Mimi vo Fínsku

Pindy od Baltského mora


Komentáre (2)

Úrodný rok

Tento rok sa zdá byť nadpriemerne bohatý na úrodu debilov, o ktorých furt všade zakopnem. Slovenskí debili, fínski debili, bársjakí debili…debili. VŠADE. SÚ. DEBILI.

Sú nejaké škvrny na Slnku?
Odebilnievajú ľudia z nejakých umelých žrádiel?
Drbe im to z ich prázdnej, neuspokojivej existencie?

Nech je to čokoľvek, poprosila by som daných debilov, aby tým nezaťažovali mňa, ja za nič nemôžem!

432406-grumpy-cat-problem-with-some-people

Tuná je neúplný zoznam debilov, ktorým som bohužiaľ prekrížila cestu za posledných pár mesiacov. Mená majú zmenené, lebo nie som úplné hovado, len také čiastočné.

Manuela: Rozdrapená rumunsko-francúzska piča v start-upovom hube (och, jak ja tieto buzzwords neznášam, všetky do jedného, prisámvačku), ktorá mi tvrdila, že má 15 rokov kariéry v leadershipe, až sa po krátkej investigatíve kamošky Ivetky ukázalo, že je to nejaká troska, ktorá robí v danom hube sekretárku len niečo vyše mesiaca. Okrem toho je aj arogantná a hlučná jak cirkulárka, ale to už samosebou asi.


Zlatko: Mizogýnsky balkánsky chuj, s kerým som raz skajpovala, lebo sa snažil zamestnať grafického dizajnéra do svojej popičinajvác firmy v Bratislave. Tak, ako znel popis práce a celý inzerát zábavne a príjemne, tak sa jeho pisateľ ukázal byť sexistickým, arogantným (ZASE! Arogantní ľudia sa na mňa lepia jak osy na med, och), rozdrapeným, mizogýnskym, sebastredným, všetkými pohŕdajúcim kokotom.


Juhani: Tlstý, zakomplexovaný fínsky magor v tom istom start-upovom hube ako Manuela, s prasačím ksichtíkom, a s naozaj americkým typom postavy. Myslel si, že zožral svet, ale nezožral. Zato ale asi  zožral veľa hambáčov (pozn. red.: ja som tiež tlstá jak prase, takže by som mala byť ticho). Pohŕdavo sa chechtajúci popod trojitú bradu na všetkých, ktorí nie sú tak dokonalí ako on.


Boguslawa: Militantná vegánka z Poľska. Bohorovne si mysliaca, že vie VŠETKO, a že môže vnucovať svoje vegánske náboženstvo fakt každému. Lezie mi na nervy (a to som bola dlhé roky vegetariánka)! Najviac zabila, keď raz na Fejsbúk zavesila dlhočiznú litániu o tom, ako sa cíti byť bullied za svoje vegánske názory, za to, že “vzdeláva ľudí a vedeckými názormi ich chce presvedčiť o dôležitosti vegánstva”, a aj za to, že je ateistka. Ach… Ja sa cítim byť bullied za to, že si to musím čítať! S troškou cynizmu by sa dalo teraz povedať, že ŽI A NECHAJ ŽIŤ, ale to by bolo strašné zverstvo. Lebo, eh, no, vegánstvo a mäsožrútstvo, a tak… :D


Jožo: Okej, toto je môj kamoš z Piešťan, ale nasral ma aj tak, takže si zaslúži miestečko na výslní (určite sa tu spozná, zdravím!). Minule mi totiž vážený pán opičoval portfólio. Nie obsah portólia (čo by som ešte pochopila, lebo každý máme iný vkus, a ako vie každý majiteľ portfólia, portfólio nikdy nie je hotové a dokonalé), ale jeho layout.

Akože haló?! Moje portfólio visí na platforme Cargo Collective, kde človek jednak musí zažiadať o account, a okrem toho používam ich tému Polaris. Nezmenenú, nechcelo sa mi vŕtať sa v CSS, páči sa mi taká aká je. Nuž, i vážený pán, ktorý NAOZAJ nemá nič s webdizajnom a máločo má s grafickým dizajnom opičoval CC tému Polaris, nad ktorou hútali profíci, kódili ich profíci, a je vymyslená responzívne, dobre a profesionálne. ACH!!!! Na Slovensku je každý hokejový tréner, architekt a dizajnér… -_-


Debili klientskí: Všeobecná kategória pre ľudí (a že som ich zatiaľ za tento rok stretla!), ktorí si myslia, že mám doma tonu zlatých tehličiek, a grafický dizajn robím len tak pre radosť, vo voľnom čase. SORRY DEBILI, ALE NIE. Musíte platiť. Musíte tak platiť, až vám slzy budú tiecť, tak ako platíte u zubára, u automechanika, v pekárni, v rámarstve a atď.

Pekár vie len piecť, a živí sa tým. Ja viem len robiť grafický dizajn, a aj by som sa tým rada živila, nebyť debilov ako vy, ktorí ma večne zviklajú na nižšiu cenu, ako by bolo milené mne, a môjmu budúcemu letnému sídlu na Korfu/v Maribore/v Novom Sade/pri PN alebo BA. TIETO MÓRESY MA UŽ FAKT NEBAVIA. Odteraz logo pod 700€ nikto nedostane, ani keby sa o zem hodil, a rumádzgal by týždeň (môžem mu ale zohnať Xanax).

Inak, väčšina týchto debilov sú Slováci, alebo Česi, a väčšinou majú peňazí ako šupek. Tí menej bohatí platia, a frflú o poznanie menej, ako tí fakt bohatí. Ach… Som z kraja ojebávačského, mala by som si na to už konečne zvyknúť, aj keď žijem v kraji neojebávačskom.

Ak chcete šťavnatý príklad, mala som tú česť s jednou bohatou p…aňou, ktorá chcela spraviť dvojjazyčný web so siedmimi podstránkami za 150€. NO NECH TI NEJEBE?! Nemám slov (ale poslala som ju do paže).


No….a toto je len ledva koniec apríla, čo ešte tento rok príde?! Nechcem asi ani vedieť, lebo sa to nezačína zrovna dobre – úrody debilov je požehnane, a kotí sa ich stále viac a viac! O_O

Možno keď sa utiahnem niekde na lazy, bude kľud. Alebo aj nie, lebo najbližší sused bude nejaký kompletný pošuk. :D
You can’t win…


Komentáre (6)

Ako sa žije v krajine bez tepla

Holou vetou: Na chuja.

Rozvitou vetou: Na strašného chuja.

Blogom: Ťažko, ale asi sa (niekomu?) zvyknúť na to dá…?!

Pozorujem tu na uliciach Afričanov, Thajčanov, Arabov, Grékov, Talianov….ako chodia po vonku zababušení v kabátoch (ako aj ja, pri dnešnom doobednajšom venčení), svěřepé tváre vetrom severským po nos v oversized scarf-e zabalené… Podľa mňa ich musí ísť jebnúť, rovnako ako ide asi jebnúť miestnych Nepálčanov z tej nekonečnej roviny (a z toho zemetrasenia, uch…).

Rodina a kamošky mi zo Slovenska zlomyseľne hlásia, aké je tam teplo, ako sa kde opálili, a ako kam bicyklovali v tričku s krátkymi rukávmi (“A to boli všetci pri bufete v bikinách!”) – a ja zatiaľ chodím po vonku v mojom sivom kabáte, a preklínam celý svet do posledného kúsočka.


