Zostáva ešte Ahvenanmaa, horné Laponsko a nekonečné piesočné pláže v Pori

Nudím sa ako pes, vonku je tak nevýslovne odporne ako len v Helsinkách dokáže byť a tak je čas na dušu oblažujúcu mapu na rozbitie jesennej mizérie, chudoby a nudy.

Skoro šesť (6!) rokov vo Fínsku…či som tu sedela na prdeli a hrýzla si nechty? Niekedy áno. Ale medzitým som stihla byť všelikde! Tuná som to spracovala do prehľadnej mapky:

Finsko-cestovanie-do-2017-mimivofinsku
Mapa je odtiaľto, ja som ju ešte editovala v Illustratore.

Väčšina z týchto výletov bola absolvovaných s Brezákom, ale napríklad v Turku som bola s kolegyňou Elizabeth z bývalej práce a v Lahti a vo veľkej časti Vantaa som bola s kamoškou Dankou. Niektoré miesta na mape nie sú, a/alebo mi vyfučali z hlavy, ale na mapu som zaznačila aspoň tieto:

  • Helsinki (duh)
  • Espoo (som tu furt, máme to cez most)
  • Vantaa (prvé “ozajstné Fínsko”, ktoré som videla. Vtedy mi to prišlo cool, teraz Vantaa považujem za najväčšie ghetto, čo značí, že by som asi mala ísť kuknúť nejakú rómsku osadu)
  • Hanko (velice ľúbim, Hanko je NÁDHERNÉ)
  • Porvoo (dobrá čokoláda!)
  • Tampere (toľko hríbov za našim panelákom!)
  • Turku (šialená neziskovková osoba nás pozvala na zlé čínske jedlo)
  • Lahti (krásny olympijský park a sedláci v centre)
  • Hämeenlinna (pekný hrad, ale divne na rovine…asi ako vo Zvolene!)
  • Kotka (veľa sôch v centre mesta a veľa veselých Rusov)
  • Heinola (družobné mesto Piešťan, ale strašná riť sveta)
  • Mikkeli (prezývame to “kikkeli”, čo znamená pipík)
  • Imatra (zdechou pes)
  • Jyväskylä (pekné jazero, pekné centrum a slovenská komunita)
  • Varkaus (depka)
  • Kurikka (idylické miesto, veľa koní všelikde!)
  • Seinäjoki (nie ste ďaleko od Koskenkorvy – áno, tam sa vyrába tá vodka)
  • Joensuu (nudné mesto, ale je tam jedna strašne romantisch kaviarnička)
  • Outokumpu (Brezákovo miesto štúdia, sedlácka riť, z ktorej má doteraz husiu kožu ešte aj za uchom. Ale je tam brutus baňa!)
  • Lieksa (okrem Hanka moje obľúbené mesto, Brezákovo rodisko. Raz by sme tu chceli mať nejakú daču)
  • Lapinlahti (tu sme boli na raz na chate a chatár nam doniesol rybu z jazera, ktorú som vykuchala ako Bear Grylls a ugrilovali sme si ju vonku v daždi na ohni)
  • Kajaani (tuná je tiež hrad…a v zime strašná kosa!)
  • Kalajoki (úžasné piesočné pláže, ale videla som ich len keď bolo vonku hnusne a sychravo)
  • Raahe (ništ….ale je to pri mori)
  • Oulu (teraz sme boli v Oulu, dám fotky a blog čoskoro. Príma mesto s krásnym parkom s milión mostíkmi a s brezami, ktoré majú echt červené listy!)
  • Liminka (ida cestú sme sa tu stavili na pizzi :P ništ nikde, ale cute meno)
  • Kemi (neďaleko Kemi vyrábajú RÍBEZLÁK!)
  • Rovaniemi (živé mesto plné turistov a vecí so sobmi a s rôznymi saamskymi vzormi, takže sa mi tam páčilo :P)
  • Kemijärvi (NÁDHERNÁ panoráma okolo mesta – tunturi! jazero! tajga! – ale mesto samé o sebe je nudné. Nuž ale keď bývate v Kemijärvi, tak radšej lozte po tunturi v okolí a neseďte v centre v depresívnom šenku so zlým pivom :P)
  • Pelkosenniemi (Brezákove obľúbené miesto….ja som sa tam cítila ako v ruskom obraze niekde z nekonečnej oblasti za Uralom)
  • Taivalkoski (arktické komáre, jazerá, výborné sauny)
  • Kuusamo (ništ, ale Kuusamon Juusto tu vyrába skvelé syry!)

