenosť asi ako na myjavských kopaniciach (čo z neho robí nefalšovanú dedinu, uhh), a to ma ubíja! Máme tu 1x šenk, 1x reštauráciu, 1x nejaké ubytovanie a 2x miniatúrne potraviny. To je všetko. Ách. Trochu zmena, musím teda povedať, oproti Lauttasaari, kde je všetko, ešte aj obchod so surfami, keby ste chceli. Na druhej strane, len teraz je tu v Čunove krízové obdobie, ak keď príde o mesiac leto, začne to tu byť ako jedna veľká dovolenka.

To už ale budem na Lauttasaari, a budem sa s trpiteľským výrazom čvachtať cez studené kaluže z roztopeného snehu smerom ku občianskej vybavenosti v podobe mojej obľúbenej nepálskej reštaurácie Lumbini. You gain some, you lose some.

Šak hej no, šak hej no.

Kde bolo, tam bolo, boli kedysi zimy biele a snehom zasypané…

…napríklad ako počas týchto Vianoc v Uimaharju.

Keďže som minule Brezákovi urvala ajfón, a prehodila fotky z nášho výletu (vrátane sobieho dejchánku), chcem vám priniesť trošku echtovnej zimnej atmosféry z echtovnej zimnej Severnej Karélie. A aj sebe, lebo som v Čunove, a je tu jarne, a som z toho mierne konsternovaná…šak nie je len začiatok februára?! Nemalo by byť ešte aspoň trápnych -3C?

Dokonca aj v Helsinkách sa už topí sneh, takže svet sa zjavne rúti do záhuby, lebo pred tromi (štyrmi?!) rokmi, keď som sa tam prisťahovala, sme ešte v máji zakopávali o topiace sa brečky zo zimného snehu. No ja nevjem uš.

Všetky fotky som inak upravila, aby neboli takéto modré:

karjala15-uimaharju7-modresvetlo-mimivofinsku

…lebo, aj keď je to pekné, biela je biela a Silan silanizuje, takže teraz sú snehovejšie:

karjala15-uimaharju7-mimivofinsku

To len aby ste vedeli, že v čase fotenia týchto fotiek naozaj nebolo takto jasavo bielo, ale už sa...zmodrievalo? Vo Fínsku sa najprv v zime zmodrieva, a až potom sa stmieva.

Ale ľaľa ho, zima!

karjala15-uimaharju8-mimivofinsku
Keď sme ešte len do Uimaharju išli, zastavili sme sa v tomto najvác pajzlíku pri pumpe na čaj. Majiteľ predával aj drahé, ručne robené kožené BIČE z Maďarska. Wtf? :D
karjala15-uimaharju9-mimivofinsku
Ignorujte môj slniečkatý ksicht, všimnite si ten retro American diner interiér :D Mega!
karjala15-uimaharju6-mimivofinsku
Ničota v Uimaharju.
karjala15-uimaharju1-mimivofinsku
Zavreté, ale šípim dobré stoličky!
karjala15-uimaharju4-mimivofinsku
V tej z krajších častí v Uimaharju, kúsok od lesa (okej, ten je všade, šak Karélia) v štvrti so samými rodinnými domčekmi.
karjala15-uimaharju3-mimivofinsku
Bolo snehu, bolo! Čečiny sme zbierali na vianočný čečinoid.
karjala15-uimaharju5-mimivofinsku
Fínska idylka :)
karjala15-uimaharju2-mimivofinsku
Fínska idylka č. 2
karjala15-uimaharju16-mimivofinsku
Divný ksicht pri jednom z brehov jazera Pielinen.
karjala15-uimaharju17-mimivofinsku
Pielinen zamŕzal (teraz už bude zamrznutý všade) a bol pekný ako…fínske jazero. Heh.
karjala15-uimaharju11-mimivofinsku
Tieto snehule som našla v sekáči (vyzerali nepoužívané) a veľmi sa mi vo Fínsku osvedčili!
karjala15-uimaharju15-mimivofinsku
Tuná je v lete plážička!
karjala15-uimaharju12-mimivofinsku
Fínska idylka č. 568
karjala15-uimaharju10panorama-mimivofinsku
Toto si zväčšite (ak to ide), to je panoráma jazera Pielinen :)
karjala15-uimaharju13-mimivofinsku
Západ slnka nad Pielinen…ským jazerom je ÚŽASNÝ :)
karjala15-uimaharju14-mimivofinsku
Okej, ešte raz to sem musím dať, lebo krása proste. Inak bolo asi -20C, keď som toto fotila, moje ruky mi nepoďakovali :D

A ako chuťovka, tuná je voláky sob!

karjala15-soby4-mimivofinsku

No ňuňu, normálne mi to Fínsko chýba. Čo je toto zase za obrat v myslení?! :D Človek si už ničím nemôže byť istý, keď si tuná vážená už tak zvykla na svoju druhú domovinu, že jej až začala chýbať. Možno by mi tak nechýbala, keby som nesledovala správy, vedľa u susedov sa neštrádoval Hranol, a nemala som všeobecný pocit, že táto krajina o chvíľu imploduje. O_o

Ak sa to stane, snáď mi Suomi daruje azyl občianstvo… xD

 

Lesk a bieda slovenského umenia

Poznáte Web umenia? Ak nie, tak ho prosím spoznajte, lebo Web umenia je spôsobom, ako vidieť špičkové (hlavne slovenské) umenie a nenasrať sa.