Tieto kvecinky tu teraz všade kvitnú, a sú krásne, ale…no jar to je taká….kabátová. :D Foto odtálto.

Teda, mne ani tak nevadí tá zima – lebo, no čo už, oblečiem sa, ta ňe – ale skôr mi vadí, že viem, že sú miesta kde je teplo. PRÁVE TERAZ. A z jedného z takých miest pochádzam, a môžem tam kedykoľvek zase prísť. Urgh!!! (Toto inak nefunguje opačne…v zime mi nevadí, že viem, že sú miesta, kde je ešte väčšia zima :D :D)

Podľa môjho zúčastneného pozorovania vyzerajú ročné obdobia v južnom Fínsku asi takto:

JANUÁR – FEBRUÁR
Superzima – Najchladnejšie mesiace v roku, moje teplotné minimum tuším v januári v Tampere bolo -27C. Veľa snehu, dosť tmy, ale dni sa predlžujú. Jar je ďaleko, ale fínsky národ začína básniť o jari, keď sa teploty priblížia aspoň na -5C. Toto južanské Slováčisko vtedy len nechápavo a smutne krúti hlavou, a stavia snehuliaka. :D

MAREC – APRÍL
Jemnejšia zima so svetlom – To je teraz, napr. dnes je +8C, je ale tak vlhko a hnusne, že nosíme kabáty a rukavice. Niekedy je ešte sneh aj ku koncu apríla (pamätám si na “jar” 2012…snehu na tony!). Dni sú už dlhé, prvé lístky na kríkoch vykukujú, kvitnú snežienky, narcisy, a hentie modré hovadiny hore na fotke. Niektoré stromy majú puky, ale na listy si ešte treba počkať.

MÁJ – JÚN
Jar – Konečne je to tu!!!! Jar v slovenskom ponímaní sa začala aj vo Fínsku, stromy majú listy, dni sú dlhé, a ak sa zadarí, netreba ani tie kabáty už nosiť. :D Niekedy sneh zlieza ešte v máji, ale tým si nenecháme predsa pokaziť náladu, či?!

JÚL
Leto – Ak je dobrý rok, tak v júli je leto. Na toto sa teším, budem sa kúpať v Baltskom mori!!! Fínsky národ je ako vymenený (celonárodná bipolárna porucha tu vládne, to ništ….už aj ja ju mám asi), všetci veselo vysedávajú na terasách kaviarní a šenkov, cice chodia vystavovať svoje snehobiele telá na pláž Hietaniemi (hovorovo “Hietsu”) v Helsinkách a predvádzať sa pred rovnako sa predvádzajúcimi nordickými yebatchmi s posilkovými svalmi. Lesy sú krásne, dni sú dlhé a teplé, život vo Fínsku je úžasný…!!!

AUGUST – SEPTEMBER
Jeseň – Sorry, leto už bolo, v auguste sa už začína jeseň. Začínajú rásť hríby, a lesy sú plné čučoriedok. Dosť často prší, zatiaľ ale ešte nemrzne. Počas dňa je celkom teplo, večery už ale bývajú chladnejšie. Ak nefúka, tak sa lesy krásne vyfarbia – ak fúka, tak spadnú listy, a do duší fínskych sa vkradne maličká depčička, z ktorej neskôr narastie depčisko obludných rozmerov.

OKTÓBER – DECEMBER
Zima – V októbri už väčšinou sneží aj tu dole na juhu, ale rýchlo sa to roztápa. Výsledom sú mokré, zablatené brečky, stromy sú bez listov, dni sa skracujú….ale v lesoch sú ešte stále hríby!!! JÚJ!
V novembri to ale ide už úplne dole vodou, (vtedy sa chcem vždy zabiť, alebo zaliezť do medvedej nory a hibernovať s medveďmi, alebo sa odsťahovať aspoň 1000km južnejšie…tento rok to mám vyšéfované, lebo mám letenku na začiatok októbra, jou!), nie je ešte poriadny sneh, vonku je furt tma, zima, mokrý snehodážď, psov treba furt umývať od blata, a všetci vieme, že jar je ešte veľmi ďaleko.
December je ešte tmavší (svetlo tak medzi 10.30 – 15.00 možno), snehu na juhu furt nie je veľa, fínska depresia sa strieda s radostným chľastaním na pikkujoulu parties (vianočné dejchánky). Obchody predávajú tristotisíc vianočných dekorácii, Alko má v ponuke presladené fínske a švédske glögi (jediné pitné je nemecké), a psychiatri majú asi veľa práce.

Tak, toto bol juh. Čo sa týka severu Fínska, tam je cyklus roka asi takýto:

BIELA SUPERZIMA – BIELA JEMNÁ ZIMA – ZELENÁ ZIMA – BIELA ZIMA

Snáď takým ale aj zostane, sever je sever, ta ňe.

Nuž ale čo s tým má človek neščastlivý…? OBLEČENIE. Prisámbohu, že aspoň polroka nosím čižmy, zimné bundy, dlhé gate, svetre a zimné bundy a kabáty. Rukavice a šáliky detto. Ach…

Je to značne repetitívne, a otravné – dala by som tri zlaté vlasy deda Vševeda za to, aby som mohla ráno vybehnúť s Gimlim na ulicu v šatičkách a v balerínkach, ale to si ešte počkám – aspoň do môjho plánovaného výletu na Slovensko tak na 3-4 týždne, ktoré by ma mali zachrániť od návštevy psychiatra a predpísania antiepresív (aj keď nejaké drogy by boli asi lepšie, ak by mi vytvorili v hlave pocit leta). :D

Som južan. Kúpte mi niekto dom v Novom sade!

Pláž pri vode, pardon - štrand uzvodno - v Novom Sade. DUNAJ, LÁSKA MOJA!!!!! Idem tam, dovidopo.

Pláž pri vode, pardon – štrand uzvodno – v Novom Sade. DUNAJ, LÁSKA MOJA!!!!! Idem tam, dovidopo.

Howgh. Idem trpieť, a poskladať poličku na kvety z Ikey – záhradkárčenie upokojuje moje roztrasené, zimou zošúverené nervy.


Komentáre (5)

Poněkud jarne

Žijem! Ale upadla som do takého toho dôchodcovského “nemám čo robiť, ale zároveň nič nestíham” módu – inak povedané, môj time management je NA PIČU.

Urgh.

Včera som si išla ľahnúť spať o 2.45am (a o 3am došiel Brezák, takže ma vlastne ani nezobudil, lebo za 15min ja určite nikdy nezaspím), potom som sa ráno zobudila okolo 7.30, ALE z postele som vyliezla až o 11.00. No čo s takým dňom?!

Išla som vyvenčiť Gimlíka popri Baltskom mori, a potom som išla na obed, aj keď by som ozaj nemala vyhadzovať toľké lóve za žrádlo. Och, a ešte som umyla misu na ovocie! I WIN IN LIFE. -_- :D

Ale o inom som sceu: FAKT JE JAR. Hľa, na moje instagramové besnenie (aj s heštegmi):

Ach….

Som z toho na větvi, a kúpila som si z neexistujúcich peňazí takéto veselé bačkory:

Možno, že príde ten deň, kedy slávnostne na tri týždne založím kabát do skrine?! :O No….je tu tá možnosť, už len si počkať.