…nuž a potom existujú miesta typu Yllämylly, Eno, Kontiolahti, Uimaharju, Lohja, Porkkala, Inkoo, Kirkkonummi, Vuonisjärvi, Varpaisjärvi alebo Vuostimo, ktoré na hornej mape nie sú viditeľné, ale bola som tam tiež.

Ešte furt snívam o návšteve “horného Laponska” – Inari, Ivalo, Kittilä, Utsjoki, Äkäslompolo a atď….ale aj k tomu dôjde!

 

uimaharju-mvf17
Pred asi dvomi rokmi v Uimaharju, Mapy a cestné tabule móžem!

Ak sa bude nejaký fínskachtivý čitateľ tiež vychystať na takúto Tour de Suomi, mám preňho tri rady pre lepší zážitok:

  1. Mestá si nevšímajte, lebo vyzerajú úplne rovnako veľmi podobne

  2. Pozrite sa, kam a čo v okolitej prírode, lebo tá je vo Fínsku krásna skoro všade!

  3. VŽDY a ZA KAŽDÝCH OKOLNOSTÍ so sebou majte teplé spoďáre, gumáky, šálik/šatku a pršiplášť. Áno, aj v júli. Bude to treba.

Tak, idem venčiť do toho hnusu vonku. Pozdravte slnko, ak ho uvidíte, lebo u nás sa ukáže asi až v marci.

 

Nočné povídaní v odrážkach

Mala by som ísť spať (je 1.00) ale ešte sa mi úplne nechce, takže malý odrážkový blogýsek:

  • Tuhka sa naučil aportovať!!! Náš kocúrik vyzerá tupo jak panvica v tej jeho perzskej tváričke krásnej, ale múdry je jak opica. Dneska sme sa hrali aportovaciu hru, kedy som mu hádzala doma vyrobenú hračku z chlpatej látky. Hodila som mu chlpacinu, on sa za ňou rozbehol, zobral ju do papuľky, prišiel s ňou ku mne a položil ju. KOCÚR MI POLOŽIL HRAČKU NA ZEM, CHÁPETE TOTO?! Niekedy do mňa aj šťuchol labkou, akože “haló, matka, hoď mi to zas!!”, a ja, ako poslušný otrok kocúrieho pána, som mu to samozrejme hodila.

    Gimli len zíral. :D

    Júj, ľúbim moje chlpaciny veľmi! (Aj Brezáka, ale to je samosebou)


  • Dneska som si chcela kúpiť tento neodolateľný Tatcha discovery kit. Ešte keby tak shipping do Európy nebol skoro 60 dolárov, žejo…. Ach! Žijete niekto v USA, že by ste mi to kúpili a poslali?! Je to trochu nebezpečný nápad, lebo ak zistím, že mám z tohto discovery kitu pleť sťaby riťka z perleťovo nežných lotosových anjelikov a budem si potom musieť následne kupovať plnú sadu za 295 USD (wishful thinking) tak to ešte len bude drahá zábava.

    Ach. Je ťažké, keď má človek extrémne snobský vkus.


  • Na môj extrémne snobský vkus nadväzuje aj to, že som identifikovala golf ako ideálny “šport” pre mňa, ale mám zároveň ešte zdravý blok púšťať sa do takej totálnej buržujskej chujoviny. No ale považte:

    – človek tam len tak chodí hore-dole po tráve na slniečku (pokiaľ nehrá golf vo Fínsku, tuná slnko veľmi nemáme)
    – z času na čas sa vyžaduje nejaký prudší pohyb, ale to len občas
    – pri golfe je povolené, priam až vyžadované presúšať sa a diškurovať s ostatnými
    – jedna hra trvá dlho, a vy chodíte a svieti na vás, a nezapotíte sa veľmi, a celkom že la dolce far niente akože…
    – normálne by ste niekde na Obchodnej vyzerali v polo šatách jak kus debila, ale pri golfe je to vyžadovaný odev. Čo je dobre, lebo takéto golfové oblečenie je pohodlné jak hovado! (Ale z hnusných, umelých materiálov väčšinou, videla som teraz veľký výber na jednom hobby veľtrhu tuná v Helsinkách)

    Proste – ste vonku, chodíte hore-dole po zelenej trávičke, nesedíte pri nejakom monitore, socializujete sa, moc sa nepotíte, moc sa nenamáhate a ešte aj nosíte normálne oblečenie (nie ako bežci a bicyklisti!!! kto vymyslel tie príšerné obtiahnuté sprostosti, ktoré majú na sebe?! ale možno im to drží gule na mieste, keď sa natriasajú…).

