Sviatky v Severnej Karélii

Som zvolila veľmi kreatívny názov, lebo šak SEO, ta ňe.  Ale ale! Konečne vám idem poukazovať zopár fotiek zo Severnej Karélie! Fotky si môžete zväčšiť, stačí na ne kliknúť.

Počas sviatkov sme boli s Brezákom u jeho rodiny, ktorá celá žije v Severnej Karélii, ale každá rodinná “odnož” žije v inom mestečku. Takto:

Joensuu je opustené, tam nebýva nikto...ale boli sme aj tam :)
Joensuu je opustené, tam nebýva nikto…ale boli sme aj tam :)

Na mapke nie je vidieť Lieksu, kde Brezákovi rodičia bývali predtým (na články a fotky z Lieksy sa kuknite tu a tu) a Varpaisjärvi, kde býva Brezákova babka, ale inak je tam všetko.

Najradšej mám zo všetkých navštívených miest asi Kontiolahti, ale možno je to aj tým, že Brezákova sestra s rodinou býva v starom, krásnom, drevenom domčeku natretom pekne nordicky na červeno, majú oplotenú záhradu, psa a v dome naozajstnú pec, v ktorej úplne bežne aj pečú. Idylka.

Ylämylly je podľa mňa strašná riť, ale je tam tiež kúsok jazero a novopostavené domy sú fakt pekné (3 fotky tu) – ale bývať by som tam nechcela, v tej novej štvrti nie je ani len trafika. -.- Zato tam ale býva pani, ktorá vlastní fínske národné plemeno suomen pystykorva (fínsky špic, v doslovnom preklade z fínčiny “fínsky pes s postavenými ušami” :D), ktoré som teraz cez sviatky videla prvýkrát v živote naživo! :)

Krásny suomen pystykorva na fínskej známke. Klik.
A tuná je suomen pystykorva naživo. Och, náádhera. Chcem. Klik.

Nuž a Uimaharju nebolo až také zlé, ale je to malé a rozťahané mestečko, takže všade je ďaleko. Lieksa je krajšia, tam choďte – Uimaharju kľudne preskočte. :P

Aby som sa ale dostala k fotkám konečne – aha, Joulupukki zabalil darčeky!

Dala som si prudko záležať, aby som nevybrala baliaci papier so Santa Clausom na americký štýl, ale s fínskym Joulupukkim, ktorý by mal vyzerať ako škriatok, a nie ako tlstý dedo v červenom kabáte.
Dala som si prudko záležať, aby som nevybrala baliaci papier so Santa Clausom na americký štýl, ale s fínskym Joulupukkim, ktorý by mal vyzerať ako škriatok, a nie ako tlstý dedo v červenom kabáte.

A tu sme už na ceste do Severnej Karélie. Fínska cica na mňa civí vo vlaku z Pieksämäki do Joensuu (mimochodom, tieto vlaky sa nie bez irónie prezývajú “sibírska strela” a vyzerajú asi ako naše IC-čka):

Cica kuká…a long ride short, už sme v Joensuu! Keď vystúpite z vlaku na hlavnej stanici v Joensuu, uvidíte toto:

Toto nebýva na pohľadniciach z Joensuu :D
Toto nebýva na pohľadniciach z Joensuu :D
Toto by sa už dalo na pohľadnicu dať :)
Toto by sa už dalo na pohľadnicu dať :)

Keď sme prišli – a vlastne počas celých sviatkov – bolo teplo a všade bola čvachtanica. A samozrejme, že slečinka si nechala gumáky doma, lebo šak veď venčí len 2-3x denne vonku, žejo! Lesson learnt.