Áno veru, deva rúča dokvitla pred niečo vyše týždňom (vole, len?! mám pocit, že som tu aspoň mesiac) na slovenskú hrudu, a už sa aj stihla nasrať. Keby aspoň na Fica, ale toho móžem oprdieť, nasrala ma žalostná úroveň galérie (konkrétne tej v Mirbachovom paláci) v Bratislave, čo sa mi ale nestalo po prvý raz.

Zato ale rozšírená Danubiana je DOKONALÝM RAJOM NA ZEMI, takže sa kuknite na pár fotiek odtiaľ, a potom tam urýchlene choďte (a zahláste sa do Danubiana klubu):

danubiana5-jan16-mimivofinsku
Heň, tlstá blogerka s blogerským luntíkom na hlave a s blogersky červenú papulú, a vo fešnblogerskej póze. FML.
danubiana3-jan16-mimivofinsku
Danubiana má teraz takúto luxusnú strešnú terasku, ach.
danubiana1-jan16-mimivofinsku
A z danej terasky sa dá luxusne pozorovať nekonečné čunovské nebo (a lietadielka).
danubiana2-jan16-mimivofinsku
Krása nádhera!
danubiana4-jan16-mimivofinsku
Brezák ma odfotil v Spermii :D (tak sa volá toto dielo)

Mám aj viac fotiek, ale fotky sú o ničom, choďte tam. Lebo Danubiana je fakt úžasným miestom, kam by som sa normálne nebála zobrať ani thajského kráľa, keby sme sa ovšemže poznali, žejo.

Bohužiaľ, okrem Danubiany, a ešte SNG (a pravdepodobne pár malých galérií) je to tu – aspoň teda tu v Bratislave – na chuja. Tu musím ctenú čitateľskú obec upozorniť, že ja nie som kunsthistorička, ba ani kurátorka nie som, takže moje názory sú názory (jemne nad priemer obyvateľstva v umení vzdelaného) Fera z Môťovej, ale tým pádom vox populi, chápete.

Posledne sa mi totiž v Mirbachovom paláci stalo toto – dostalo sa mi od mamy do ušú, že je (už bola) tam vynikajúca výstava hydrokinetického umenia, a sú na to super recenzie, a mali by sme tam ísť, lebo to bude niečo úžasné.

A tak sme na tú výstavu teda išli, zaplatili sme 4 eurá na osobu, prešli sme asi TROMA IZBAMI s FOTKAMI OBJEKTOV (a okej, pár umeleckých diel tam bolo že reálne vystavených, neboli tam len ich fotky) a to bolo všetko. Ó pardón, ešte na prízemí boli DVE MIESTNOSTI s kolážami. A v galérii boli napaprčené tetky, ktoré vŕzgavým hlasom starej učiteľky pyskovali do každého, kto sa moc obšmietal okolo nejakého diela.

Mildly interesting, ale málo toho bolo, a bolo to proste….lame. Keď je málo Edvarda Muncha (kerého som videla minulý rok na výstave v Helsinkách), tak sa vám tají dych, a nebude to len Munchom, ale do veľkej miery aj priestorom, v ktorom daný Munch je, osvetlením, atmosférom, pocitom, usporiadaním diel…

V už spomínanej Danubiane majú tuším vystavené len tri maľby od môjho obľúbeného Kompánka, ale už z tých troch diel som na větvi. Možno by som bola bývala na větvi aj z hydrokinetického umelca v Mirbachovom paláci (som si ani meno nezapamätala, lebo som barbar, a ešte ma tá výstava aj extrémne otrávila), keby ma tá výstava bola bývala niečím aj oslovila.

Ale bola malá.
Nič sa na nej nehýbalo, čiže kinetika my ass.
Boli tam asi dve diela s vodou, ostatné – ak vodu obsahovali – boli na fotkách.
Fotky boli mierne zažltnuté.
Niekedy sa niekde náhodne (?) vyskytovali plagáty na stenách because of reasons.
Mohli sme sa pozerať na monumentálne sochy na MALÝCH fotkách, čo je neuveriteľne debilná kombinácia.

Amatérčina. Ktorá, aspoň podľa mojich pozorovaní, charakterizuje veľa vecí na Slovensku. Tu nejde o to, že sa ľudia nesnažia, tu ide o to, že tu veci robí partička Janov z myjavských lazov, a potom to tu tak aj vyzerá. -_- (Potom existujú iniciatívy ako slovensko.digital, a Mestské zásahy, lebo to už časť občanov nemôže vydržať)

Okej, ale zato je tu pekne!

ba1-jan16-mimivofinsku
Fotil Brezák. :)

Fajn, koniec pičungu, ideme do Auparku (ak sa teda vôbec vytrepeme, lebo je tma a vlhko a hnusne, a zastávka je proklatě ďaleko). Brezák letí do Fínska už vo štvrtok, ja tu ešte budem aspoň 3 týždne, a som zvedavá, čo ma ešte naserie. :D Samonasierací syndróm? Ani už až tak nie, akurát som si…uhhhh….zvykla na o dosť profesionálnejších Fínov, aspoň čo sa niektorých vecí týka. #1stworldproblems zase raz!

