Esej o neexistúcej jääkappi

Pokazila sa nám jääkappi AKA “ľadová skriňa” AKA chladnička. Krásne to bolo prekvapko, keď sme uťahaní došli z letiska, a v byte sa vznášal podivuhodný smrádeček… Ešte krajšie bolo zistenie, že smrádeček je z chladničky a vyčistiť ju bude potrebovať notnú dávku sisu (takže som to nechala na Brezáka).

Teraz teda nemáme chladničku v modernom zmysle slova, ale máme fičúrsku náhradu. Našou chladničkou sú chladničkové šuflíky na zeleninu položené na balkóne a zakryté kartónom a misou so zamrznutým ovocím a aj keď vyzerajú zle, fungujú VYNIKAJÚCO (funkcia nad formu, čo vám poviem). Brezák práve robil krupicovú kašu, tak som išla do našej “chladničky” zobrať maslo, a to bolo pekne vychladené, v dobrej konzistencii, všetko v poriadku. Chladničkový systém fičí, zima pokračuje bez prestávok.

Tento ehm, outdoorový štýl uskladňovania jedla má na mňa celkom ozdravný účinok. S takouto chladničkou to nie je len také ništ, že otvorím dvere a mám jedlo – ja si teraz musím vždy otvoriť balkónové dvere (a nadýchať sa čerstvého vzduchu), čupnúť si (čo je mimochodom strašne zdravé), natiahnuť sa k šuflíku, odložiť misu, zdvihnúť kartón, zobrať potravinu, zdvihnúť sa, zase sa nadýchnuť poriadne… Chladničkový wellness, prisámbohu.

Vzhľadom na tento nie celkom modernému, lenivému človeku príjemný spôsob obstarávania si jedla (chápete, zima na balkóne a ešte aj fitness pohyby! no čo je toto za trýzeň) si päťkrát vždy rozmyslím, či je absolútne nevyhnutné, aby som to ktoré jedlo musela zjesť práve teraz. Takže ešte to má na mňa aj účinok sebakontroly, ktorá mi trošku dosť úplne kompletne odišla počas Vianoc v Bratislave.

Poučenie pre pospolitý obtlstnutý ľud: Scete schunnút? Znepríjemnite si život – vyrazte si žrádlo ven na balkón, vyhoďte diaľkové ovládače, odpojte práčku (móc som sa tu nabehala s IKEA taškami plnými prádla hore a dole medzi bytom a komunitnou práčovňou) a trpte (ale chudí). You gain some, you lose some…

 

…ale pravdupovediac, teším sa aj na to, keď nám domáci tú chladničku vymení, moderný život má niečo do seba… xD

piran-mimivofinsku

Ešče furt vo Fínsku

Uhhhh….eeehhhhhh….akožéééé….čaute? Žijem! Ale nejako blogýsek poněkud jako vole jako šel bokem, jó, lebo som mala lepšie veci na práci.

Napríklad som stihla toto:

Konečne “nemať ledva maturitu”, ako onehdá kedysi láskyplne poznamenal môj s PhDr. ovenčený tatík, a dokončiť si BA (Hons) Graphic Design na University of Hertfordshire. Študovala som top-up (čo znamená, že len posledný ročník štúdia, lebo mám HND Graphic Design z Prague College) online cez Interactive Design Institute a potom som sa vysrala na celé promócie, lebo boli v Škótsku počas novembra, a akože helsinský november mi celkom stačí, ďakujem pekne.

Tuná si môžete pozrieť moju záverečnú prácu, je hipsterská že až no.


Ísť s Brezákom do Laponska!!! Och, soby a vóbec!

laponsko1-mimivofinskulaponsko2-mimivofinskulaponsko3-mimivofinskulaponsko4-mimivofinsku

Tento náš výlet bol dávno (minulé leto), ale marí sa mi, že sme boli v Oulu, Rovaniemi, Kuusame, Kemijärvi, Pelkosenniemi a vo Vuostime…a ešte niekde, ale nespomeniem si kde (ale bolo tam móc komáróóóv, hodil by sa mi tam nejaký nikáb).

Laponsko je ÚŽASNÉ, srcco mi piščí po ďalšom výlete. Snáď pôjdeme. :)


Dať si konečne dokopy ilustrátorské portfólio s akvarelmi a updateovať si to digitálne.


