…a bola svadba!

Júj veru, ako začať tenhle svatební blogýsek? Párkrát som sa tu sťažovala, že organizovať svadbu je asi taká zábava, ako mať triesku v riti. Teraz, keď som ako pani Brezáková (teda Ahonen, rozumej Lúčna) *on the other side*, musím toto tvrdenie poopraviť – takáto trieska v riti je to len vtedy, keď si sami sebe skomplikujete život organizovaním zbytočne honosnej svadby pre trilión hostí, za peniaze ktoré nemáte, a s nervami, ktoré máte v koncoch! 

Alebo sa na to môžete vy…….. a spraviť si všetko po svojom, civilne, v malom a pohoďácky, tak ako my, keď sme sa v piatok, 22. 3. o 15.00 dostavili na výsostne suchársku budovu matriky v Joensuu v Brezákovej rodnej Severnej Karélii a povedali sme si, že tahdon.

KP_mvf_svadba17
Sme na matrike a sesternica Kika je moja svedkyňa a podpisuje papier pre úrady. Mimochodom, úrady sú tu také rýchle, že keď som sa dnes, 5 dní od svadby pozerala do svojho internet bankingu, už som tam mala nové priezvisko! O_o

Piatky poobede ozaj nie sú ideálne svadobné dni, ale úrady sú úrady a našich štrnásť (14!) hostí si na nás čas našlo, čo neoľutovali, lebo sa dobre najedli. Decká boli dokonca po prvýkrát v takejto lepšej reštaurácii, takže sa aj niečomu novému priučili, z čoho sme my metropolitní buržuji mali extra dobrý pocit.

KP_mvf_svadba8
Škeríme sa, obrad začína (a aj končí, povedzme si otvorene! 15 minút a dovi) o chvíľku, a Brezákova košeľa by zniesla trochu žehličky.

Po dlhom strategizovaní a premýšľaní, že ako vlastne takúto svadbu spraviť, keď nie sme zrovna svadobné typy (ani jeden z nás nikdy nemal detailné sny o rozprávkových svadbách v romantických zámockých parkoch a o odtieni šiat družičiek), sme prišli k takémuto konceptu:

  1. Musí to byť malé, lebo nemáme radi davy a už vôbec nie, keď sa na nás dané davy pozerajú
  2. Musí to byť finančne zvládnuteľné, lebo iné priority máme, ako drahé svadby, a náš budget je obvykle aj tak dosť malý, aj bez toho, že nás čaká nákup kočíka a podobné srandičky
  3. Nebudeme miešať kamošov a rodinu, buď to budú jedny, alebo druhí
  4. Na hocičom ušetríme, ale chceme dobré jedlo a pekné fotky!

A tak aj bolo!

KP_mvf_svadba14
Toto tu je moja art direction: brezová krabička na prstene od malej značky DINDINTOYS z Lotyšska, naše supercool prstene z titánu a ružového zlata od britského šperkára The Aladdin’s Cave, a moje kvecinky zo supermarketu. Ha!
KP_mvf_svadba7
Už je to tu! Konsta (malý chalan za mnou, syn Brezákovej sestry) je zjavne na pokraji smrti nudou :D
KP_mvf_svadba11
Cmuk! Týmto končí obrad, o chvílu sa ideme najesť. Pani Brezáková je spokojná, že toľkú formalitu prežila, po fínsky viac-menej všetko rozumela a nestihla sa extrémne strápniť.

Aby ste rozumeli minimalizmu našej svadby, toto všetko sme na nej nemali:

  • rodičov platiacich a/alebo prispievajúcich na svadbu (odkiaľ sa vôbec nabral tento nešvar?)
  • družičky
  • obrovskú tortu
  • hádzanie kyticou
  • debilné súťaže
  • trápne príhovory
  • závoj (aj keď som ho mala kúpený, ale nedala som si ho)
  • dlhé svadobné šaty
  • drahé svadobné šaty (mala som krémové koktejlky za 60€ z e-shopu)
  • popolnočné šaty (nič po polnoci nebolo, len plkanie s rakúskym a talianskym bielym vínom v kuchyni – teda my s Kikou sme pili nealko, a ostatní víno)
  • oblek na ženíchovi (len sako, košeľa, chinos gate a motýlik)
  • podväzok na neveste
  • výslužky hosťom (to sa vo Fínsku aj tak nerobí)
  • výzdobu sály v matrike a/alebo v reštaurácii
  • pierka (len Brezák mal jedno svoje, rovnaké ako moja čelenka)
  • čepčenie (je možné, že ma to raz neminie, ale zatiaľ som v suchu)
  • predstavovanie hostí
  • únos nevesty (niežeby ma niekto vôbec vedel zdvihnúť a uniesť)
  • ožratých všetkých
  • párty (nejaká asi bude, ale separátne)
  • prenos cez prah
  • rozbíjanie taniera
  • jedenie polievky s hnusnými podbradníkmi
  • hipsterské fotobúdky a pozadia a atď.
  • prvý tanec (umreli by sme od úzkosti z tohto!)
  • odovzdávanie nevesty otcom ženíchovi
  • svadobnú kyticu z kvetinárstva – ida cestú z Alka totiž nevesta zhrabla kyticu žlto-bielych chryzantém v Prisme (to je niečo ako Tesco supermarket), sesternica Kika ju skrátila a upravila a bolo! VŠETKY kvety su pekné, aj tie z Prismy. Tak jest.
  • menovky na stole
  • obrúčky zo zlata s gravírovaním
  • nežný vankúšik na obrúčky s čipkou – kus dreva bol viac cool!
  • svadobný účes (chvíľu som pekný DIY účes jeden mala, ale dala som si kabát s kapucňou a účes bol v háji)
  • svadobný make-up (namaľovala som sa sama, viac-menej tak ako obvykle, ale precíznejšie a o kúsok výraznejšie, kvôli fotkám)

Zabudla som na niečo? Asi hej – to niečo sme ale teda tiež nemali. :D

KP_mvf_svadba10
Slovenská delegácia v Joensuu a jeden poslovenčený Fín :P
KP_mvf_svadba4
Pani Brezáková si mohla dať niečo na pery, ale inak fajne, nie?
KP_mvf_svadba13
Chryzantémy zo supermarketu boli navždy zvečnené na tejto fotke a tak sa dostali medzi oficiálne svadobné kytice. Cha!
KP_mvf_svadba2
Nevyhnutné romantické fotečky, kde vidíte aj moje šaty. Keby ste ešte vedeli, AKO TU MRZNEME, ojojój! Vonku bolo totiž asi meter snehu a fučal studený vietor…karelská jar je hm, naša zima. :D

Ak by vás takáto pohodová, civilná minisvadba za normálne peniaze inšpirovala, tuná je zoznam našich dizajnérov, dodávateľov a atď., bez ktorých by naše tahdon nebolo také, aké bolo:

FOTOGRAFIE
Tie, ktoré sú tu na blogu sú super, že? Fotila nás miestna fotografka a majiteľka mačacej chovnej stanice (!) Klavdia Parkkonen. Hodinka stačila, to podstatné zachytila! :)


OBRÚČKY
Titán a ružové zlato od The Aladdin’s Cave v Anglicku. Moja obrúčka má šírku 2mm, Brezákova 3mm, žiadne gravírovanie. Okrem toho, že sú na prste mega pekné, tieto prstene by mali prežiť aj apokalypsu, lebo titán je nezničiteľný a netreba sa oň nijako starať.


“VANKÚŠIK” NA OBRÚČKY
…alebo kus brezového dreva s našimi iniciálkami od lotyšských DINDINTOYS.


NEVESTA MALA OBLEČENÉ….
Krémové koktejlky z elastickej čipky od Mamalicious vymyslené pre pivné bruchá, dojčenie, a ľudí, ktorí majú radi naťahovacie, praktické šaty, ktoré nikde netlačia. K tomu nie zrovna svadobné, ale zato velice fajné balerínky Geox Respira, ktoré boli vianočným darčekom od mamy :)


…A ŽENÍCH:
(Už dávnejšie vlastnené) sako od cool dánskych Samsøe & Samsøe, a (nový) motýlik z Espritu. Ostatné ani srnka nepoví, ale pamätám si, že Brezákove topánky sú na jeseň v Auparku kúpené Rieker. Chinos gate nové, ešte bez mačacích chlpov, košeľa asi dva alebo tri roky stará, s decentným, abstraktným vzorom v čiernej.


