Esej o neexistúcej jääkappi

Pokazila sa nám jääkappi AKA “ľadová skriňa” AKA chladnička. Krásne to bolo prekvapko, keď sme uťahaní došli z letiska, a v byte sa vznášal podivuhodný smrádeček… Ešte krajšie bolo zistenie, že smrádeček je z chladničky a vyčistiť ju bude potrebovať notnú dávku sisu (takže som to nechala na Brezáka).

Teraz teda nemáme chladničku v modernom zmysle slova, ale máme fičúrsku náhradu. Našou chladničkou sú chladničkové šuflíky na zeleninu položené na balkóne a zakryté kartónom a misou so zamrznutým ovocím a aj keď vyzerajú zle, fungujú VYNIKAJÚCO (funkcia nad formu, čo vám poviem). Brezák práve robil krupicovú kašu, tak som išla do našej “chladničky” zobrať maslo, a to bolo pekne vychladené, v dobrej konzistencii, všetko v poriadku. Chladničkový systém fičí, zima pokračuje bez prestávok.

Tento ehm, outdoorový štýl uskladňovania jedla má na mňa celkom ozdravný účinok. S takouto chladničkou to nie je len také ništ, že otvorím dvere a mám jedlo – ja si teraz musím vždy otvoriť balkónové dvere (a nadýchať sa čerstvého vzduchu), čupnúť si (čo je mimochodom strašne zdravé), natiahnuť sa k šuflíku, odložiť misu, zdvihnúť kartón, zobrať potravinu, zdvihnúť sa, zase sa nadýchnuť poriadne… Chladničkový wellness, prisámbohu.

Vzhľadom na tento nie celkom modernému, lenivému človeku príjemný spôsob obstarávania si jedla (chápete, zima na balkóne a ešte aj fitness pohyby! no čo je toto za trýzeň) si päťkrát vždy rozmyslím, či je absolútne nevyhnutné, aby som to ktoré jedlo musela zjesť práve teraz. Takže ešte to má na mňa aj účinok sebakontroly, ktorá mi trošku dosť úplne kompletne odišla počas Vianoc v Bratislave.

Poučenie pre pospolitý obtlstnutý ľud: Scete schunnút? Znepríjemnite si život – vyrazte si žrádlo ven na balkón, vyhoďte diaľkové ovládače, odpojte práčku (móc som sa tu nabehala s IKEA taškami plnými prádla hore a dole medzi bytom a komunitnou práčovňou) a trpte (ale chudí). You gain some, you lose some…

 

…ale pravdupovediac, teším sa aj na to, keď nám domáci tú chladničku vymení, moderný život má niečo do seba… xD

3 thoughts on “Esej o neexistúcej jääkappi

  1. Uf. Kde su tie casy, kedy sme chodili prat k svokre…20 minut na bicykli s batohom plnym spinaveho pradla tam, oprat, nalozit a s mokrym pradlom na bicykli naspat…kupili sme ju z prvej vyplaty.
    No. Teraz nielenze nemame pracku, ale mame iba stan. Esteze existuje ten couchsurfing, inak by sme sa uz zadusili vo vlastnom smrade.

    1. To cloveku hned da pocit, ze moze osrat secky fitka, lebo pranie spodkov je fitko ze az haha! My inak pracku tiez nemame, chodim do vedlajsieho vchodu do komunitnej pracovne…

  2. chodit do komunitnej pracovne pre mna predstavuje privelku obetu :D pracka musi byt! ale tak ja mam aj zehliacu dosku, jak burzuj, zehlit na pisacom stole je totiz na piiicu…

Povedz niečo

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s