Ako byť rentiérom

Som teraz asi týždeň na voľnej nohe, a aj keď sa mi velice páči vysedávanie v teplákoch a vo vlnených ponožkách doma pri stole, začínam byť aj trochu nervózna. Ani nie tak z nedostatku práce (mám celkom čo robiť a od hladu v najbližšej dobre neumriem), ale z toho, že ako freelancer 21. storočia by som sa mala strašne furt predávať. Dizajnérov je ako hadov, chápete. Musíme použiť vlastné skills na to, aby sme sa zviditeľnili, lebo….lebo..? Niečo!

slnecnyden-lauttasaari
Niektoré výhody nesedenia v office sú nesporné, napríklad môže človek vyjsť von na SLNKO, keď sa dané slnko objaví. Juj!

Nielenže by som si mala konečne spraviť solídny web, ešte aj dizajnový blog by ten web mal mať, kde by som samozrejme o sebe písala ako o skvelej dizajnérke a šírila do sveta múdrosci o vizuálnych identitách a o pozicioningu a tak ďalej. Newsletter by môj web mal mať tiež, kde by som ľuďom písala strašne zaujímavé veci o tom, čo momentálne robím a aké logo som spravila, a že som teraz pracovala pre XY a to boli úplne najcool klienti, a ja som z nich úplne šťastná, a ďakujem im za dôveru.

Nuž a tuná nastáva môj problém, lebo aj keď mám prerezanú papuľu a viem hovoriť veci, že by ma niekto mal fakt z času na čas nafackať, moje papuľnaté sebavedomie nemá v sebe rozmery, kde by som sa rada sebaprezentovala. Akože, viem to asi robiť, ale je mi to strašne proti srsti. Na svete sú totižto lepší aj horší dizajnéri odo mňa, lepší aj horší klienti a všetci sa to nejako pre seba snažíme čo najlepšie vyšéfovať, tak ako vieme a chceme a nevidím dôvod, prečo by som sa zrovna ja mala niekam pchať ako nejaká bohyňa grafického dizajnu. Ech.

Čo sa mi na pracovnom živote (rozumej, ako otrok zamestnanec v práci) teda páčilo bolo to, že som mohla byť křoví, chápete. Ísť si svoje a byť v pozadí. Niekedy až moc, lebo u nás v office bola trošku silná office politics (niekto ma zlynčuje za tento prudko nefeministický názor, ale samé ženské sme tam boli, to preto!) a kto sa tam poriadne neňuňu s top menežéris, tak zle robil, ale aj tak.

V práci som bola Istokova Visual Creative a po práci som bola Ištoková šialená psíčkárka (viď foto), ktorá maľovala psy, venčila psy, šila psovi (Gimlimu) vestičky, a vôbec, robila si, čo sa jej zachcelo, a nie vždy len so psami. To bolo celkom luxusné! Teraz som Istokova Freelance Graphic Designer and Illustrator with an Eye for Text / Open for Possibilities (to tu kopírujem z môjho LinkedInu, neonďajte ma) a je to cool, ale neviem či to zvládam dlhodobo, lebo dizajnér, ktorý sa furt neprezentuje do celého sveta akoby ani poriadne nebol. Ach!

pikkujoulu-04122016-benevolos
Ištoková šialená psíčkárka v obležaní tibetských španielov na pikkujoulu našej helsinskej tibeťáckej skupiny.

Ideálna práca pre mňa by bol rentiér – moji nájomníci by mi platili nájomné, a ja by som zatiaľ drepela na gréckom ostrove dzobkajúc tzatziki a pijúc čerstvý pomarančový džúsik, kde-tu robiac nejaký dizajníček bez stresu z peňazí a z toho, že o tom projekte budem musieť napísať nejaký extra erudovaný blog a poslať newsletter a pripomenúť sa Ferovi z XY, lebo mi ešte furt nezaplatil faktúru.

Mohol by mi niekto s týmto pomôcť prosím? :D

Alebo si zase nájdem job a budem zase erudované křoví. Aj to je v niečom dobré…teda, pokiaľ pracovisko nie je úplne drbnuté, všakže, potom je to utrpenie.

Ach, tento adulting!

Ešče furt vo Fínsku

Uhhhh….eeehhhhhh….akožéééé….čaute? Žijem! Ale nejako blogýsek poněkud jako vole jako šel bokem, jó, lebo som mala lepšie veci na práci.

Napríklad som stihla toto:

Konečne “nemať ledva maturitu”, ako onehdá kedysi láskyplne poznamenal môj s PhDr. ovenčený tatík, a dokončiť si BA (Hons) Graphic Design na University of Hertfordshire. Študovala som top-up (čo znamená, že len posledný ročník štúdia, lebo mám HND Graphic Design z Prague College) online cez Interactive Design Institute a potom som sa vysrala na celé promócie, lebo boli v Škótsku počas novembra, a akože helsinský november mi celkom stačí, ďakujem pekne.

Tuná si môžete pozrieť moju záverečnú prácu, je hipsterská že až no.