Ísť s Brezákom kamoške Danke na svadbu, juj! Mám tlstú ruku, ksicht jak mopslík a na hlave mi raší nejaká tylová sasanka, ale Danka a Dominika sú nádherné, sústreďte sa na ne. :D

my3-svadba-mimivofinsku

Multi-kulti poznámka: Na Dankinej svadbe Brezák prvýkrát v živote uvidel čepčenie a odvtedy je z toho na větvi, a hovorí mi, že aj my také musíme mať. Ja mám s týmto inak ňuňu obradom prechodu isté problémy feministického typu (a okrem toho, fakt vyzerám v kroji bizarne, VTEDY je vidieť moja čiastočná kórejskosť!!! Môžem si dať hanbok pls…) a ešte, ahem, nikto ma nepožiadal o ruku, takže kde jaké čepčenie, djúúd?! Budem sa tomu snažiť vyhnúť, ale neviem či to pôjde. Brezák bol očarený!


Boli sme za Paťkou v Slovinsku! A potom v Benátkach…a vóbec… Na toto dám separé blog (teraz, keď som si už ráčila obnoviti heslo), takže tuná len jedna fotečka z krásneho Piranu…

piran-mimivofinsku

Áno, áno, TO HORE JE STREDOZEMNÉ MORE!!1! Srcco mi kvičalo zaľúbením a nohy mi nechceli ísť inde, lebo…chápete….tento božský juh! Baltské more je fajn, ale vieme kto vyhráva v kráse (a v teplote!), žejo. Najneskôr v máji sa tam pôjdem kúpať – ak môžem dať 12-14C Baltské more, nejakých 18-20C v neskoro jarnom Stredozemnom mori ma môže len potešiť.


Úplne náhle a náhodne sa prihlásiť na magisterské štúdium na Malmö University, a to tri (3) dni pred deadlinom. Akože dneska, asi pred hodinou. A za trištvrte hodku som napísala ešte aj letter of intent a zalomila som ho v písme Samo Sans (tzv. prejav dizajnérskeho nacionalizmu, ahem). Ak ma zoberú, rok sa budem ondiť na online študijnom programe s grandióznym názvom Media and Communication Studies: Culture, Collaborative Media, and Creative Industries, Master’s programme (One-Year). Ak ma nezoberú, tak nevadí, toto bola len taká večerná halúzka. ;D


 

Ok, toto asi. Teda, bolo toho viac, ale chce sa vám čítať román? Mne sa román minimálne písať nechce… Ale ak ma budete sledovať na Instagrame, uvidíte všeličo a rovno hneď! Tuto som. :)

Inak, no a dobre no, je to dobrý pocit zase byť na blogýsku a oznamovať svetu nepodstatné informácie. Ste radi? Ja som rada! Ňuňu!!!!

Cica žije, cica má kocúra

Strašne rýchly, a odfláknutý blog nasleduje, lebo sa mi chce spať, a je skoro půlnoc a z kostela zvon… polnoc, a zajtra do práce a vóbec, ADULTING 101 – sa snažím teda.

Na lenivosť a nedostatok času vždy pomáhajú odrážky:

  • máme perzského kocúra Tuhku! sa mi kuknite na môj Instagram, Tuhka tam už má asi trilión fotiek, lebo je krásny a mäkkučký a fotogenický :)
  • v práci OK, aj keď niekedy mávam divoké sny o vlastnení galério-kaviarne v Čunove, lenže potom si predstavím tú chudobu, ktorá by ma asi postihla (ak by som nemala nejakého spoločníka, ktorý by vedel narábať s peniazmi, lebo mne to fakt nejde), a som rada, že som rada a nepyskujem :D
  • furt je tu zima jak v paži, a ide ma poraziť
  • furt je tu jesenne sivo, a z toho ma ide poraziť ešte viac
  • práve pijem čaj zo zaváraninového pohára, takže moje hipsterské skóre ide hore
  • kúpila som si perfektné Novesta tenisky (tieto) a teraz nechcem ani nič iné nosiť, lebo sú DOKONALÉ (a dovoz zo Slovenska do Fínska len 5 evry! Cha!)
  • moja nechuť variť sa s nedostatkom času (práca + VŠ, uffff) ešte viac prehĺbila! TOTO JE STRATENÉ, TO SA UŽ NEZLEPŠÍ
  • asi v polovici mája ideme všetci z práce do Kodane na služobku na konferenciu Women Deliver, lebo tam máme stánok (alebo skôr pavilón, veľké to bude)
  • ništ inak, nuda a každodennosť

Okej, týmto končím tento o prde blog a idem chrápať. Tento dospelácky život s prácou a vôbec je strašne vyčerpávajúci! Ako to všetci zvládate….?

Keď budem veľká, chcela by som byť šialeným umelcom, ktorého podporuje neznámy štedrý mecenáš, a tak by som sa celé dni poflakovala, maľovala, filozofovala v kaviarňach, trúsila múdre reči, zjavovala sa na vernisážach v nejakom hranične ujetom odeve, a kurátori a galeristi by o mne pošepky hovorili, ako mi to poflakovanie a trúsenie múdrych rečí prospieva pri rozvoji môjho umeleckého prejavu.
Juj, no ňuňu!