A potom, keď dojdem do Fínska, budem ako obvykle zavýjať, že ale Kofola a bryndzové halušky a kde domov můůůůj, no proste niet pokoja v mojej hlave.

TL;DR: Choďte do Danubiany, nechoďte do Mirbachovho paláca. Je tu pekne, ale sedláčina trčí odvšadiaľ (čo nie je zase zle, ale niekedy je to ehm, nevhodné). Bryndzáky sú super, chcem ich aj vo Fínsku. Ateneum knows their shit. Skončev som.

Sobie Vianoce v Karélii

Tento blogysek píšem netradicne na Brezákovom fínskom iPade, a nie je tu všetka diakritika, kerá by sa mi zišla (áno, urcite sa to niekde nastavuje, ale nesce sa mi teraz) takže vopred pardööön za mierne divné písanie. :P 

Nuz ale!!! Sme momentálne v Uimaharju v Severnej Karélii, a dnes nastal naskvelejší den môjho života, kedy som mohla KRMIT SOBY. Už minulé leto, ked sme sa tu boli rochnit v jazere Pielinen (vid cover photo blogu) som si všimla pri ceste tabulu s nápisom “Laukkala’s Cottages: Reindeers & Huskies”, ale nejako sme sa tam vtedy nedostali.

Naštastie sme ale teraz mali casu že až no, a tak Brezák zabocil podla tabul popri ceste, až sme po cca 20min (od Uimaharju) prišli k zhluku gycovitych fínskych domcekov, a uvideli sme ohradu so sobmi.

Môj životny sen vidiet soby mohol kludne skoncit aj vtedy, ale pokracoval – zrazu sme si všimli chlapíka, ako zosadá z nejakej divnej traktorovej štvorkolky (fakt, to malo nie že kolesá, ale také…utvary…kde každé “koleso” bolo obalené pásom, ako TANK), máva na nás a pyta sa, ci nechceme íst soby nakrmit. No co sa na toto odpovedá…? KYLLÄ, HALUAMME aneb áno, sceme!!! 😍

image
Takáto som bola vyškerená z tohto nenadáleho zážitku!! V poháriku mám inak domáci malinovy sirup s vodou z karelskej studne, nie jedno hipsterské srcco by nad tym zaplesalo. Mnam že až no. :3

Je dost netradicné niekam vrazit 25. 12., ale typka to nijako nevyviedlo z miery, dokonca nám este aj domáce pipurikakuja (pernícky, také aké maju v Ikey) nachystal. 😋

Krmenie sobov v ohrade stálo 13€ na osobu, takze sme s Brezákom zaplatili 26€, zobrali košík s kusmi lišajníku (v jednom kuse boli dokonca aj vysušené brusnice, ešte od leta asi) a hybaj ho do ohrady (aj s mnaukajucou mackou, ktorá nás nasledovala ako pes).

image
Soby maju mäkké nosíky, a zuby až vzadu. FYI.
image
Mali aj malého sobíka, a na jar ocakávaju 2 dalšie sobícatá :)
image
Lišajníkom sa nedá odolat 😘

Neskôr sem pridám ešte dalšie fotky, len co ich vydolujem z Brezákovho ajfónu…sobích fotiek nikdy nie je dost!

Ak by ste ale chceli taktiež vidiet soby, a nechce sa vám trepat až daleko do Laponska, fakt chodte sem, do Laukkala Cottages. Majitel je super príjemny, organizuju pre návštevníkov trilión aktivít (sobie záprahy, mushering, zbieranie bobul a hríbov, rybárcenie, jazda na koni, pobyt v chatkách, …), maju vlastné jahodové pole, a všeobecne im môže cely svet do riti fukat, lebo su skoro samostatní :D

Laukkala Cottages nájdete na www.santasreindeers.fi, a ak prídete do Joensuu a dáte im vediet vopred, dojdu vás vyzdvihnut až na letisko v Joensuu, prípadne na vlakovu alebo autobusovu stanicu. 😊👌

 

…a aké Vianoce ste mali vy? ;)

 

 

Tradičný vianočný višlist

Načo je blog, ak nie na spisovanie svojich materialistických chúťok? Šak teda no. Vždy pred Vianocami tu vycapím, čo také scem, čo je užitočné, lebo ak sa niekto cíti bohatý, môže mi dať darček, kerý mu nehodím o hlavu hneď 25. 12. (teda, niežeby som to už niekedy urobila, ale ako hovorí Justin B., never say never).

