Bod (ne)návratu

Minule som natrafila na takúto múdrosc:

”The loneliness of the expatriate is of an odd and complicated kind, for it is inseparable from the feeling of being free, of having escaped.” — Adam Gopnik

…a, špeciálne po útrpnom polhodinovom skajpe s jedným šovinistickým, primitívnym, arogantným, všetkými pohŕdajúcim chujom AKA riaditeľom jednej firmy v Bratislave (má v mene R a F a Elements, pre vaše info, ahem), ktorá hľadá grafického dizajnéra, som si uvedomila, že SOM UNIKLA.

Unikla som presne takýmto chujom.
Unikla som šťavnatostiam typu Váhostav.
Unikla som nízkym dôchodkom.
Unikla som sexistickým rečiam.
Unikla som smradľavej Hlavnej Šťanici v Bratislave, a aj nekonečnej ságe jej obnovy.
Unikla som nutnosti ísť na živnosť, lebo tak sa dá najlepšie fšecko ojebať, a šak načo by sme XY zamestnali normálne, žejo, nech si spraví živnosť (moje kamošky architektky sú takto zamestnané, a platia si odvody, dane…šmak!).
Unikla som slovenskej zakomplexovanosti (resp. som ju vymenila za zakomplexovanosť fínsku).
Unikla som Bratislava – CP battleu, lebo teraz som ja CP-čkár že dovidenia. :D
Unikla som ohováračkám, a keď si zajtra nafarbím vlasy na ružovo, nikto to nebude riešiť (okrem Brezáka asi, hah!).

Inak povedané, som voľnáááááááá…!!!! :D

FRÍÍÍÍ LAJK A BŔD!

Klik na zdroj :)
Klik na zdroj :)

Včera sa ma Brezák pýtal, či by som – vysoko teoreticky – chcela spoluzaložiť pobočku firmy, ktorú spoluvlastní, v Bratislave. Ako prvé ma napadlo, že “ČO TI DRBE?!”, a povedala som mu, že nie som samovrah. :D

Že radšej vo Viedni, a potom tam prípadne zamestnať Slovač, ale že ja nemám nervy na to nekonečné slovenské handrkovanie sa o cenách, meškanie s platbami, Ficove systematické kroky na totálne zruinovanie firiem a živnostníkov a tak.

A potom som si uvedomila, že som asi už prešla ten bod, kedy by som sa ešte vrátila späť, a kedy už nie, lebo som rozpačmaná, a pozerám sa ďalej.

Takže Bratislava asi už nie. Neviem. Neviem? Čo ja viem. Asi nie, lebo by som prišla o tento môj expatský pocit slobody, že všetci majú na háku, a som viac-menej anonymná entita. Stále si budujem asociácie s miestami tuná v Helsinkách, a je to fajn, lebo to stále mám taký “nový” pocit. Samozrejme, mohli by byť Helsinki aj niekde na úrovni Dubrovniku, ale nemôže mať asi človek všetko, žejo… xD

Fíni bežne sezónne žijú v Málage, v Lisabone, na Pule, na Korfu….kde si zmyslia, lebo ak to dobre vyšéfujú, tak sa to dá. A viete čo? Ak si to dobre vyšéfujeme, môžeme to isté robiť aj my. Vole!!! To je myšlienka, nie?! :D Furt ma ešte fascinuje…že vlastne, ja som sa ocitla v tej welfare society, ktorá ak má normálny plat, tak si môže dovoliť veci, ktoré si bežný Slovák dovoliť nemôže. O_o

Teraz sa tu nevychvaľujem, len konštatujem, že TY VOLE!!!! TOTO SA MI PRIHODILO!!! To bude asi odmena za to utrpenie v tichej sivote – príde deň, kedy budeme môcť žiť polroka na našom sezónnom sídle niekde na juhu, kde nám bude všetko lacné (moja najnovšia idea je božský Maribor v Slovinsku, kde mám kamošku s tibetskými španielmi), lebo sme – my! akože aj ja! Slovenka! – obyvatelia drahej, vyspelej krajiny na severe Európy, kde majú vysoké platy (a ceny jak chuj, neklamme si), a z tých platov sa dajú robiť všelijaké veci potom.

Maribor! Tu mienim byť ten polrok, bude tam asi väčšia sranda ako na Korfu, a k moru je tiež kúsok (a aj do Bratislavy, keď už o to ide). A GIRL'S GOTTA DREAM. Klik na zdroj.
Maribor! Tu mienim byť ten polrok, bude tam asi väčšia sranda ako na Korfu, a k moru je tiež kúsok (a aj do Bratislavy, keď už o to ide). A GIRL’S GOTTA DREAM. Klik na zdroj.

No čiže, long story short (už je jedna hodina ráno, zívam!), asi už návratu pre mňa niet. Pravdepodobne. Lebo by som asi išla do horšieho, teda pokiaľ by sa za návrat nepovažovala práca dizajnérky vo Viedni za štyri litre, žejo ;) Či? Peniaze teda ozaj nie sú všetko, ale čo mám robiť, keď som rozdrapená už? :D Uch!

Respektíve, je pre mňa návratu, ale s fínskymi papiermi. Nie s fínskym občianstvom, ale s mojím henkilötunnusom (osobným číslom) a s Kela kartičkou a podobne… Inak, ono je to dosť bizarné, lebo vždy, keď som teraz na Slovensku, tak sa cítim “ako doma”, ale podľa papierov som Fínka. :D Takže napríklad nemôžem len tak behnúť k doktorovi, ak to nie je urgentné, lebo šak poisťovňu mám fínsku. Platím fínskou kartou, lebo na slovenskej mám len dlh, trvalý pobyt mám vo Fínsku…

Dosť absurdná situácia… Som ale ochotná v nej hocikoľko pokračovať, ak mi vyjde môj po krôčikoch tvorený plán na POLOVIČNÝ ÚVÄZOK + ŽIVNOSŤ, kde budem trochu pracovať pre niekoho, a trošku robiť svoje pre iných (vizuálne identity a psie ilustrácie a pod.), a vo výsledku budem mať dosť peňazí na veselé popracovné zevlovanie v kaviarni na Ventúrskej, strihanie NAŠEJ figy v NAŠOM dome v Maribore, voláky ten výlet do Ázie raz za čas, a božské darčeky pre rodinu a kamošov, a tak. Hej, a na jedenie vonku, lebo furt sa mi nechce variť, a asi sa mi ani nikdy chcieť nezačne. :D -_-

Howgh, idem chrnieť. Expati, povedzte voľačo! Ste už v zóne (ne)návratu? Či ešte nie? Mne to trvalo ale tri roky sa sem dostať…

4 thoughts on “Bod (ne)návratu

  1. V zone nenavratu od druheho roku v PRG ale aj po 5.5 roku este nie v zone usadenia sa… Nomad forever, aj ked zatial iba srdcom :)

  2. presne, ja tiez nei som usadena. mala som fazu, kde mi vsetko na slovensku liezlo na nervy ale po 5 rokoch vidim, ze ohooo niektore male veci v SR idu lepsie ako v Nemecku. Ale neviem ci by som sa vratila. Iba ak s nemeckym platom. Co mi ale vzdy bude chybat, je ten pocit, ze tam patrim, lebo tu budem stale cudzinec. a to, ze ovldam nemcinu, je na SLovensku vyhoda:-) v Nemecku je to akosi prekvapivo ocakavane

Povedz niečo

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s