Nočné povídaní v odrážkach

Mala by som ísť spať (je 1.00) ale ešte sa mi úplne nechce, takže malý odrážkový blogýsek:

  • Tuhka sa naučil aportovať!!! Náš kocúrik vyzerá tupo jak panvica v tej jeho perzskej tváričke krásnej, ale múdry je jak opica. Dneska sme sa hrali aportovaciu hru, kedy som mu hádzala doma vyrobenú hračku z chlpatej látky. Hodila som mu chlpacinu, on sa za ňou rozbehol, zobral ju do papuľky, prišiel s ňou ku mne a položil ju. KOCÚR MI POLOŽIL HRAČKU NA ZEM, CHÁPETE TOTO?! Niekedy do mňa aj šťuchol labkou, akože “haló, matka, hoď mi to zas!!”, a ja, ako poslušný otrok kocúrieho pána, som mu to samozrejme hodila.

    Gimli len zíral. :D

    Júj, ľúbim moje chlpaciny veľmi! (Aj Brezáka, ale to je samosebou)


  • Dneska som si chcela kúpiť tento neodolateľný Tatcha discovery kit. Ešte keby tak shipping do Európy nebol skoro 60 dolárov, žejo…. Ach! Žijete niekto v USA, že by ste mi to kúpili a poslali?! Je to trochu nebezpečný nápad, lebo ak zistím, že mám z tohto discovery kitu pleť sťaby riťka z perleťovo nežných lotosových anjelikov a budem si potom musieť následne kupovať plnú sadu za 295 USD (wishful thinking) tak to ešte len bude drahá zábava.

    Ach. Je ťažké, keď má človek extrémne snobský vkus.


  • Na môj extrémne snobský vkus nadväzuje aj to, že som identifikovala golf ako ideálny “šport” pre mňa, ale mám zároveň ešte zdravý blok púšťať sa do takej totálnej buržujskej chujoviny. No ale považte:

    – človek tam len tak chodí hore-dole po tráve na slniečku (pokiaľ nehrá golf vo Fínsku, tuná slnko veľmi nemáme)
    – z času na čas sa vyžaduje nejaký prudší pohyb, ale to len občas
    – pri golfe je povolené, priam až vyžadované presúšať sa a diškurovať s ostatnými
    – jedna hra trvá dlho, a vy chodíte a svieti na vás, a nezapotíte sa veľmi, a celkom že la dolce far niente akože…
    – normálne by ste niekde na Obchodnej vyzerali v polo šatách jak kus debila, ale pri golfe je to vyžadovaný odev. Čo je dobre, lebo takéto golfové oblečenie je pohodlné jak hovado! (Ale z hnusných, umelých materiálov väčšinou, videla som teraz veľký výber na jednom hobby veľtrhu tuná v Helsinkách)

    Proste – ste vonku, chodíte hore-dole po zelenej trávičke, nesedíte pri nejakom monitore, socializujete sa, moc sa nepotíte, moc sa nenamáhate a ešte aj nosíte normálne oblečenie (nie ako bežci a bicyklisti!!! kto vymyslel tie príšerné obtiahnuté sprostosti, ktoré majú na sebe?! ale možno im to drží gule na mieste, keď sa natriasajú…).

    Úplne ideálny “šport” pre strašne lenivých ľudí ako ja, ktorí su ale radi vonku (len sa tam nechcú namáhať, a božechráň nebodaj športovať).

    Asi potrebujem green kartu, ale zároveň ju nechcem, lebo mám plebejské predsudky. Pomóc.


  • Včera som vyhodila do koša na oblečenie TRI VRECIA plné oblečenia, ktoré už nemôžem ani vidieť. Juj!!! Time to shop for a new shit.

  • Nepijem whiskey (ale rada ju oňuchávam!), a posledne som vybrala Brezákovi v Alku jednu dobrú, a to Bulleit Rye z Kentucky.

    Viem, že to znie pre škótsko-írskych kajnšmetke strašne, že americká whiskey, ale normálne dobré to je! Keďže som snob od kosti, vypichla som túto whiskey v Alku s tým, že “toto vyzerá, že to bude dobré”, a vida, je to “an absolutely stunning rye that won a Double Gold medal at the San Francisco World Spirits Competition in 2013.” No kto by to bol povedal?!

    Nemôžem to ale piť, lebo keď som si zo zvedavosti uchlipla jedenkrát z Brezákovho pohára, asi po štyroch sekundách som videla trojmo. Ostanem ja pri čaji a pri jamaican caipirinhe.


Okej, koniec, čas hajať a dať si na ksicht Shiseido (keď už nemám Tatcha, ale našťastie mi Brezák kúpil na naše piate výročie túto skvelú masku od Shiseida, keré Shiseido uctievam – mám ja takú miernu japonskú úchylku…), možno že to zneguje moje ponocovanie. ;D

Ako byť rentiérom

Som teraz asi týždeň na voľnej nohe, a aj keď sa mi velice páči vysedávanie v teplákoch a vo vlnených ponožkách doma pri stole, začínam byť aj trochu nervózna. Ani nie tak z nedostatku práce (mám celkom čo robiť a od hladu v najbližšej dobre neumriem), ale z toho, že ako freelancer 21. storočia by som sa mala strašne furt predávať. Dizajnérov je ako hadov, chápete. Musíme použiť vlastné skills na to, aby sme sa zviditeľnili, lebo….lebo..? Niečo!

slnecnyden-lauttasaari
Niektoré výhody nesedenia v office sú nesporné, napríklad môže človek vyjsť von na SLNKO, keď sa dané slnko objaví. Juj!