Ísť s Brezákom do Laponska!!! Och, soby a vóbec!

laponsko1-mimivofinskulaponsko2-mimivofinskulaponsko3-mimivofinskulaponsko4-mimivofinsku

Tento náš výlet bol dávno (minulé leto), ale marí sa mi, že sme boli v Oulu, Rovaniemi, Kuusame, Kemijärvi, Pelkosenniemi a vo Vuostime…a ešte niekde, ale nespomeniem si kde (ale bolo tam móc komáróóóv, hodil by sa mi tam nejaký nikáb).

Laponsko je ÚŽASNÉ, srcco mi piščí po ďalšom výlete. Snáď pôjdeme. :)


Dať si konečne dokopy ilustrátorské portfólio s akvarelmi a updateovať si to digitálne.


Ísť s Brezákom kamoške Danke na svadbu, juj! Mám tlstú ruku, ksicht jak mopslík a na hlave mi raší nejaká tylová sasanka, ale Danka a Dominika sú nádherné, sústreďte sa na ne. :D

my3-svadba-mimivofinsku

Multi-kulti poznámka: Na Dankinej svadbe Brezák prvýkrát v živote uvidel čepčenie a odvtedy je z toho na větvi, a hovorí mi, že aj my také musíme mať. Ja mám s týmto inak ňuňu obradom prechodu isté problémy feministického typu (a okrem toho, fakt vyzerám v kroji bizarne, VTEDY je vidieť moja čiastočná kórejskosť!!! Môžem si dať hanbok pls…) a ešte, ahem, nikto ma nepožiadal o ruku, takže kde jaké čepčenie, djúúd?! Budem sa tomu snažiť vyhnúť, ale neviem či to pôjde. Brezák bol očarený!


Boli sme za Paťkou v Slovinsku! A potom v Benátkach…a vóbec… Na toto dám separé blog (teraz, keď som si už ráčila obnoviti heslo), takže tuná len jedna fotečka z krásneho Piranu…

piran-mimivofinsku

Áno, áno, TO HORE JE STREDOZEMNÉ MORE!!1! Srcco mi kvičalo zaľúbením a nohy mi nechceli ísť inde, lebo…chápete….tento božský juh! Baltské more je fajn, ale vieme kto vyhráva v kráse (a v teplote!), žejo. Najneskôr v máji sa tam pôjdem kúpať – ak môžem dať 12-14C Baltské more, nejakých 18-20C v neskoro jarnom Stredozemnom mori ma môže len potešiť.


Úplne náhle a náhodne sa prihlásiť na magisterské štúdium na Malmö University, a to tri (3) dni pred deadlinom. Akože dneska, asi pred hodinou. A za trištvrte hodku som napísala ešte aj letter of intent a zalomila som ho v písme Samo Sans (tzv. prejav dizajnérskeho nacionalizmu, ahem). Ak ma zoberú, rok sa budem ondiť na online študijnom programe s grandióznym názvom Media and Communication Studies: Culture, Collaborative Media, and Creative Industries, Master’s programme (One-Year). Ak ma nezoberú, tak nevadí, toto bola len taká večerná halúzka. ;D


 

Ok, toto asi. Teda, bolo toho viac, ale chce sa vám čítať román? Mne sa román minimálne písať nechce… Ale ak ma budete sledovať na Instagrame, uvidíte všeličo a rovno hneď! Tuto som. :)

Inak, no a dobre no, je to dobrý pocit zase byť na blogýsku a oznamovať svetu nepodstatné informácie. Ste radi? Ja som rada! Ňuňu!!!!

Lesk a bieda slovenského umenia

Poznáte Web umenia? Ak nie, tak ho prosím spoznajte, lebo Web umenia je spôsobom, ako vidieť špičkové (hlavne slovenské) umenie a nenasrať sa.

Áno veru, deva rúča dokvitla pred niečo vyše týždňom (vole, len?! mám pocit, že som tu aspoň mesiac) na slovenskú hrudu, a už sa aj stihla nasrať. Keby aspoň na Fica, ale toho móžem oprdieť, nasrala ma žalostná úroveň galérie (konkrétne tej v Mirbachovom paláci) v Bratislave, čo sa mi ale nestalo po prvý raz.

Zato ale rozšírená Danubiana je DOKONALÝM RAJOM NA ZEMI, takže sa kuknite na pár fotiek odtiaľ, a potom tam urýchlene choďte (a zahláste sa do Danubiana klubu):

danubiana5-jan16-mimivofinsku
Heň, tlstá blogerka s blogerským luntíkom na hlave a s blogersky červenú papulú, a vo fešnblogerskej póze. FML.
danubiana3-jan16-mimivofinsku
Danubiana má teraz takúto luxusnú strešnú terasku, ach.
danubiana1-jan16-mimivofinsku
A z danej terasky sa dá luxusne pozorovať nekonečné čunovské nebo (a lietadielka).
danubiana2-jan16-mimivofinsku
Krása nádhera!
danubiana4-jan16-mimivofinsku
Brezák ma odfotil v Spermii :D (tak sa volá toto dielo)

Mám aj viac fotiek, ale fotky sú o ničom, choďte tam. Lebo Danubiana je fakt úžasným miestom, kam by som sa normálne nebála zobrať ani thajského kráľa, keby sme sa ovšemže poznali, žejo.