DOPLNKY
Čelenku a pierko sme mali božsky na mieru vyrobené od rakúskej dizajnérky Klary Kleingeld. Inšpirované boli lúkami, letom a slovenskými partami, a svorne sme sa s Klarou zhodli, že veľa farieb je super, lebo je to potom celé veselé a čelenku budem môcť nosiť hocikedy, len tak pre radosť, keďže nevyzerá svadobne. Okrem čelenky som mala na krku náhrdelník od babky z Piešťan, a moje obvyklé náušnice, ktoré som sama sebe kúpila po úspešnom prežití ukončení diaľkového BA (Hons) štúdia.


JEDLO
Mmmmm, mňam. Ravintola Kielo v Joensuu je nebo! Raj na zemi! Choďte tam, neoľutujete. Šéfkuchári sa tam hrajkajú, každý mesiac menia celé menu a často používajú miestne suroviny. Také lososové predjedlo nám tam doniesli, že som skoro slzu uronila!!!


KYTICA
Fakt, to bola len tá Prisma, teda obyčajný supermarket. Ale na kytici bolo napísané, že bola naaranžovaná a spravená vo Fínsku, tak som aspoň bola lokálna! :D Niežeby som nemala ambíciu mať kvety z kvetinárstva, ale nestíhali sme, lebo sme išli kúpiť vína a pivá do Alka, tak som si kúpila supermarketové chryzantémy. A boli krásne, a nádherne voňali!

CELKOVÁ SUMA bola nejakých 1600€. Z nášho vačku, v ktorom je vždy nejaký psí hovnosáčik. :P

KP_mvf_svadba6
Posledná, slušnácka, s mojimi chryzantémami a s grandióznymi vačkami pod očami.

Veru veru, dali sme to. Teraz ma čaká trochu byrokracie, lebo potrebujem nový slovenský pas, a inak život ide ďalej, akurát mám nové elfské priezvisko, a na prste obrúčku. 10/10 would do this again! Aj keď možno v trochu teplejšom počasí… :P

Islandské kone sú LÁSKA

Jój veru.

Píšem tu asi raz za storočie, lebo nie je moc o čom (áno, furt som tehotná, teraz 23. týždeň – inak, bude to dievča, fakjeeeáá hešteg bossbitch gŕl power smash the patriarchy – počasie je furt odporné – mám po chuja práce, aspoň budú lóve – na Kurníku mi vyšla ilustrácia! – snehu je veľa a všade, a teraz sa odporne topí – zatiaľ som sa len 1x rozpleštila na ľade – atď., atď.), ale toto, TOTO musím!!!!

Boli sme s kamoškou jazdiť na islandských koňoch.

Minulý utorok, v Islanninhevostalli Glymur, pri Kirkkonummi. Ách!!!! Tým sa mi splnili hneď dva životné sny naraz – jednak vôbec vidieť islandské kone, a dvak ešte aj na nich jazdiť!

glymur1-e-jenni
Jenni ma cvakla! Musela som si trochu vyretušovať svoje extrémne kruhy pod očami, ale ech…furt tam sú. You gain some, you lose some.

Ešte doteraz som na obláčiku šťastia, keď si na tento zážitok spomeniem, aj keď sa mi nesplnil tretí sen, a to vyskúšať si tölt, špeciálny chod, ktorý ovládajú viac-menej len islandské kone.

Miia, majiteľka stajne, bola totiž viac vynervovaná z toho, že má tehotnú na koni, ako samotná tehotná na koni, takže sme len kráčali (v ODPORNOM, “autenticky islandskom” počasí, a nie v hale, ale pekne vonku v horizontálnom snežení – takto sa buduje sisu!!) a robili rôzne otáčky a kruhy a diagonály a atď.

Naposledy som na koni sedela asi pred storočím (ale keď som bola na gympli, mama mi platila kurzy jazdenia, takže základy viem, a aj stajňu, sedlovňu a kone vám vyglancujem!), ale tieto skillz sa zjavne nezabúdajú, je to ako bicyklovanie! Pri cvale by som asi zletela (od strachu, ha), ale toto bolo úplne mega. Môj trpezlivý koník sa volal Vikingur alebo teda Ville, a myslím, že sme si celkom rozumeli. ^_^

glymur2-e-jenni
Beriem Villeho z pastviny na osedlanie a zauzdenie.
glymur4-e-jenni
Ville sa ušklíbajó!
glymur3-e-jenni
V stajni Glymur majú tuším deväť islandských koní, z toho dvaja sú z vlastného, fínskeho chovu, a ostatní sú prišelci z Islandu. V deň nášho jazdenia sa mohli cítiť ako doma, bola zima, vetristo, hnusne, mokro a husto snežilo. :D 

Popri islandských koňoch mám ešte jeden jazdecký sen, a to vytrepať sa (pravdepodobne po hasičskom rebríku) na shireského koňa (spolu s clydesdalskými koňmi sú to najväčšie plemená koní na svete) a zajazdiť si na ňom. Jój!

S týmto asi ale budem musieť počkať do leta alebo do jesene, kedy ctená obyvateľka mojej maternice opustí útroby a tuto pani matka sa bude môcť bezpečne(jšie) venovať outdoorovým zábavčičkám. Veru, veru, PRÍDE TEN DEŇ, že aj na shireskom koni sa prejdem. Už som ich zopár vo Fínsku lokalizovala, teraz len trpezlivosť mať…

shire horse toddler
To je on, môjho srcca šampiňón! Fotka je odtiaľto.
SHIRE HORSES 10
Na bucľatej slečne vidíte, že shireské kone sú dobré aj pre nás tlsťochov, lebo vedia odtiahnuť aj TONU nákladu, a ani pri svojej najväčšej snahe takú váhu my ľudia nedosiahneme. :D Koník bude v klídku, a mojich 80kg šuniek tiež! Zdroj fotky. 

Och. Dobre, dobre. Pozerám sa tu na svoj to-do list a chytajú ma mdloby, takže idem niečo robiť, a úľubne sa pozerať sa na zhrdzavenú podkovu zo stajne Glymur, ktorú som si mohla na pamiatku vziať.

glymur5-e-jenni
Ville, lásko má, uvidíme sa v lete!

P. S.: Prijímam finančné dary ľubovoľnej výšky na kúpu vlastného koňa a domu na Istrii, lebo ma z tej sivoty tuná jebne. Prevod cez PayPal možný!

 

Dvetisícosemnásť

Internety sú plné rôznych bilancujúcich počteníčok, takže prosím, pridávam sa, aj keď nežne a lenivo, a s výčitkami svedomia, lebo by som mala pracovať, a nie sa tu zajebávať.

Dievča zlaté! Raz pod mostom skončíš, a nebude to ten slávny v Benátkach, ale niekde v Hnúšti (je tam most? ale viem, že v Starej Ľubovni je taký malý mostík cez potok a hneď vedľa je miniosada… TAM skončím, je mi to jasné!).

mia-23-MVF
Brezák ma stihol v septembri pekne nafotiť pri Baltskom mori, do článku v októbrovej EVE. Capnem ho sem, len je odfotený kdesi na SD karte. FAT BALTIC MERMAID, at your service! :D

ČO SOM ZROBIU (VÝBER):

  • Nezblázniť sa, aj keď od toho nikdy nemám ďaleko!