Nielenže by som si mala konečne spraviť solídny web, ešte aj dizajnový blog by ten web mal mať, kde by som samozrejme o sebe písala ako o skvelej dizajnérke a šírila do sveta múdrosci o vizuálnych identitách a o pozicioningu a tak ďalej. Newsletter by môj web mal mať tiež, kde by som ľuďom písala strašne zaujímavé veci o tom, čo momentálne robím a aké logo som spravila, a že som teraz pracovala pre XY a to boli úplne najcool klienti, a ja som z nich úplne šťastná, a ďakujem im za dôveru.

Nuž a tuná nastáva môj problém, lebo aj keď mám prerezanú papuľu a viem hovoriť veci, že by ma niekto mal fakt z času na čas nafackať, moje papuľnaté sebavedomie nemá v sebe rozmery, kde by som sa rada sebaprezentovala. Akože, viem to asi robiť, ale je mi to strašne proti srsti. Na svete sú totižto lepší aj horší dizajnéri odo mňa, lepší aj horší klienti a všetci sa to nejako pre seba snažíme čo najlepšie vyšéfovať, tak ako vieme a chceme a nevidím dôvod, prečo by som sa zrovna ja mala niekam pchať ako nejaká bohyňa grafického dizajnu. Ech.

Čo sa mi na pracovnom živote (rozumej, ako otrok zamestnanec v práci) teda páčilo bolo to, že som mohla byť křoví, chápete. Ísť si svoje a byť v pozadí. Niekedy až moc, lebo u nás v office bola trošku silná office politics (niekto ma zlynčuje za tento prudko nefeministický názor, ale samé ženské sme tam boli, to preto!) a kto sa tam poriadne neňuňu s top menežéris, tak zle robil, ale aj tak.

V práci som bola Istokova Visual Creative a po práci som bola Ištoková šialená psíčkárka (viď foto), ktorá maľovala psy, venčila psy, šila psovi (Gimlimu) vestičky, a vôbec, robila si, čo sa jej zachcelo, a nie vždy len so psami. To bolo celkom luxusné! Teraz som Istokova Freelance Graphic Designer and Illustrator with an Eye for Text / Open for Possibilities (to tu kopírujem z môjho LinkedInu, neonďajte ma) a je to cool, ale neviem či to zvládam dlhodobo, lebo dizajnér, ktorý sa furt neprezentuje do celého sveta akoby ani poriadne nebol. Ach!

pikkujoulu-04122016-benevolos
Ištoková šialená psíčkárka v obležaní tibetských španielov na pikkujoulu našej helsinskej tibeťáckej skupiny.

Ideálna práca pre mňa by bol rentiér – moji nájomníci by mi platili nájomné, a ja by som zatiaľ drepela na gréckom ostrove dzobkajúc tzatziki a pijúc čerstvý pomarančový džúsik, kde-tu robiac nejaký dizajníček bez stresu z peňazí a z toho, že o tom projekte budem musieť napísať nejaký extra erudovaný blog a poslať newsletter a pripomenúť sa Ferovi z XY, lebo mi ešte furt nezaplatil faktúru.

Mohol by mi niekto s týmto pomôcť prosím? :D

Alebo si zase nájdem job a budem zase erudované křoví. Aj to je v niečom dobré…teda, pokiaľ pracovisko nie je úplne drbnuté, všakže, potom je to utrpenie.

Ach, tento adulting!

Skončev som, ale zima ešte nie

Včera som bola poslednýkrát v práci. Rozposlala som vymakaný menežéris dokument s agendou kolegom, odovzdala som sexy Macbook Pro (ani myš a anatomickú podložku pod myš mi nechceli predať, o Macbooku ani nehovoriac – fínske móresy sú divné!), vyhodila som polovicu papierov zo stola do koša, druhú polovicu som si napchala do plátenej tašky, odovzdala kľúčik, a hajde preč.

Kolegovia boli ale milí, dali mi set dobrých akvarelov, so všetkými som sa pekne nefínsky objala a následne som si celá šťastná s vidinou sedenia doma v teplákoch kúpila orchideu.

IMG_20170308_103315
Moja nová orchidea – aj teraz sa na ňu pozerám, je nádherná…ech vôbec, VŠETKY orchidey sú nádherné.

Takže, prácu už nemám (teda mám, ale voľnonohovú) ale inak žiadna zmena, aspoň vonku nie. FURT JE TU ZIMA A SNEH. Nestačilo už?!

IMG_20170308_085331
Toto, furt! Mne osobne už stačilo, už sa na to kukám od polovice novembra.

Pôvodne som sa tešila, že takto cca o týždeň už budem šunky váľať niekde v čunovskom šenku (VŽDY tam idem na kurací černohor, to je moja poněkud nezdravá tradícia), ale nemôžem, lebo mi gynekologička našla cystu jak krumpel, a musím ísť na ďalšie vyšetrenie a potom asi na operáciu. Echhhh, to je ale pechhhh.