Ale aj to ešte bude, len si zarobím na nejaký ateliér… ;D

Brú nôcku, dospeláci!

 

Sivá jar a tak vôbec

Haló, haló zo severského humna!

U nás v Helsinkóch je prijateľne teplo +4C (vo Fínsku sa človeku posunú hranice “tepla”), a ja sa dneska zaoberám praním, vyvesovaním, pitím čaju, a psychickou prípravou na štyri dni doháňania vecí do školy. Ešte by som mohla aj Brezáka nahnať, aby odhnusil umývadlo (odtok sa zajebau) a aby už konečne, ASI PO POLROKU, opravil záves v sprche.

Ale chlapi, to je jak na baterky, treba povedať, že niečo je nem dobre, a ani potom nie je isté, že SA to pôjde opraviť. Ech.

Inak ništ, všetko po starom. Už sa začínam skonsoliduvávať v práci a aj niečo efektívne robiť, začala som zase variť (lebo čo mi iné zostáva), a včera sa nám s Brezákom podaril husársky kúsok, keď sme si OBAJA zabudli kľúče, a dokonale sme sa vymkli z bytu. :D

Potom sme hodinu na schodoch čakali na týpka z firmy, ktorá sa stará o našu bytovku, aby nám došiel otvoriť, ale ujo uviazol v zápche v Leppäväärä (mestská časť Espoo), a tak sme na tých schodoch skoro do kómy upadli, kým došiel. No ale došiel, takže teraz píšem zvnútra bytu, jou!

Čo ešte?

Dneska možno príde Brezákov brat Mikko, toho času odfínčený zo svojej mĺkvej, pivopijúcej fínskosti, lebo bol nedávno sám v Thajsku skoro na mesiac, a zjavne mu to prospelo.

214_22042014_133448_thailandbig
Aj ja scem ísť do Thajska!

Budúci víkend nás navštívi istá Kristi s manželom, ktorí predávajú svojho NÁDHERNÉHO dvojročného kastrovaného perzského kocúra vo farbe strieborná činčila, a idú sa kuknúť, či by mu u nás bolo dobre, a ako by sa zniesli s Gimlim.

Som zvedavá! Brezák je tuná hlavný mačkofilný profík, I am just tagging along. Ale vymyslela som to ja, lebo je podľa mňa neprirodzené, aby bol Gimli sám doma 5x do týždňa po 8-9h, šak z toho bude mať nejakú neurózu.

Screenshot_2016-03-19-16-41-37-1
To je ON, nášho srcca šampiňón!

Ňuňuňu, kocúrik! Dám vedieť, čo a ako. :)

A teraz, if jú ikskjúz mi, musím ísť vyvesiť prádlo a potom mienim spraviť granadír. Housewife level 95995, ale aj tak neni o čom. Fínsky život, to je takô niečo dôchodcovsky-stabilne-nudno-upokojujúco-každodenne-pokojné voľačo….niekedy až komatózne, ale beriem to – v parlamente sa tu nepresúšajú náckovia, v metre sa neodpaľujú jebnutí moslimskí chuji (za tento výraz by ma asi vyššie spomenutí náckovia pochválili, ups), a nikde nevidím Ficov ksicht.

Hyvää pääsiäistä! Veselú Veľkú noc! :)

Malé bazalčičky a iné drobnôstky života

Nasleduje blog o ničom, lebo neni o čom. Môj život sa skladá z tohoto:

  • ranná polhodka jógy (ak sa skonsolidujem)
  • venčenie
  • do práce
  • v práci
  • na obed
  • v práci
  • z práce
  • venčenie
  • tupé zízanie do iPadu, knižky, alebo telky
  • ako bonus hula tanec 1x do týždňa
  • a dneska bolo megapekne, tak som sa vytrepala s Gimlíkom na najlenivejší jogging sveta, to bol priam až zázrak (no ale budem sa kukať na Brezáka ako spí? nem sranda)

Niekedy niečo navarím, niekedy dám niečo oprať, niekedy polejem kvety. A už nám rastú bazalky a petržlen, keré onehdá Brezák zasadil:

bazalky
Vpredu bazalka, vzadu petržlen. Budeme ich neskôr sadiť ďalej od seba, ale musíme ísť kúpiť niekde hlinu a porádne kvetináče.

V práci je super, nemám sťažnosti, všeličo sa učím, a všeličo tam robím. Máme tam takú multi-kulti utópiu, lebo sme tam rôznych národností (z Fínska, Ugandy, Kene, Indie, Nemecka, Španielska, Argentíny, Anglicka, …a ja zo Slovenska, ako jediný zástupca ďalekého východu a bryndzového kráľovstva), hovoríme na seba rôznymi jazykmi (aj keď oficiálna je angličtina), a zatiaľ sme sa neprichloštili.