A tak teda – vianočný višlist, edícia 2015:

  • Shiseido Ever Bloom parfém 30ml alebo 50ml
  • knihu WA: The Essence of Japanese Design (skoro som si ju kúpila v Helsinkách, ale tam stála skoro 60 Eur…no akože….radšej mi ju niekto kúpte :D)
  • Frogywear merino mikinu Jarabá, a už si asi nikdy nič iné neoblečiem, lebo šak načo, merino je merino
  • akékoľvek šaty (vlastne hocičo) z Boden UK…pri nestrečových veľkosť 14R (lebo prdel), pri strečových 12R
  • 2 až 4 šáločky na čaj z Leach Pottery
  • tento dokonale na hnusné počasie využiteľný bundičko-kabácik od Seasalt Cornwall, pravdepodobne vo veľkosti 14, lebo veľa ľudí tam píše, že má small fit
  • tento divný pantsuit útvar od Seamly.co vo veľkosti M/L
  • knihu Pristine Seas od National Geographic Books
  • ďalších 84695 kníh v Artfore
  • Tortuga Backpack, aby som si už nemusela check-inovať batožinu, pokiaľ teda necestujem so slivovicou a s Demänovkou ako teraz :D
  • nejaký lightbox, aby som mohla kresliť chujoviny profesionálnejšie
  • svetový mier
  • 5000 Eur
  • svetový mier
  • superrýchly vlak z BA až do Helsínk
  • svetový mier
  • fínskeho laponského psa, ideálne hnedého s hnedým nosom

    lapinkoira-brown
    Foto mám z Fotothing.com

Okej, toť vsjo, idem sa radšej baliť…aj by sa mi to zišlo, zajtra odlietam o pol siedmej z Viedne! Aloha Suomi, nebuď moc zmrznutý, lebo mi o(d)mrzne riťka.

Koniec višlistu.

P. S.: Založila som si ilustračný blogýsek Stripy Manatee (PÁSIKATÝ KAPUSTŇÁK!!1!11!), takže tam niekedy môžete hodiť okom. Zatiaľ tam dokopy ništ nie je, ale to sa naplní, chujovín denne nakreslím požehnane :D

P. S. 2: Tento hejt na marketing mejd maj dej….ďakujem Kris!!! Pre lenivých malý úryvok:

„Teď nemůžu babi, dělám research pro moodboard!“ vysvětluje freelancer u počítače, proč nepomůže chabrusáckejm prarodičům na zahradě. Sen o práci v reklamě si žádá oběti.

Nejlepší marketing má samotnej marketingovej byznys. Tisíce hipstrů nemůžou usnout z představy, že kancelářský patro, ve kterým se jednou usadí, bude mít u výtahu ceduli “Kreativní”. Jen v tomto oddělení se můžou lidi cítit jako intelektuálové, kteří se při nedokončeném studiu filosofie nenechali svázat analytickou logikou, ale dávají průchod přehršlím svých nápadů.

…no musíte uznať, že AMEN. :D O.o

Suomi je také slušné, veľké Záhorie

Za 5 (OK, skoro už len štyri) dni odlietam zase do Fínska, kam idem na vianočné sviatky, trošku si vymrznúť riťku a vóbec.

IMG_3268
Letný fínsky gýčik pri jednom z trilión jazier juhozápadne od Joensuu.

Gimlíka nechávam tu (srcco mi puká!), lebo by bol len na nervy z lietania cez Mníchov a z Arbeit macht Frei ORDNUNG MUSS SEIN letušiek v Lufthanse, tak ho sem prídem vyzdvihnúť zase v januári (čiže môžem prísť nie lietadlom, z Tallinnu chodia do Varšavy busy a odtiaľ do BA už všetko! Načo cestovať jednoducho, keď to ide aj komplikovane, že? Šak slow life no).

O inom som ale sceu.

Po terajšom pobyte na Slovensku som v mojom telenovelovom vzťahu ku Fínsku v sebe objavila hlbokú vďačnosť. Za to, že sú Fíni slušný národ. Teda, áno áno, samozrejme, že by sme tam všeličo našli – od takmer monopolných potravinových reťazcov, debilných anti-street art zákonov, ľudí spoločenských asi ako plesnivá fazuľa, predraženého, hnusného piva, odporného počasia (za toto Fíni nemôžu, ahem) a blabla, celý tento blog je jedna veľká litánia na túto tému šak.

…ale v niektorých veciach je to tam paralelný vesmír deti moje, a za to som vďačná. Napríklad za toto:

Vláda sa úplne reálne zaoberá myšlienkou platiť každému obyvateľovi 800 EUR mesačne because of reasons ako “základný príjem”, či má daný človek prácu alebo nie. Tu je na tú tému dobrá analýza. Kiitos Suomi, dúfam že to vyjde! #tušímjeužzomňaľavičiarjaksviňa

Klienti a ani zamestnávatelia väčšinou nie sú hovadá – jednajú fér, faktúry platia obvykle načas, nesnažia sa dizajnéra (alebo architekta alebo… *dosaďte si sem akúkoľvek profesiu, kde sa viac rozmýšľa a menej muruje*) odrbať, a napriek tomu, že si vo fínčine všetci tykáme, a oslovujeme sa krstnými menami, málokto sa k druhému správa ako nadradený chuj.

Keby sa niekto vo fínskom parlamente pokúsil presadiť túto zhůvěřilost, asi by ho okamžite zlynčovali. Ženy, ale aj chlapi. To sa do istej miery stalo aj tu, ale udivuje ma, že sa to vôbec dostalo tak ďaleko, že o tom hlasovali….haló? Tie návrhy na zákony najprv nejdú cez nejaké čítacie kolá? Mali to tam rovno spáliť.