Inak, o tomto gynekologickom výlete len trošku (šak je Medzinárodný deň žien, a my ženy máme vagíny a chodíme s nimi k dochtórom!! Ej bisťu!), ale možno vám to bude znieť ako sci-fi:

  • Gynekologička ma videla prvýkrát v živote a mala na mňa 20 minút (ktoré ma stáli 150 Eur) a asi v piatej sekunde mala diagnózu (čo pred ňou nezvládli ŠTYRI slovenské gynekologičky)
  • Keďže mám – teraz už konečne aj diagnostikovanú!  – endometriózu (diagnózu, ktorú má odhadom 1 z 10 žien, ale moje slovenské gynekologičky o tom chuja vedeli, a jedna mi odporučila psychológa, lebo som si podľa nej vymýšľala symptómy) a ešte aj cystu jak krumpel, je u mňa celkom reálne riziko neplodnosti. Nevadí, budem mať desať psov! Moja fínska gynekologička mi o tom hovorila, a ukončila to takto:

    “Keby si náhodou rozmýšľala nad deťmi, tak to musíme poriadne prezrieť, aby sme vedeli na čom sme.”

    (Vo Fínsku sa všade tyká, a bavili sme sa po anglicky a tam je to tiež viac-menej jedno)

    No skoro som odpadla! Doktorka, ktorá neočakáva, že keďže som skoro už 28-ročná kobyla, že ZÁKONITE chcem mať deti hneď zajtra, ale ktorá prijíma myšlienku, že možno som o tom ešte ani nerozmýšľala! (Pozn. red.: rozmýšľala, ale podstatne viac času som strávila rozmýšľaním nad šteniatkami ahem) Čo vám poviem, táto krajina je v niektorých veciach brutálne popredu.

  • Gynekologička mala v ambulancii špičkové vybavenie, vrátane pičného vaginálneho ultrazvuku, a takto ma vedela zdiagnostikovať hneď. Jedna z mojich štyroch slovenských gynekologičiek sa síce k ultrazvuku dostala, ale k tomu obyčajnému, a akože good luck bitch, lebo aj mne je jasné, že vidieť nejaké cysty a endometriotické tkanivá cez tristo vrstiev brušnej steny je sprostosť.

Z vyšetrenia som odišla úplne na větvi, nielen z informácie, že mám endometriózu (čo som si aj tak už dlho myslela) a k tomu cystu jak sviňa, ale že….som bola práve u špičkovej doktorky. O_o Dobré je toto Fínsko, ak ste máte nejaký zdravotný problém, ozaj dobré. Jój.

IMG_20170308_084545
Ktovie, či aj Gimlimu už lezie ten sneh na nervy.

No, takže…doma som, cystu jak krumpel mám, Brezáka otravujem, kocúra škrabkám, Gimlíka mojkám, tristo vecí dizajnujem.

Ak by ste niečo sceli, portfólio a aj všetky kontakty mám tu. Musím vám dať ale aspoň rakúsku cenu, lebo tu mám príšerné odvody a aj keď vyfakturujem relatívne veľa, hovno mi z toho zostane. Predvčerom som takto so sklopenými ušami posielala faktúru na 1612 Eur vrátane DPH a na účet mi z toho prijde 764 Eur. No načo je toto dobré vôbec?! Ani z postele nevstanem… -_- :D

Ech, severský adulting.

 

10 fajných fínskych značiek, o ktorých možno neviete

Minule na mna spadlo jablko poznania – šak ja toho o Fínsku strašne veľa viem, ale ništ nepoviem, lebo len o počasí zavýjam! (Inak máme snehu po ko…berec, je rozprávkovo zimne a romanticky bielučko, ale už by som poprosila jar, kiitos)

A tak teda tento článoček, kde som vybrala desať dobrých fínskych značiek, ktoré možno nie sú až také známe mimo Fínska, ale ja ich tu beriem ako normálku, všakže (asi ako Dixi šampón je normálny na Slovensku, ale tuná nie je, a keby som zacítila tú oldskúlovú žihľavovú vôňu, asi slzu do snehu uroním). Čítajte a choďte potom utrácať lóve – smutná fínska ekonomika sa vám odvďačí, a mne možno za odmenu Boh Počasia prinesie jar. Hm.


1. LAPUAN KANKURIT 

ruut-poytaliina_lapuan-kankurit-820x547
Obrusčok menom Ruut od Lapuan Kankurit.

Lapuan Kankurit sú moji miláškové, a pravidelne svoje okolie zásobujem saunovými podprdelníkmi s holými chlapmi, béžovými elegantnými obrusčekmi s bobuľami a prudko dekoratívnymi kuchynskými utierkami s chryzantémami. Ak by mi niekto chcel niekedy niečo dať, poriadnou Lapuan Kankurit gift card nikdy nič nepokazí – MILUJEM ICH!!! Brezák vie, a tak som jednu takú gift card od neho už raz dostala, ale keďže som málo sebecká, kúpila som si z nej tri veci – a z toho jedna bola mame a druhá babke. Ach jo! Nabudúce budem sebecká a kúpim si šecko len a len sebe. :D

Na Lapuan Kankurit je super, že ich ľanové produkty sú tkané vo Fínsku z fínskeho ľanu v ich výrobni v mestečku Lapua. Dizajnérov majú taktiež väčšinou fínskych, až na jednu kórejskú dizajnérku, ktorá im pripravila pár návrhov…inak je to všetko prudko made in Finland! Ak sa náhodou ocitnete v Helsinkách, majú obchodík kúsok od Senaattintori (tomu sa vyhýbam, lebo dovi peniaze) a celú sekciu v Stockmanne (tomu sa tiež vyhýbam, ale v Stockmanne schudobniem vždy, aj keď idem do sekcie ponožiek, takže je to jedno).

