Vytočená po strop

Dneska si dáme za vagón šálku starého, dobrého hejtovania, lebo v tom som prirodzený talent. 

Na Slovensko som prišla na neurčitú dobu kratšiu ako jeden rok (lebo nechcem prísť o moje drahocenné fínske papiere) v máji. Teraz je len september, a len po piatich mesiacoch pozorovania diania v tomto štáte som vytočená po strop.

Na jednej strane si hovorím, že veď dobre, môžem mať na háku…dane platím vo Fínsku, kde sa z nich nekradne, žiť budem dlhodobo tam, kde je bývanie na výbornej úrovni a na realitách sa neodrbáva, všade je čisto a naoko sporiadaní občania zo zateplených, marhuľovo-citrónových panelákov (ktoré vo Fínsku ani nie sú, lebo trochu vkusu ešte majú) nevyhadzujú smeti pod stromy, a vôbec.

Lenže nie! V tejto krajine som prežila väčšinu svojho krátkeho života, a teda mi jej stav a jej rozklad dosť leží na srdci. ČO ALE S TÝM..?! Hneď na úvod sa úprimne musím priznať, že nemám nervy tu stavať barikády, strieľať politikov, oháňať sa plagátmi, vlajočkami a heslami a podobne. Dlhé roky som dobrovoľníčila a pracovala v Slobode Zvierat, pravidelne som sa zúčastňovala (a často aj organizovala) infostánkov a protestov, a teda som bola nútená vystúpiť si zo svojej pseudointelektuálnej, hipsterskej akožeumeleckej bubliny do sveta Fera z učňovky v Rožňave.

Dobrovoľníci v tričkách s mojim dizajnom v stánku s mojim logom na Cirkus bez zvierat a s mojím vizuálom. Ta aj takéto som robila.
Dobrovoľníci v tričkách s mojim dizajnom v stánku s mojim logom na Cirkus bez zvierat a s mojím vizuálom. Ta aj takéto som robila. :)

A tento Ferov svet je svet väčšiny ľudí v tejto krajine. 

Nemám teda žiadne veľké ilúzie o vnímavosti ľudí v našej slovenskej kotline, a už vôbec nie o ich úprimný záujem o dianie naokolo, o vzdelanie sa vo veci X alebo Y, aby na to vedeli nejako reagovať… -_-

Mám pocit, že takých Ferov tu už nezaujíma vôbec NIŠT.

A táto nenormálne ignorácia všetkého okrem svojho zatujovaného balkónika/záhradky s keramickým slimákom z Baumaxu je asi to, čo ma tu vytáča NAJVIAC.

O svoje sa tu každý stará, a úzkostlivo si to chráni. MOJE, MOJE, MOJE!!!!

Moje tuje, mám v piči, že vyrastú na 4m a ty budeš mať v záhrade tieň, a nevyrastú ti tam ani tie trápne broskyne, čo tam máš!
Moja bránička s vytepanými, pozlátenými hroznami!
Môj balkón, nečum mi sem!
Moje smeti, budem si ich drbať, kam sa mne sce!
Môj dom, keď ho chcem postaviť 5x väčší ako je povolené, je môj, neser sa mi do toho!
Môj hausbót, a už navždy môj, šak poznám Joža z XYZ, ten mi vybavil načierno povolenku!

Moje, moje, moje – ale potom zrazu skončí pozemok, skončí priestor balkóna, prejde Fero za tuju, A JEBE NA ŠECKO. Čo totiž tuná nie je konkrétne “niekoho” majú všetci na háku (úplne všetci teda nie, ale väčšina ľudí áno). -_-

Vidím to aj tu v sporiadanom Ružinove s babkami, ktoré jastrabím zrakom sledujú okolie, či im nejaký pes neočúrava skalku, ktorú ONY zasadili pod panelákom. Táto skalka je totiž tiež ICH, preto je dôležitá – to, že o 10m ďalej je pri smeťáku bordel ako v Letanovciach im je už jedno. Tento bordel nie je ich, nemám nič spoločné s nimi, nijako sa ich netýka – a teda, WHO GIVES A FUCK?! Nikto.