Genderová diskriminácia je na tak nízkej úrovni (a to sa ešte Fínky sťažujú), že to asi ani nemá cenu riešiť, ale, drahé sestry slovenské, predstavte si toto: Pracujete v čisto chlapskom kolektíve, a nikto vám nevypráva tupé vtípky, nemá sexuálne narážky, nemyslí si, že ste vypatlané slepice za to, že nemáte vtáka, a nikto vám nedáva neslušné návrhy. WTF? Ale natrafila som už aj na výnimku, pfuj. Na druhej strane, v čisto chlapskom kolektíve v tamperskom pivnicovom hernom depkoštúdiu som mohla byť asi aj Beyoncé, a nikto by sa od monitora neodlepil. Ale okej, programátori no. :D

tumblr_m8fkruzcrr1r1rhh2o1_r1_500

V tomto zväčšenom Záhorí majú napríklad multidisciplinárne univerzitné pracovisko, kde sa zaoberajú predpovedaním budúcnosti. Akože, nie z čajových lístkov*, ale na základe dát! Možno že je niečo také aj na Slovensku, ale ešte nikdy som nikde nezachytila žiadnu ich predpoveď, a to si ozaj čítam všetko možné….z toho usudzujem, že buď tam nič nerobia (ak existujú), a/alebo ich majú všetky obvyklé médiá na háku (a Zemiak a Fet ich fičúrovať nebude, lebo oni dáta neradi, konšpirácie sú lepšie).

* Alternatívna kariéra pre mňa! Budem veštiť z čajových lístkov Assamu, ktorý momentalne chloncem najviac a budete ma volať Veštica Ella von Čajník.

Ešte nikdy som nezažila pohovor, ktorý by ma nasral. Na Slovensku také boli aspoň tri, ale to bude asi tým, že tí slovenskí chlapi, ktorí tie pohovory viedli, boli sexistickí chuji. Šak lebo šak áno.

….okej, toto som celé mohla napísať aj kratšie, takže ěste raz.

7 dôvodov, prečo je Fínsko slušnejšou krajinou ako Slovensko, aj keď tam v zime trpím jak sviňa a mám pocit, že je to beznádejná riť:

1. Nedostatok otvorene sexistických chujov
2. Nedostatok drbnutých katolíckych politikov (Timo Soini je zdárná výnimka, a robí česť Kuffovi a spol.)
3. Vysoký výskyt neodrbávajúcich ľudí
4. Trápne slabé oligarchické štruktúry
5. Schopnosť politikov nevymieňať všetkých ľudí všade po každých voľbách, a tým pádom aj možnosť, že niektoré projekty prežijú dlhšie ako 4 roky
6. Ľudia platiaci dane (súvisí s bodom č. 3)
7. Existencia otcovskej dovolenky (!)

Tak. Koniec nočnej socio-kultúrno-politicko-wtf-bbq analýzy, idem chrápať. Zajtra sa stretávam s jedným extrémnym client from hell, potrebujem sa na to vyspať, a nebrať si do tašky žiadne ostré predmety.

 

Zápisky dizajnéra (väčšinou) v teplákoch

Zajtra idem DO PRÁCE. O_O Presnejšie, na skúšobné dva týždne do jedného vyfičaného metahipsterského dizajnového štúdia, kde budem až do 18. 12. a uvidíme, čo uvidíme. Dostanem za toto 600 Eur na faktúru, a dneska som sa musela pomyselne prefliaskať, lebo sa mi to zdalo málo…lenže potom som si pozrela tabuľku s platmi zdravotných sestier, a hneď som zliezla zo svojho rozdrapeného fínskeho koňa.

Nie, nie je to málo. Za celý mesiac by to bolo 1200 Eur, a ta to nem zle! (Síce, po odčítaní odvodov, daní a podobne to bude dosť na hrane, ale v BA sa s tým dá žiť, dokonca aj so snobskou britskou univerzitou).

Inak, pardon že vám tu takto do ksichtu vypisujem detaily o peniazoch, ale keďže sa do peňazí rozumiem ako hus do piva, a vyznávam motto môjho tatka (“Peniaze sú obeživo”) nemám ani žiaden ostych pri týchto témach. Proste, lóve bruh. Sú, nie sú, boli, budú, nebudú…obiehajú.

No ale práca.

…som na nervy!!! Ako ľudia chodia do práce? Čo tam robíte? :D Môžem tam dojsť v teplákoch? Budem sa tam socializovať, a vôbec?

25CULTURAL-master675

Cítim sa ako rómska žena z Letanoviec, ktorá ide (po siedmych rokoch zevlovania doma, a kojenia ôsmych detí) na aktivačné práce upratať chodníky, a je celá na nervy, lebo už nevie čo a ako má robiť. :D A najlepšie je, že moja reálna, ničnerobiaca nezamestnanosť trvala možno dva mesiace, inak som FURT niečo robila – ale teraz, keď idem niečo robiť out of home, tak som na nervy.

Okrem toho mám ešte dva projekty na VŠ, jeden freelance projekt a jeden upcoming freelance projekt, a teda, rada by som aj spala a zadrbávala sa. Čo je ale dobré je (okrem toho, že je to CELÉ dobré, lebo šak veď že hej), že táto skúšobná doba ma donúti get my shit together. Inak povedané, donúti ma nebyť rozpliznutá jak rozcapený slimák, ale pracovať efektívne ako mladý startupista, kerý si číta debilné, motivačné články o produktivite a efektivite. Jou.