(Link na fotku)



2. MIA HÖYTÖ COSMETICS

miahoyto2

Mia Höytö Cosmetics je taká high-end fínska Dulcia. Prírodná a superčistá kozmetika s cenami poněkud vyššími ako mi je milé, preto na ich produkty často len slintám v Stockmanne, ale ništ si nekupujem. Keďže som málo sebecká (viď o odsek vyššie), povedala som si, že pre mňa samú je to príliš luxusné, ale ako darček by to bolo super. Ak budete na mňa milí, dostanete Mia Höytö na ksichtík!

(Link na fotku)


3. TORSTAI

torstai

Torstai vyrábajú voľnočasové a športové oblečenie a velice ich ľúbim, lebo majú normálne strihy (rozumej, nie vrecia, a nie veci na 185cm kobyly s veľkosťou XXS) a dobré materiály – a keďže sú Fíni, vedia aké oblečenie treba nosiť vo všeobecnej psote vonku. Torstai patrí pod Luhtu, nie sú ale takí drahí a ani takí usadlí. Mám od Torstaiu jednu sukňu a jednu mikinu s kapucňou a som z nich na větvi, sú výborné!



4. KAUNISTE

kaunistekitchenitems
No ňuňu, hríbiky!

Kauniste majú skvelý obchod na Senaattintori (rovno vedľa Café Engel kam chodím, keď chcem zase raz zažiť obsluhu od čašníkov) a sú v predaji všelikde po Fínsku, ale či sú aj inde, to neviem. Ako vidíte, Kauniste sú prudko nordickí a vzorkatí a majú radi prírodu a farby – také ďalšie Marimekko a spol. Ak sem náhodou pôjdete, kúpte voláke Kauniste niekomu, sú to vďačné darčeky.

(Link na fotku)



5. PUTINKI 

putinki-adel
Putinki vyrábajú strašne veľa rôznych pekných, ilustrovaných pohľadníc, kartičiek, nálepiek  a atď., väčšinou s motívmi od fínskych ilustrátorov.

Putinki vyrábajú hlavne pohľadnice (a kalendáre a plagáty napríklad) a s Putinom nemajú ništ spoločné. :D Nájdete ich hlavne v kníhkupectvách (Suomalainen kirjakauppa, Akateeminen kirjakauppa) a na poštách, kde tie najkrajšie pohľadnice zvyknú byť od Putinki.



6. RUKKA PETS

rukkapets-kollaasi_001
Gimlík má presne tento istý postroj doma :) Fotka je odtiaľto.

Rukka vyrába oblečenie normálne pre ľudí, ale ja ich poznám hlavne cez ich psie oblečenie, vodítka, obojky a postroje – to nájdete pod názvom Rukka Pets. Na rozdiel od coolovejšej Hurtty (ktorú som videla napr. v ZOODOME v Bratislave!) nie sú takí drahí a ani takí výrazne športoví v dizajne, čo sa mi páči – Gimlík nie je športový typ!



7. MAKIA CLOTHING

screen-shot-2017-02-26-at-14-11-25
Mýtický pozicioning o working class….dobre im to ide, už majú tuná kultový status.

Makia, obľúbené to oblečenie miestnych hipsterov a čitateľov Monocle (čo je vlastne tá istá kategória), pretože Makia je taký fínsky Carthartt a vôbec, dobre to robia. Makia vyrába skôr pánske oblečenie, ale majú aj nejaké dámske kúsky, a pekné unisex doplnky. Ak máte radi ružové čipkaté sukne, budete trpko sklamané výberom u Makie, ale pre tých, ech, praktickejšie založených, je to dobrá značka.

Inak, doteraz ľutujem, že som pred dvomi rokmi u Makie nekúpila tričko so vzorom chmeľu, bolo dokonalé!! Peniaze vám nekúpia šťastie, ale keď vám kúpia chmeľové tričko, je to skoro to isté… :D


8. KYRÖ DISTILLERY

napue-original_finnish-gin-finedininglovers-003
Napue Gin so slávnymi Iittala pohármi zo série Ultima Thule od dizajnéra Tapio Wirkkaly (aj my ich máme doma, som kúpila Brezákovi praktický darček na naše piate výročie, lebo treba patrične osláviť, že sme sa ešte nezachloštili!). Fotka je odtiaľto

Kyrö Distillery vyrábajú svetoznámy Napue Gin, takže možno by ani v tomto článku nemali byť, ale ešte som nikde na Slovensku gin Napue nevidela (…alebo len proste nepijem gin? Hm hm…ale tonic mám rada! Ešte ten gin k tomu.. ).

Fíni sa s Napue ginom hrdia aj cez svoje statočné predstieranie, že ale šak veď vóbec nikdy ništ nepijú, a len pekne doma sedia a džúsik s vodkou chlipkajú, prohibícia a vôbec! V letiskovom duty free shope má Kyrö Distillery vlastnú poličku a marí sa mi, že si tento gin môžete kúpiť aj v in-flight obchode u Finnair (oj, teraz sa mi zachcelo letieť niekam na juh, už to na mňa zase ide!!).

Nepodstatná poznámka ku výslovnosti: slovo kyrö vyslovujeme asi tak, ako keby sme išli vykašľať zabehnutý kus rožka niekde už z konca pľúc: KÜRÖ. KÜÜÜÜÜÜÜRÖÖÖÖÖÖÖ!