    Úplne ideálny “šport” pre strašne lenivých ľudí ako ja, ktorí su ale radi vonku (len sa tam nechcú namáhať, a božechráň nebodaj športovať).

    Asi potrebujem green kartu, ale zároveň ju nechcem, lebo mám plebejské predsudky. Pomóc.


  • Včera som vyhodila do koša na oblečenie TRI VRECIA plné oblečenia, ktoré už nemôžem ani vidieť. Juj!!! Time to shop for a new shit.

  • Nepijem whiskey (ale rada ju oňuchávam!), a posledne som vybrala Brezákovi v Alku jednu dobrú, a to Bulleit Rye z Kentucky.

    Viem, že to znie pre škótsko-írskych kajnšmetke strašne, že americká whiskey, ale normálne dobré to je! Keďže som snob od kosti, vypichla som túto whiskey v Alku s tým, že “toto vyzerá, že to bude dobré”, a vida, je to “an absolutely stunning rye that won a Double Gold medal at the San Francisco World Spirits Competition in 2013.” No kto by to bol povedal?!

    Nemôžem to ale piť, lebo keď som si zo zvedavosti uchlipla jedenkrát z Brezákovho pohára, asi po štyroch sekundách som videla trojmo. Ostanem ja pri čaji a pri jamaican caipirinhe.


Okej, koniec, čas hajať a dať si na ksicht Shiseido (keď už nemám Tatcha, ale našťastie mi Brezák kúpil na naše piate výročie túto skvelú masku od Shiseida, keré Shiseido uctievam – mám ja takú miernu japonskú úchylku…), možno že to zneguje moje ponocovanie. ;D

Cica žije, cica má kocúra

Strašne rýchly, a odfláknutý blog nasleduje, lebo sa mi chce spať, a je skoro půlnoc a z kostela zvon… polnoc, a zajtra do práce a vóbec, ADULTING 101 – sa snažím teda.

Na lenivosť a nedostatok času vždy pomáhajú odrážky:

  • máme perzského kocúra Tuhku! sa mi kuknite na môj Instagram, Tuhka tam už má asi trilión fotiek, lebo je krásny a mäkkučký a fotogenický :)
  • v práci OK, aj keď niekedy mávam divoké sny o vlastnení galério-kaviarne v Čunove, lenže potom si predstavím tú chudobu, ktorá by ma asi postihla (ak by som nemala nejakého spoločníka, ktorý by vedel narábať s peniazmi, lebo mne to fakt nejde), a som rada, že som rada a nepyskujem :D
  • furt je tu zima jak v paži, a ide ma poraziť
  • furt je tu jesenne sivo, a z toho ma ide poraziť ešte viac
  • práve pijem čaj zo zaváraninového pohára, takže moje hipsterské skóre ide hore
  • kúpila som si perfektné Novesta tenisky (tieto) a teraz nechcem ani nič iné nosiť, lebo sú DOKONALÉ (a dovoz zo Slovenska do Fínska len 5 evry! Cha!)
  • moja nechuť variť sa s nedostatkom času (práca + VŠ, uffff) ešte viac prehĺbila! TOTO JE STRATENÉ, TO SA UŽ NEZLEPŠÍ
  • asi v polovici mája ideme všetci z práce do Kodane na služobku na konferenciu Women Deliver, lebo tam máme stánok (alebo skôr pavilón, veľké to bude)
  • ništ inak, nuda a každodennosť

Okej, týmto končím tento o prde blog a idem chrápať. Tento dospelácky život s prácou a vôbec je strašne vyčerpávajúci! Ako to všetci zvládate….?

Keď budem veľká, chcela by som byť šialeným umelcom, ktorého podporuje neznámy štedrý mecenáš, a tak by som sa celé dni poflakovala, maľovala, filozofovala v kaviarňach, trúsila múdre reči, zjavovala sa na vernisážach v nejakom hranične ujetom odeve, a kurátori a galeristi by o mne pošepky hovorili, ako mi to poflakovanie a trúsenie múdrych rečí prospieva pri rozvoji môjho umeleckého prejavu.
Juj, no ňuňu!

Ale aj to ešte bude, len si zarobím na nejaký ateliér… ;D

Brú nôcku, dospeláci!

 

Tradičný vianočný višlist

Načo je blog, ak nie na spisovanie svojich materialistických chúťok? Šak teda no. Vždy pred Vianocami tu vycapím, čo také scem, čo je užitočné, lebo ak sa niekto cíti bohatý, môže mi dať darček, kerý mu nehodím o hlavu hneď 25. 12. (teda, niežeby som to už niekedy urobila, ale ako hovorí Justin B., never say never).