To keby volajaký slniečkár videu, ej bisťu aj by sa potešiu!! :D


Okrem toho sme učinili s Brezákom závažné rozhodnutie, že si kúpime (v dohľadnej budúcnosti, ale nevieme ešte kedy) posvätnú birmanskú mačku, aby mal Gimlík kamošku. Birmanka vyzerá takto:

vorrt-birman-ee
Zo stránky birman.ee

Birmanky sú vraj skoro ako psy, čo mi vyhovuje, lebo tibetskí španieli sú zase skoro ako mačky, takže sa to u nás vybalansuje. :D

V Barme boli posvätné a uctievané, dobre vychádzajú so psami, ľudmi, deťmi, krokodílmi, švábmi, Fínmi a aj s bratislavskou kaviarňou, a majú takmer bezúdržbový kožuch. To ma teší, lebo moja forever kitteh breed love perzská mačka je ťažká makačka, čo sa údržby kožucha týka, a ešte aj mávajú zdravotné problémy.

Ja toho o mačkách veľa neviem, ale našťastie Brezák je v tomto vcelku profi (jeho exfrajerka a aj mama mali mačky), takže sa od neho naučím, a žiadna cica nepríde k duševnej ujme.

Pôvodne som chcela psa zase (ako vždy, čo iné ja chcem….okej, ešte nad malým zajom som dumala, takýmto), ale Brezák má na psiu srsť alergiu, a ešte Gimliho ako-tak zvláda, ale dvaja psy by boli už príliš. Nuž, tak veru ku psomačke bude mačkopes! Cha! Ajm very plísd. :3

Jediné, čo budeme musieť potom vymyslieť je zabezpečenie balkóna, aby birmanka nevybehla von, ale to ešte riešiť nejdeme, lebo ešte je času dosť. Ale v priebehu tohto roka by sme tú birmanku mohli mať si myslím…mám starosti, keď je Gimlíček 8h sám doma 5x do týždňa, chápete. Môj malý, osamelý psí syn!! Uchh!


Inak ništ. Po víkendoch robím do školy, cez týždeň robím v práci. Graphic design overload niekedy, ale zatiaľ zvládam. Už len polroka, a mám BA (Hons) konečne!!! Začalo mi byť dosť fuk, na akú známku to celé skončím, ale zároveň nechcem odovzdať nejaký hnusný shit, a chcem napísať dobrú záverečnú esej, takže asi budem mať dlhé noci a skoré rána. Spánok je pre slabých…


No a na záver by som chcela poznamenať, že síce som dnes išla behať, ale aby som z toho nebodaj náhodou neschudla, zožrala som teraz večer šesť belgických praliniek. Ups.

acidauntie-exercise
True story.

Zimná pomsta

Mohla by som dneska písať o všeličom. Napríklad o tomto:

  • ako som začala na TPP (okej, so zmluvou zatiaľ na rok) pracovať v brutálnej agentúre, ktorá inováciami, dizajnom a všeobecne premýšľaním k veci mení všeličo ohľadom zdravia hlavne žien a novorodencov v rozvojových krajinách
  • ako som bola na prvej hodine havajských hula tancov s bláznivo-prísno-zábavnou poľsko-nemeckou kumu hula (učiteľkou), a strašne sa mi páčilo, takže teraz som na větvi, a neviem sa dočkať druhej hodiny, a už vopred snovám plán na návštevu sekáču a kúpu nejakej vhodne tropickej sukne, ktorá sa pekne vlní, keď robíme kaholo a ami
  • ako som si na vlasy napatlala pravý arabský vlasový amla olej, a potom sa mi zle zmyl, a vyzerala som dneska v práci ako socka
  • ako som bola minule v kórejskej reštike na obede, dala som si tam samozrejme asi kilo kimči, a potom – netušiac o poněkud kráľovskom cesnakovom odéri okolo mňa – som išla na dôležitý 2,5h meeting s členkou senior managementu a s klientkou, kerá sa dovalila až zo švédskej Uppsaly
  • ako som si kúpila dosť oversized náušnice v tvare nôt, a krásne hnedé tenisky Ecco, a ako som našla v blízkovýchodných (!) potravinách Kiri syr s textom na obale po slovensky a po česky (rovno som si kúpila dve balenia) :D

…namiesto toto by som ale toto sceu:

TÁTO ZIMA JE NA PIČU!!!
Nemyslí si to len moja myseľ, ale hlavne moja koža. Všetko ma svrbí, špeciálne časti tela, ktoré často schytávajú tento hnusný, studený, baltický vietor – momentálne najviac lýtka a predné časti nôh, paže (že jaké slovo) a ruky.

pdogscratchingani

Svrbia ma ale aj tie časti tela, na ktoré síce nefučí, ale zato sú permanentne zabalené v tristo vrstvách oblečenia – boky, kríže, stehná… Tam sa ale nemôžem ani poškriabať bez toho, aby som nevyzerala ako úchylný úchyl atopik, takže buď prášim na wécko (sa škriabať), alebo potichu trpím.

aqeja5x

A čo je úplne najhoršie na tejto alergii na zimu (lebo prisámbohu, že toto JE alergia na zimu!!!) je to, že neviem ani čím si to zmierniť.