  • Získať prácu na polovičný úväzok v super agentúre, kde im nevadí, že chodím ako pani medzi 10-10.30 a niekedy odletím do Bryndzalandu a robím odtiaľ

  • Dať si laparoskopicky vybrať 14cm cystu a endometriotické ložiská (teraz mám len jeden funkčný vaječník, ten vľavo je kaput, lebo ho museli skoro celý ufakliť)

  • Extrahovať prababkine kroje z povaly, oprať ich, vysušiť, pridať sa do skupiny šialených krojových ľudí na FB a konečne sa čiastočne naučiť rozoznávať kroje z ľavého a pravého brehu Váhu. Rozdiel je vo veľkosti dierok na rukávcoch, deti moje! Jo, a furt neviem ako opraviť tú molami vyžratú ducovskú zásteru, ale na niečo prídem. Kým budem stará babka, niečo bude opravené, prisámbohu.

  • Veľa memes pre Very Finnish Problems (viď práca)

  • Naučiť sa lepšie variť a piecť

  • Sama si podstrihnúť vlasy pred zrkadlom, lebo šak to dorastie, a okrem toho som chcela len zastrihnúť hnusné končeky. Ide to! Ale ak ste slabšia povaha, choďte radšej ku kaderníčke.

  • Zhodnúť sa s Brezákom, že by sme sa mohli zobrať, a NIČ pre to nespraviť. Túto jar to príde! Prisámbohu, aspoň na úrade podpíšeme papier a pôjdeme dpč! A neskôr žúrka, možno na jeseň, lebo jednak sme chudobní na organizáciu riadnej žúrky a okrem toho…

  • …riešim isté, ehm, reprodukčné veci. Inak – prvýkrát verejne – povedané, aj napriek môjmu jednému funkčnému vaječníku a endometrióze som prosím pekne tehotná, a teraz práve začínam druhý trimester. Odhadovaný dátum pôrodu v polovici júna, dovtedy sa budem rozširovať a škaredieť.

    Inak, tu si môžete prečítať aj môj zhutnený endometriotický príbeh kde pre potešenie čitateliek s endometriózou je môj hm, stav, spomínaný, ale keďže som nechcela byť strašne obvious, tak som v ňom ako Jana. Ech! Už je to je jedno, už viete.

    Ale šak ok, 29 rokov je na toto dobrý vek, som s tým (už) duševne vyrovnaná. Ako jedináčik som tiež len za jedného potomka, ale počula som, že ženským väčšinou prepne z materstva a chcú sa rozmnožovať ako kobylky a chcú ňuňu bábätiek viac… Tu by mohlo zavážiť, že mne vlastne väčšina drobizgu lezie na nervy, takže tipujem, že jedno vlastné bude tak akurát. :D Fuj ale aké tabu veci tu hovorím, nič ste nepočuli.

    pregnancy-memes-19-5c068cf719050__700


  • Nájsť si asi tri sivé vlasy! FML, staroba je tu.

  • Zlanáriť mamu na výlet do Helsínk!

 


ČO SOM NEZROBIU:

  • Svadbu! (duh) Naša svadba, to je ako bratislavské metro – furt o nej hovoríme, ale nič sa nedeje -_- :D

  • Ísť k moru (ale predminulé leto sme boli na krásnej Istrii). Toto leto bude zabité, ale vždy je tu Baltské more a ech ja neviem, Balaton? Aj keď mne aj čunovské jazero stačí, aj keď pri ňom nerastú oleandre a nie je tam taverna.

  • Byť bohatá a zabezpečená

  • Byť múdra a rozumná

  • Netráviť polovicu života v teplákoch a hnusných legínach (a teraz sa to ešte zhorší!)

  • Trochu schudnúť, lebo akože all bodies are beautiful, ale naozaj nemusím mať rozmery práčky! (Toto je tiež zabité, idem radšej niečo zjesť)

  • Pozrieť si v telke Mrázika a Byl raz jeden král

  • Upiecť pre Brezákovu rodinu na Vianoce slovenské medovníčky – ale zahltila som ich paprikami a orechmi v mede, takže aj tak dobre, boli spokojní so životom

 

Ok, stačilo? Fakt idem niečo zjesť, a aj niečo spraviť, som pozadu asi so všetkým, čo sa len dá! Blogovanie je zloba. ŠNR 2019!

 

Mám hygge domov a sisu v hlave

Kamoška Ivetka mi onehdá poslala link na knihu o sisu, lebo po lagom, hygge, ikigai a nevímčom je treba vytrieskať lóve aj z fínskeho sisu. (Ak by sa vám hentá kniha nezdala, existuje ešte aj ďalšia!)

clouds-3143338_1280
Keď sa na toto kukáte už tretí týždeň vkuse a ešte nie ste na terapii, môžete si byť istí, že vám práve kvalitne rastie sisu. Fotka je z Pixabay.

Ako imigrantský kultivátor sisu vo Fínsku vám teda voľačo dneska o sisu porozprávam. Lebo aj keď sa so sisu hrdia Fíni, má ho aj Betka s rodinou žijúca z tristo evry v čistom v hladovej doline na Slovensku, aj Ahmed v rozbombardovanej Sýrii, a aj študentka Jane snažiaca sa vyžiť v drahom Aucklande len zo štipendia a peňazí z debilnej brigády, ktorá ju nebaví, a aj tak jej ledva zostane na vifonku.

Lebo sisu je len toto – že ste zaťatí ako mulica a vydržíte.

Prisámvačku! Tuná by som aj už tento článoček mohla skončiť, lebo ozaj nie je veľmi o čom ďalej, všetci vieme, ako sa zaťať a vydržať – ale okej, tuná sme pri Fínsku!, takže vám dám nejaké náhodné Finland-specific príklady fínskej sisu u Fínov, odpozorované počas môjho vlastného sisu tréningu v tme a sivote. Ako bonus tam máte aj fínske mená, lebo tie sú pekné a – až na výnimky – ľubozvučné:

  • keď je vonku tma, zima, vlhko a všeobecne hnusne, a starší pán Joonas si aj tak natiahne na seba antisexy bežecké gate, a ide si zabehať k moru, kde je ešte vlhšie a hnusnejšie, a ešte naňho aj bude fučať studený baltský vietor

  • keď sa Outi a Teemu zatnú, že tento víkend ale FAKT pôjdu na chatu, a neodradí ich ani to, že tam jednak musia ešte po práci šoférovať 3h, a ani to, že v chate bude zima a asi treba nakáľať drevo a pravdepodobne tam nebude ani čo jesť – a fakt tam prídu a všetko si poriešia, a ešte sa im to aj celé páči

  • keď si Marjukka, matka malej Kirsi povie, že je čas, kedy začať Kirsi zaúčať na rozohriatu saunu a tak tam s ňou ide, a Kirsi brble a mrnčí, ale Marjukka sa nenechá veľmi vyrušovať, a po saune ešte ošpliecha Kirsi studenou vodou. Kirsi bude pár prvých razov v saune trpieť, ale časom jej narastie sisu a zvykne si. Sauna je life.

  • keď je vonku -37C a všade ľad a sneh, a Ilkka ide na bicykli na prednášku, lebo čo sa bude ondiť s MHD, keď môže zobrať bajk? (true story, kamoš Ilkka takto bicykloval v karelskej kose na univerzitu a prežil to, aj nos mu zostal a vôbec)

  • keď začne nezamestnaný Onni riešiť hocičo s fínskymi úradmi, ktoré sú síce dostupné aj online, a úradníci sú obvykle relatívne milí, ale vysomáriť sa z tých háld byrokratických žvástov vyžaduje aspoň doktorát a tri Xanaxy – a sisu!

 

…chápete. Sisu je zaťatosť a NIE JE to len fínsky vynález. Ale asi sa na to dobre píšu knihy o ničom a potom sa to dobre marketuje, lebo všetko nordické je cool.

Keď budem mať čas, napíšem aj ja skvele sa predávajúcu od veci knihu o niečom nordickom, a budem bohatá, a do CV si napíšem, že som BESTSELLING AUTHOR, hneď keď sa mi kniha umiestni na prvom mieste v rebríčku najpredávanejších kníh v kníhkupectve v Orechovej Potôni! YASSSS BITCH #GIRLBOSS FUCK YEAHHH LEAN IN!

plant-2717148_1920
Keď sa stratíte v takomto identickom, rovinatom fínskom lese, budete potrebovať sisu a pevné nervy (a ideálne kompas, GPS a nabitý mobil), aby ste sa našli späť. 9/10 Fínov súhlasí! Fotka je z Pixabay.