Počas našej minuloročnej návštevy Joensuu som nadobudla skalopevné presvedčenie, že Joensuu je extrémne nudná prdel sveta, a NIČ sa mi tam nepáči (okrem jednej dobrej kaviarne, kam nás zobral môj kamarát Ilkka a bol tam strašne ňuňu čašník, ktorý, vidiac moje rozhorčenie, že všetko si musím sama vziať, MI NALIAL VODU A PODAL TÁCKU!), ale tentoraz som si to rozmyslela. Nie je to tam až také zlé! :)

A aha, ešte aj veselého zajka majú v centre:

Ak z tejto maľby nemáte lepšiu náladu, už vám niet pomoci.
Ak z tejto maľby nemáte lepšiu náladu, už vám niet pomoci.

Hlavné námestie (Keskustori) nie je zrovna romantika, ale ech, bola čvachtanica, vtedy asi aj Petrohrad vyzerá hnusne:

Z tohto prázdneho pľacu sme pozorovali na Silvestra "ohňostroj pre deti", ktorý začínal už o 18.00, lebo šak pre deti.
Z tohto prázdneho pľacu sme pozorovali na Silvestra “ohňostroj pre deti”, ktorý začínal už o 18.00, lebo šak pre deti.

Krížom cez Keskustori je super centrum ľudového umenia, niečo ako ÚĽUV, ale trošku na iný štýl…mám odtiaľ fotky, dám do separé príspevku, tak sa potom mrknite. Dokonca je tam aj VYNIKAJÚCA kaviareň! Kresielka, knihy, gauče, pásikaté záclonky, čajíky, koláčiky, obložené chlebíky…fakt skvelé. Karelčania vedia ako sa vyvaľovať (ale možno to majú od Rusov, šak tí sú za lesom)! :))

Z Joensuu sme išli do Kontiolahti k rodine Brezákovej sestry.
Sneh sa tu držal, aj keď tiež rozčvachtaný…ale bolo aj tak pekne bielo:

Manžel Brezákovej sestry vlastnoručne postavil henten malý domček. Je v ňom miesto na 2 postele, ale väčšinou slúži ako hrací domček pre decká.
Manžel Brezákovej sestry vlastnoručne postavil henten malý domček. Je v ňom miesto na dve postele, ale väčšinou slúži ako hrací domček pre decká.
Vianočné závesy a svetielka!
Vianočné závesy a svetielka!

V tej otvorenej poličke môžete vidieť niečo, čo má asi každý Fín – MOOMIN ŠÁLKY. Čím viac, tým lepšie! Brezákova sestra je macher, lebo má celkom slušnú zbierku:

Ten druhý zľava v druhej poličke odspodu si chcem už asi rok kúpiť, a ešte furt som sa k tomu nedopracovala. Hmpf.
Ten druhý zľava v druhej poličke odspodu si chcem už asi rok kúpiť, a ešte furt som sa k tomu nedopracovala. Hmpf.

A bolo veselo, lebo nielenže majú dve malé deti, ale majú aj malého (6 mes.) psa! Aha ju, koťuhu Nenyu:

Keď je všade čvachtavo, aspoň farebné ponožky potešia dušu.
Keď je všade čvachtavo, aspoň farebné ponožky potešia dušu.
S Gimlim sa mali radi! :)
S Gimlim sa mali radi! :)

Keďže sme u rodiny Brezákovej sestry boli deň pred Vianocami, videli sme aj ako ozdobovali stromček. Tímová práca:

Sestra Päivi ozdobuje a Nenya sa tozvaľuje :)
Sestra Päivi a syn Konsta ozdobujú a Nenya sa tozvaľuje :) A vidíte nohy dcéry Kerttu.
Najrozmazanešia fotka sveta, ale atmošku vidno, ňe? Hyvää Joulua! :)
Najrozmazanešia fotka sveta, ale atmošku vidno, ňe? Hyvää Joulua! :)

A z Kontiolahti sme išli do Uimaharju na samotné Vianoce. O fínskom vianočnom jedle si môžete prečítať tu.