  • Modrá Nivea nepomáha.
  • Brezákov extra-super-najviac neutrálno-hypoalergénny krém na ukľudnenie suchej a podráždenej pokožky nepomáha.
  • Indulona tiež nepomáha….premastiť premastí, ale svrbenie zostáva.
  • Môj hipisácky bylinný krém na kožu z asi tristo bylinných olejov tiež nepomáha.
  • Sezamový olej tiež nepomáha (ale aspoň krásne vonia, keď sa abhyangujem).
  • Pityol by pravdepdobne pomohol, ale bude potom napatlaný po CELEJ perine, a to neviem či chcem.

Mne by totiž pomohlo…..TEPLO. O_o A nemusieť mať na sebe vrstiev jak cibuľa. Achjo, ale to ma čaká možno tak až (buďme realisti) v máji, takže dovtedy musím vymyslieť nejaké náhradné riešenie, podľa možnosti bez použitia kortikoidov, a bez nutnosti kúpy letenky na Koh Samui, lebo tam by som nemohla vziať Gimlíčka, a ani na to nemám lóve.

Nemáte nejaké tipy, podľa možnosti OKREM vazelíny, kerá je ropným produktom?

Asi sa pôjdem kuknúť do hipisáckeho obchodu Ruohonjuuri, alebo ešte lepšie do lekárne kerú máme kúsok od domu, a vyhodím tam nekresťanské peniaze za nejaký protisvrbivý krémičok pre ukľudnenie kože s neurčitým výsledkom.

Ale inak šak vóbec….je fajn mať alergiu na zimu a bývať v najsevernejšom štáte EÚ. Dobre na to idem!

tumblr_mskqp1alyw1sgl0ajo1_500

Zápisky vidieckej devy

Brano Hornak
Žena z Polichno – Novohrad (Karol Plicka, 1928, Webumenia.sk)

Mávala som kedysi (a aj niekedy mávam!) rôzne idylické predstavy o tom, ako budem žiť na slnkom zaliatom vidieku, kvecinky v záhrade smaltovanou krhlou zalievať, okolo nôh sa mi budú motať sliepky, a nad hlavou mi bude visieť vinič.

Ale keď tak pozorujem z home officeu (ktorý mi už lezie aj ušami von) rurálny život tuná v Čunove, začínam si čoraz viac myslieť, že vrcholom môjho rurálneho života bude vlastníctvo radovky niekde v širšom centre mesta, rozumej tak do 20min busom do centra. (Keď teraz hovorím o radovke, mám na mysli fínsku radovku, ktorá nie je ležatým panelákom, a dokonca sa v nej aj dá dobre bývať, a susedia vám nevidia až do ľavého ucha, a záhrada je celkom veľká.)

Alebo, ešte lepšie, vlastníctvo bytu s terasou (alebo s fínskym balkónom, ktorý je pre Slováka svojou šírkou terasa) a potom nejakej role niekde mimo mesta, kde budem mať ovocné stromy, jahody a mravce orechy.

Alebo byt v Helsinkách (s tou terasou) a rolu na Slovensku, lebo niet nad to, keď má človek všetko po ruke, že? :D

Pomiňme prosím teraz fakt, že keďže čakám na faktúru jak debil, obsah môjho účtu je na zaplakanie, a môžem si ísť tak kúpiť pagáč a nie byt. Horeuvedené nápady sú zatiaľ veľmi hypotetické, ale o to lepšie sa vymýšľajú, všakže!

V záhrade ma veľmi baví sa vŕtať, o to ništ, aj keď dneska ma v tom vyrušil KLIEŠŤ, ktorý sa mi zakrádal po krku, a zisťoval, kam by sa asi tak zahryzol.

Ale v tomto Čunove je občianska vybavenosť asi ako na myjavských kopaniciach (čo z neho robí nefalšovanú dedinu, uhh), a to ma ubíja! Máme tu 1x šenk, 1x reštauráciu, 1x nejaké ubytovanie a 2x miniatúrne potraviny. To je všetko. Ách. Trochu zmena, musím teda povedať, oproti Lauttasaari, kde je všetko, ešte aj obchod so surfami, keby ste chceli. Na druhej strane, len teraz je tu v Čunove krízové obdobie, ak keď príde o mesiac leto, začne to tu byť ako jedna veľká dovolenka.