Oj, a ešte ma napadlo….aj toto je sisu (viina):

Sisuviina
Na pitie Sisuviina určite potrebujete sisu! Fotka je odtiaľto.

…a aj sisu kamión môžete mať:

sisu truck
Vo Fínsku ich je veľa, a vodiči majú často hodiace sa zaťaté sisu výrazy na tvárach. :D Fotka je odtiaľto.

V čom máte dobre vymakanú sisu zaťatosť?
A v čom zase nie?


P. S.: Ak hovoríte po magyarul, kuknite sa na blog TU! Vicka, kiitos paljon za preklad, som slávna!


 

Ešte ani prstene nemáme a už som vyčerpaná zo svadby alebo berte si radšej Duška z Môťovej

Keďže sme sa s Brezákom po šiestich rokoch spolu rozhýbali, že akože aj by sme sa zobrať mohli alebo čo (a na tomto sme sa dohodli cez Skype! Hešteg modern love), tak to teda (ne)organizujeme. Ako jedna z prvých vecí bola nutnosť vypísať tento dokument, kerý sce fínske Maistraatti. A tak sme ho teda poslušne vypísali.

Následne sa nám vrátila odpoveď od úradu, že to je síce pekné, že sa ideme vziať, ale že keďže tuná Ištokovie nie je Finnish citizen, tak že Fíni chcú potvrdenie, že nie som mimo Fínska niekde vydatá za Tichomíra z Detvy (som vybrala slovanské meno jak repa!).

A tak som gúglila, lebo som o takom potvrdení v živote nič nepočula – a právom, lebo Slovenská republika také potvrdenie nevydáva.

wedding jumpsuit etsy steph cleo and clementine 2
Prerušíme prúd byrokratických rečí fotkou ÚŽASNÉHO svadobného kraťasového overalu of Cleo and Clementine z Etsy, kerý by som si rada obliekla, keby som mala o 15kg menej a menej dobité nohy z taekwon-da.

A tak som teda napísala na Veľvyslanectvo SR vo Fínsku, lebo kto iný by mi mohol pomôcť, ak nie oni? A na tejto ambasáde mi – pozor, na Slovensko pičujúci ľud – vážne aj POMOHLI, lebo sú perfiš. Byrokracia je ale furt otrasná a obe krajiny sú svojim spôsobom tresknuté po pomyselnej hlave.

No považte…najprv som sa dozvedela toto:

MZV 1 dokumenty

Hm, hm. Takže dvojjazyčné čestné prehlásenie o stave v slovenčine a vo fínčine, a potvrdenie Veľvyslanectva SR vo Fínsku po fínsky, že od roku 2006 SR nevydáva potvrdenia o spôsobilosti na uzatvorenie manželstva. Na toto potrebovali môj pas, ktorý som im odfotila a poslala (je to risk, áno áno viem).


Keďže ale nie som nejako stotožnená s tým, že ženy si len tak bez reptania a bez rozmýšľania zmenia svoje priezvisko za priezvisko svojho chlapa aj keď to môže zmeniť ich identitu (akože vnútorne, samej pre seba), zmiasť okolie a poškodiť kariéru (špeciálne v akadémii – čo spravíte, keď máte publikovaných 56 prác pod menom Helena Jazvečíková, a zrazu ste Helena Bernardínová?! Anarchia!!! Inak by sa mi páčilo mať psie priezvisko), pýtala som sa aj na toto.

 

Dole je moja otázka:

“Chcela by som sa ale spytat este jednu vec – ako je to so zmenami priezviska? Fini su v tomto celkom benevolentni, zeny si priezviska nemenia, menia s pomlckami, menia na Nove Priezvisko (os. Stare Priezvisko), vyrabaju si nove priezviska spojenim svojho vlastneho a manzelovho…ale tusim ze na Slovensku mame na to nejake celkom striktne pravidla, ze? 

Nemam na mysli nejake extravagancie, premyslam nad moznostou Michaela Istok-A___nen (pripadne Istok A___nen, bez pomlcky) a cisto len A___nen, a neviem sa rozhodnut. Na Slovensku by som ale tusim musela byt Michaela A___nen Istokova, ze? Pre Finov to znie divne, oni davaju nove priezvisko ako druhe, na koniec (Istokova A___nen). Co je povolene a co nie?”

 

…A prišla mi takáto odpoveď:

“Čo sa týka zmeny priezviska po sobáši, máte pravdu – na Slovensku sú o niečo striktnejšie pravidlá ako tu vo Fínsku.

V prípade, že by ste si chceli ponechať Vaše dievčenské meno a zároveň prijať aj priezvisko Vášho partnera, muselo by to byť vo forme „Vydatá Slobodná“ (vo Vašom prípade A___nen Ištok/A___nenová Ištoková/A__nen Ištoková), pričom pomlčka, resp. spojovník nie je povinný, ale podľa pravidiel slovenského pravopisu by tam mal byť. Ako ste si asi všimli z vyššie uvedeného, prechyľovacia koncovka „–ová“ sa dá odstrániť. Ak sa rozhodnete pre prijatie priezviska A___nen, nie je s tým žiadny problém, rovnako sa dá odstrániť aj pri Vašom dievčenskom mene a môžete používať tvar Ištok.

Ako spomínate v e-maily, vo Fínsku je tradícia opačná, teda „Slobodná Vydatá“, preto Vám odporúčam, aby ste sa informovali na Maistraatti, či by bol pre fínsku stranu problém, ak by ste sa rozhodli pre verziu „Vydatá Slobodná“, teda tak, ako to požadujú naše zákony. Ak by to problém bol, riešenie nájdeme.”

meme-faces-41-1

Na hlavybôl toto!!!!

korean bride hanbok
Liečim si hlavybôl touto fotkou krásnej kórejskej nevesty v tradičnom svadobnom hanboku. Tie bodky na lícach sú tuším pre šťastie.

Okej. Meniť si, alebo nemeniť si priezvisko je oštara, ale ešte väčšia a špeciálna oštara je riešiť to medzi Fínskom a Slovenskom, ktoré každé má iné pravidlá čo sa týka poradia, ak chce mať človek priezviská obe. FML tak či tak. 

  • ako Ištok(ová) som tu cudzinec a personalisti ma budú ignorovať a myslieť si, že som Ruska, čo je automaticky ZLE
  • ako A___nen budem znieť ako Fínka, ale so zlou fínčinou, čiže jasná náplava (ale oveľa viac akceptovaná majoritnou spoločnosťou, o to ništ zase)
  • ako Ištok A___nen budem v poriadku podľa fínskych zákonov o mene, ale nie podľa slovenských
  • ako A___nen Ištok budem v poriadku podľa slovenských zákonov o mene, ale nie podľa fínskych

facepalm

Tak som sa ešte – tvrdohlavá ako mulica zase raz – pýtala na takýto menný ojeb:

“S tym priezviskom to je riadna ostara… Da sa urobit vyvrtka mimo a pridat si stredne meno (nech som ako Fini, oni vsetci maju :)) od niekoho z mojej rodiny, a byt len A__nen? Tie variacie na Vydata Slobodna / Slobodna Vydata su tak na studeny uterak na hlavu :D Michaela A__nen znie ako svedska Finka z Vaasy, nejako mi tam zanika narodnost haha…ale mozno s nejakym praprababkinym “Zuzana”, by to uz bolo trochu specifickejsie “slovenske” :)) 

To ma len tak napadlo ako rafinovaná okľuka, lebo vraj Amíci a Briti toto často robia, a znie to ako celkom dobrý nápad. Inak, toto je spomínaná praprababka Zuzana, respektíve ešte oldschool Zuzanna:

zuzanna minarikova praprababka2
Bisťu, jaký čepiec! A už viem, po kom mám tie kruhy pod očami :D

Už-už som sa nádejala že z tohto binca vzíde voľačo použiteľné, ale veru nie:

MZV 2 dokumenty

Citujem: “Čo sa týka stredného mena – nápad to nie je zlý, ale asi Vás nepoteším… V prípade, že by ste si chceli pridať stredné meno, z hľadiska slovenských zákonov by išlo o zmenu mena. To znamená, že by išlo o komplexnejšiu žiadosť s odôvodnením a inými náležitosťami, ktorá by musela prejsť schválením na patričnom okresnom úrade, pričom poplatok za súhlasné stanovisko a teda zmenu mena by bol 200€.”

facepalm

Takže….ech?!