Okej, idem venčiť a potom pokračujem v sedení na riti a frenetickom dokončovaní všeličoho. Prisámbohu, že zajtra keď už v meste v tej práci budem, pôjdem po nej na jógu. Moje prdel pozná středověk. Namaste bičiz.

5P denníček z bratislavských luhov

Tinka minule vycapila na blog tento fajný návod na 5P (päťprstový) denník, a tuná slečinke sa to veľmo zapáčilo a ide to od nej opakovať. Lebo inak sa asi k blogovaniu nedostane, len keď to bude mať nejakú, akú-takú štruktúru! Bez toho by som to všetko mohla zhrnúť asi takto: Šeckým jebe a mne duplom. Ništ nestíham. Z jógy ma bolela hlava.

…ale dobre, bude to dlhšie, ako tieto krátke vety. :D

Palec – čo sa mi podarilo + plány do budúcna
Dnes som bola na pohovore (z ktorého sa vyvinul 1,5h briefing, ale o tom potom), kde sa mi podarilo ustáť si vlastnú dizajnérsku česť a pocit, že nie som lacná dizajnštetka, ale profík. Že ako? Keď sa ma týpek snažil odrbať tým, že odo mňa chcel “také menšie testovacie zadaníčko”, z ktorého sa vykľul komplet set vianočných vizuálov (print aj digital) pre danú agentúru, zastavila som ho v jeho nadšení nad kreatívou zadarmo, a povedala som mu do ksichtu, že toto NIE JE testovacie zadanie, a buď mi to zaplatí na faktúru, alebo ništ nebude. A tak stiahol chvost, a radšej ma 1,5h nabriefoval. Teraz čaká na moju kalkuláciu, dobre mu tak (čakám aj ja, ešte som na nijakú sumu neprišla).

Kamoš Stano, toho času vyhrievajúci sa na thajskom slnku v Bangkoku, to nazval “slovenským vánkom kokotizmu”. Hah!!! Amen.

Nuž a tie plány do budúcna? Mám STRAŠNÉ fofry, takže to vidím na prácu 24/7 a medzičasom na odbiehanie na lokše a medovinu na vianočné trhy. A 19. 12. letím späť do Fínska, pekne vymrznúť na Vianoce v Severnej Karélii. Gimli zostane tu, takže v januári letím späť, lebo môj psí syn ma potrebuje!

Jo, a vyzerá to, že od pondelka idem na skúšku do jedného dizajnového štúdia…čo je toto, job alebo čo? To som už dlho nevidela (teda videla, ale v pyžame z domu a úplne hocijako)! Damn.

Ukazovák – učenie sa
Čo nového som sa naučila? Tož, že si viem ustáť svoje. A taktiež, že anglická průpovídka “what you put up with, you end up with” je PRAVDA PRAVDÚCA. Čo by sa asi stalo, keby som na to “malé testovacie zadaníčko” pristala…?! Opičovala by som celý svet, namakala by som sa jak sprostá, týpek by mal profit a ja holý ko..zub. No celé zle. -_-

Včera som sa takisto naučila, že aj keď si o sebe namýšľam, že som celkom dobrá jogínka, opak je pravdou, a obyčajná pránajáma a pár cvičení na chrbte mi spôsobilo hlavybôl asi na polku večera. :D

To bolo tak. Zebrala som si starú jógovú knižku, kerú máme doma, a sú v nej neopakovateľné 80s fotečky týpka v kraťasoch vytiahnutých asi pod pazuchy. Odhliadnuc od tohto, knižka je božská, múdra, systematická a uctievam ju, ale nikdy som podľa nej necvičila, až na včerajšok. Vzadu v knihe je 50 zostáv pripravených na postupné odhňupovanie cvičenca – každá zostava sa má cvičiť 1 týždeň denne, a potom prejsť na ďalšiu zostavu. Tuná vážená si otvorila stranu so zostavou č. 1, a po cca 5 cvikoch (z ktorých 3 boli dýchacie cvičenia) ju začala bolieť hlava. TÚ MAČ RÍL JOGA!!!! Ale nechápem toto inak, lebo po brutálnej aštanga jóge ma nikdy hlava nebolela…zjavne moje čakry nečakali tento 80s záhul. Chjo tywe.

Dneska som ale dala zostavu 1 zase, hlava ma už nebolí…možno sa mi niečo niekde odblokovalo (pipík žeby?).

Prostredník – pozornosť
Dnes sa moja pozornosť, a celé moje bytie sústredilo na akt zožratia ŠTYROCH MagneB6 tabletiek a následnej polhodinovej siesty, lebo som bola uťahaná jak troska. Ach. Potom som si ešte spravila špaldovú, celozrnnú krupicovú kašu (BIO pochopiteľne, cuz I am hipster like that) a môj pocit rovnováhy v živote sa obnovil na príjemnú úroveň. Jednoduché radosti života! :P

Prostredník je aj o nápadoch….takže, aké som dnes mala? Ani srnka nepoví, ale premýšľala som väčšinu dňa nad pre a proti života na voľnej nohe. A ešte nad tým, že ako Roald Dahl dosiahol takýto lifestyle:

roald-dahl-dailyroutine

Jóóóój…!!!! ÚŽASNÉ NIEČO. Jedného dňa v budúcom živote budem bohémskym umelcom, žijúcim v tvorivej, štrukturovanej záhaľke. Ňuňuňu.