Bohužiaľ, okrem Danubiany, a ešte SNG (a pravdepodobne pár malých galérií) je to tu – aspoň teda tu v Bratislave – na chuja. Tu musím ctenú čitateľskú obec upozorniť, že ja nie som kunsthistorička, ba ani kurátorka nie som, takže moje názory sú názory (jemne nad priemer obyvateľstva v umení vzdelaného) Fera z Môťovej, ale tým pádom vox populi, chápete.

Posledne sa mi totiž v Mirbachovom paláci stalo toto – dostalo sa mi od mamy do ušú, že je (už bola) tam vynikajúca výstava hydrokinetického umenia, a sú na to super recenzie, a mali by sme tam ísť, lebo to bude niečo úžasné.

A tak sme na tú výstavu teda išli, zaplatili sme 4 eurá na osobu, prešli sme asi TROMA IZBAMI s FOTKAMI OBJEKTOV (a okej, pár umeleckých diel tam bolo že reálne vystavených, neboli tam len ich fotky) a to bolo všetko. Ó pardón, ešte na prízemí boli DVE MIESTNOSTI s kolážami. A v galérii boli napaprčené tetky, ktoré vŕzgavým hlasom starej učiteľky pyskovali do každého, kto sa moc obšmietal okolo nejakého diela.

Mildly interesting, ale málo toho bolo, a bolo to proste….lame. Keď je málo Edvarda Muncha (kerého som videla minulý rok na výstave v Helsinkách), tak sa vám tají dych, a nebude to len Munchom, ale do veľkej miery aj priestorom, v ktorom daný Munch je, osvetlením, atmosférom, pocitom, usporiadaním diel…

V už spomínanej Danubiane majú tuším vystavené len tri maľby od môjho obľúbeného Kompánka, ale už z tých troch diel som na větvi. Možno by som bola bývala na větvi aj z hydrokinetického umelca v Mirbachovom paláci (som si ani meno nezapamätala, lebo som barbar, a ešte ma tá výstava aj extrémne otrávila), keby ma tá výstava bola bývala niečím aj oslovila.

Ale bola malá.
Nič sa na nej nehýbalo, čiže kinetika my ass.
Boli tam asi dve diela s vodou, ostatné – ak vodu obsahovali – boli na fotkách.
Fotky boli mierne zažltnuté.
Niekedy sa niekde náhodne (?) vyskytovali plagáty na stenách because of reasons.
Mohli sme sa pozerať na monumentálne sochy na MALÝCH fotkách, čo je neuveriteľne debilná kombinácia.

Amatérčina. Ktorá, aspoň podľa mojich pozorovaní, charakterizuje veľa vecí na Slovensku. Tu nejde o to, že sa ľudia nesnažia, tu ide o to, že tu veci robí partička Janov z myjavských lazov, a potom to tu tak aj vyzerá. -_- (Potom existujú iniciatívy ako slovensko.digital, a Mestské zásahy, lebo to už časť občanov nemôže vydržať)

Okej, ale zato je tu pekne!

ba1-jan16-mimivofinsku
Fotil Brezák. :)

Fajn, koniec pičungu, ideme do Auparku (ak sa teda vôbec vytrepeme, lebo je tma a vlhko a hnusne, a zastávka je proklatě ďaleko). Brezák letí do Fínska už vo štvrtok, ja tu ešte budem aspoň 3 týždne, a som zvedavá, čo ma ešte naserie. :D Samonasierací syndróm? Ani už až tak nie, akurát som si…uhhhh….zvykla na o dosť profesionálnejších Fínov, aspoň čo sa niektorých vecí týka. #1stworldproblems zase raz!

A potom, keď dojdem do Fínska, budem ako obvykle zavýjať, že ale Kofola a bryndzové halušky a kde domov můůůůj, no proste niet pokoja v mojej hlave.

TL;DR: Choďte do Danubiany, nechoďte do Mirbachovho paláca. Je tu pekne, ale sedláčina trčí odvšadiaľ (čo nie je zase zle, ale niekedy je to ehm, nevhodné). Bryndzáky sú super, chcem ich aj vo Fínsku. Ateneum knows their shit. Skončev som.

Zápisky dizajnéra (väčšinou) v teplákoch

Zajtra idem DO PRÁCE. O_O Presnejšie, na skúšobné dva týždne do jedného vyfičaného metahipsterského dizajnového štúdia, kde budem až do 18. 12. a uvidíme, čo uvidíme. Dostanem za toto 600 Eur na faktúru, a dneska som sa musela pomyselne prefliaskať, lebo sa mi to zdalo málo…lenže potom som si pozrela tabuľku s platmi zdravotných sestier, a hneď som zliezla zo svojho rozdrapeného fínskeho koňa.

Nie, nie je to málo. Za celý mesiac by to bolo 1200 Eur, a ta to nem zle! (Síce, po odčítaní odvodov, daní a podobne to bude dosť na hrane, ale v BA sa s tým dá žiť, dokonca aj so snobskou britskou univerzitou).

Inak, pardon že vám tu takto do ksichtu vypisujem detaily o peniazoch, ale keďže sa do peňazí rozumiem ako hus do piva, a vyznávam motto môjho tatka (“Peniaze sú obeživo”) nemám ani žiaden ostych pri týchto témach. Proste, lóve bruh. Sú, nie sú, boli, budú, nebudú…obiehajú.