Brezákova mama nemala žiaden stromček, lebo Uimaharju je od ruky a nikto tam stromčeky nepredával (a disciplinovaní Fíni si nejdú stromček urvať do lesa :D) a kúpa a doprava stromčeka z Joensuu by stála 100€. -.- Stromček je ale aj tak hovadina! Zaberá to veľa miesta, človek to zdobí (a odzdobuje) pol dňa a ešte aj chudák strom, chvíľu je pekný a potom vyschne a nikdy nevyrastie.

My, uvedomelí občania, si robíme ČEČINOIDY™. Jeden som s Brezákovou asistenciou spravila aj v Uimaharju:

Čečinoid na stoličke v kútiku.
Čečinoid na stoličke v kútiku.

8 čečín z miestneho lesa vo veľkej váze s vodou s trochou cukru, svetielka, malé ozdôbky v tvare muchotrávok, 1 zlatá chlpatá reťaz a hviezda na vrchol stromu, ktorá bola tuná celá vykrivená a ani ju nebolo poriadne vidno. :)

Brezákovych rodičov táto čečinoidná idea tak nadchla, že vyhlásili, že odteraz budú mať už len čečinoidy a nebudú sa so žiadnymi stromami srať. Mission accomplished. ;)

Vianoce boli inak perfektné, príjemné a obžieračské – také, aké by mali byť! :) A srandu mal aj Gimli, lebo Brezákovi rodičia majú prastarú mačku Iittu, ktorá najprv Gimliho naozaj nechcela pustiť k sebe…

Iittu hovorí,že NIE.
Iittu hovorí,že NIE.

…ale potom sa spolu dohodli a hliadkovali pod posteľou v spálni v mačacej zhode:

Mňau a mňau.
Mňau a mňau.

Howgh. Viac (použiteľných) fotiek nemám – v Ylämylly okolo mňa furt krúžili decká a nefotila som ništ (a vonku bola tma furt) a teraz tu v Tampere som tiež nič moc nefotila, ale bude, bude. Ešte vám ale chcem ukázať ten joensuunsky ÚĽUV, stej tjúnd! :)

Na záver ja, moje kruhy pod očami, Joulupukki a Gimlík – zdravíme z Tampere (aj keď fotka je z Kontiolahti)! :)

Ružový aprés-sauna ksicht.
Ružový aprés-sauna ksicht.
Potrebujem EYEBAG CONCEALER. Okamžite.
Potrebujem EYEBAG CONCEALER. Okamžite.

……

-6C v Tampere a drží sa sneh. Zima je tu! :)

6 thoughts on “Sviatky v Severnej Karélii

  1. tak uz som aj ja postihnuta, lebo najviac sa mi pacia tie zvieratka… jasne, ze gimlik je miss universum, ale ten finsky narodny pes je fakt krasny.. posobi velmi hrdo, ale nie je pritom hruby…

  2. Všetko dôkladne opísané, zdokumentované. Tou mapkou si to zabila :-))) Páči sa mi ten názor o vianočnom stromčeku. Zaujímavé je, že ja so k tomu dospela až teraz, keď mám oveľa viac ako dvojnásobok tvojho veku.

  3. ze zbieranie tych moomin hrncekov je normalne narodny sport (u zien asi len) :P. Ja mam len jeden, prave ten ruzovo-objimajuci sa :D v lete idem do Hel, tak sa chystam zaobstarat si nejaky dalsi, oni celkovo maju taky pekny porcelan. plus este ja som na hrnceky specialne zatazena, v 2012 ked boli Hel hlavne mesto dizajnu, som si kupila aj taky speci na tu pocest, teraz lutujem, ze som si nekupila celu seriu :(. Ale tak 22e za hrncek, uznajme… :P Ale aj tak som mohla… joooj :D

    1. Dojdi aj do Tampere, mozes u nas byvat! :) A uplne chapem, 22e za hrncek, to nie je celkom bezna cena…tiez tu velmi nenakupujem hrnceky a srandicky, lebo su mierne overpriced :D

Povedz niečo

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s