Prsteník – priatelia, rodina, známosti
Čo vám povím, na Slovensku mám social life! A tak som sa postretala s kamoškami, s babkou, so sesternicou a jej rodinou, stúpol mi materinský pud o 1,02% (na 7%!) pri rundení so sesternicinými dcérkami Karinkou a Alickou, a vytiahla som koho som mohla do Piešťanského pivovaru. SUPER. Cítim sa ako spoločenský cicavec v čriede, nie ako nejaký posledný kus machu na skale v Laponsku.

Malíček – moje telo a zdravie
Včera i neskáj som jóguvala (viď bolehlav). Minulý týždeň som experimentálne išla na AYFLY Training do Pontea, kde som sa – vydesená na smrť – vešala dole hlavou na šatke z leteckého hodvábu, a robila saltá dozadu…jo, bolo to tak desivé (ale zábavné, o to ništ), ako to znie. Tento týždeň som sa zase chystala na pilates a na aštanga jógu, a na VŠETKO som sa vydrbala. Sebadisciplína na pani.

ayfly
Aj toto som robila. Uááá!

Zajtra to vidím na vianočné trhy s medovinou (po ďalšom pohovore), takže to zase nevidím moc reálne na žiadnu jógu, ale možno motyka vystrelí…alebo budem pokračovať vo svojej 80s knihe. Spinálne cvičenia sú tam skvelé, a keďže môj chatrný, krivý, slabý chrbátik rozkysnutého dizajnéra je fit asi ako stará, smradľavá papuča, FAKT by sa mi zišlo poctivo podľa knihy cvičiti. Hmpf.

 

….no….5P denníček je u zdárného konce. Je pre mňa nezvykom písať AŽ TAK egocentrické blogýsky, ale človek je tvor zvedavý a voyeuristický, a tak ste sa možno aj trochu pobavili, ta ňe?! Skúste si aj vy 5P! :)

Veľmi oneskorený blog z letnej Lieksy a z Uimaharju

Kde bolo tam bolo, pred tromi mesiacmi som bola s Brezákom a s Gimlíkom v Severnej Karélii, a až dneska som sa prinútila vycapiť voláke fotky na blog. Lebo fínske leto je super! Teda, ak v daný rok leto je, lebo pred dvoma rokmi napríklad – kedy som bola múdro zdrhnutá do BA – bolo celé “leto” 15C a daždivo.

Uimaharju
Brezákovi rodičia bývajú teraz v Uimaharju, malom mestečku kúsok (vo fínskom ponímaní) od Joensuu, kde nič nie je, akurát celulózka pri veľkom jazere Pielinen. Ak chcete ísť do meditatívneho ústrania v clivej samote s vôňou lacného piva lesa, odporúčam Uimaharju.

Brezákovi rodičia bývajú v takomto ultrajednoduchom domčeku, resp. radovke.
Brezákovi rodičia bývajú v takomto ultrajednoduchom domčeku, resp. radovke.
Medzi radovkami je ale takéto fajné priestranstvo, v lete dobré na zevlovanie (čo som s Gimlim spravila, a susedia mali šok roka).
Medzi radovkami je ale takéto fajné priestranstvo, v lete dobré na zevlovanie (čo som s Gimlim spravila, a susedia mali šok roka).
Letná pohoda! (Bola)
Letná pohoda! (Bola)
A toto je spomínané jazero Pielinen, nádherné. veľké, čisté a studené (ale nie hrôzostrašne).
A toto je spomínané jazero Pielinen, nádherné. veľké, čisté a studené (ale nie hrôzostrašne).
Dôkaz, že sme v paži sveta, ale v peknej, lesnatej paži sveta :D
Dôkaz, že sme v paži sveta, ale v peknej, lesnatej paži sveta :D

Brezákovi rodičia sa asi skôr či neskôr sťahujú z Uimaharju do neďalekého Kontiolahti, kde to trochu viac žije, a býva tam Brezákova sestra s rodinou, takže možno toto bola naša posledná návšteva Uimaharju, bohvie. Nevadí…aj keď mi bude chýbať tá absurdná pláž z výhľadom na celulózku (niečo podobne absurdné, ako keď ste pri vajnorskom jazere a kukáte sa na diaľnicu).

Lieksa
Lieksa je mestečko prudko sa ponášajúce na Piešťany, odkiaľ je Brezák, a kde sa nám všetkým, vrátane Gimlíka, velice vždy páči. :) Keď sme tam boli, akurát sme vychytili extrémne dokonalo gýčovité počasie, a Lieksa tak bola ešte krajšia ako obvykle…veď, posúďte sami!