A potom je tu aj starostlivosť o prírodu, ktorá je viac než biedna. Monokultúrne lány jak sviňa veľké, tiahnuce sa cez celý Žitný ostrov…žiadne medze, kde by mohli hniezdiť vtáky, kde by mohli mať nory zajace, nič. Ale možno ešte horšie ako monokultúrne lány je úplne divoká, živelná výstavba príšerne škaredých, a rovno naoko lacne a nekvalitne urobených domov, radoviek a panelákov v okolí Bratislavy na brutálne úrodnej pôde. Šak neva, ľudia musia bývať, jedlo dovezieme z Argentíny… A aj tak, územný plán si hovorí jedno, stavebník si hovorí inšô, starosta danej obce sa chytá za hlavu, a vkus nehovorí vôbec nič. Nechcela by som byť architektom v tejto krajine – pastelovo sfarbená nočná mora, kam sa človek pozrie! O_o

Ako bonus, ako sladká čerešnička na môj hejterský KAPKEJK (!), som si ešte dneska prečítala tento blog, ktorý sa teraz ako požiar šíri po celom Facebooku, a vytáča viac a viac ľudí. Cica by inak mohla aj celú nemocnicu zažalovať, a ja dúfam, že to spraví, lebo len takto pindať (ako PRÁVE TERAZ pindám aj ja) ešte nikdy nič nevyriešilo, a ani z toho asi nikoho neosvietilo. Teda, zmena nulová, stav stagnuje v otrasnosti, prípadne sa to ešte prehlbuje.

DOBRE NÁM TO TU IDE!!!! LEN TAK ĎALEJ, O CHVÍĽU BUDEME JAK RUMUNSKO! A politická korektnosť my ass, Rumunsko je barbarská riť, kde masakrujú psy, lebo prezident povedal, že ich treba zmasakrovať. 

redcard

A ešte vám poviem, čo EŠTE ma vytáča:

Včera som kúpila v Tescu kuracie krídelká pre Gimliho a Kaleho už v zľave, lebo mali byť blízko expiračnej doby – nuž veru, nielenže neboli blízko, oni už boli POKAZENÉ JAK SVIŇA. Je mi ľúto tých troch brojlerov, ktorých najprv týrali v koncentráku, potom ich zachloščili, urvali im krídla (nádejám sa, že aspoň až po smrti), ja som ich jak debil kúpila, a teraz ich musím vyraziť, lebo sa bojím, že mi z toho ochorejú psy.

Premárnené životy brojlerov, ktoré boli premárnené už keď sa narodili, a ja ich ešte premárnim na druhú, lebo musím vyraziť kusy ich (mŕtvych, pokazených, smradľavých!) tiel, lebo sú pre mňa nevyužiteľné. Celé zle.

A pointa?! Čojaviem. Čistý hejt. ESENCIA HEJTERSTVA. :D

 

Celkom sa ale teším, keď už budem späť vo Fínsku – vtedy mám aj väčšiu chuť niečo prospešné robiť, lebo šak dobre sa človeku vymýšľajú šľachetné hovadiny, keď si sedí na stoličke v byte v jednej z najrozvinutejších krajín na svete, všakže. Z toho vyplýva, že som pokrytecké, zbabelé hovado, a rada by som to nejako napravila a niečo spravila, ale NEVIEM ANI ODKIAĽ TU MÁM ZAČAŤ. O_o Žijem relatívne eko a nerobím bordel, ani nekradnem.

Smeti recyklujem, oddeľujem sklo, plasty, papier a organický odpad. Ešte aj sáčiky do koša mávam biodegradovateľné!