No ale práca.

…som na nervy!!! Ako ľudia chodia do práce? Čo tam robíte? :D Môžem tam dojsť v teplákoch? Budem sa tam socializovať, a vôbec?

25CULTURAL-master675

Cítim sa ako rómska žena z Letanoviec, ktorá ide (po siedmych rokoch zevlovania doma, a kojenia ôsmych detí) na aktivačné práce upratať chodníky, a je celá na nervy, lebo už nevie čo a ako má robiť. :D A najlepšie je, že moja reálna, ničnerobiaca nezamestnanosť trvala možno dva mesiace, inak som FURT niečo robila – ale teraz, keď idem niečo robiť out of home, tak som na nervy.

Okrem toho mám ešte dva projekty na VŠ, jeden freelance projekt a jeden upcoming freelance projekt, a teda, rada by som aj spala a zadrbávala sa. Čo je ale dobré je (okrem toho, že je to CELÉ dobré, lebo šak veď že hej), že táto skúšobná doba ma donúti get my shit together. Inak povedané, donúti ma nebyť rozpliznutá jak rozcapený slimák, ale pracovať efektívne ako mladý startupista, kerý si číta debilné, motivačné články o produktivite a efektivite. Jou.

Okej, idem venčiť a potom pokračujem v sedení na riti a frenetickom dokončovaní všeličoho. Prisámbohu, že zajtra keď už v meste v tej práci budem, pôjdem po nej na jógu. Moje prdel pozná středověk. Namaste bičiz.

Úrodný rok

Tento rok sa zdá byť nadpriemerne bohatý na úrodu debilov, o ktorých furt všade zakopnem. Slovenskí debili, fínski debili, bársjakí debili…debili. VŠADE. SÚ. DEBILI.

Sú nejaké škvrny na Slnku?
Odebilnievajú ľudia z nejakých umelých žrádiel?
Drbe im to z ich prázdnej, neuspokojivej existencie?

Nech je to čokoľvek, poprosila by som daných debilov, aby tým nezaťažovali mňa, ja za nič nemôžem!

432406-grumpy-cat-problem-with-some-people

Tuná je neúplný zoznam debilov, ktorým som bohužiaľ prekrížila cestu za posledných pár mesiacov. Mená majú zmenené, lebo nie som úplné hovado, len také čiastočné.

Manuela: Rozdrapená rumunsko-francúzska piča v start-upovom hube (och, jak ja tieto buzzwords neznášam, všetky do jedného, prisámvačku), ktorá mi tvrdila, že má 15 rokov kariéry v leadershipe, až sa po krátkej investigatíve kamošky Ivetky ukázalo, že je to nejaká troska, ktorá robí v danom hube sekretárku len niečo vyše mesiaca. Okrem toho je aj arogantná a hlučná jak cirkulárka, ale to už samosebou asi.


Zlatko: Mizogýnsky balkánsky chuj, s kerým som raz skajpovala, lebo sa snažil zamestnať grafického dizajnéra do svojej popičinajvác firmy v Bratislave. Tak, ako znel popis práce a celý inzerát zábavne a príjemne, tak sa jeho pisateľ ukázal byť sexistickým, arogantným (ZASE! Arogantní ľudia sa na mňa lepia jak osy na med, och), rozdrapeným, mizogýnskym, sebastredným, všetkými pohŕdajúcim kokotom.


Juhani: Tlstý, zakomplexovaný fínsky magor v tom istom start-upovom hube ako Manuela, s prasačím ksichtíkom, a s naozaj americkým typom postavy. Myslel si, že zožral svet, ale nezožral. Zato ale asi  zožral veľa hambáčov (pozn. red.: ja som tiež tlstá jak prase, takže by som mala byť ticho). Pohŕdavo sa chechtajúci popod trojitú bradu na všetkých, ktorí nie sú tak dokonalí ako on.


Boguslawa: Militantná vegánka z Poľska. Bohorovne si mysliaca, že vie VŠETKO, a že môže vnucovať svoje vegánske náboženstvo fakt každému. Lezie mi na nervy (a to som bola dlhé roky vegetariánka)! Najviac zabila, keď raz na Fejsbúk zavesila dlhočiznú litániu o tom, ako sa cíti byť bullied za svoje vegánske názory, za to, že “vzdeláva ľudí a vedeckými názormi ich chce presvedčiť o dôležitosti vegánstva”, a aj za to, že je ateistka. Ach… Ja sa cítim byť bullied za to, že si to musím čítať! S troškou cynizmu by sa dalo teraz povedať, že ŽI A NECHAJ ŽIŤ, ale to by bolo strašné zverstvo. Lebo, eh, no, vegánstvo a mäsožrútstvo, a tak… :D


Jožo: Okej, toto je môj kamoš z Piešťan, ale nasral ma aj tak, takže si zaslúži miestečko na výslní (určite sa tu spozná, zdravím!). Minule mi totiž vážený pán opičoval portfólio. Nie obsah portólia (čo by som ešte pochopila, lebo každý máme iný vkus, a ako vie každý majiteľ portfólia, portfólio nikdy nie je hotové a dokonalé), ale jeho layout.

