O tom, ako som zmeškala lietadlo

Včera som ráno o pol desiatej išla s Gimlim ku miestnemu veterinárovi, kerému (kerej, je to žena) som zaplatila nekresťanských 55 Eur za štempel do pasu, že Gimli môže cestovať a za to, že mu so sestričkou vytiahli kliešťa na obočí.

A potom som si dobalila kufor.

A potom som poupratovala svoj obvykle zabordelovaný stôl, lebo som to chcela nechať Brezákovi čisté, nech tu tiež môže sedieť a pracovať, ak sa mu nebude chcieť ísť do kanclu (to je láska toto, keď už ja upratujem…).

A potom som si narýchlo spravila obed, nejaké rybacie hovadiny z Lidlu (because I am classy like that) a ryžu.

A potom som si osemdesiatykrát prekontrovala cestovné doklady.

A potom prišiel Brezák, a ja som vybehla s Gimlim von na predletový cik.

A potom sme išli na letisko, cestou sme chytili nekonečnú zápchu na Kehä I, Kehä III a ešte aj pred letiskom, a mňa nepustili už ani cez check-in, lebo môj let (R.I.P. AY755) už bol v procese boardingu.

-_-

STORY OF MY LIFE.

Toto sa mi stalo po prvýkrát prosím pekne. Inak vždy paranoidne stepujem na letisku už polroka pred odletom, ale včera to nevyšlo. Ahem. Našťastie, BlaBlaCar mi ukazuje, že 22. 10. ide nejaká baba z Tallinnu do Varšavy, to by som sa mohla zviezť…a z Varšavy pôjdem vlakom, po tom ako sa stavím u varšavských kamošiek (lebo roadtrip!). Lietanie je too mainstream, my hipsteri chodíme loďami, autami a vlakmi. :D

Včera to bolo ale celé strašne tragikomické, lebo keď sme tak stáli v zápche jak sprostí, a s Brezákom sme hypnotizovali odhadovač (?!) času príchodu na jeho GPS, po istej dobe sme rezignovali, a začali spriadať plány na to, čo spravíme, ak neodletím. “Šenk” bola prvá možnosť, a potom “nepálska reštaurácia”. Nakoniec sme skončili v miestnej čínsko-thajskej putike, kde som si dala kari tofu a na oslavu (kar?) môjho neodletenia aj hruškový cider, ktorý bol sladký, nechutný a mal málo bubliniek (a stál ma skoro 5 Eur, takže to bolo ozaj value for money).

Ách.

Ništ, idem sa zmieriť so svojim predĺženým trčaním vo Fínsku. Našťastie, zatiaľ je tento október brutálne nádherný – venku svíci slniečko, nebo je jasavo modré, ruska sa začala, listy briez sú zlato-oranžovo-bronzové, a ráno je srieň, lebo je kosa. Dnes ráno bolo +1C…vytiahla som rukavice, šáliky, kabáty, čižmy a čiapky. O_o

Ale ten let….!

Človek aby si zase vybaloval kufor. Načo je vôbec skriňa? Budem žiť len z kufru. Hmpf.

6 thoughts on “O tom, ako som zmeškala lietadlo

  1. cider je cudny napoj, to by som nikdy hrdielkom nepreliala. ale k veci: ty moje chudiatko! nasrat aj na zapchy!
    inak ked si jedla kari, to sa predsa na kar hodi, haha. a hipsteri chodia ponorkou podla mna. alebo vzducholodou. si vyber.

  2. Spätné upozornenie: Ruska a fofry | Mimi vo Fínsku

Povedz niečo

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s