Budem nad tým meditovať. Očividne, najjednoduchšie je nemeniť si priezvisko vôbec (ale sabotujem si svoje šance na prácu a atď, lebo Fíni dosť ignorujú cudzincov a okrem toho Brezákove meno je poeticky prírodné – Lúčny! No ňuňu!), alebo si ho zmeniť presne podľa toho, ako očakáva patriarchát a “ako je zvykom”. Hlavne žiadne dvojpriezviskové, praprababkoidné pičoviny, Mišulka.

Byť podľa očakávnia poetická pani Lúčna by až tak nevadilo (ak je to moje rozhodnutie), ale ani srnka potom nepoví, že nie som Fínka, lebo moje meno bude dokonale padnúce pre švédsku Fínsku (švédsku, lebo Švédi používajú tvar Michaela s CH, a Fíni majú zase Mikaelu s K) a ani za svet pre Slovenku.

Teda, aj napriek mojej nekonečnej láske ku bryndzi, Kofole, Dunaju a Váhu nie som nejaký nacionalista, ale to je tak – keď takto dlhodobo žijete v zahraničí, voláko si svoju národnú príslušnosť viac uvedomujete (to bude tým nedostatkom Kofoly!). Takže preto si to všímam, aj na svojom potenciálne absolútne neslovenskom mene. Hmpf!


Čo by ste na mojom mieste robili? 
Som vyčerpaná už vopred! 

Kde bolo, tam bolo, prišla za nami na juh polárna žiara

Fčeráj! No pozrite sa na to:

laru-2-mvf
Fotil Brezáčik, na svojom profi foťáku a na dlhšej expozícii (tak sa to volá? ja som len užívateľ…). Tie čiarky, ktoré vidíte sú lietadlá prilietávajúce na helsinské letisko.

Inak, treba povedať severu neznalým, že väčšina fotiek polárnych žiar je OJEB. Respektíve, nie celkom ojeb ale skôr trošku (alebo aj viac) upravená realita. Tu pridáte kontrast, tam uberiete tieňov, heň dodáte trošku saturácie…a hneď je z tej vyblednutej, trošku do zelena oblohy niečo takéto majestátne:

canada-AURORA0916
Fotografia je odtiaľto a neverím jej ani za mak! Ha. 

Ak ste samozrejme niekde naozaj severne, tak je možné, že polárna žiara bude farebná, magická a majestátna, ale zatiaľ z môjho južnejšieho pozorovania (2x Helsinki, 1x Tampere) to bolo vždy oveľa bledšie, ako by si jeden myslel pri pohľade na glamour hyggelig nordické fotečky na rôznych Instagramoch.

laru-3-mvf
Táto voda tu, to je ešte furt Baltské more a severné nebo, smerom na Vantaa a Utsjoki :) Hviezdičky svícia, a Brezák videl aj jednu perzeidu!
laru-6-mvf
Čučím a mrznem. Pre voľné oko bola táto polárna žiara takmer nepostihnuteľná (aspoň vtedy, keď sme boli na našom pozorovacom mieste), takže sa sústredím, lebo skoro ništ nie je vidieť. :D

Naše polnočné pozorovanie (v ZIME, už tu mrzne!!! A bude snežiť!) malo za následok, že som sa dneska uráčila vstať o deviatej. Teraz je štvrť na dvanásť, a ešte som ništ nespravila, pritom mám celkom úctyhodný zoznam. Pondelky sú zlo! Idem radšej niečo robiť.

 


P. S.: Po fínsky sa polárna žiara povie revontulet, čo znamená “líščie ohne”. Tuná si môžete prečítať niečo o mytológii okolo polárnej žiary, nielen u Fínov, ale aj u Saamov, Nórov, Inuitov a atď. :)

Globálne otepľovanie je smrrrť, ale zato my tu máme peknú jeseň!

Nestíham bloguvať, deti moje. To bude čiastočne tým, že toho mám veľa na tanieri, a taktiež tým, že môj time management je na chuja a teda som niekedy (napr. včera) velice rozvláčna. Okrem toho, internety sú zlo!

Mojej rozvláčnosti neprospieva ani to, že Brezák sa hrá Fallout 4 na XBOXe a jeden by neveril, ako ma – ako diváka – pohltila táto postapokalyptická hra. Nuž, a tak sa naňho kukám ako behá po Wastelande a pindám mu do toho, kde má ako koho snajpersky vystrielať zhora z polorozpadnutého mosta, a že je treba postaviť osadníkom extra chalupu na extra postele a podobne. Som gamer z druhej ruky, už to tak bude. O_O Môj exfrajer by sa dosral od smiechu, lebo keď som s ním párkrát sedela v nejakom otrasnom bratislavskom gamerskom doupěti a snažila sa neupadnúť do kómy, keď sa hral Dotu, to boli veru iné časy. Časy sa menia, a my sa meníme v nich, ako hovorila moja babka akurát že po latinsky, lebo sa latinčinu učila v škole.


Veľké veci sa tuná ale inak diali, lebo moja mamuška (vzor babuška) bola vo Fínsku! CHA! Lámala som ju na to roky, ale stalo sa nevídané a prilecela. Tešili sme sa, nakupovali sme (teda skôr ona, ehm) a hríby sme zbierali. A ešte nám umývala riad, lebo nemohla zniesť náš kuchynský binec. No raj toto!

mamavofi-mvf
Helsinské popoludnie po výdatnom nákupe v Stockmanne :)
hribiky-askola-2
Výsledok vbehnutia do lesa pri Askole. V Puojd taške hríby neboli, ale mali sme ešte tretiu tašku plnú kozákov a osikáčov! Puojd je tu pre reklamné účely, lebo srať na Marimekko maky, naše makovice su najvác :P
hribiky-askola-1
Toľko krásy pokope! Teraz ich máme zamrazené v mrazničke, bude nejaká kulajda alebo čo, keď sa vzchopím na kuchynské aktivity. Nôž, ktorý vidíte na fotke sa volá puukko a Brezák ho dostal pri skončení vojenčiny.

No a tá krásna jeseň? Až na pár typických sivých, pochmúrnych dní a nocí s nekonečným dažďom tu bolo (a je) normálne že TEPLO. A príjemne! A tento týždeň môže byť až okolo 20C! Nenormálne…a desivé…ale akože, mne osobne sa to veľmi páči, čisto zo sebeckých príčin. Venčiť sa dá výborne, slniečko často svící, v Laponsku je vraj krásna ruska a dokonca som videla na ulici kvitnúť dve púpavy. Zázrak.

gimlicek-laru-mvf
Gimlík si tiež užíva jesennú krásu.

Takisto sme spravili voláky nový adulting a kúpili sme si v JYSKu gauč (rozložiteľný na postel) a sériu nových pohárov, šálok a tanierikov od Iittaly a Arabie. Ešte si raz aj žehličku kúpime a to už čo bude..!!

iittala-arabia-haul-mvf
No nie sú milené? Z tých bielych šálok (séria Arctica od Arabie) každé ráno pijem čaj.

Adulting nám ale zlyháva pri príprave 50x posunutej svadby lebo príprava svadby je asi taká príjemná ako TRIESKA V RITI. Špeciálne otravné sú dve veci:

  • všetko je drahé a zdĺhavo komplikované – buď je pre karelských Fínov drahé a zdĺhavo komplikované ísť na Slovensko (a na Slovensku je drahé a zdĺhavo komplikované vybavovať si tento dejchánek na úradoch, keď tam ani jeden z nás nemáme trvalý pobyt), alebo je pre Slovač (objektívne) drahé a zdĺhavo komplikované ísť do Fínska. Pre nás ako hostiteľov je drahé si tu čo len svadobne prdnúť, nie je ešte rezervovať nejaké pekné miesto a catering. Dostanete trojuholník zlej pizze a vypelichané pivo bez peny, sorry!