Akože haló?! Moje portfólio visí na platforme Cargo Collective, kde človek jednak musí zažiadať o account, a okrem toho používam ich tému Polaris. Nezmenenú, nechcelo sa mi vŕtať sa v CSS, páči sa mi taká aká je. Nuž, i vážený pán, ktorý NAOZAJ nemá nič s webdizajnom a máločo má s grafickým dizajnom opičoval CC tému Polaris, nad ktorou hútali profíci, kódili ich profíci, a je vymyslená responzívne, dobre a profesionálne. ACH!!!! Na Slovensku je každý hokejový tréner, architekt a dizajnér… -_-


Debili klientskí: Všeobecná kategória pre ľudí (a že som ich zatiaľ za tento rok stretla!), ktorí si myslia, že mám doma tonu zlatých tehličiek, a grafický dizajn robím len tak pre radosť, vo voľnom čase. SORRY DEBILI, ALE NIE. Musíte platiť. Musíte tak platiť, až vám slzy budú tiecť, tak ako platíte u zubára, u automechanika, v pekárni, v rámarstve a atď.

Pekár vie len piecť, a živí sa tým. Ja viem len robiť grafický dizajn, a aj by som sa tým rada živila, nebyť debilov ako vy, ktorí ma večne zviklajú na nižšiu cenu, ako by bolo milené mne, a môjmu budúcemu letnému sídlu na Korfu/v Maribore/v Novom Sade/pri PN alebo BA. TIETO MÓRESY MA UŽ FAKT NEBAVIA. Odteraz logo pod 700€ nikto nedostane, ani keby sa o zem hodil, a rumádzgal by týždeň (môžem mu ale zohnať Xanax).

Inak, väčšina týchto debilov sú Slováci, alebo Česi, a väčšinou majú peňazí ako šupek. Tí menej bohatí platia, a frflú o poznanie menej, ako tí fakt bohatí. Ach… Som z kraja ojebávačského, mala by som si na to už konečne zvyknúť, aj keď žijem v kraji neojebávačskom.

Ak chcete šťavnatý príklad, mala som tú česť s jednou bohatou p…aňou, ktorá chcela spraviť dvojjazyčný web so siedmimi podstránkami za 150€. NO NECH TI NEJEBE?! Nemám slov (ale poslala som ju do paže).


No….a toto je len ledva koniec apríla, čo ešte tento rok príde?! Nechcem asi ani vedieť, lebo sa to nezačína zrovna dobre – úrody debilov je požehnane, a kotí sa ich stále viac a viac! O_O

Možno keď sa utiahnem niekde na lazy, bude kľud. Alebo aj nie, lebo najbližší sused bude nejaký kompletný pošuk. :D
You can’t win…

Krôčik po krôčiku na Kré… Lauttasaari

Dneska naše sťahovanie vypuklo vo veľkom!

Hneď okolo jedenástej doobeda prišli dvaja chlapíci z kierrätyskeskusu a zobrali so sebou naše postele (ktoré nám dal kamoš, ale aj tak boli na chuja, a máme futon, takže pchá), krabicu s nevzhľadnými hnedými šálkami a taniermi, ktoré raz Brezák kúpil v inom kierrätyskeskuse, nevzhľadný pár taktiež hnedých závesov, ktoré som zase ja raz v pomätení mysle kúpila v obchode s nábytkom a ďalšie dve textílie, oplývajúce vintidž hrôzou.

Teraz sedím pri stole v spálni, ktorá je zrazu obrovská a priestranná:

Prach sme upratali, historický to moment!
Prach sme upratali, historický to moment!

…tá krabica je Gimliho pelech – keďže som lenivá prudko náchylná k ekologickému mysleniu, už štyri roky robím Gimlíkovi pelech vždy z nejakej krabice. :) Aj tak mu to vyhovuje najlepšie – sú suché a mäkké, nehrejú, dajú sa zrecyklovať, nie sú ťažké, netreba ich prať… A sú lacné. Najvác riešenie, odporúčam.

Inak nič nového. Dneska postúpila nekonečná sivosť Fínska do nových dimenzií, lebo nielenže bolo doteraz nebo sivé – dnes je už aj vzduch, lebo je hmla jak sviňa. Tma bola do deviatej ráno, a tma bola zase už asi o pol štvrtej poobede. La dolce far niente.

Idem si radšej čítať najnovšie číslo The Economist – mala by som popravde pracovať, lebo času je málo a voda stúpa (rozumej, DEADLINY), ale taká som vytočená z jedného klienta, že nemôžem. Proste – ide pičung – NAČO si niekto objednáva služby grafického dizajnéra, keď mu potom do emailu posiela nákresy, ako má vyzerať logo s tým, že je to rozdrbaný prerobený môj návrh, a to tak špičkovo, že vyzerá ako POKEBALL?! :D Fakt. Pokeball. Ash a Pikachu approve. Budem záhradníkom, šak ma to baví aj tak, pffft. – koniec pičungu –

Aspoňže tento blog a aj Polárna čiara majú krajší dizajn…včera som sa hrajkala so šablónou a s textúrami zo Subtle Patterns, takže som to tu trošku opeknela. Aby sa nepovedalo, že grafická dizajnérka, a vlastný blog je odporný jak hovado. :D Móže byť? I am starting to get my shit together. :D

Střípky zo života

Som prišla do práce, nikde ani nohy, a povedala som si, že kým ešte vypijem ten megasilný čierny čaj, nebudem produktívna. Takže NEBUDEM, a radšej dám voláky blog, prkl. :D


Dneska ráno, ida cestú sem do práce, som videla babu v džínovej bunde, na ktorej mala nášivku.