Nuž, ale hlavne sa NEUVERITEĽNE teším na ten hypotetický, letný deň, kedy ráno (!!! akože o 9.00 najneskôr) vstanem, a pôjdem sa šmariť do Baltského mora. Peknú pláž máme asi 15min chôdze od bytu, takže tam môžem snáď aj v bikinách prejsť, ak sa mi bude chcieť. :D

Chápete toto?!

JA. BÝVAM. PRI. MORI. (…a na ostrove ešte aj!)

…Baltskom, okej, čo je taká bačorina skôr, ale aj tak. More!!! Iónske by bolo samozrejme lepšie, ale toto Baltské je tiež krásne – má takú drsno-pokojno-rozšafnú poetiku – brezičky, jemne zvlnené skaly, smreky a borovice, čajky, béžovo-hnedo-červený piesok… Páči sa mi to! :)

A najviac sa mi páči, že tu furt chodia tie velké lode! Respektíve, asi pre nejakého rodeného Rotterdamčana sú to skôr také plťky, ale pre mňa – suchozemca – sú aj tie trajekty chodiace do Tallinnu, do Štokholmu (IŠTOKholm!!! Bwahahahah! Teraz ma napadlo, ahem, pardon, už idem k téme…) obrovskými megalodiskami. O_o

Už som dokonca párkrát pozerala, či náhodou nebude v niektorých z tých lodných spoločností (Silja, Eckerö a iné) voláka práca v prístave, ktorú by som mohla robiť, ale zatiaľ nič vhodné nebolo – a na lodi pracovať nechcem, lebo čo by na to povedal Gimlík?!

Anyway ale, teraz sú moje námornícke plány pozastavené, lebo s tou appkou, kerú sme vymysleli, sa idú diať divočiny, a ja sa nádejám, že sa môj status v dohľadnej dobe zmení z “nezamestnaná” na “CEO”. :D Držte nám palce. :D

Toť vsjo. Či?! (čítajte hlasom Eriky J.)

Vlastne nie, ešte toto som sceu – robila som jarné upratovanie v portfóliu, takže už začalo trochu dávať zmysel! Sa môžete kuknúť.

Akurát sa teraz – keď už je také sexy – zaoberám prudko 1st world problémom, že či si mám kúpiť doménu, a ak áno, tak či a) sa má končiť .fi, alebo .sk, alebo .com, či má byť na b) moje celé meno, keré tu nikto nielenže nevysloví, ale ani nenapíše, alebo c) či má byť na moje “pofínčené” meno (Miia), alebo d) na prezývku s priezviskom bez -ová (t. j. napr mimiistok.fi).

…LENŽE!!!! Vydrbané SEO chujoviny, kerým nerozumiem…! :D O_o

Jediné, čo som z nich zatiaľ porozumela je to, že ak sa voláte Alena Trojzubá, a zaregistrujete si doménu alenatrojzuba.sk, tak ak vás bude ktokoľvek na internetoch hľadať, vašu doménu uvidí ako prvý výsledok. Čo je dobre, lebo inak by možno uvidel tie príšerné fotky, z tej párty v Účku, kde ste zhulená jak troska, a v ruke držíte tri borovičky. Hlbiny internetov sú hlboké! :D

No, takže long story short, mať doménu na moje dlhé meno by bolo fajn, kvôli gúgleniu a kontrole toho, čo gúglič (vzor hulič) uvidí prvé, ale na hovno kvôli úbohým Fínom, ktorí ani len môjho psa nevedia nazvať, a preto každý tretí Fín nazýva Gimliho KIMI. :D :D

Jój, 1st world problems!!!

Idem radšej umyť kúpeľňu, zase vyzerá jak po nájazde stáda zablatených kráv. POTREBUJEM UPRATOVAČKU A KUCHÁRA, KIITOS.


Komentáre (4)

Čo mi Fínsko dalo, čo mi Fínsko vzalo, II. časť

Prvá časť je TU, môžete si prečítať, aj keď kompletné to nie je – ako som mohla zabudnúť na to, že mi Fínsko vzalo SALAŠE…?! Hrôza hrôz! :D

Chvíľu to trvalo, ale tuná som. S ďalšou časťou fínskeho odpočtu po skoro troch rokoch dobrovoľného fínskeho vyhnanstva! Tentoraz s tou viac pozitívnou – čo mi Fínsko dalo?

Toto mi Fínsko dalo! 360 dní z 365, prisámbohu. -_- :D Klik na zdroj.

Toto mi Fínsko dalo! 360 dní z 365, prisámbohu. -_- :D Klik na zdroj.

1. Brezáka
No jó, romantikuš! Brezáka mi veru Fínsko dalo, aj keď on je zrovna dosť nefínsky Fín (to má z toho cestovania), ale no dobre, je blond no. :D A je dosť tichý. A vie dať dobrý, fínsky poker face. Tis is Finland man. Sme spolu už vyše troch rokov, a furt je nám spolu sveta žiť, takže snáď budeme spolu ešte po veľa ďalších rokov. Pokiaľ to so mnou doteraz vydržal, už ho len tak niečo z miery nevyvedie, zjavne má riadnu, fínsku sisu. :D

Dokonca mi inak aj kvety začal nosiť! Teda, nosiť….som dostala…na narodky…ale ORCHIDEY! O_o No neviem čo toto, to mám akože nabudúce ruže čakať alebo čo?! Vole.

Veľakrát ma v tejto sivej krajine napadlo, že ale idem dpč, ale ešte ma nikdy enapadlo, že Brezák pôjde dpč. Lebo nepôjde! HOWGH. Neviem či zrovna svadba bude (tuná fínsky národ má na háku, a ja tiež extrémne neriešim, jedine že by sme si išli dom/byt kúpiť, potom jo…lebo právne úpravy rozdelenia majetku neojebeš!), ale no bývame spolu, nezabili sme sa, lúbime sa jak kone. A vie robiť domácu pizzu! I WIN. ^_^

Ňuňuňu. Kliknite na to, to je wallpaper!

Ňuňuňu. Kliknite na to, to je wallpaper!


2. Minimálnu schopnosť rozvrhnutia si peňazí
V tomto som bola vždy úplne príšerná, a aj pomerne som, ale zlepšilo sa to tu. To asi preto, lebo je tu draho jak blázen, a ja žijem v každodennom strachu, že nebudem mať ani vindru, a umrem od hladu alebo čo. :D -_-


3. Veľa hríbov
Óch!!!! Minulý rok v Tampere, to bolo hríbové OBŽERSTVO!!!! V žiadnej krajine nerastie asi viac hríbov, ako tu (no dobre, ešte možno v Rusku), a v žiadnej krajine nie sú ľudia tak drbnutí, že by obchádzali kozáky, brezáky a podobné lahôdky. :D

Včera som si inak kúpila knihu o hríboch (aby som sa naučila nejaké názvy hríbov a atď. po fínsky), a zistila som, že Fíni zrovna tieto kozáky a brezáky ani nepovažujú za zaujímavé, prípadne extra chutné – mali len dve hviezdičky. No ja nevjem uš.