To už ale budem na Lauttasaari, a budem sa s trpiteľským výrazom čvachtať cez studené kaluže z roztopeného snehu smerom ku občianskej vybavenosti v podobe mojej obľúbenej nepálskej reštaurácie Lumbini. You gain some, you lose some.

Šak hej no, šak hej no.

Kde bolo, tam bolo, boli kedysi zimy biele a snehom zasypané…

…napríklad ako počas týchto Vianoc v Uimaharju.

Keďže som minule Brezákovi urvala ajfón, a prehodila fotky z nášho výletu (vrátane sobieho dejchánku), chcem vám priniesť trošku echtovnej zimnej atmosféry z echtovnej zimnej Severnej Karélie. A aj sebe, lebo som v Čunove, a je tu jarne, a som z toho mierne konsternovaná…šak nie je len začiatok februára?! Nemalo by byť ešte aspoň trápnych -3C?

Dokonca aj v Helsinkách sa už topí sneh, takže svet sa zjavne rúti do záhuby, lebo pred tromi (štyrmi?!) rokmi, keď som sa tam prisťahovala, sme ešte v máji zakopávali o topiace sa brečky zo zimného snehu. No ja nevjem uš.

Všetky fotky som inak upravila, aby neboli takéto modré:

karjala15-uimaharju7-modresvetlo-mimivofinsku

…lebo, aj keď je to pekné, biela je biela a Silan silanizuje, takže teraz sú snehovejšie:

karjala15-uimaharju7-mimivofinsku

To len aby ste vedeli, že v čase fotenia týchto fotiek naozaj nebolo takto jasavo bielo, ale už sa...zmodrievalo? Vo Fínsku sa najprv v zime zmodrieva, a až potom sa stmieva.

Ale ľaľa ho, zima!

karjala15-uimaharju8-mimivofinsku
Keď sme ešte len do Uimaharju išli, zastavili sme sa v tomto najvác pajzlíku pri pumpe na čaj. Majiteľ predával aj drahé, ručne robené kožené BIČE z Maďarska. Wtf? :D
karjala15-uimaharju9-mimivofinsku
Ignorujte môj slniečkatý ksicht, všimnite si ten retro American diner interiér :D Mega!
karjala15-uimaharju6-mimivofinsku
Ničota v Uimaharju.
karjala15-uimaharju1-mimivofinsku
Zavreté, ale šípim dobré stoličky!
karjala15-uimaharju4-mimivofinsku
V tej z krajších častí v Uimaharju, kúsok od lesa (okej, ten je všade, šak Karélia) v štvrti so samými rodinnými domčekmi.
karjala15-uimaharju3-mimivofinsku
Bolo snehu, bolo! Čečiny sme zbierali na vianočný čečinoid.
karjala15-uimaharju5-mimivofinsku
Fínska idylka :)
karjala15-uimaharju2-mimivofinsku
Fínska idylka č. 2
karjala15-uimaharju16-mimivofinsku
Divný ksicht pri jednom z brehov jazera Pielinen.
karjala15-uimaharju17-mimivofinsku
Pielinen zamŕzal (teraz už bude zamrznutý všade) a bol pekný ako…fínske jazero. Heh.
karjala15-uimaharju11-mimivofinsku
Tieto snehule som našla v sekáči (vyzerali nepoužívané) a veľmi sa mi vo Fínsku osvedčili!
karjala15-uimaharju15-mimivofinsku
Tuná je v lete plážička!
karjala15-uimaharju12-mimivofinsku
Fínska idylka č. 568
karjala15-uimaharju10panorama-mimivofinsku
Toto si zväčšite (ak to ide), to je panoráma jazera Pielinen :)
karjala15-uimaharju13-mimivofinsku
Západ slnka nad Pielinen…ským jazerom je ÚŽASNÝ :)
karjala15-uimaharju14-mimivofinsku
Okej, ešte raz to sem musím dať, lebo krása proste. Inak bolo asi -20C, keď som toto fotila, moje ruky mi nepoďakovali :D

A ako chuťovka, tuná je voláky sob!

karjala15-soby4-mimivofinsku

No ňuňu, normálne mi to Fínsko chýba. Čo je toto zase za obrat v myslení?! :D Človek si už ničím nemôže byť istý, keď si tuná vážená už tak zvykla na svoju druhú domovinu, že jej až začala chýbať. Možno by mi tak nechýbala, keby som nesledovala správy, vedľa u susedov sa neštrádoval Hranol, a nemala som všeobecný pocit, že táto krajina o chvíľu imploduje. O_o

Ak sa to stane, snáď mi Suomi daruje azyl občianstvo… xD

 

Lesk a bieda slovenského umenia

Poznáte Web umenia? Ak nie, tak ho prosím spoznajte, lebo Web umenia je spôsobom, ako vidieť špičkové (hlavne slovenské) umenie a nenasrať sa.