…ale akú!!!!! :D

Ženské nohy v lodičkách…..CHLPATÉ JAK MEDVEĎ.

Najlepšia nášivka, tuším si takú nakreslím a niekde prišijem (okrem toho zodpovedá stavu mojich nôh, lebo odkedy nevideli slnko, nevideli ani holiaci strojček…ale mám na háku, nebudem sa tu podvoľovať tupým zvykom zacieleným na ženy! Aj ja mám právo mať nohy jak medveď, nielen chlapi!!! :D)


Začala byť kosa, včera aj predvčerom bolo okolo nuly, a dnes ráno sme už mali aj srieň. Takisto sa už začalo skôr stmievať – včera bola tma už okolo deviatej večer. Teraz to pôjde rýchlo a ani sa nenazdáme, bude tma FURT (vtedy sa nádejám, že budeme s Brezákom sedieť niekde na Phi Phi a piť koktejlík).

Phi Phi. Úúúfff.
Phi Phi. Úúúfff.

Ništ ale, zatiaľ je to pekné a som spoko, lebo SVIETI SLNKO. Takže je tak tatransky – svieži zimný vzduch, ostré slnko…len tá koliba mi tu chýba, ale nemôže mať človek šecko. :D


Hríby už nerastú, resp. nič dubákoidné…ale videla som (a zobrala som…a potom vyhodila) judášove uši a hlivy. Takže nebude to také márne ešte.


Po tom, ako som si prečítala na LinkedIne 59569-ty článok o tom, ako treba budovať svoje kariérne znalosti, byť furt produktívny, prehlbovať si svoju expertízu v obore a vôbec, nevidieť nič iné okolo seba, len svoju kariéru a jej problematiku, tak ma to otrávilo, že som napísala článok o presnom opaku: HOW TO STAY CURIOUS

V skutočnosti by stačilo napísať len “Nejebte sa porád toľko sami so sebou, existuje aj super zaujímavý svet MIMO vašej práce, stačí sa kukať okolo seba”, ale LinkedIn je LinkedIn, tam musí človek písať kulantne. :D


Ako začala byť kosa, Gimli úplne ožil a začal ma ráno rôznymi zvukmi vyháňať z postele :D Zvuky sú veľmi podobné tomuto vytočenému pekinézkovi:


Ej veru!!! Live blogging, došiel kolega (developer), idem si tuším otvoriť ten Illustrator, aby sa nepovedalo, že som lenivé hovado. :D


Dizajnujem svoju prvú obálku na knihu!!! Kniha je dosť nevalnej kvality, ale snažím sa, aby aspoň obálka bola kvality valnej. :D Ako bonus k tomu, asi kamoške zalomím nejakú knihu o EÚ, takže za tento rok si môžem dať čiarky na DVA projekty, ktoré budú vytlačené a budú existovať v reálnom svete :P No vlastne viac, ale tieto sú také naj…vždy som chcela robiť niečo s knihami :)

Obe tieto veci sú pro bono, ale rozdrapenej cici v nordickej utópii by slovenské peniaze nejako extra nepomohli, takže v klídku. Viem, že teraz devalvujem celé dizajnérske remeslo a nevzdelávam klientov, že grafický dizajn je práca ako každá iná a treba ju normálne zaplatiť, ale sľubujem, že ak mi spadnú do ksichtu lona ešte ďalšie knihy, normálne si za ne zapýtam peňáze! Ba čo viac….fínske peňáze si zapýtam (ma klient ovalí po hlave akurát). :D


Ešte furt som nedopila čaj, ale medzičasom došiel šéf, takže ništ. Idem pracovať. Nestačí mať AI len otvorený, bolo by zahodno aj v ňom niečo spraviť. :D

Ako sa pracuje vo fínskom hernom štúdiu

Hlavne potichu.

 

…okej, tak teda vám ďakujem za prečítanie si dnešného...

Ale niéééé, ešte budem pokračovať! :D Ale hlavne potichu je veľká zásada, aspoň v štúdiu, kde pracujem ja. Aj keď vlastne neviem, lebo robím z home office teraz, takže ani s mojimi tichými kolegami nie som. Som si potichu sama pre seba. :D

Aby bolo jasné, fínsky herný priemysel točí neuveriteľné milióny Eur a ako vidíte, je tu (tam…teraz píšem z Bratislavy) fakt veľa herných štúdií – malých, veľkých, obrovských, chudobných, bohatých, len čisto fínskych, fínsko-ruských, fínsko-cudzineckých, you name it. FŠECKO. Niektoré štúdiá robia len hry na mobily, iné len na iOs platformu (jablčné počítače a iPady a iPhony), iné robia len social media games (hry na Facebook), ďalšie robia všetko a ešte aj majú najvác vymakaný marketing okolo toho. Ako napríklad Rovio, a ich Angry Birds všetko.