Hlavne, že TENTO útvar sa tu považuje za lahôdku! O_o :D

Hlavne, že TENTO útvar sa tu považuje za lahôdku! O_o :D

Takže jo, hríby. Hríbov (a aj čučoriedok a brusníc) mi Fínsko dalo toľko, že som minulú jeseň mala v Tampere už jemnú dubákovú únavu. Aj také sa dá mať, keď bývate pri tom správnom lese. :D


4. Pocit samostatnosti a slobody
O tomto som viac písala tu, ale v krátkosti – keď človek žije mimo hniezda, je to celkom fajn! Len tak si tu zevlujem, môžem si – v rámci zákona teda – robiť, čo chcem, a snažím sa aj niečo popri tom zevlovaní dosiahnuť. A som tu s čistým štítom! Nikto o mne toho moc nevie, takže sa nemusím triasť, že niekto vytiahne nejakú historku z časov, keď som mala 5 rokov a urobila som hento alebo tamto… :D

Samozrejme, má to aj svoje negatíva, napríklad že nebyť Brezáka a pár kamošov, som tu ozaj sama jak prst, ale you gain some, you lose some. Od Slovenska som len 2h 20min letu, takže pohodička! :) Vy Slováčiská vycapené niekde v paži na Novom Zélande, alebo v Kanade ste trošku viac od ruky… O_o Nikdy nehovor nikdy, ale ja by som sa velice nerada pohla z územia Európy. Všade je tu blízko, a každá krajina je o inom…ideálne miesto pre život (okej, asi aj na Bali je dobre, nie že nie).

Na začiatku môjho fínenia bola moja fínčina poněkud kostrbatá (teda, ešte viac ako je teraz, ono sa to tak pomaličky zlepšuje), takže už len vypýtanie si tej správnej električenky v trafike, alebo porozumenie jedálnemu lístku bolo pre mňa ťažkým víťazstvom.

Teraz som sa posunula, takže považujem za ťažké víťazstvo, že rozumiem skoro všetkému, čo tréner šurápa na taekwon-de, alebo že si z nudy čítam metrové noviny, a rozumiem im celkom dobre… Ale proste, v takomto samostatnom živote od veci je furt NIEČO víťazstvom! Niekedy napríklad aj nekúpenie si letenky, huehue… :D A niekedy aj napríklad to, že Brezákovej mame dám recept na makový koláč po fínsky. Alebo, že celý Instagram riešim po fínsky, lebo šak prečo nie… (fakt neviem, kde sú tam jazykové nastavenia, budem teda trpieť). :P


5. Schopnosť nosiť zimné oblečenie donekonečna
…ale ozaj si musím kúpiť ešte jedny čižmy…furt točím dvoje (+ snehule) dookola, a normálne mi je z nich už zle. Búnd, a ostatných zimných zvrškov mám viac, ale aj z tých mi už je zle. -_-

Slováci pindajú na zimu, ktorá trvá okolo troch mesiacov….nuž….my tu máme zimu tak od septembra do mája. Teda, zimu v slovenskom ponímaní – pre Fínov je +15C totálne LETO, takže ich chápanie počasia nechám radšej tak, to nemá cenu ani načínať. :D (Inak, o fínskom počasí si môžete viac prečítať na blogu tejto Španielky. :D)


6. Nadhľad a náhľad na mrvenie sa v domovine
Piano mám, tak si čítam. A očúvam. A debatím. A porovnávam to s tým, čo sa deje tu na severe, a hocikde inde. A väčšinu času som potom takto:

Ta čo iné mi zostáva, keď si o takom Váhostave napríklad prečítam?

Ta čo iné mi zostáva, keď si o takom Váhostave napríklad prečítam?

Neviem ale čo s tým, takže som taký ten typický vysťahovalec, ktorý len pindá, a nič aktívne nerobí. -_- Anteeksi!


7. Hĺbku depresie z počasia nikdy predtým nepoznanú :D
Nebolo kde! V Bratislave furt svieti slnko, v Prahe – kde majú teda dosť šedo v tej kotline – som bola len na “týždňovky” počas školy, v Kuala Lumpur mávajú kvalitný haze (dym zo spaľovania lesov v Indonézii…niečo ako smog, ale snáď ešte odpornejšie), ale väčšinu času je tam tak teplo a slnečno, že až príliš, a inak som sa pohybovala viac-menej len smerom na juh (hlavne na grécke ostrovy).

A potom toto…táto vlhká, sivá prdel sveta oblasť pri Baltskom mori. Škótsky feeling tu je, deti moje. Uuuurrggghhhhhhh.

Depka z počasia je REÁLNA vec! Tried and tested, prisámbohu. Ešteže mám letenku na október, kedy to tu zase pôjde dole vodou…pôjdem sa ja radšej kúpať do čunovského jazera. :3


Okej, už ma ništ nenapadá, čo mi tak Fínsko dalo… O_o Respektíve ešte áno, niečo ma napadá…ale len v odrážkach:

  • Baltské more a jeho vlnky, loďky a ostrovčeky
  • nekonečné lesy
  • Rusko za suseda
  • Estónsko na výlety
  • veľa tmy v zime
  • veľa svetla v lete
  • tento blog
  • nekonečnú lásku k bryndzi, bylinkovým čajom, medovine, lokšiam a jókai fazuľovici
  • pocit, že som celkom kultúrna osoba, ktorá nežerie jak Fín prasa
  • únavu sexy škandinávskymi dizajnami! :D
  • únavu červenými tehličkami na fasádach
  • nekonečnú lásku k JUHU :(
  • absťák za kukuricou
  • pocit voľnosti v obliekaní, lebo tu je to FAKT všetkým jedno
  • nové kamošky a kamošov odvšelikadiaľ
  • deficit vitamínu D
  • túžbu vidieť niekedy aj iné stromy ako borovice, brezy a smreky :D
Toto je les pri Helsinkách. Kreatívne, ne? :D Klik na zdroj!

Toto je les pri Helsinkách. Rôznorodé, ne? :D Klik na zdroj!

I tak. Končím, howgh. Dnešný deň bol úplný fail, idem si dať s Brezákom pohár červeného vína (aha! toto tiež! Fínsko mi dalo chuť na víno, čo je poněkud na hovno, vzhľadom na tie ceny :D), možno to ma zachráni.

Čo vám dalo miesto, kde teraz žijete? Ráta sa aj Hnúšťa! :)


Komentáre (4)

Bod (ne)návratu

Minule som natrafila na takúto múdrosc:

”The loneliness of the expatriate is of an odd and complicated kind, for it is inseparable from the feeling of being free, of having escaped.” — Adam Gopnik

…a, špeciálne po útrpnom polhodinovom skajpe s jedným šovinistickým, primitívnym, arogantným, všetkými pohŕdajúcim chujom AKA riaditeľom jednej firmy v Bratislave (má v mene R a F a Elements, pre vaše info, ahem), ktorá hľadá grafického dizajnéra, som si uvedomila, že SOM UNIKLA.

Unikla som presne takýmto chujom.
Unikla som šťavnatostiam typu Váhostav.
Unikla som nízkym dôchodkom.
Unikla som sexistickým rečiam.
Unikla som smradľavej Hlavnej Šťanici v Bratislave, a aj nekonečnej ságe jej obnovy.
Unikla som nutnosti ísť na živnosť, lebo tak sa dá najlepšie fšecko ojebať, a šak načo by sme XY zamestnali normálne, žejo, nech si spraví živnosť (moje kamošky architektky sú takto zamestnané, a platia si odvody, dane…šmak!).
Unikla som slovenskej zakomplexovanosti (resp. som ju vymenila za zakomplexovanosť fínsku).
Unikla som Bratislava – CP battleu, lebo teraz som ja CP-čkár že dovidenia. :D
Unikla som ohováračkám, a keď si zajtra nafarbím vlasy na ružovo, nikto to nebude riešiť (okrem Brezáka asi, hah!).