Áno veru, deva rúča dokvitla pred niečo vyše týždňom (vole, len?! mám pocit, že som tu aspoň mesiac) na slovenskú hrudu, a už sa aj stihla nasrať. Keby aspoň na Fica, ale toho móžem oprdieť, nasrala ma žalostná úroveň galérie (konkrétne tej v Mirbachovom paláci) v Bratislave, čo sa mi ale nestalo po prvý raz.

Zato ale rozšírená Danubiana je DOKONALÝM RAJOM NA ZEMI, takže sa kuknite na pár fotiek odtiaľ, a potom tam urýchlene choďte (a zahláste sa do Danubiana klubu):

danubiana5-jan16-mimivofinsku
Heň, tlstá blogerka s blogerským luntíkom na hlave a s blogersky červenú papulú, a vo fešnblogerskej póze. FML.
danubiana3-jan16-mimivofinsku
Danubiana má teraz takúto luxusnú strešnú terasku, ach.
danubiana1-jan16-mimivofinsku
A z danej terasky sa dá luxusne pozorovať nekonečné čunovské nebo (a lietadielka).
danubiana2-jan16-mimivofinsku
Krása nádhera!
danubiana4-jan16-mimivofinsku
Brezák ma odfotil v Spermii :D (tak sa volá toto dielo)

Mám aj viac fotiek, ale fotky sú o ničom, choďte tam. Lebo Danubiana je fakt úžasným miestom, kam by som sa normálne nebála zobrať ani thajského kráľa, keby sme sa ovšemže poznali, žejo.

Bohužiaľ, okrem Danubiany, a ešte SNG (a pravdepodobne pár malých galérií) je to tu – aspoň teda tu v Bratislave – na chuja. Tu musím ctenú čitateľskú obec upozorniť, že ja nie som kunsthistorička, ba ani kurátorka nie som, takže moje názory sú názory (jemne nad priemer obyvateľstva v umení vzdelaného) Fera z Môťovej, ale tým pádom vox populi, chápete.

Posledne sa mi totiž v Mirbachovom paláci stalo toto – dostalo sa mi od mamy do ušú, že je (už bola) tam vynikajúca výstava hydrokinetického umenia, a sú na to super recenzie, a mali by sme tam ísť, lebo to bude niečo úžasné.

A tak sme na tú výstavu teda išli, zaplatili sme 4 eurá na osobu, prešli sme asi TROMA IZBAMI s FOTKAMI OBJEKTOV (a okej, pár umeleckých diel tam bolo že reálne vystavených, neboli tam len ich fotky) a to bolo všetko. Ó pardón, ešte na prízemí boli DVE MIESTNOSTI s kolážami. A v galérii boli napaprčené tetky, ktoré vŕzgavým hlasom starej učiteľky pyskovali do každého, kto sa moc obšmietal okolo nejakého diela.

Mildly interesting, ale málo toho bolo, a bolo to proste….lame. Keď je málo Edvarda Muncha (kerého som videla minulý rok na výstave v Helsinkách), tak sa vám tají dych, a nebude to len Munchom, ale do veľkej miery aj priestorom, v ktorom daný Munch je, osvetlením, atmosférom, pocitom, usporiadaním diel…

V už spomínanej Danubiane majú tuším vystavené len tri maľby od môjho obľúbeného Kompánka, ale už z tých troch diel som na větvi. Možno by som bola bývala na větvi aj z hydrokinetického umelca v Mirbachovom paláci (som si ani meno nezapamätala, lebo som barbar, a ešte ma tá výstava aj extrémne otrávila), keby ma tá výstava bola bývala niečím aj oslovila.

Ale bola malá.
Nič sa na nej nehýbalo, čiže kinetika my ass.
Boli tam asi dve diela s vodou, ostatné – ak vodu obsahovali – boli na fotkách.
Fotky boli mierne zažltnuté.
Niekedy sa niekde náhodne (?) vyskytovali plagáty na stenách because of reasons.
Mohli sme sa pozerať na monumentálne sochy na MALÝCH fotkách, čo je neuveriteľne debilná kombinácia.