A potom sú napríklad štúdiá, ktoré robia len športové hry. Minulý rok som pre jedno takéto štúdio kreslila hokejistu, lebo robili hru/aplikáciu pre hokejistov, aby si mohli sledovať rýchlosť hry a atď. Aj by som to sem vycapila (TAKÝ super hokejista to bol!), ale neviem či už tá hra vyšla, takže asi nemôžem. Ništ no. Tu sa kuknite na tohto radšej:

Ja nevjem uš :D
Ja nevjem uš :D

Ja pracujem v malom štúdiu v Tampere, kde robíme public educational games, čili verejné vzdelávacie hry.

Je nás tam len päť (5), takže sme v podstate taký start-up (som použila trendy slovo, som trendy!) a keďže nič, čo robíme, nie je komerčné, sme na tej chudobnejšej strane fínskeho herného biznisu. :D To je smutné, lebo nemáme žiadne bonusy, free bicykle (vraj v jednom veľkom hernom štúdiu v Helsinkách raz došli zamestnanci do práce a každého tam čakal novučičký bicykel Jopo, čo je najkultovejšia a najhipsterskejšia značka z najhipsterskejších), gastráče a masáže chrbta, ale zase asi robíme niečo užitočné. Rôzne hry pre vyššie odborné školy, hry na zlepšenie si zdravia a atď….väčšinou sú platené fínskym Ministerstvom školstva alebo niečím takým, a témy zvyknú byť podivné/zaujímavé (kuchári a reštauratéri…výber povolania….diabetes…slušné správanie…).

Nuž ale. Teraz som v tomto štúdiu asi polroka a od tohto mesiaca aj konečne na trvalý pracovný pomer, ako by sa na 25-ročnú osobu patrilo, takže možno si raz aj našetrím na kadibúdku vo Vrakuni byt na Katajanokke s výhľadom na Fínsky záliv (óóóóch).

Gamer+Nerd.+My+life.+Halo+4+is+beast_524ede_4230848

Najväčšia irónia je ale – a nehovorte to môjmu šéfovi, aj keď on si všetko číta, takže si aj toto určite prečíta (týmto zdravím Villeho!) – že ja ani NIE SOM GAMER. :D Fakt. Hry sa hrávam, jo, ale veľmi málokedy. Lebo sa mi nechce, a až na Civilization a ešte kedysi archaické Railway Tycoon ma nikdy nič nechytilo nejako extra. Jo, ešte 2048 je super….ale to fakt nevyniká výzorom ani storylineom, takže neviem či to môžem rátať… :D

Takže ne-gamer, ale pracujúci na hrách…? AJ TAKÉ JE VERU.

Našťastie teda pre moje ne-gamerstvo ja nie som herná dizajnérka (nemám na starosti vymyslieť koncept hry a to, aby sa to dalo hrať, aby to malo nápad, levely, aby to bolo zaujímavé a atď.), ale game artist/herná…umelkyňa?!, čiže ja len kreslím.

Sme takíto kresliči dvaja u nás v štúdiu – Mikko, ktorý kreslí v pixeloch (rozumej vo Photoshope, a kreslí ako boh) a ja, čo zase kreslím vo vektoroch (rozumej v Illustratore).

Concept artist & Illustrator, Freelancer
Toto kreslil Mikko. Óch.
Toto sú moje vektory, ilustrácia pre HIV Tukikeskus. Klik na viac!
Toto sú moje kozaté vektory, ilustrácia pre HIV Tukikeskus. Klik na viac!

Potom tam máme dvoch developerov, Kima a Markusa a šéfa Villeho, ktorý robí všetko, čo sa len dá, lebo jeho deň má asi 28 hodín. :D

Takže jo, samí chlapi, ale našťastie príjemní chlapi. Vo Fínsku ale nemusíte riešiť, že nie ste chlap, ak si hľadáte prácu aj takomto “neženskom” (akože) povolaní, lebo je to všetkým jedno. Dobré portfólio je jediné, čo hocikoho zaujíma, a ešte to, že nie ste drbo. Ale to se rozumí, voe… ;)

Nuž veru, ale pondelok je, 10.00, mala by som začať niečo robiť, žejo! Napríklad sa teraz učím jeden softvér, volá sa SPINE, je na skeleton game animation (nech je to čokoľvek :D) a je strašne ľahký, ale ja som strašne vymletá, takže ešte sme si ehm, celkom neporozumeli. Idem sa ho učiť teda, do konca tohto týždňa musím naanimovať dve zvieratká do jednej hry/appky/projektu pre megaobrovského klienta, tak by sa patrilo si pohnúť riťou… O.o

Otázky, sem sa s nimi!

—–

Na OTVORENÉ PRACOVNÉ POZÍCIE vo fínskych herných štúdiách, šup sa SEM. A na pozície všelikde, zase kuknite TU. Nemáte začo… ;)

Kterak sa z high fashion stáva low fashion

Kterak, no kterak. Väčšinou opajcovávaním, samozrejme. Veľmi dobrá je v tom napríklad Zara, prípadne H&M, ktorí sledujú fashion weeky len na to, aby to potom mohli čo najrýchlejšie oko….pardon…aby mohli nabrať inšpiráciu, a za dva týždne si už môžeme kúpiť takmerVivieneWestwood alebo skoroDonnuKaran na Obchodnej za 20€. Jou!