Inak povedané, som voľnáááááááá…!!!! :D

FRÍÍÍÍ LAJK A BŔD!

Klik na zdroj :)

Klik na zdroj :)

Včera sa ma Brezák pýtal, či by som – vysoko teoreticky – chcela spoluzaložiť pobočku firmy, ktorú spoluvlastní, v Bratislave. Ako prvé ma napadlo, že “ČO TI DRBE?!”, a povedala som mu, že nie som samovrah. :D

Že radšej vo Viedni, a potom tam prípadne zamestnať Slovač, ale že ja nemám nervy na to nekonečné slovenské handrkovanie sa o cenách, meškanie s platbami, Ficove systematické kroky na totálne zruinovanie firiem a živnostníkov a tak.

A potom som si uvedomila, že som asi už prešla ten bod, kedy by som sa ešte vrátila späť, a kedy už nie, lebo som rozpačmaná, a pozerám sa ďalej.

Takže Bratislava asi už nie. Neviem. Neviem? Čo ja viem. Asi nie, lebo by som prišla o tento môj expatský pocit slobody, že všetci majú na háku, a som viac-menej anonymná entita. Stále si budujem asociácie s miestami tuná v Helsinkách, a je to fajn, lebo to stále mám taký “nový” pocit. Samozrejme, mohli by byť Helsinki aj niekde na úrovni Dubrovniku, ale nemôže mať asi človek všetko, žejo… xD

Fíni bežne sezónne žijú v Málage, v Lisabone, na Pule, na Korfu….kde si zmyslia, lebo ak to dobre vyšéfujú, tak sa to dá. A viete čo? Ak si to dobre vyšéfujeme, môžeme to isté robiť aj my. Vole!!! To je myšlienka, nie?! :D Furt ma ešte fascinuje…že vlastne, ja som sa ocitla v tej welfare society, ktorá ak má normálny plat, tak si môže dovoliť veci, ktoré si bežný Slovák dovoliť nemôže. O_o

Teraz sa tu nevychvaľujem, len konštatujem, že TY VOLE!!!! TOTO SA MI PRIHODILO!!! To bude asi odmena za to utrpenie v tichej sivote – príde deň, kedy budeme môcť žiť polroka na našom sezónnom sídle niekde na juhu, kde nám bude všetko lacné (moja najnovšia idea je božský Maribor v Slovinsku, kde mám kamošku s tibetskými španielmi), lebo sme – my! akože aj ja! Slovenka! – obyvatelia drahej, vyspelej krajiny na severe Európy, kde majú vysoké platy (a ceny jak chuj, neklamme si), a z tých platov sa dajú robiť všelijaké veci potom.

Maribor! Tu mienim byť ten polrok, bude tam asi väčšia sranda ako na Korfu, a k moru je tiež kúsok (a aj do Bratislavy, keď už o to ide). A GIRL'S GOTTA DREAM. Klik na zdroj.

Maribor! Tu mienim byť ten polrok, bude tam asi väčšia sranda ako na Korfu, a k moru je tiež kúsok (a aj do Bratislavy, keď už o to ide). A GIRL’S GOTTA DREAM. Klik na zdroj.

No čiže, long story short (už je jedna hodina ráno, zívam!), asi už návratu pre mňa niet. Pravdepodobne. Lebo by som asi išla do horšieho, teda pokiaľ by sa za návrat nepovažovala práca dizajnérky vo Viedni za štyri litre, žejo ;) Či? Peniaze teda ozaj nie sú všetko, ale čo mám robiť, keď som rozdrapená už? :D Uch!

Respektíve, je pre mňa návratu, ale s fínskymi papiermi. Nie s fínskym občianstvom, ale s mojím henkilötunnusom (osobným číslom) a s Kela kartičkou a podobne… Inak, ono je to dosť bizarné, lebo vždy, keď som teraz na Slovensku, tak sa cítim “ako doma”, ale podľa papierov som Fínka. :D Takže napríklad nemôžem len tak behnúť k doktorovi, ak to nie je urgentné, lebo šak poisťovňu mám fínsku. Platím fínskou kartou, lebo na slovenskej mám len dlh, trvalý pobyt mám vo Fínsku…

Dosť absurdná situácia… Som ale ochotná v nej hocikoľko pokračovať, ak mi vyjde môj po krôčikoch tvorený plán na POLOVIČNÝ ÚVÄZOK + ŽIVNOSŤ, kde budem trochu pracovať pre niekoho, a trošku robiť svoje pre iných (vizuálne identity a psie ilustrácie a pod.), a vo výsledku budem mať dosť peňazí na veselé popracovné zevlovanie v kaviarni na Ventúrskej, strihanie NAŠEJ figy v NAŠOM dome v Maribore, voláky ten výlet do Ázie raz za čas, a božské darčeky pre rodinu a kamošov, a tak. Hej, a na jedenie vonku, lebo furt sa mi nechce variť, a asi sa mi ani nikdy chcieť nezačne. :D -_-

Howgh, idem chrnieť. Expati, povedzte voľačo! Ste už v zóne (ne)návratu? Či ešte nie? Mne to trvalo ale tri roky sa sem dostať…


Komentáre (4)

Stand-up comedy

Vychádzajúc z brány s Gimlim, napadol ma takýto suchý, úderný vtípek:

“Do Fínska prišla jar.”

HAHAHAHAHAHAAA!!!
HAHAHA!

HAHA…?

HA.

grumpy-cat-meme-generator-umm-no-ee8f7dJéééééžiš, ale dobrý vtip to bol! Mala by som ísť na nejakú hipsterskú stand-up comedy vec do kácéčka, alebo kde, keď budem v Bratislave.

Alebo náhle, zúrivo otehotniem s TROMA (“more is more”) malými Slováko-Fínmi, a presvedčím Brezáka, že teraz je pre dobro rodiny nevyhnutné presťahovať sa do Málagy v Španielsku, kde je vraj veľmi početná fínska komunita, a majú tam aj fínske školy a škôlky, aj hnusné fínske pivo si tam dovážajú….

Lebo TOTO sa tam 30. marca naozaj nestane:

HAHA HA.

HAHA. HA.

Sorry narcisy, nic nebude.

Sorry narcisy, nic nebude.

Raz príde ten deň, kedy si na týždeň vytiahnem jarné oblečenie, ale zatiaľ….nie.

Toľko zimných búnd mám, a furt scem viac!

Toľko zimných búnd mám, a furt scem viac!

Ach jaj. Idem si radšej uvariť ovsenú kašu s javorovým sirupom, a potom pracovať alebo čo. A možno by som mohla rozvešať nejaké vianočné ozdoby, bude sa to hodiť! :D O_o


Komentáre (2)

Čo mi Fínsko dalo, čo mi Fínsko vzalo, I. časť

Keďže počas asi posledného mesiaca divoko oscilujem medzi stavom “ALE DOPIČE JEBEM TU NA TO, A IDEM DOPIČE” a stavom “Nevymýšľaj chujoviny, nepičuj, makaj, a bude dobre”, tak musím sama sebe napísať takýto malý, rekapitulačný zoznamčok.