Amatérčina. Ktorá, aspoň podľa mojich pozorovaní, charakterizuje veľa vecí na Slovensku. Tu nejde o to, že sa ľudia nesnažia, tu ide o to, že tu veci robí partička Janov z myjavských lazov, a potom to tu tak aj vyzerá. -_- (Potom existujú iniciatívy ako slovensko.digital, a Mestské zásahy, lebo to už časť občanov nemôže vydržať)

Okej, ale zato je tu pekne!

ba1-jan16-mimivofinsku
Fotil Brezák. :)

Fajn, koniec pičungu, ideme do Auparku (ak sa teda vôbec vytrepeme, lebo je tma a vlhko a hnusne, a zastávka je proklatě ďaleko). Brezák letí do Fínska už vo štvrtok, ja tu ešte budem aspoň 3 týždne, a som zvedavá, čo ma ešte naserie. :D Samonasierací syndróm? Ani už až tak nie, akurát som si…uhhhh….zvykla na o dosť profesionálnejších Fínov, aspoň čo sa niektorých vecí týka. #1stworldproblems zase raz!

A potom, keď dojdem do Fínska, budem ako obvykle zavýjať, že ale Kofola a bryndzové halušky a kde domov můůůůj, no proste niet pokoja v mojej hlave.

TL;DR: Choďte do Danubiany, nechoďte do Mirbachovho paláca. Je tu pekne, ale sedláčina trčí odvšadiaľ (čo nie je zase zle, ale niekedy je to ehm, nevhodné). Bryndzáky sú super, chcem ich aj vo Fínsku. Ateneum knows their shit. Skončev som.

Sobie Vianoce v Karélii

Tento blogysek píšem netradicne na Brezákovom fínskom iPade, a nie je tu všetka diakritika, kerá by sa mi zišla (áno, urcite sa to niekde nastavuje, ale nesce sa mi teraz) takže vopred pardööön za mierne divné písanie. :P 

Nuz ale!!! Sme momentálne v Uimaharju v Severnej Karélii, a dnes nastal naskvelejší den môjho života, kedy som mohla KRMIT SOBY. Už minulé leto, ked sme sa tu boli rochnit v jazere Pielinen (vid cover photo blogu) som si všimla pri ceste tabulu s nápisom “Laukkala’s Cottages: Reindeers & Huskies”, ale nejako sme sa tam vtedy nedostali.

Naštastie sme ale teraz mali casu že až no, a tak Brezák zabocil podla tabul popri ceste, až sme po cca 20min (od Uimaharju) prišli k zhluku gycovitych fínskych domcekov, a uvideli sme ohradu so sobmi.

Môj životny sen vidiet soby mohol kludne skoncit aj vtedy, ale pokracoval – zrazu sme si všimli chlapíka, ako zosadá z nejakej divnej traktorovej štvorkolky (fakt, to malo nie že kolesá, ale také…utvary…kde každé “koleso” bolo obalené pásom, ako TANK), máva na nás a pyta sa, ci nechceme íst soby nakrmit. No co sa na toto odpovedá…? KYLLÄ, HALUAMME aneb áno, sceme!!! 😍

image
Takáto som bola vyškerená z tohto nenadáleho zážitku!! V poháriku mám inak domáci malinovy sirup s vodou z karelskej studne, nie jedno hipsterské srcco by nad tym zaplesalo. Mnam že až no. :3

Je dost netradicné niekam vrazit 25. 12., ale typka to nijako nevyviedlo z miery, dokonca nám este aj domáce pipurikakuja (pernícky, také aké maju v Ikey) nachystal. 😋

Krmenie sobov v ohrade stálo 13€ na osobu, takze sme s Brezákom zaplatili 26€, zobrali košík s kusmi lišajníku (v jednom kuse boli dokonca aj vysušené brusnice, ešte od leta asi) a hybaj ho do ohrady (aj s mnaukajucou mackou, ktorá nás nasledovala ako pes).

image
Soby maju mäkké nosíky, a zuby až vzadu. FYI.
image
Mali aj malého sobíka, a na jar ocakávaju 2 dalšie sobícatá :)
image
Lišajníkom sa nedá odolat 😘

Neskôr sem pridám ešte dalšie fotky, len co ich vydolujem z Brezákovho ajfónu…sobích fotiek nikdy nie je dost!

Ak by ste ale chceli taktiež vidiet soby, a nechce sa vám trepat až daleko do Laponska, fakt chodte sem, do Laukkala Cottages. Majitel je super príjemny, organizuju pre návštevníkov trilión aktivít (sobie záprahy, mushering, zbieranie bobul a hríbov, rybárcenie, jazda na koni, pobyt v chatkách, …), maju vlastné jahodové pole, a všeobecne im môže cely svet do riti fukat, lebo su skoro samostatní :D

Laukkala Cottages nájdete na www.santasreindeers.fi, a ak prídete do Joensuu a dáte im vediet vopred, dojdu vás vyzdvihnut až na letisko v Joensuu, prípadne na vlakovu alebo autobusovu stanicu. 😊👌

 

…a aké Vianoce ste mali vy? ;)