  • nepísané spoločenské očakávania sú nastavené na základe disneyoviek a sladkých amerických filmov s nevestami v šatách že Marie Antoinette by závidela a s 5m tortou a 45-chodovým menu. No má toto kto zaplatiť? A kto to vôbec chce?! Pozri bod 1. Šaty inak drbať, vyzerať ako čipkatá lolita tortička sa mi absolútne prieči, ale JEDLO, to už veru hej! Kto to má zaplatiť?! Vidím to na Estónsko.

Veru, Estónsko… Estónsko je super a ani Slovákov to tam nezruinuje! Potom ak ale chcete vidieť extrémne neromantické “tahdon” na úrade, tak musíte prísť do Helsínk, lebo tetku asi do Tallinnu nevytrepeme. You gain some, you lose some.

klara-kleingeld-celenka-parta-mvf
Svadba v nedohľadne, ale kúpila som si takúto farebnú čelenku od rakúskej dizajnérky Klary Kleingeld (nájdete ju napr. na Etsy), kerú si mienim dať ako prudko štylizovanú a modernizovanú “partu”. V skutočnosti má krajšie farby, ale môj foťák je na prd. A inak, nemám nejaký veľký nos? Čo sa to deje?! Banášovatiem!

Okrem toho tu prebieha(l) Helsinki Design Week a teda sme sa všelikde s Brezákom potriepali, špeciálne na akciách spoluorganizovaných Slovenským centrom dizajnu a Ambasádou SR vo Fínsku.

Takto sme boli na zaujímavej diskusii s názvom Design Meets Arts – Slovakia Meets Finland kde boli za slovenskú stranu Mária Rišková zo SCD a Maroš Schmidt zo Slovenského múzea dizajnu a ešte voľakto, ale zradila ma pamäť, a za fínsku stranu Designmuseo a devy zo skvelého Rapid Action Group.

designmuseo-SKFI-mvf-2
Diskusia začína!

Takisto bola vo Finlandiatalo otvorená výstava slovenského dizajnu! Všetko tam vyzeralo skvele, lebo Matúš spravil perfektnú robotu. Hľa, ukradla som fotky z Fejsbúku SCD:

dizajn3
Mária vysvetľuje a psychopat v ružovej bundičke (ja) si focí. Inak som si dala na seba Kramáre top od Bratisky a makovicové Puojd cvičky a nikto to neocenil! Nabudúce pôjdem v šušťákoch z AliExpresu a v crocsoch, prisámbohu.
dizajn4
Maroš Schmidt vysvetľuje!
dizajn5
Mária Rišková zo SCD diškuruje s veľvyslancom SR tutok v Suomi. Vzadu majú týpky zladené tmavomodré saká because reasons.
dizajn2
Zahájenie výstavy, hostia netrpezlivo vyzerajú poháre so šampanským a chlebíčky s kaviárom
dizajn1
Tá farebná sukňa je od Lenky Sršňovej so vzorom od Michaely Bednárovej (Puojd).

Pozrite si inak skvelý, ÚŽASNÝ web ku výstave 100 rokov dizajnu, neoľutujete! Toľko super vecí, ach.

Okrem tohto všetkého som sa ešte vzchopila prestať furt klikať v InDesigne a radšej voľačo ilustrovať, takže vznikli karpatské medvede. Budú z nich aj fine art printy v mojim rozpočtom limitovanej edícii, keď sa konečne rozhodnem, na akom papieri to chcem (láka ma Hahnemühle bambusový, ale ani srnka nepovie ako vyzerá bambusový papier, takže trošku risk toto – ale bambus! Bambus je super!).

vlese-all4
Tu sú všetky štyri v malom, ale keď kliknete na ten link o kúsok vyššie, môžete sa pozrieť na ilustrácie vo väčšom.

Zatiaľ takto. Ó, a asi o dva týždne vyjdú nejaké moje pindy o Fínsku a o živote a vôbec v EVE! Si to potom niekto kúpte, lebo ja z Fínska ťažko. Howgh.

Čistota, pol fínskeho života

Čítali ste tento blog od Adama Berku? Veľmi trefné a pravdivé a…smutné! Lebo ide to aj inak, a toho dôkazom je napríklad Fínsko (ale kľudne aj Estónsko, Dánsko, Švédsko…severania nemajú radi bordel, čo vám poviem).

Ešte ku Slovensku od Adama:

“Často počúvam o vlastenectve. Zapájam sa do diskusií o národnej hrdosti. Mnohí ľudia mi hovoria o tom, že sú hrdí na slovenskú prírodu, hovoria mi o tom, že je to naša malebná krajina, ktorá z nich robí hrdých Slovákov. Musím však dodať, že zatiaľ, čo sú Slováci hrdí na svoju krajinu, tejto krajine musí byť zo Slovákov do plaču. Sú morom, zlou chorobou, ktorá tento malý, no krásny kus sveta postihla. Prechádzali sme krajinou v okolí Ružomberka, kde sa týčia bilboardy neonacistických extrémistov s heslami „Za Boha, za národ“ so slovenským dvojkrížom a maľovanou prírodou, no svedectvo z našich ciest Slovenskom je dôkazom, ako obyvateľom tejto krajiny na svojej krajine nezáleží. Dokážu žiť zahrabaní haldami smetí a nevadí im to.”

meme-faces-41-1

Medzičasom vo fínskom humne je ČISTO. Niekedy až príliš čisto a mestá potom vyzerajú ako bez života (a nikto nevie čo za akcie sa kde dejú, lebo málokde sú plagáty), ale je tiež možné, že som typický slovenský bordelársky, neokrôchaný barbar a táto – pre Fína normálna – čistota mne príde ako niečo prehnané. Neviem. Dojdite sem a podiškurujeme.

Rovaniemi
V centre Rovaniemi nie je ani smietky. Jeden by mohol namietať, že tam očividne nie je ani život, ale mýlil by sa – ľudia sú zalezení dnu, a turisti obdivujú gýče v santaclausovskom centre. Fotka je spred pár rokov z jesene (aj keď teraz je leto a je tu dnes tiež sivo, takže prašť jak uhoď).

Vo Fínsku nemáme veľa košov na ulici. A nie je tu bordel. Výnimka potvrdzujúca pravidlo je sobota a nedeľa ráno, kedy musia v mestách upratovači upratať binec po ťažkých víkendových žúrkach – nechcela by som mať tento job!

Takisto tu nemáme veľa plotov, a nie je tu veľa krádeží…

Máme tu ale veľa jazier a okolo nich – čuduj sa svete – NIE JE BORDEL! Schválne, skúste si pozrieť hocijakú cestu okolo hocijakého jazera vo Fínsku na Google Street View a ak tam nájdete bordel, vypijem panáka salmiakkikossu (najhorší drink ľudstva, fínska vodka v ktorom sú rozpustené slané salmiakki). Napríklad tuná je dokonale čistá mestská pláž pri rieke Lieksanjoki v Liekse, v Severnej Karélii.

Jokijärven lomakodit
Kdesi v jesennom Laponsku, pri Jokijärven lomakodit. ANI SMIETKA – a rovnako nikde žiaden kôš! Svoj bordel si proste vezmite so sebou, bodka. Slovač má s týmto konceptom problém.

Dokonca viete aj kde je čisto? PRI KONTAJNEROCH. Fíni sú ešte k tomu takí dôkladní, že aby si zachovali túto čistotu pri kontajneroch (cha!), tak je tam vždy pre užívateľov nechaná metla a ak nebodaj spravíte pri vysýpaní smetí bordel, tak si ho aj po sebe pekne pozametáte. Okrem metly je tam obvykle taktiež krabica, kam môžete dať veci, ktoré by si mohol ešte niekto vziať – raz som tam takto našla dobrý (čisto vypratý a voňavý) čierny trenčkot. Asi ani nemusím hovoriť, že ani metla a ani krabica nikdy nezmiznú, lebo tu sa spravidla nekradne.