A možno, že pomôže aj novým prisťahovalcom do tejto jazernej krajiny, prípadne tým bláznom, ktorí na prisťahovanie sem pomýšľajú…lebo či už som v stave 1 alebo 2, jedno sama sebe musím uznať – takéto bývanie “mimo hniezda” má gule, a človeka všelijako preplieska, a všeličo ho naučí! :)

Bude totok napísanô v dvoch častiach, nech to nemá dvesto kilometrov.

Táto fotka nemá s ničím nič, ale môžete tu obdivovať, ako umne fejkujem GRÉCKO vo Fínsku. Až na tie karjalanpiirakkat :D

Táto fotka nemá s ničím nič, ale môžete tu obdivovať, ako umne fejkujem GRÉCKO vo Fínsku. Až na tie karjalanpiirakkat :D

Takže, v tejto prvej časti najprv začnem tým, ČO MI FÍNSKO VZALO:

Peniaze -_- :P
Lebo proste, JE TU STRAŠNE DRAHO! Na to, aby sa človek vo Fínsku cítil bohatý, potrebuje fakt divoké obnosy peňazí…teda, nie je to ako v Nórsku, ale ešte stále mám pocit, že sa môžem voľne nadýchnuť a furt neriešiť budget akurát v Estónsku. Ech. FYI, náš nájom (1i byt + samostatná kuchyňa, 43m2) je 780€ mesačne. Vitajte v Helsinkách :D

Neschopnosť variť
Keď musím, tak musím. Brezák nie je zrovna kuchtiaci typ (vie variť, ale furt varí to isté, a na experimenty sa veľmi nechce podujať), takže ak chcem jesť niečo dobré a domáce a zdravé, tak si to musím uvariť. Hmpf.

Najprv to išlo kostrbato, a pičovala som si popod fúzy jak drak, keď som sa postavila ku sporáku, že teda IDEM NA TO, ale už som rezignovala. Proste, splácam jedlo, no. A väčšinou ho splácam dobré! Napríklad dnes mám v pláne cestovinový šalát s údeným lososovým steakom a možno zeleninovú polievku s krupicovými haluškami (moja špecialita – fínsky národ nepozná krupicové halušky, Brezák sa ich nevie dožrať, cha). A ak budem už úplne premotivovaná, tak ešte aj čokoládový puding s banánom, ale to skôr nebude, ako bude, lebo zase AŽ tak sa mi nesce. :D

Lásku k lososovi
Lebo je tu všade, je lacný, a nie je to ništ špeci. Óch, ale dušu by som dala za GRILOVANÉHO PSTRUHA! Alebo ZUBÁČA! You gain some, you lose some…

Domáci servis :D
Lebo pochopiteľne, veci SA tu neoperú, riad SA neumyje, potraviny SA nenakúpia….pokiaľ sa o to nepričiníme. Táto dospelosť, to je otrava niekedy.

Bezstarostné poletovanie hore-dole
…lebo je tu draho, a sme tak odstrčení v paži hore na severovýchode Európy, že VŠADE JE ODTIAĽTO OD RUKY. A táto krajina je fakt obrovská. Ak sa chceme niekam dostať, musíme buď letieť, alebo ísť loďou do Tallinnu, a z Tallinnu už nejako inam. To moje čunovské “šak idem bajkom do Rajky a späť” mi teraz príde ako čistá, sladká utópia. Fňuk…!

Teraz v Helsinkách je to ešte celkom fajn, ale neviem si predstaviť, aké to musí byť, bývať napríklad niekde v Kajaani. STOVKY KILOMETROV FÍNSKA VŠADE NAOKOLO! A potom Rusko, zdravstuj Voloďa. Inak ništ. O_o

Long story short: moja stredoeurópska duša by veru rada poletovala, ale namiesto toho sedí na zadku, a keď už niekam ide, tak do Bratislavy, a poletuje odtiaľ. Vy si to tam prosím vás dole na juhu vážte, že môžete len tak z nudy ísť na Stuleck alebo do Benátok, lebo ja môžem ísť len tak z nudy akurát tak do trafiky kúpiť si čokoládu wtf. :P -_-

A tak sme sa prešpacírovali až na ostrovček a z neho spať na breh, ale na inej strane.

Tóóóóľko Fínska naokolo! Totok je z minulej zimy, z Tampere – jazero Tohlopinjärvi, kde sme sa s Gimlíkom radi špacírovali.

Pičovanie na politiku
Okej, toto provozujem len, keď si čítam SME (mám Piano), inak nie. Táto fínska politika je taká nudná! :D Zákony fungujú, žiaden miestny Slota neští z balkónov… Nie je o čom. :D

Veľké melóny, kukurica a čerstvé marhule
…okrem iného. :( Sever je sever. Rastú tu všelijaké bobule, ale inak je väčšina ovocí a zelenín dovážaná. Rastú tu špičkové jahody, a nejakým zázrakom tu pestujú cherry rajčinky, ale inak ništ moc. A čučoriedky ida cestú v DIY stánku pri ceste u miestneho Róma nekúpite, lebo to tu nikto takto nepredáva (čo je zle, ale asi aj dobre). Potraviny, tržnica, nazbierať si v lese, alebo ništ!

Jo, a tie melóny tu majú asi kilo. :D VÝSMECH.

DM-ko
Ešte furt som sa s týmto nevyrovnala. :D -_-

Sociálny život a kaviarenské povaľovanie
Toto je asi najhoršie….akože, mám tu už celkom vybudovanú sociálnu sieť (REÁLNU, nie Fejsbúk), ale je dosť trápny odvar mojej domácej sociálnej siete. Ľuďom (fínskym, špeciálne) tu trvá tristo rokov, kým sa zorganizujú a stretnú sa so mnou, všade je ďaleko, v kaviarňach nie je obsluha, nikto nikdy nemá čas, lebo všetci pracujú ostošesť, aby si mohli dovoliť žiť v tomto drahom meste…ech!

Mám taký plán sa tu infiltrovať do miestnej ukrajinsko-rusko-všeslovanskej komunity, lebo to bude lepšie pre moje duševné zdravie. :) Vlastne, šak zrovna zajtra sa asi stretávam so svojou ukrajinskou kamoškou, jou jou. A ešte tu poznám pár Češiek, jednu Poľku, a pár Fíniek, ktoré veľa žili mimo Fínska, takže sú trošku viac lively. :D A švédski Fíni sú fajn inak!

Ale inak je to tu dosť o hubu, čo sa spoločenského života týka, lebo povedzme si úprimne, tento národ nie je zrovna otvorený, spoločenský, ani nič….také studené čumáky. Keď už sa s nimi spoznáte, tak sú skvelí, ale KÝM sa vám to podarí, v mysli sa osemkrát presťahujete do Barcelony a späť.

Toto je pravda, fakt tu takto ľudia postávajú O.o :D

Toto je pravda, fakt tu takto ľudia postávajú O.o :D

Nuž a tie kaviarne, to je tu o ničom tiež, lebo výber čajov je tu poněkud slabý, obsluha nie je (okrem Café Aalta v Akateeminen kirjakauppa! Júj), a zatiaľ som ešte asi nikde nemala taký ten správny povaľovačský vibe. Tu sa národ náhli, tuná sa nezevluje!!!

