Lesk a bieda slovenského umenia

Poznáte Web umenia? Ak nie, tak ho prosím spoznajte, lebo Web umenia je spôsobom, ako vidieť špičkové (hlavne slovenské) umenie a nenasrať sa.

Áno veru, deva rúča dokvitla pred niečo vyše týždňom (vole, len?! mám pocit, že som tu aspoň mesiac) na slovenskú hrudu, a už sa aj stihla nasrať. Keby aspoň na Fica, ale toho móžem oprdieť, nasrala ma žalostná úroveň galérie (konkrétne tej v Mirbachovom paláci) v Bratislave, čo sa mi ale nestalo po prvý raz.

Zato ale rozšírená Danubiana je DOKONALÝM RAJOM NA ZEMI, takže sa kuknite na pár fotiek odtiaľ, a potom tam urýchlene choďte (a zahláste sa do Danubiana klubu):

danubiana5-jan16-mimivofinsku
Heň, tlstá blogerka s blogerským luntíkom na hlave a s blogersky červenú papulú, a vo fešnblogerskej póze. FML.
danubiana3-jan16-mimivofinsku
Danubiana má teraz takúto luxusnú strešnú terasku, ach.
danubiana1-jan16-mimivofinsku
A z danej terasky sa dá luxusne pozorovať nekonečné čunovské nebo (a lietadielka).
danubiana2-jan16-mimivofinsku
Krása nádhera!
danubiana4-jan16-mimivofinsku
Brezák ma odfotil v Spermii :D (tak sa volá toto dielo)

Mám aj viac fotiek, ale fotky sú o ničom, choďte tam. Lebo Danubiana je fakt úžasným miestom, kam by som sa normálne nebála zobrať ani thajského kráľa, keby sme sa ovšemže poznali, žejo.

Bohužiaľ, okrem Danubiany, a ešte SNG (a pravdepodobne pár malých galérií) je to tu – aspoň teda tu v Bratislave – na chuja. Tu musím ctenú čitateľskú obec upozorniť, že ja nie som kunsthistorička, ba ani kurátorka nie som, takže moje názory sú názory (jemne nad priemer obyvateľstva v umení vzdelaného) Fera z Môťovej, ale tým pádom vox populi, chápete.

Posledne sa mi totiž v Mirbachovom paláci stalo toto – dostalo sa mi od mamy do ušú, že je (už bola) tam vynikajúca výstava hydrokinetického umenia, a sú na to super recenzie, a mali by sme tam ísť, lebo to bude niečo úžasné.

A tak sme na tú výstavu teda išli, zaplatili sme 4 eurá na osobu, prešli sme asi TROMA IZBAMI s FOTKAMI OBJEKTOV (a okej, pár umeleckých diel tam bolo že reálne vystavených, neboli tam len ich fotky) a to bolo všetko. Ó pardón, ešte na prízemí boli DVE MIESTNOSTI s kolážami. A v galérii boli napaprčené tetky, ktoré vŕzgavým hlasom starej učiteľky pyskovali do každého, kto sa moc obšmietal okolo nejakého diela.

Mildly interesting, ale málo toho bolo, a bolo to proste….lame. Keď je málo Edvarda Muncha (kerého som videla minulý rok na výstave v Helsinkách), tak sa vám tají dych, a nebude to len Munchom, ale do veľkej miery aj priestorom, v ktorom daný Munch je, osvetlením, atmosférom, pocitom, usporiadaním diel…

V už spomínanej Danubiane majú tuším vystavené len tri maľby od môjho obľúbeného Kompánka, ale už z tých troch diel som na větvi. Možno by som bola bývala na větvi aj z hydrokinetického umelca v Mirbachovom paláci (som si ani meno nezapamätala, lebo som barbar, a ešte ma tá výstava aj extrémne otrávila), keby ma tá výstava bola bývala niečím aj oslovila.

Ale bola malá.
Nič sa na nej nehýbalo, čiže kinetika my ass.
Boli tam asi dve diela s vodou, ostatné – ak vodu obsahovali – boli na fotkách.
Fotky boli mierne zažltnuté.
Niekedy sa niekde náhodne (?) vyskytovali plagáty na stenách because of reasons.
Mohli sme sa pozerať na monumentálne sochy na MALÝCH fotkách, čo je neuveriteľne debilná kombinácia.

Amatérčina. Ktorá, aspoň podľa mojich pozorovaní, charakterizuje veľa vecí na Slovensku. Tu nejde o to, že sa ľudia nesnažia, tu ide o to, že tu veci robí partička Janov z myjavských lazov, a potom to tu tak aj vyzerá. -_- (Potom existujú iniciatívy ako slovensko.digital, a Mestské zásahy, lebo to už časť občanov nemôže vydržať)

Okej, ale zato je tu pekne!

ba1-jan16-mimivofinsku
Fotil Brezák. :)

Fajn, koniec pičungu, ideme do Auparku (ak sa teda vôbec vytrepeme, lebo je tma a vlhko a hnusne, a zastávka je proklatě ďaleko). Brezák letí do Fínska už vo štvrtok, ja tu ešte budem aspoň 3 týždne, a som zvedavá, čo ma ešte naserie. :D Samonasierací syndróm? Ani už až tak nie, akurát som si…uhhhh….zvykla na o dosť profesionálnejších Fínov, aspoň čo sa niektorých vecí týka. #1stworldproblems zase raz!

A potom, keď dojdem do Fínska, budem ako obvykle zavýjať, že ale Kofola a bryndzové halušky a kde domov můůůůj, no proste niet pokoja v mojej hlave.

TL;DR: Choďte do Danubiany, nechoďte do Mirbachovho paláca. Je tu pekne, ale sedláčina trčí odvšadiaľ (čo nie je zase zle, ale niekedy je to ehm, nevhodné). Bryndzáky sú super, chcem ich aj vo Fínsku. Ateneum knows their shit. Skončev som.

4 thoughts on “Lesk a bieda slovenského umenia

  1. Normálne som si včera išla v autobuse a voláky pičulín sa mi začal privrávať a hneď o tom, že aká je Bratislava napiču. Začal rovno počasím. A potom sa nechcel priznať ani, že odkiaľ je, vraj že odhocikiaľ od Trebišova cez Košice až neviem kam. A vraj jemu sa páčia mestá také normálne (čítaj dzedziny), kde je jedna hlavná ulica a hotovo. Tak podľa mňa zas Bratislava je diera riadna, čo sa indexu dedinstva týka, ale problém spočíva v tom, že takíto, čo im slama trčí aj spoza uší, tu potom organizujú aj kultúru a iné. A inak galéria ma až tak netankuje, lebo som kultúrny neznaboh, ale zato slovenská byrokracia – len si pomyslím a už sa mi otvára nožík vo vačku. A oné, keď už si tu, chcem sa s tebou zoznámiť!

Povedz niečo

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s