Nuž a keď už sme pri tých smetiach, vo Fínsku je (dokonca niekde aj piktogramami nakresleným a vypísaným) pravidlom, že smeti, ktoré idete dať do kontajnera sú v zaviazanom vreci, aby sa nebodaj nevysypali a nespravili bordel a smrad, a obrázky, aké Adam nafotil pri šútovskom jazere. Niekedy to pôjdem nafotiť, mali by sme to mať aj pri našom kontajnerovom stojisku.

Nechcem si ani predstaviť, čo si Brezák pomyslel, keď som ho zobrala na prvý slovenský roadtrip a uvidel naše vizuálnym smogom zachujené cesty, žlto-ružovo-zelené bungalovy s tujami a nevkusnými betónovými múrmi a epický bordel okolo košov. Aj keď teda cestoval po Indonézii, takže tréning celkom mal…

Táto fínska obsesia s čistotou (alebo možno že to nie je obsesia a ľudstvo by ideálne malo existovať vo fínskom leveli čistoty, a obsesia je to len pre mňa, lebo som bordelár zo špinavej krajiny?) sa prejavuje aj v iných veciach. Tuná je len čiastočný zoznam:

  • Keď vchádzate niekomu do domu, VŽDY sa vyzujete hneď v chodbe – toto platí dokonca aj na veľa pracoviskách. Takto som minule ida cestú do Supercellu riešila, že aké topánky si dám, aby som bola cool, a potom som sa hneď ako prvú vec musela vyzuť a byť na meetingu naboso alebo v šľapkách. Nechty som si samozrejme neošetrila, lebo šak načo aj – no nabudúce budem múdrejšia!

  • Veľa bytov a domov má dlážky a chodby z ľahko umývateľného linolea, ktoré obyvatelia dôkladne čistia. Rovnako populárne sú dlaždice a parkety a plávajúce podlahy a takmer nikto nikdy nemá veľké koberce, lebo to sa nedá dobre zmývať, žejo. Ľudia majú ale v obľube malé koberčeky, ktoré môžu čistiť, viď ďalší bod.

  • Vidiecki Fíni majú vonku špeciálne stanoviská s tečúcou vodou v hadiciach, na ktorých si chodia cirokovou kefou čistiť koberce. V mestách máte zase v komunitných práčovniach také veľké nerezové válovy, v ktorých sa dajú umyť koberce – tried and tested, už som tam takto párkrát išla drhnúť tie naše zadrbané, zachlpatené chúďatká. Mala by som na to natočiť video a byť strašne slávna a dostať sponzoring od výrobcu tepovacích prostriedkov.

  • SAUNA. Je vám to jasné. Nie je dosť sa len tak umyť – treba sa zvnútra vypotiť, vyfliaskať sa brezovými prútmi, dostať zo seba von toxíny (aj keď ak priamo v saune pijete pivečko – saunakalja – tak do seba tie toxíny obratom ruky dostávate…nuž ale možno že toto je kolobeh života), vymáchať sa v ľadovej vode, a POTOM môžete povedať, že nie ste špinavé prasa!

  • Odkladanie a čiastočné čistenie tácok, tanierov a atď. po sebe, hneď ako v kantíne dojete. Toto ma nekonečne rozčuľuje, lebo ja proste nechcem vidieť grcanicu pripomínajúci obsah košu na biojäte (bioodpad), kam predomnou 300 ľudí hodilo svoje zašpinené servítky, zvyšky polievok a kúsky ožužlanej pizze. Fíni sú ale navyknutí, lebo kuchárkam treba dodať taniere, poháre a príbory čistejšie, aby ich mohli úplne umyť. Takto v kantínach piglia taniere rovnako top manageri a aj stážistky. Rovnostárstvo.

  • Obľuba bieleho laku na autách. Toto je len moja osobná teória, ale domnievam sa, že Fíni majú radi biely lak, lebo je čisto snehobiely, v zimnej tme pôsobí svetlo, na bielej ich nerušia žiadne metalické trblietky a ostatné márnivosti, a keď také biele auto umyjete, pôsobí DOKONALE ČISTO! Operáciu chrbta by ste na takom aute mohli robiť! Bisťu!

 

Určite je toho aj viac, ale už len z tohoto je vám jasné, že my Slováci sme inde. To samozrejme samo o sebe nie je zlé (to by bola strašná nuda, keby bolo ľudstvo homogénne), ale nad svojim bordelárstvom a blahým životom v špine by sme sa mohli zamyslieť.

To platí aj pre túto slovenskú blogerýnu, čo vám tuná morálne káže z nablýskaného, blahobytného severovýchodu, ale keby ste tak videli môj stôl a našu dlážku (máme pokazený vysávač a je to vidieť), nafackali by ste ma starou, špinavou papučou zo skládky pri rómskej osade do hlavy.

Vodu káže a víno pije…respektíve nepije, lebo síce je Alko otvorené a majú tam dokonca víno zo Slovenska a z Moravy, ale no chcem zase míňať? Nechcem! Idem asi radšej pracovať – a trošku upratovať. Ups!

 

Vo Fínsku je leto a my máme otvorený balkón

Deva sa na dlho odmlčala, lebo šak deva na Slovensku kvočala (a schody u babky cirokovou kefou drhla, a marhule a slivky na marhuľovicu a slivovicu zbierala a podobne), ale back to regular programming bitches, zas je deva v Suomi. Takže má zase raz o čom blogovať (aj keď, robí toto ešte niekto vôbec?).


MVF-laru2
Baltské leto, deti moje. Raz som tu dokonca aj partičku Slovákov stretla!

Fínsko zažíva nevídané, neslýchané horúčavy, keď je menej komárov, a keďže my bývame na ostrove, je nám hej. MORE! BALTSKÉ MORE!!! Každý deň tuná čekujem, či sú na “našej” pláži modré riasy (po fínsky sinilevä) a ak nie sú, a je horko (rozumej, nad 23C), idem do vody. Včera a predvčerom bolo 22C a studený vietor, tak som nešla nikam, ale dnes to zase vyzerá nádejne.

MVF-laru1
Voda ako polievka, Fíni bledí ako snežienky :))
MVF-laru3
Nordický gýčik pre vaše potešenie
MVF-laru4
Toto veru móóóóóžem!

Fíni samozrejme brblú, že je strašné teplo, ale ešte nikdy som nevidela toľko vysmiatych ksichtíčkov piť pivečká na terasách pred šenkami. Cice vytasili maxišaty, minisukne, beztvaré nordické oblečenia a štýlové sandálky a chodia sa slniť na cicojebačskú mestskú pláž Hietsu, do Allas Sea Pool a na podobné exponované lokality.

Nám okrem iného rastú bylinky na balkóne – takú bazalku som tu ešte ozaj nemala! Ak to takto bude pokračovať, zasadím si tu Iršai Oliver a bude sa ťahať hore k susedom. :P

bylinkynabalkone_mvf
Z mäty a šalvie si robím čaj, bazalku a petržlenovú vňatku dávam do varenia….teda, keď sa donútim navariť, žejo.

Práca šlechtí

Pracovne v pohode, aj keď zenový pokoj ozaj nemám, lebo robím part-time v jednej agentúre (ak sledujete Very Finnish Problems, tak väčšina memes je tam nadizajnovaná/nakreslená odo mňa), niekedy pomáham v inej agentúre a do toho ešte robím svoje veci, projekty pre iných klientov a pomáham v Slobode Zvierat (teraz dokončujeme redizajn webu! Shoutout Kike a Ivetke za dokonalosť).

Teraz v auguste napríklad pôjdem do Supercellu (áno, do TOHO multimiliónového herného štúdia), riešiť tam s ich lead art directorom dizajn brožúry pre nových zamestnancov – outsourcujú si agentúru, kde na čiastočný úväzok pracujem a brožúru celú dizajnujem ja (na základe ich dizajn manuálu, pochopiteľne) – a AD ma ide počúvať, že čo a ako. Cha! Ak toto nie je ego boost, tak už ništ, prisámbohu!