Dobre vám to ide, len ďalej ööööööö-ujte.


9. TAIGAKORU

taigakoru-3-900x505
Taigakoru má veľa krásnych šperkov, ale aj niektoré (aspoň podľa mňa) prekvapivo odporné, viď. tieto prstene. Čo je na týchto prsteňoch ale špeciálne sú tie zlaté nugetky vyryžované z divokých laponských riek! :) Fotka je odtiaľto.

Taigakoru je severofínska značka šperkov z Rovaniemi a vo svojich dizajnoch používajú veľa krásnych motívov z miestnej prírody, zo sámskej mytológie a z nekonečnej laponskej zimy.

Ak ste vo Fínsku, môžete ich kúpiť všelikde – napríklad na Esplanadi majú vitrínku v jednom veľkom suvenírovom obchode pri Halonen, nájdete ich aj niekde v Stockmanne, a v Rovaniemi majú flagship store (hah) rovno na hlavnej ulici vedúcej k nákupnému centru (videli sme, nenakúpili sme ništ, lebo sme nemali peniaze nestíhali).

Raz som mame kúpila prívesok na krk s bohyňou Akkou a potvrdzujem, že bol vyrobený krásne a kvalitne, žiaden odrb!

P. S.: Nádejám sa, že ma raz Brezák obdaruje Taigakoru prsteňom, ale nie takým odporným ako na fotke hore – radšej s niečím takýmto alebo s takýmto. Laponské šperčičky, ňuňu, to chceš (respektíve ja).


KUOMA

kuoma-kids-shoes
Kuoma snehule pre detičky na nich smradľavé, zmrznuté nožičky.

Ó, požehnaná buď Kuoma, výrobca NAJLEPŠÍCH SNEHULÍ NA CELOM SVETE!!!

Mám od nich jedny snehule (tie s názvom Glamour), ktoré som našla prosím pekne v sekáči v Tampere, a sú to tie najúžasnejšie snehule, aké kedy mohol Homo sapiens sapiens finnus vytvoriť. Na Slovensku sa možno nad snehulami až tak netreba vzrušovať (pokiaľ nie ste chatárom v Tatrách), ale tu vo Fínsku sa bez snehulí nedá poriadne existovať. A keď teda snehule, tak teda Kuoma!!

Ak budete vo Fínsku, skočte do nejakej obuvi a kúpte si Kuoma snehule. Potom sa môžete pridať do mojej snehulovej sekty!


Tak! To bolo desať fínskych značiek, ktoré možno nie sú mimo Fínska až také známe, ale sú DOBRÉ, takže je dobre o nich vedieť.

Nabudúce by som mohla spraviť nejaký špeciálny pivný zoznam, lebo Fíni sa nejako rozdivočili s tými svojimi craft beers, ktoré v šenkoch stoja takých dobrých 8-9€ za krígeľ. Zatiaľ len toto poviem, deti moje: SAIMAA PILS. Mmmm.

(Pozn. red.: Autorka o pive nevie ništ, takže je možné, že Saimaa Pils je práveže hnusný patok, ale autorke je to jedno a minule si to kúpila v šenku Bruuveri v Kamppi a bola spokojná so životom, aj keď si k tomu objednala vegánsky burger s hnusným vegánskym syrom, ktorý chutil ako rozžuvaný papier.)

Naozaj je jar, hovoria Fíni

Ledva som dneska dopísala toto a takéto potvrdenie mojej Teórie jarných vtáčikov a slnka™ sa mi zjavilo na Facebooku:

kevattulee-mimivofinsku

Haha!!!

Viete v čom som fakt dobrá? V POZNANÍ FÍNSKA A FÍNOV. Asi by som mala napísať o Fínsku knihu. To ale bude problematické, lebo aj napriek tomu, že blogujem, tak ja vlastne neviem poriadne písať (ale viem fakt dobre editovať texty, cha!). Hm hmm.

Ako čítať fínske poker fejsy a iné dobrodružstvá zo severu od Mikaely Isttönen nájdete v každom dobrom kníhkupectve už v roku 2034! 😜

Kdepak ty ptáčku hnííízdo máááš…

…a ptáček by odpovedal, že no predsa na LAUTTASAARI! Dnes vás totiž chcem naučiť, ako Fíni rozlišujú, či je ešte zima, alebo či je už jar. Skoro päť rokov mi trvalo, kým som pochopila nuansy zimnej kosy a jarnej kosy, ale už som do toho vhliadla, a je čas obrodiť aj vás, vyhriatych (okej, počas tejto zimy nie moc…) južanov.

Vo fínskej zimnej zime je teda:

  • zima
  • tma a/alebo kaamos
  • depka
  • Vianoce
  • vyhriata sauna
  • glögi v Alku
  • hrobové ticho
  • reklamy na tropické destinácie v telke
  • často vlhko a hnusne (v prípade Helsínk)

Ako sa od tohoto líši jarná zima jar?

Odmyslite si Vianoce, glögi v Alku a kaamos a pridajte si štebot vtáčikov, a ak sme už ozaj vyhrali v lotérii počasia, tak aj slnko. AKO DNESKA.

laru10mimivofinsku-okno
Ráno sa zobudím….a vonku toto!!!

Rada by som poznamenala, že včera bolo -17C a dneska okolo -10C, ale štebotali vtáčiky a svietilo slnko, takže podľa všetkého jar je už za rohom!!!!1!