Podprahovo ma to vytáča samozrejme, lebo je to nie veľmi etické voči dizajnérom tých pôvodných značiek, ale budiž. Väčšinou sú aj tie knock-offs urobené tak, že to nie je presná kópia vzoru/strihu a s prižmúrením oboch očí sa to dá prežuť. Ale dneska som natrafila na EPICKÝ príklad, ako sa to dá robiť tak, že to vidí aj slepý (a právnici by si na tom vedeli zgustnúť).

Nuž i pohľaďte na mikinu PREEN BY THORNTON BREGAZZI:

preen_mikina

Po tejto mikine slintám už asi polroka, ale za 465€ by som asi radšej išla na Thassos, takže….nič. Nuž ale! Keby som chcela niečo s týmto vzorom….môžem mať, a ešte aj šaty! Hľa, okopírovaný BonPrix, a len za dvacku:

bonprix_satyAkýsi….povedomý….vzor, nie? Trochu pomenené farby, ale inak je to skoro totožné. Hlavne si všimnite tuná tú zakrúžkovanú časť v hornej časti vzoru:

porovnanieUf. Na drzovku. Čo ale s tým môžeme urobiť, že?

Nič, v tomto prípade nič znamená NEKUPOVAŤ. Si radšej choďte kúpiť nejaký Puojd alebo čo! Alebo mne! Napríklad takú Rusalku…

rusalkaVeľkosť M alebo L, ďakujem vopred. ;)

Koniec fashion okienka, musím ísť venčiť, obedovať a do noci ilustrovať, v tomto poradí presne. Chjo, sa mi nechce, keď tak krásne svieti slniečko. Ale lepšie ako drátom do oka takýto život, obzvlášť, keď “obedovať”, neznamená “navariť si obed” ale “ísť na obed do šenku”. :)))

Žijem (a prezentujem psačiny v Poprade)

…i keď poněkud neklidně, rozumej, stále niekde poletujem, a/alebo sedím pred počítačom a klikocem rôzne ilustrácie, a teda nepíšem. Písanie je dobrou zábavou akurát vo fínskej prázdnote existencie, tak je to veru. :D

Vlastne ani nemám o čom teraz – nič zaujímavé sa nedeje – zvykáme si na 30min dochádzanie do mesta z Čunova, začala som chodiť na kurz bollywoodskych tancov (a hneď druhú hodinu som vynechala, ups), Gimli si zvyká na záhradu, ešte furt nemám dosť bryndze, a sporáka som sa od príletu dotkla len 2x a z toho jeden raz tiež len preto, že som ho umývala. :D

Povaľačský life - tuná na Divokej vode (majú tam fajné obedové menu btw, a za normálne ceny prekvapivo)
Povaľačský life – tuná na Divokej vode (majú tam fajné obedové menu btw, a za normálne ceny prekvapivo)

Ale boli sme na popradskej Pecha Kucha Night prezentovať našu appku Dogpathfinder! Irónia to je veliká, keďže som sa tu onehdá vysmievala z mladých, dynamických idea makerov a ich Pecha Kucha Nights…no ale….dobré to bolo! :D

Aha, pár fotiek vám ukážem…začnem to najhoršou, lebo si to treba rýchlo odbiť, a potom sa môžete zotavovať. O.o :D

Púder ništ? Ale páči sa mi svoja póza, normálne by som sa naskicovala :D
Púder ništ? Ale páči sa mi svoja póza, normálne by som sa naskicovala :D

Na moju obranu, vážne nefetujem, a fakt nie som fotogenická :D Okej ale, teraz to bude už len lepšie:

Gimli na slajde.
Gimli na slajde.
Jou, vedľa mňa vidíte Brezáka.
Jou, vedľa mňa vidíte Brezáka.

A do Popradu sme doniesli aj nejaké guerilla nálepky, keré som nadizajnila a dala vytlačiť v ExpresTlac.sk a vyšli celkom v poriadku :)

Ešte mám aspoň 150 nálepiek doma, ak by ste chceli, dajte mi vedieť, pošlem vám :) ALE musíte ich VŠADE lepiť :D
Ešte mám aspoň 150 nálepiek doma, ak by ste chceli, dajte mi vedieť, pošlem vám :) ALE musíte ich VŠADE lepiť :D

A ta…ešte čo? Ani nič moc pravdupovediac. Nevideli sme Tatry! :( Snáď nabudúce…lebo ešte tam prídeme určite, už len preto, že som to sľúbila kamoške Zuzke, organizátorke PKN PP.

Teraz cez víkend asi ideme do Banskej Štiavnice, a chceme ísť pod stan, lebo TAK JE KRÁSNE a tak. Paštiky a rožky a treska vole – bude sa to rátať ako stanovačka, keď z kopca zleziem do Svätého Antona sa najesť do Starého hostinca? :D :D Asi nie…ale….tam tak dobre varia…nemóžem inak! :D

Okej – záhrada volá, idem sa tam vyvaliť :) Home office je fajn vec, obzvlášť keď (zatiaľ) šéf nič akútne nechce… :P