Zápisky vidieckej devy

Brano Hornak
Žena z Polichno – Novohrad (Karol Plicka, 1928, Webumenia.sk)

Mávala som kedysi (a aj niekedy mávam!) rôzne idylické predstavy o tom, ako budem žiť na slnkom zaliatom vidieku, kvecinky v záhrade smaltovanou krhlou zalievať, okolo nôh sa mi budú motať sliepky, a nad hlavou mi bude visieť vinič.

Ale keď tak pozorujem z home officeu (ktorý mi už lezie aj ušami von) rurálny život tuná v Čunove, začínam si čoraz viac myslieť, že vrcholom môjho rurálneho života bude vlastníctvo radovky niekde v širšom centre mesta, rozumej tak do 20min busom do centra. (Keď teraz hovorím o radovke, mám na mysli fínsku radovku, ktorá nie je ležatým panelákom, a dokonca sa v nej aj dá dobre bývať, a susedia vám nevidia až do ľavého ucha, a záhrada je celkom veľká.)

Alebo, ešte lepšie, vlastníctvo bytu s terasou (alebo s fínskym balkónom, ktorý je pre Slováka svojou šírkou terasa) a potom nejakej role niekde mimo mesta, kde budem mať ovocné stromy, jahody a mravce orechy.

Alebo byt v Helsinkách (s tou terasou) a rolu na Slovensku, lebo niet nad to, keď má človek všetko po ruke, že? :D

Pomiňme prosím teraz fakt, že keďže čakám na faktúru jak debil, obsah môjho účtu je na zaplakanie, a môžem si ísť tak kúpiť pagáč a nie byt. Horeuvedené nápady sú zatiaľ veľmi hypotetické, ale o to lepšie sa vymýšľajú, všakže!

V záhrade ma veľmi baví sa vŕtať, o to ništ, aj keď dneska ma v tom vyrušil KLIEŠŤ, ktorý sa mi zakrádal po krku, a zisťoval, kam by sa asi tak zahryzol.

Ale v tomto Čunove je občianska vybavenosť asi ako na myjavských kopaniciach (čo z neho robí nefalšovanú dedinu, uhh), a to ma ubíja! Máme tu 1x šenk, 1x reštauráciu, 1x nejaké ubytovanie a 2x miniatúrne potraviny. To je všetko. Ách. Trochu zmena, musím teda povedať, oproti Lauttasaari, kde je všetko, ešte aj obchod so surfami, keby ste chceli. Na druhej strane, len teraz je tu v Čunove krízové obdobie, ak keď príde o mesiac leto, začne to tu byť ako jedna veľká dovolenka.

To už ale budem na Lauttasaari, a budem sa s trpiteľským výrazom čvachtať cez studené kaluže z roztopeného snehu smerom ku občianskej vybavenosti v podobe mojej obľúbenej nepálskej reštaurácie Lumbini. You gain some, you lose some.

Šak hej no, šak hej no.

4 thoughts on “Zápisky vidieckej devy

Povedz niečo

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s