Kontakt s rodinou a s kamošmi
Pochopiteľne, ale tak to nemám len ja tento problém, ale všetci, kerí žijú bárs aj v Rimavskej Sobote, a sú z Krupiny. :D Ešteže existuje Skype!


Okej. Už ma nič nenapadá, aj keď určite toho bude viac, žejo…počkám si na najbližšiu expatskú depku (ktorá príde skôr, či neskôr určite) a možno sem niečo doplním. V druhej časti nejako dám dokopy, ČO MI FÍNSKO DALO, a sľubujem, že tam toho bude viac ako len bod “duševnú chorobu”!! :D :D

Expatíte? Alebo plánujete?
Čo vám tá krajina vzala?
Ide vás drbnúť? :D


Pridaj komentár

Veselé Vianoce!

Včera bolo ešte pekne, a dneska sneží. Do you want to build a snowmaaaan…?

Som nešťastný!

Som nešťastný!

Ach. Ách!!! Heň, kukajte na toho týpka vonku, ako statočne odhadzuje svoje auto…


Okej, medzičasom som robila jedno logo (tento blog mi trvá asi poldňa už, lebo multitasking), a tak nasnežilo takto:

Dala som aj hipsterský filter, poprosím uznanie za toto. :D

Dala som aj hipsterský filter, poprosím uznanie za toto. :D

…nuž… Tuná takúto druhú zimu voláme takatalvi, čili “návrat zimy”, a je to celkom presný výraz, lebo fakt sa teraz zima vrátila, a snáď bude v júli čoskoro preč… Fňuk!


Inak čo..? Ta ništ. VIDELA SOM POLÁRNU ŽIARU NA SVOJE NARODENINY (17. 3.)!!!! To bol asi highlight mojej existencie, a nielen mojej, ale všetkých asi, lebo polárna žiara takto dole na juhu je veľmi neobvyklá, a o to je krajšie a zázračnejšie ju zažiť. :)


Prešli sme s Brezákom z taekwonda WTF (v tom poněkud komerčnom klube) na taekwon-do ITF, ktoré som si kedysi išla jak drak v (dlho už zaniknuvšom) Chon-ji klube v Bratislave. Náš klub tuná v Helsinkách sa volá Hosinsul, tréningy sú taktiež v paži, na druhej strane mesta, ale sú tam strašne milí ľudia, a ja si toho veľa pamätám, tak som sa rovno zapojila do taekwondenia (a dneska ma bolí chrbát, nohy a mám tradičný pľuzgier na palci na nohe, ale to som mohla čakať).

Juj! Hneď mám lepšiu náladu, keď môžem 2x týždenne kopať do vzduchu, do lapy a syčať ako had! (ITF taekwondisti syčia pri kopoch a úderoch, lebo to pomáha dať do pohybu väčšiu silu…to vlastne prudko vydýchnete, ale so zasyčaním). :D


Stále si hľadám job, ale zatiaľ som nenašla, pre dizajnérov je to tu teraz dosť bieda. Tak teda si možno – ak sa odvážim – založím toiminimi, t. j. živnosť, a budem nejako hustlin’ takto. :) Projekty vo Fínsku, na Slovensku, dajbožeabyvNórskuavOmáne….nejako už možno tých typických 2500€ brutto, ktoré tu v Helsinkách ľudia obvykle zarábajú vyšéfujem? (3x logo za mesiac a mám to, ale ešte sa mi nikdy nepodarilo vypýtať si plnú cenu, lebo som sa zatiaľ vždy nechala zviklať, a potom som na seba bola strašne nasratá) No uvidíme.

Aspoň som sebe vymyslela najjednoduchšie logo sveta s optimistickou hviezdičko-kvetinkou:

LOGOMI-2015-pisane-michaelaistok-mimivofinskublogNaschvál som ho nechala také nepravidelné, lebo som ho reálne kreslila rukou, tak nech je to aj vidieť. :P


Asi som už dospelá a mám v sebe vyvinutú štipku sebaovládania, lebo som včera našla letenku od Norwegian Air z Helsínk do Budapešti za 94€ (!!!!!) a…..NEKÚPILA SOM SI JU. O_o

…lebo si hľadám prácu, a musím (a chcem!) chodiť na taekwon-do, a do toho sa mi nehodí poletovanie.
…lebo som si konečne po MESIACI A POL odložila kufor hore nad skriňu, a nechce sa mi ho zase vyťahovať. :D
…lebo som si už zase zvykla na fínsky osamelý, depresívny, zimný, bezvínny život a návšteva nášho veselého, slnečného kraja by ma vyhodila z depresie konceptu

…lebo mám spätný let na začiatok októbra, takže tak či tak prídem! Potom ale nemám kúpenú následnú letenku, takže možno sa zabudnem… (keď mi niekto dá vo Viedni job za štyri litre, čo sa úplne že určite stane, žejo)

…lebo chcem chytiť začiatok nových kurzov a buď sa prihlásiť na havajské tance, alebo na tribal belly dance
…lebo SA MI NECHCE BALIŤ A STRESOVAŤ SA S GIMLIM O_o

No proste. Som odolala! Pfuj. I passed on to the dark side (s názvom “v marcovej depke vo Fínsku, kde pohár vína stojí 6€”).

Ale aj tak mi srcco piščí za našou prírodou, jedlom a zevlovaním po bratislavských kaviarňach!

Júj! Klik na zdroj.

Júj! Klik na zdroj.

Našla som ale našťastie pár fajných kaviarní aj tu v Helsinkách, kde sa dá uspokojivo zevlovať, takže to chodím niekedy praktizovať, aby som nevyšla z cviku. :)


Okej. Idem asi niečo zľahka navariť, a potom pokračujem v práci. Na to, že som oficiálne nezamestnaná toho mám celkom čo robiť! :D


Jeden komentár

Rozprávka o slnku

Kde bolo, tam bolo, tam kde sa jazerá v hmle strácali, a brezy hore koreňmi v mraveniskách trčali, existovala jedna rúča deva s ksichtom bielym sťa krieda i dušou po slnku vyhladlou. Slnka sa jej nedostávalo nikdy počas zimy, bo v tajomnej krajine tma jak v prdeli bola, i deva si nejeden raz smutne povzdychla:

“Ba ký diabol rohatý mi myšlienku sem sa presťahovati vnukol?! Či je mi takéto chradnutie na duši súce už teraz? Či nemám chradnúť radšej ako stará, zosušená babka…?”

I začul to boh južanského tapas y vino života, a uľútostilo sa mu podunajskej krasotinky. “Ako jej tak dušičku potešiti?”, hútal dňom i nocou, zvažoval nekonečnú dodávku paelly, šialených španielskych susedov náhle prisťahovalších na poschodie pri deve i jej junákovi, pípu s vínom bielym či kurz flamenca pre obveselenie dievky posmutnelej.

“Ech, ja blázon katalónsky, že som na to neprišiel skôr! Paellu tu vymýšľam, keď by len stačilo požiadať bohyňu slnka, aby na návštevu krajov severných zašla!”

I tak ju požiadal. Ukázal jej posmutnelý ksichtík podunajskej žienky, posmutnelý ňufáčik psíka jej, a bohyni sa až slza do oka vtisla. “Ako som len na nich mohla zabudnúť!”, vyčítala si trpko, “Už aj idem nazrieť na sever!”