Mala som sick day, lebo som sa cítila pod psa, ale vidiac tú nádheru vonku, vytiahla som Gimlíka na prechádzku na našu plážičku.

laru8mimivofinsku-gimlik
Gimlík si tiež zaslúži vidieť slnko!
laru3mimivofinsku
Och, no ale teda…
laru9mimivofinsku-juj
Baltské more bolo čiastočne zamrznuté
laru7mimivofinsku-nalade
Toto už stojíme na ľade
laru5mimivofinsku-snehovaplan
Baltské diaľavy!
laru6mimivofinsku
Aurinko paistaa
laru2mimivofinsku
Ľudia sa vytešujú z ľadu a zo slnka
laru4mimivofinsku-g
Gimlík žmúri do slnka
laru1mimivofinsku
Odchádzame z pláže okolo letnej kaviarne, slnko nám svieti na chrbáty, zadky a chvosty

Ono to vyzerá zimne, ale…hm….tie vtáčiky…a to slnko…žeby toto bola špeciálna verzia skorej fínskej jari?!

Kto chce s Fínmi žiť, musí s Fínmi piť….všade vidieť jar! Haha…hm. O_o :D

 


Nečakané potvrdenie mojej Teórie jarných vtáčikov a slnka™ sa mi naskytlo. Viac tu! :D

Cestou-necestou, sivotou-modrotou

Pred pár dňami sme sa vrátili z výletu, resp. zo služobnej cesty (pre Brezáka) do Pohjois-Pohjanmaa a Laponska. Ňuňuňu 700km tam a späť, porundili sme si v Kalajoki, Pyhäjoki a v Keminmaa a Brezák ešte skočil do Tornia. Vtipne som niekde stratila fotky, a teraz ešte ani mobil neviem kde je (môže sa v jednom malom byte stratiť mobil?? A Brezák nevie, kde má laptop…asi tu treba nejakého prútikára, lebo toto nie je normálne), ale pár fotiek sa mi zachovalo, ktoré navyše vynikajúco charakterizujú tento výlet.

mimivofinsku-pohjoispohjanmaa2
Gimlík na cik-pauze niekde v strede ničoty (tuším v Joukole) v MRCHAVOM počasí – vďakabohu za nepremokavé snehule a moju kolekciu heavy-duty búnd.

 

Vidíte tú jasavú paletu farieb? Tak na tú sme sa pozerali celé štyri dni, a teraz sa na ňu budeme pozerať pravdepodobne až do začiatku apríla.

mimivofinsku-cesty-pohjoispohjanmaa
Zabudnite na krásne jazerá a sobíky na laponských pláňach – TOTO je reálne Fínsko, teda aspoň tá cestná časť. Od Helsínk po Oulu to vyzerá rovnako, a až potom sa zmení príroda zo subarktickej na arktickú. 

Aby to ale nebolo také jednotvárne, po pár hodinách sa náš výhľad zmenil z nekonečnej nudnej sivoty na nekonečnú nudnú modrotu – a potom na tmu.

mimivofinsku-pohjoispohjanmaa3blue
Toto je tá istá cesta ako na predchádzajúcej fotke, akurát o pár hodín neskôr. Ech..

Fotky tmy aneb čiernoty nemám, asi som už bola vtedy v kóme.

Ak sa chystáte do Fínska na výlet, ušetrite si prosím toto strašné, depresívne, jednotvárne utrpenie a choďte radšej do Nórska, a dajte na moje tipy, kam cestovať.

Pre pekné jazerá:

  • Severná Karélia – odporúčam mestečko Lieksa, Kontiolahti a národný park Koli (tam sa vytrepte na ten kopec Koli, je odtiaľ krásny výhľad!)
  • hocikde okolo jazera Saimaa, napríklad v mestách Lappeenranta alebo v Imatre
  • ak nechcete ísť ďaleko od Helsínk, choďte do Lahti alebo do Tampere, tam majú jazerá že až
  • Kemijärvi a Inari na severe pre nielen nádherné jazerá, ale aj pre soby, tunturi a tajgu


Pre pekné mestá:

  • Porvoo (UNESCO World Heritage)
  • Savonlinna
  • Kemijärvi (mesto je ništ, ale ten výhľad z neho!!!)
  • Turku
  • Helsinki – Puuvallila, Punavuori, Eira, Katajanokka, Suomenlinna
  • Tampere – kuknite sa špeciálne do štvrte Pispala
  • Lieksa (majú tam most jak v Piešťanoch)


Pre peknú prírodu:

  • hocijaký národný park – čím severnejšie, tým lepšie
  • celé Laponsko a obe Karélie (aj južná, aj severná)
  • príroda okolo Pielisjoki a Keminjoki
  • NP Nuuksio, rovno pri Helsinkách, resp. pri Espoo
  • ostrovčeky pri Turku
  • baltské pobrežie


Pre strašnú nudu:

  • všade inde, špeciálne na cestách a to 10 mesiacov do roka

 

Tervetuloa Suomeen! Idem si hľadať mobil a skúsim neupadnúť späť do kómy.


P. S.: V tejto Slovenke je se mnú rozhovor o Fínsku, živote a vôbec od Bibi Volnej (full disclosure, boli sme susedky na Kramároch a chodili sme spolu na ZŠ!). Choďte si vyčituvať!

Tajga moja de si, chybáš mi ta de si

Nadpis je na motívy tohto, samozrejme. 