Dokonca aj vonku niekedy zbieram bordel (psie hovná ale nezbieram, lebo tie sa na rozdiel od vyhodeného matracu pod panelákom – true Ružinov story – rozložia, a matrac nie.), keď sa na to nemôžem už pozerať.

Keď mám peniaze môžem, kupujem slovenské výrobky, väčšinou sú jedlé a výborné.

V MHD nechodím načierno.

Nehádžem bordel okolo seba, s výnimkou omrviniek z balkóna, lebo aj mravce a drozdy musia jesť. :D

Domáce čistiace prostriedky vrátane hovadiny na umývanie riadu mám biologicky odbúrateľné, a eko jak blázen.

Žiaden podnik netunelujem, nestretávam sa v gorilích bytoch, a nikam som sa ešte asi nedostala po známosti tak, že by mi to aj na niečo vôbec bolo, a nemala som z toho nervy.

Nikdy som nikomu nedala úplatok, ani len vo forme bonboniéry pre sestričku, aby ma nenechala skapať.

 

Neviem. Čo môžem?! Určite niečo môžem. Ale už ma tiež začína chytať slovenská letargia á la “šak to je jedno, nech robím čokoľvek, aj tak sa nič nezmení”, a tú musím ASAP zastaviť, kým mi nezačne byť jedno, že sme v úplnej riti. O_O

….

Koniec hejtu, idem radšej pracovať na ilustráciách pre jednu fínsku hokejovú appku. Hokejista má vybitý predný zub, a agentúra mi tento vtípek schválila, čo ma prudko teší! :D Keď bude hotová, zavesím sem odkaz na stiahnutie. :)

7 thoughts on “Vytočená po strop

  1. raz som kúpila stehná ešte pár dní pred dátumom spotreby, smrdeli jak….no, všeličo ma napadá….

    druhý raz som kúpila stehná pár dní pred dátumom spotreby, upiekla som ich,
    voňali, a keď sme ich rozkrojili, NAOZAJ sa vnútri hemžili biele červíky!!!!

    vždy keď sa vrátim zo zahraničia, som plná energie všetko zmeniť (aj seba),
    po 2 týždňoch to začne opadávať a po mesiaci som už znova zaradená v dave..:(

  2. Možno ťa toto poteší: pred pár dňami som tiež vytočená až po strop prišla z práce (dámske ťažkosti a x vecí do toho..), spravila som si gulášik a pri jeho jedení (asi tak 3 litre) som prečítala CELÝ tvoj blog a totálne mi zdvihol náladu :-*

  3. …fakt si to vystihla:(….na Slovensku je to takto…..ma z toho ide poraziť, ale už som stará na nejakú väčšiu revoltu, okrem tej svojej osobnej z dosahom max 200 jedincov….tak sa maj v tom Fínsku, možno tento Tvoj blog prečíta niekto mladý,revolučný, čestný a úprimný, plný sily a odvahy nedať si zobrať dedovizeň a nespoliehať sa na pokryteckú vládu a skorumpovaných politikov, že to snáď vyriešia, nejako, možno,…… čistý alibizmus………možno raz niekto vystúpi nebojácne pred davy nespokojných, tužijúcich a tufrfľajúcich a vyburcuje ich k k efektívnej aktivite…..Bože daj, aby tento národ úplne neosprostel v individualistickom opojení….

    1. možno pôjdem do Poľska, ktovie….niekam, kde nájdem prácu! ale ach jaj, ja viem, čistý alibizmus – ale no, UROBME NIEČO! len neviem, neviem čo, neviem kde začať, ale niečo sa musí dať!

  4. veď to…niečo sa musí dať….:)….organizované zlo musíme rozložiť organizovaným dobrom…cirkev je síce organizovaná na základe dobra, ale nepoužiteľná pre masové zmeny spoločnosti…je desaťpercentná a národ potrebuje zorganizovať nadpolovičnú väčšinu dobrých…ach jo…ale ako, to neviem:(

Povedz niečo

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s