I nazrela:

"Haló, už som tu!", volala bohyňa previnilo.

“Haló, už som tu!”, volala bohyňa previnilo.

Podunajská deva nemohla uveriť vlastným očiam. “Čože tu tak jasno svieti?!”, sliepňala z bytu prízemného na jasavý obraz jari helsinskej.

“SLNKO!!! SLNKO SVÍCÍ! ÅÅÅÖÖÖÄÄCHHHHHHHHH!!!!”, jasali všetci obyvatelia – severskí i južanskí – mesta sivotou nekonečnou obliehaného.

Bohyňa sa cítila veľmi previnilo, že ich takto polroka zanedbávala, a rozhodla sa teda, že ešte zostane, aby im to vynahradila.

ulica2Podunajská dievka roľnícka nelenila, i hnala sa do obchodu semiačka žeruchy a kvetov kúpiti.

“Teraz môžem sadiť kvetenu na balkón môj!”, tešila sa, a plánovati balkónovú záhradku s príchuťou smogu začala.

“I tak však, najprv si trochu pieh musím pochytati, lebo pieh nikdy nieto dosť.”

sunface2Och! Bohyňa i boh sa veľmo tomuto potešili – deva sa usmieva! Deva sedí na balkóne a pehy chytá! Deva nezhynie smrťou strašnou na depresiu a nedostatok vitamínu D! Dobre veru urobili, že sily svoje spolčili, a takto zasiahli.

sunface4

Deva si od samej radosti i obočie orangutanské vytrhala, a vlasy na červeno nafarbila.

“Nebudeme my veru ľudí na severe takto už zanedbávati”, sľubovali si boh i bohyňa.

A tak svietili a svietili, a dievka od Dunaja sa od radosti každý deň tetelila, pehy chytala a na balkóne sa sťaby mačka vyhrievala.

I zazvonil zvoniec, a rozprávke našej je koniec – ale slnečnému svitu veru nie! :)


Komentáre (4)

Piatok, vínny deň

Išli sme s Brezákom pred chvíľou z obedu (je tu reštika, kde varia stredomorské veci, takže TZATZIKI a HROZNOVÉ LISTY a ŠOPSKÝ ŠALÁT, ách..!) a Brezák zrazu na mňa: “Vieš, aký je dnes deň…? Vínny deň!!!”

:D

Táto jeho vínna hobby, prisámbohu, že neviem prečo ju musí provozovať zrovna vo Fínsku (kde 1,2dl vína v reštaurácii zvykne stáť okolo 6,90€), ale dobre. Šak zas dám si pohár, keď mi nalejó.

Júj. Klik na zdroj fotky.

Júj. Klik na zdroj fotky.

Pravdupovediac, venovať sa takejto brezákovskej vínnej hobby vo Fínsku, je celkom komplikované a drahé, lebo keďže Big Brother fínsky štát nevyhnutne považuje svoje obyvateľstvo za alkoholikov, je tu prohibícia, a víno kúpite len a výhradne v Alku (štátny monopol na predaj alkeholu). Alebo ešte v reštauráciách a atď., ale samozrejme s maržou tri milióny percent.

Víno je tu luxus!

A NIKDE, ale naozaj NIKDE tu nenájdete sudové víno (a ani tankové pivo, keď už ide o to). Z tohoto som poněkud znechutená, asi takto nejako:

Pppfffttthhhhtttt. Túto fotku som nazvala ANTISELFIE. :D

Pppfffttthhhhtttt. (Túto fotku som nazvala ANTISELFIE. :D)

Našťastie majú ale aspoň v Alku fakt dobrý výber vín, a keďže ja som nacionalistické hovado, kupujem väčšinou vína zo strednej Európy. Napríklad z Rakúska (dokonca aj z Niederösterreichu tu majú, čoby kameňom dohodil na rozjebané Kamenné námestie), Maďarska, Slovenska (predávajú tu JEDNO slovenské víno, a je vynikajúce), prípadne z Tyrolska ako minule. Alebo ešte z Grécka, a z Bulharska.

Nový Zéland, Kaliforniu, Izrael a neviemčo si nechajte, to nescem! Kto by už chlontal víno, keré preletelo sto hodín cesty, pffft.

Minule som ale zistila, že Fíni vyrábajú ríbezlák, takže ho mienim skúsiť, že čo to bude za srandu. Mám dôvodné obavy, že bude presladený jak fras, lebo aj fínske glögi sú extrémne sladké (rada pre prisťahovalcov – kupujte si NEMECKÝ glögi, jeden tu vždy okolo Vianoc dovážajú), ale nezistím to, pokiaľ ho neochutnám. Možno dnes je ten deň.

Keď už sme pri tom alkehole, naskytlo sa mi dnes v kuchyni takieto mileňje zátišie:

gimli-slivovica-mimivofinskublogAhem. Čo dodať k tomuto? :D …ništ. Ale slivovica sa minula, a z veľkej časti za to môže Brezák! (Tá Demänovka, ktorá drží Gimliho okenný koberček je prázdna už dávno, ale samozrejme že akceptujeme nové zásielky v neobmedzenom množstve.)


A aby toto neboli len také reči, tuná je pár rád pre nákupy v Alku, a pre nákupy alkeholu všeobecne:

  • z piva KOFF bolí hlava (Aspoň Brezáka, ale strašne. O sebe neviem, lebo to nepijem), ale je lacné a dostať ho aj v potravinách
  • vína od 10€ sú vo všeobecnosti pitné
  • tie vína, ktorých je v poličke málo považujú alkáči (nakupujúci v Alku, huehue) za dobré, takže ak nechcete byť hipsteri a brať si špeci veci, asi je to dobrý tip pre bezpečný výber
  • POZOR! Alko je v nedeľu zatvorené, lebo tento slobodu obmedzujúci štát si myslí, že v nedeľu poslušný občan nepije, lebo v pondelok musí ísť do práce, hrdlačiť a platiť dane!
  • ružové vína sú tu neviem prečo ODPORNÉ – možno že tie rakúske budú ešte fajn, ale inak neodporúčam na to míňať lóve, sú také…vyprchané nejaké..
  • burčák tu nikto nepozná a neexistuje tu
  • pokiaľ si v šenku nedáte nejaký Plzeň/Budvar/Lapin Kultu/…, pravdepodobne nebudete mať na pive žiadnu penu, aj keď sa tie nepenové pivá tvária ako ležiaky, ktoré by mali mať penu jak blázen
  • koktejly sú tu vo všeobecne drahé a nevalnej kvality – bezpečnou voľbou sú veci á la Gin&Tonic
  • Brezák tvrdí, že toto je najlepšie fínske pivo:

    Ešte existuje aj LUOMU, t. j. ekobiorawpaleoveganvitarianwtf verzia, tá je vraj tiež výborná. Klik na zdroj.

    Ešte existuje aj LUOMU, t. j. ekobiorawpaleoveganvitarianwtf verzia, tá je vraj tiež výborná. Klik na zdroj.

  • ak máte v reštikách talonviini,označuje to rozlievané vína – všetky ostatné sú kupované po celých fľašiach (s tou miliónpercentnou maržou)
  • nikto tu nepije vínny strik, nikdy a nikde

Tak. Veselé, daňami zaťažené chlontanie! ;)

Sleduj

Prijímaj upozornenia na nové články na tvoj email.

Join 48 other followers