Ideme zajtra do Laponska! Teda, najprv do Pohjois-Pohjanmaa do mesta Ylivieska (už som úplne praštená, lebo mi ten názov príde extrémne krásny a ľubozvučný) a potom hore na koniec zálivu do mesta Tornio.

Tornio je rovno na hraniciach so Švédskom – niečo ako keď prejdete z Komárna šrégom cez Dunaj a ste v Komárome, tak takto môžete prejsť z fínskeho Tornia do Haparandy a ste vo Švédsku. Mám home office od pondelka do stredy a práce že až no, ale snáď stihneme spraviť výlet do Švédska, lebo som tam ešte furt nebola. Aspoň keď si tam čajík kúpim, budem spokojná a budem môcť povedať, že už som aj vo Švédsku bola! ….po piatich rokoch vo Fínsku, ahem. Lepšie ako drátom do oka! 

Takže, čučte mi na Instagram, budem tam dávať nejaké roadtripové fotešky.

oulu-mimivofinsku-lappi16
Takto vyzerá príroda rovno okolo Oulu. Tie biele kvecinky sa prezývajú suokukka – “močiarne kvety” a sú to také jemné biele chumáčikoidy.

Inak sa čo deje v živote mém?

Ništ moc, ale asi som strašne slávna vďaka ničomu, lebo som tento týždeň dávala dokopy dva rozhovory. Jeden vyšiel tu, na blogu mojej kamošky, kerý blog ma vyše dvetisíc subscriberov, takže amen tma – a ten druhý bude v aprílovej Slovenke.

Dúfam, že aj v Smotánke raz budem, chcem vidieť naživo kozy Eriky J. 

Podrobnejšou analýzou som zistila, že ľudí (rozumej v médiách) zaujíma viac-menej len to, že žijem vo Fínsku a čiastočne ešte to, že robím relatívne divnú prácu. Toto zjavne stačí na to, aby mal človek nejakú viditeľnosť v médiách, netreba vyhrávať Nobelove ceny ani veliť vojskám oslobodzujúcim KĽDR, klídeček. Zase ale niekomu stačí aj to, že len otrčí prdel, ale o moju prdel sa nikto nezaujíma. Neviem či je to zrovna dobre, alebo zle… :D

Okrem toho sa ešte deje to, že som si všimla, že môj art director si o mne asi myslí, že som vymletá jak orechová škrupina, lebo mi rád rozpráva úplne samozrejmé veci, ktoré som už tristokrát robila (napr. že keď spravíte návrh na logo/vizuálnu identitu, tak k nej spravíte mock-upy, AKA akože produkty a médiá obrandované s vaším návrhom, aby to vyzeralo reálne a mohli ste si otestovať, či je váš návrh sprostosť alebo nie). Väčšinou len jemne prevrátim očami (tak decentne, aby som zachovala dekórum), prikyvujem a potichu pozorujem jeho dokonale hustú, tmavohnedú, lesklú bradu.

Keď budem v budúcom živote chlap, aj ja si takú bradu nechám narásť!

 

Ostatné ostáva konštatné, t. j.:

  • je zima
  • je ľad
  • je sneh
  • je draho
  • v nedeľu je Alko zavreté
  • chcem všetko variť s vínom, aj keď inak ma to nezaujíma
  • tlstnem
  • som bledá ako duch
  • všetko jem s čučoriedkami
  • dvojkrajinná kríza pokračuje (aj keď tuná vo Fínsku to už ekonomicky vyzerá tak biedne, že si možno založím živnosť na Slovensku! alebo firmu v Maďarsku, ak Orbán presadí tých svojich populistických 9%)
  • mám zimné ekzémy
  • ráno sa mi ťažko vstáva, aj keď sa to trochu zlepšilo, lebo už je viac svetla

 

Vy ako tam dole na juhu? Dúfam, že vám je už konečne zima! ;)

 

Esej o neexistúcej jääkappi

Pokazila sa nám jääkappi AKA “ľadová skriňa” AKA chladnička. Krásne to bolo prekvapko, keď sme uťahaní došli z letiska, a v byte sa vznášal podivuhodný smrádeček… Ešte krajšie bolo zistenie, že smrádeček je z chladničky a vyčistiť ju bude potrebovať notnú dávku sisu (takže som to nechala na Brezáka).

Teraz teda nemáme chladničku v modernom zmysle slova, ale máme fičúrsku náhradu. Našou chladničkou sú chladničkové šuflíky na zeleninu položené na balkóne a zakryté kartónom a misou so zamrznutým ovocím a aj keď vyzerajú zle, fungujú VYNIKAJÚCO (funkcia nad formu, čo vám poviem). Brezák práve robil krupicovú kašu, tak som išla do našej “chladničky” zobrať maslo, a to bolo pekne vychladené, v dobrej konzistencii, všetko v poriadku. Chladničkový systém fičí, zima pokračuje bez prestávok.

Tento ehm, outdoorový štýl uskladňovania jedla má na mňa celkom ozdravný účinok. S takouto chladničkou to nie je len také ništ, že otvorím dvere a mám jedlo – ja si teraz musím vždy otvoriť balkónové dvere (a nadýchať sa čerstvého vzduchu), čupnúť si (čo je mimochodom strašne zdravé), natiahnuť sa k šuflíku, odložiť misu, zdvihnúť kartón, zobrať potravinu, zdvihnúť sa, zase sa nadýchnuť poriadne… Chladničkový wellness, prisámbohu.