…no ale čo vám poviem, v tejto drahej krajine je lepšie mať viac ako menej práce, špeciálne na jeseň a v zime…tak je šanca, že budete príliš busy na to, aby ste si všimli tú sivú depku vonku. Už teraz sa na ňu duševne pripravujem, ale vidím to aj tak na exodus na Slovensko počas novembra, lebo november v Helsinkách je smrrrrrť.


Adulting 1 – Dom

Zajtra ideme s Brezákom (áno, furt sme spolu, jak také verné labute!) na výlet do Turku kde má nejaké pracovné stretko a po ceste tam a späť chceme kuknúť miestne rite sveta, či by nebolo niečo vhodné na kúpu nejakého ňuňu pipidlhopančuchového domu, kde by sme platili mesačne ale 300-400 Eur splátku, mohli tam mať základňu a – toto je dôležité! – záhradu.

Posledné vyše 3 roky máme totiž prenajatý prízemný 1i byt, kde mesačne platíme 800 Eur a síce lokalita je mega, ale miesta málo, svetla málo a prachu z cesty veľa! You gain some, you lose some, ale náš nájomca by nás zastrelil, keby som vymenila jeho nudné, béžové obkladačky za nebodaj niečo veselé a farebné, takže ehm, lepšie je mať binec a farebné obkladačky vo vlastnom, žejo.

Fínske rite sveta ma ale desia svojou bezbrehou, rovnakou, krabicoidnou nudou, takže uvidíme. Zatiaľ sme identifikovali Parainen, Kotku (ktorú voláme Kokotka, lebo sme vyspelí a kultivovaní dospeláci), Orimattilu, Myrskylu a Hanko ako v pohode lokality, takže pôjdeme obsmŕdať. Stále by sme veru sceli aj byt v BA alebo v PN, ale to vymyslíme! Človeku je hneď ľahšie vymýšľať, keď má fínsky plat a dane, nízku mesačnú splátku a menšie výdavky.


Adulting 2 – Svadba

Okrem toho sme sa zhodli na tom, že už by sme sa aj po tých 6 (či 7? ja ani neviem, jáj trapas!) rokoch zobrať mohli, ale máme dilemu, že ako spraviť tento dejchánek tak, aby to nebolo moc drahé, aby to nebola chujovina, aby to nebolo moc veľké a aby sa to hosťom páčilo.

winter-wedding-fur-red-wedding
Ak sa nerozhýbeme včas, pozveme vás sem v zime, keď bude kosa a ja budem mať na sebe nie takéto éterické červeno-biele kreácie, ale merino lyžiarske spodky a kožuch zo soba! :D Fotka je niekde z internetov, ale neviem presne odkiaľ.

Pôvodne sme mysleli, že už teraz v auguste niečo bude, ale to je trošku stres, takže buď to dáme na koniec októbra, alebo až na jar 2019.

Tuná vo Fínsku asi bude len obrad, žrádlo a nepovinná žúrka niekde v klube a pozveme sem len najbližšiu rodinu a kamošov z Fínska a zo Slovenska (a z Česka….a jednu britskú kamošku zo Švédska!), a potom na Slovensku bude neskôr niečo väčšie, aby si aj Brezák na svoje čepčenie prišiel (toto bude zlo, lebo NIKTO nevyzerá v čepci horšie ako ja – aspoň teda tie piešťanské s tými cípikmi vpredu mi vážne nesedia).

Týmto už vopred varujem hostí, že toto všetko na našej svadbe nebude:

  • žiadne tupé, debilné súťaže, ktoré aj tak nikoho nebavia
  • žiadne korzetové, tortové megašaty s vlečkou a s dlhokánskym závojom
  • žiadne náboženské reči od katolíckych ujov (lebo ja som pohan a Brezák bol kedysi luterán, ale vystúpil z cirkvi, takže aj on je pohan)
  • žiadne dlhokánske príhovory o ničom
  • ideálne prosím čo najmenej jačiacich deciek (decká OK, len nech neručia!)
  • žiadne DIY pičovinky, ktoré nikto neocení, lebo na Etsy je šecko, radšej to objednáme, nech je to bársčo, support small business! chápete
  • žiadne odvádzanie otcom k oltáru, lebo nebude oltár a nie som majetkom žiadneho chlapa, ani vlastného tatka nie

Takže taká príjemná, civilná oslava, chápete. Ale KVETY budú pekné, sľubujem!!!

lucne kvety svadobna kytica
Ilustračná kytica lúčneho typu z internetov. Kvety musia byť pekné a jedlo dobré, to ostatné je optional.

 

I tak. Čo nového u vás? A ste tu ešte niekto vôbec? :D

Lesk a bieda slovenského dizajnu

Boli sme včera s mamou na zimnom Urban Markete v novootvorenej, a hlavne novozrekonštruovanej! Mlynici, lebo nuž, dobré je vidieť, čo sa v našich dizajnových humnách deje, špeciálne po návrate z fínskej dizajnovej veľmoci.

mvf-urbanmarket-mlynica
Mlynica zvonka. Za vkusnú rekonštrukciu je zodpovedný ateliér GutGut, ktorí tieto industriálne veci velice móžu.

…nuž, a čo sa teda deje?

Všimla som si príjemné zlepšenie v kvalite ponúkaného tovaru a aj v rôznorodosti ponúkaných značiek (na Urban Markete boli slovenské, moravské, české a dokonca tuším aj nejaké maďarské značky, resp. jedna odevná dizajnérka s maďarským menom – ale možno to bola Maďarka z Felvidéku, ako moja kamoška Vica :)).

Zároveň s týmto zlepšením je u nás ale veľmi vidno aj elitistické hňahňanie sa vo vlastnej dizajnovej bublinke. Myslím tým hlavne to, že aj keď dizajnéri toho pre ostatných dizajnérov organizujú požehnane (špeciálne my bratislavská kaviareň sme v tomto veľmi aktívni!), málokedy sú tieto akcie komunikované ako niečo pre bežných ľudí, ktorí o dizajn zakopnú len náhodou (ak vôbec), a v dennom živote ich nikdy o tejto téme ani len premýšľať nenapadne.

Výsledkom je to, že produkty od slovenských dizajnérov sú známe len úzkej skupine ľudí, ktorá sa o túto tému už aj tak zaujíma. Tí ostatní naďalej netušia, a naďalej majú v paži.

mvf-urbanmarket3
Nákupy (alebo aspoň prezeranie si výrobkov) sú v plnom prúde
mvf-modranska
Nové šáločky z keramickej dielne Modranska. Krásne veci! :)

 

Keď si to porovnám so situáciou vo Fínsku, kde si môže stavbár Pekka z močaristého lazu pri Kouvole kúpiť v miestnom supermarkete šálku od Iittaly, servítky od Marimekka a nožnice od Fiskarsu, až sa mi slza derie do oka nad premrhaným potenciálom našich vecí.

Samozrejme, že za tento stav nedostupnosti slovenského dizajnu v bežnom živote nemôžu len dizajnéri. Na Slovensku je totiž notoricky ťažké naviazať nejakú zmysluplnú spoluprácu s výrobcami (a s manažérmi supermarketov to asi tiež nebude prechádzka ružovou záhradou), ale ak sa to podarilo Fínom (ktorých je mimochodom tiež len 5 miliónov ako nás), tak by sme sa my tuná v strede Európy mohli tiež hecnúť. Bude to asi otravné a ťažké, ale ísť to nejako musí, ak chceme vystúpiť zo svojej bubliny.

Viete, kedy nastane ideálny stav nášho dizajnu? Keď bude Laco v Terchovej kupovať mydlo v Terne, a okrem Nivey, Palmolivu a Dove si bude môcť vybrať aj mydlo Mylo. A keď pôjde Anka v Humennom kúpiť dcére cvičky na telesnú, a v miestnej obuvi si bude môcť kúpiť lipové cvičky od Puojdu. Lebo tam budú! :)

Už sa na to teším.