Hlavná ulica v Liekse.
Hlavná ulica v Liekse.
A muž mojich snov :D (Brezák mi vzadu kupuje pehmis, AKA nebezpečne dokonalú jemnú, krémovú zmrzlinu)
A muž mojich snov :D (Brezák mi vzadu kupuje pehmis, AKA nebezpečne dokonalú jemnú, krémovú zmrzlinu)
Tutok sme najprv zaparkovali, lebo Gimli potreboval vyvenčiť.
Tutok sme najprv zaparkovali, lebo Gimli potreboval vyvenčiť.
...a toto bolo hneď pri parkovisku. Pielisjoki, nádherná a strašne studená rieka pretekajúca cez Lieksu.
…a toto bolo hneď pri parkovisku. Pielisjoki, nádherná a strašne studená rieka pretekajúca cez Lieksu.
Karelská pohľadnica :)
Karelská pohľadnica :)
Prešli sme tento most...
Prešli sme tento most… (rovnakého typu, ako máme v PN)
Heň, človek!
Heň, človek!
...a na druhej strane mostu bola takáto pekná alej, rovno pri rieke.
…a na druhej strane mostu, rovno pri rieke, bola takáto pekná alej.
...a samozrejme, že aj HRÍBY.
…a samozrejme, že aj HRÍBY.
Gimli pózuje.
Gimli pózuje.
Vo Fínsku je fakt veľa briez FYI.
Vo Fínsku je fakt veľa briez FYI.
Neskôr sme prešli na inú stranu Pielisjoki, kde je krásny parčík (niečo ako Lido v PN) pri rieke a pár pláží, kde sa vo vode hrali decká s otužilosťou polárnych líšok.
Neskôr sme prešli na inú stranu Pielisjoki, kde je krásny parčík (niečo ako Lido v PN) pri rieke a pár pláží, kde sa vo vode hrali decká s otužilosťou polárnych líšok.
Gimli bol spoko, obzvlášť keď dostal kúsok holandskej wafle (môj pes je divný ticho).
Gimli bol spoko, obzvlášť keď dostal kúsok holandskej wafle (môj pes je divný, ticho).
Brezák a Gimli premýšľajú o zmysle života.
Brezák a Gimli premýšľajú o zmysle života.
Slnko svící, ach!
Slnko svící, ach!

Za Lieksou, ale stále v katastri Lieksy (ktorý je veľký jak blázen) sme objavili malý skokanský mostík!

Aha!
Aha!
Aj Gimli sa bol kuknúť.
Aj Gimli sa bol kuknúť.

…a potom sme išli späť do Uimaharju, dať si večeru. Karelské rundenie. :)

Teraz musím náhle prerušiť blog, lebo vonku je taká ruska že dovidenia, a MUSÍME ísť s Brezákom a s Gimlíkom okamžite von, nedá sa na to kukať zvnútra! Takto je vonku, deti moje:

Juj, veru, nem zle. Nabudúce, snáď nie o tri mesiace, sem vycapím ďalšie fotky. A to ešte dlžím Čínu! Ach jo, aj to bude. :P

Ruska a fofry

Žijem, a NIČ nestíham. Čo je toto za nezamestnanosť?

Okrem toho, medzičasom ako do Európy prúdia ľudia často bez dokladov, ja sa naťahujem s Kelou o každý jeden prd, ktorý som (prepytujem) z riti vypustila, a musím im zdokladovať VŠETKO – len na to, aby mi poslali príspevok pre nezamestnaných, ktorý sama sebe dotujem tým, že posielam faktúry a odvádzam odvody a dane štátu, z ktoých mi spomínané príspevky následne platia. Perpetuum debile.

To nevymyslíš ani na LSD, to je byrokracia. Ach!!!


Inak som si včera zakúpila letenku (strategicky na koniec októbra, a naozaj sa pokúsim tento let nezmeškať) a naťahujem sa aj s týmto, lebo online travel agent (travellink.fi, nepoužívať! robia psie kusy) je na chuja, a aj keď som si cez nich prikúpila batožinu do lietadla, Lufthansa to neeviduje, a zjavne si to musím kúpiť zase. Šak čoby nie, šak sa topím v peniazoch, nie?


Vonku je ale krásne, máme suchú jeseň a tým pádom úplne gýčovitú rusku (farebné listy!) takže aspoň toto ma udržiava v prijateľnom mentálnom zdraví. Aj keď, žeby zrovna dobré bolo…ale to zase asi nikdy nebolo úplne, neklamme si. :D

Ruska! Klik na zdroj :)

Je tu ale dosť kosa, a pri mojom balení, vybaľovaní, presúvaní a upratovaní mi poněkud uniklo miesto, kde sa nachádzajú moje šáliky, takže si každým dňom viac a viac koledujem o nejakú bronchitídu. Ta neva, vyliečim ju v BA Demänovkou. First world problems, áno áno…!


Inak je môj život tak strašne nudný, že sa to nedá ani vyjadriť.

Nulový sociálny život.
Nulové peňáze.
Nulový pohyb (okrem venčenia – ale ODMIETAM zaplatiť 15 Eur za jógu!).
Nulová kultúra (chcela som ísť na Onegina do Ooppery, ale A lístky boli za 92 Eur/os….no nech im nejebe).
Nulové…hocičo.

Akurát mám veľa práce a do školy čo robiť! Vďaka za to, inak by ma rozpučilo od jedu.

10 dní, 10 dní…!

daria1Fajn, späť do práce! Ale najprv čaj. S čajom sa žije lepšie, dokonca aj v tak nudnej krajine ako je Fínsko. :P