Vzhľadom na tento nie celkom modernému, lenivému človeku príjemný spôsob obstarávania si jedla (chápete, zima na balkóne a ešte aj fitness pohyby! no čo je toto za trýzeň) si päťkrát vždy rozmyslím, či je absolútne nevyhnutné, aby som to ktoré jedlo musela zjesť práve teraz. Takže ešte to má na mňa aj účinok sebakontroly, ktorá mi trošku dosť úplne kompletne odišla počas Vianoc v Bratislave.

Poučenie pre pospolitý obtlstnutý ľud: Scete schunnút? Znepríjemnite si život – vyrazte si žrádlo ven na balkón, vyhoďte diaľkové ovládače, odpojte práčku (móc som sa tu nabehala s IKEA taškami plnými prádla hore a dole medzi bytom a komunitnou práčovňou) a trpte (ale chudí). You gain some, you lose some…

 

…ale pravdupovediac, teším sa aj na to, keď nám domáci tú chladničku vymení, moderný život má niečo do seba… xD

Ešče furt vo Fínsku

Uhhhh….eeehhhhhh….akožéééé….čaute? Žijem! Ale nejako blogýsek poněkud jako vole jako šel bokem, jó, lebo som mala lepšie veci na práci.

Napríklad som stihla toto:

Konečne “nemať ledva maturitu”, ako onehdá kedysi láskyplne poznamenal môj s PhDr. ovenčený tatík, a dokončiť si BA (Hons) Graphic Design na University of Hertfordshire. Študovala som top-up (čo znamená, že len posledný ročník štúdia, lebo mám HND Graphic Design z Prague College) online cez Interactive Design Institute a potom som sa vysrala na celé promócie, lebo boli v Škótsku počas novembra, a akože helsinský november mi celkom stačí, ďakujem pekne.

Tuná si môžete pozrieť moju záverečnú prácu, je hipsterská že až no.


Ísť s Brezákom do Laponska!!! Och, soby a vóbec!

laponsko1-mimivofinskulaponsko2-mimivofinskulaponsko3-mimivofinskulaponsko4-mimivofinsku

Tento náš výlet bol dávno (minulé leto), ale marí sa mi, že sme boli v Oulu, Rovaniemi, Kuusame, Kemijärvi, Pelkosenniemi a vo Vuostime…a ešte niekde, ale nespomeniem si kde (ale bolo tam móc komáróóóv, hodil by sa mi tam nejaký nikáb).

Laponsko je ÚŽASNÉ, srcco mi piščí po ďalšom výlete. Snáď pôjdeme. :)


Dať si konečne dokopy ilustrátorské portfólio s akvarelmi a updateovať si to digitálne.


Ísť s Brezákom kamoške Danke na svadbu, juj! Mám tlstú ruku, ksicht jak mopslík a na hlave mi raší nejaká tylová sasanka, ale Danka a Dominika sú nádherné, sústreďte sa na ne. :D

my3-svadba-mimivofinsku

Multi-kulti poznámka: Na Dankinej svadbe Brezák prvýkrát v živote uvidel čepčenie a odvtedy je z toho na větvi, a hovorí mi, že aj my také musíme mať. Ja mám s týmto inak ňuňu obradom prechodu isté problémy feministického typu (a okrem toho, fakt vyzerám v kroji bizarne, VTEDY je vidieť moja čiastočná kórejskosť!!! Môžem si dať hanbok pls…) a ešte, ahem, nikto ma nepožiadal o ruku, takže kde jaké čepčenie, djúúd?! Budem sa tomu snažiť vyhnúť, ale neviem či to pôjde. Brezák bol očarený!


Boli sme za Paťkou v Slovinsku! A potom v Benátkach…a vóbec… Na toto dám separé blog (teraz, keď som si už ráčila obnoviti heslo), takže tuná len jedna fotečka z krásneho Piranu…

piran-mimivofinsku

Áno, áno, TO HORE JE STREDOZEMNÉ MORE!!1! Srcco mi kvičalo zaľúbením a nohy mi nechceli ísť inde, lebo…chápete….tento božský juh! Baltské more je fajn, ale vieme kto vyhráva v kráse (a v teplote!), žejo. Najneskôr v máji sa tam pôjdem kúpať – ak môžem dať 12-14C Baltské more, nejakých 18-20C v neskoro jarnom Stredozemnom mori ma môže len potešiť.


Úplne náhle a náhodne sa prihlásiť na magisterské štúdium na Malmö University, a to tri (3) dni pred deadlinom. Akože dneska, asi pred hodinou. A za trištvrte hodku som napísala ešte aj letter of intent a zalomila som ho v písme Samo Sans (tzv. prejav dizajnérskeho nacionalizmu, ahem). Ak ma zoberú, rok sa budem ondiť na online študijnom programe s grandióznym názvom Media and Communication Studies: Culture, Collaborative Media, and Creative Industries, Master’s programme (One-Year). Ak ma nezoberú, tak nevadí, toto bola len taká večerná halúzka. ;D


 

Ok, toto asi. Teda, bolo toho viac, ale chce sa vám čítať román? Mne sa román minimálne písať nechce… Ale ak ma budete sledovať na Instagrame, uvidíte všeličo a rovno hneď! Tuto som. :)

Inak, no a dobre no, je to dobrý pocit zase byť na blogýsku a oznamovať svetu nepodstatné informácie. Ste radi? Ja som rada! Ňuňu!!!!