A tak teda – vianočný višlist, edícia 2015:

  • Shiseido Ever Bloom parfém 30ml alebo 50ml
  • knihu WA: The Essence of Japanese Design (skoro som si ju kúpila v Helsinkách, ale tam stála skoro 60 Eur…no akože….radšej mi ju niekto kúpte :D)
  • Frogywear merino mikinu Jarabá, a už si asi nikdy nič iné neoblečiem, lebo šak načo, merino je merino
  • akékoľvek šaty (vlastne hocičo) z Boden UK…pri nestrečových veľkosť 14R (lebo prdel), pri strečových 12R
  • 2 až 4 šáločky na čaj z Leach Pottery
  • tento dokonale na hnusné počasie využiteľný bundičko-kabácik od Seasalt Cornwall, pravdepodobne vo veľkosti 14, lebo veľa ľudí tam píše, že má small fit
  • tento divný pantsuit útvar od Seamly.co vo veľkosti M/L
  • knihu Pristine Seas od National Geographic Books
  • ďalších 84695 kníh v Artfore
  • Tortuga Backpack, aby som si už nemusela check-inovať batožinu, pokiaľ teda necestujem so slivovicou a s Demänovkou ako teraz :D
  • nejaký lightbox, aby som mohla kresliť chujoviny profesionálnejšie
  • svetový mier
  • 5000 Eur
  • svetový mier
  • superrýchly vlak z BA až do Helsínk
  • svetový mier
  • fínskeho laponského psa, ideálne hnedého s hnedým nosom

    lapinkoira-brown
    Foto mám z Fotothing.com

Okej, toť vsjo, idem sa radšej baliť…aj by sa mi to zišlo, zajtra odlietam o pol siedmej z Viedne! Aloha Suomi, nebuď moc zmrznutý, lebo mi o(d)mrzne riťka.

Koniec višlistu.

P. S.: Založila som si ilustračný blogýsek Stripy Manatee (PÁSIKATÝ KAPUSTŇÁK!!1!11!), takže tam niekedy môžete hodiť okom. Zatiaľ tam dokopy ništ nie je, ale to sa naplní, chujovín denne nakreslím požehnane :D

P. S. 2: Tento hejt na marketing mejd maj dej….ďakujem Kris!!! Pre lenivých malý úryvok:

„Teď nemůžu babi, dělám research pro moodboard!“ vysvětluje freelancer u počítače, proč nepomůže chabrusáckejm prarodičům na zahradě. Sen o práci v reklamě si žádá oběti.

Nejlepší marketing má samotnej marketingovej byznys. Tisíce hipstrů nemůžou usnout z představy, že kancelářský patro, ve kterým se jednou usadí, bude mít u výtahu ceduli “Kreativní”. Jen v tomto oddělení se můžou lidi cítit jako intelektuálové, kteří se při nedokončeném studiu filosofie nenechali svázat analytickou logikou, ale dávají průchod přehršlím svých nápadů.

…no musíte uznať, že AMEN. :D O.o

5P denníček z bratislavských luhov

Tinka minule vycapila na blog tento fajný návod na 5P (päťprstový) denník, a tuná slečinke sa to veľmo zapáčilo a ide to od nej opakovať. Lebo inak sa asi k blogovaniu nedostane, len keď to bude mať nejakú, akú-takú štruktúru! Bez toho by som to všetko mohla zhrnúť asi takto: Šeckým jebe a mne duplom. Ništ nestíham. Z jógy ma bolela hlava.

…ale dobre, bude to dlhšie, ako tieto krátke vety. :D

Palec – čo sa mi podarilo + plány do budúcna
Dnes som bola na pohovore (z ktorého sa vyvinul 1,5h briefing, ale o tom potom), kde sa mi podarilo ustáť si vlastnú dizajnérsku česť a pocit, že nie som lacná dizajnštetka, ale profík. Že ako? Keď sa ma týpek snažil odrbať tým, že odo mňa chcel “také menšie testovacie zadaníčko”, z ktorého sa vykľul komplet set vianočných vizuálov (print aj digital) pre danú agentúru, zastavila som ho v jeho nadšení nad kreatívou zadarmo, a povedala som mu do ksichtu, že toto NIE JE testovacie zadanie, a buď mi to zaplatí na faktúru, alebo ništ nebude. A tak stiahol chvost, a radšej ma 1,5h nabriefoval. Teraz čaká na moju kalkuláciu, dobre mu tak (čakám aj ja, ešte som na nijakú sumu neprišla).

Kamoš Stano, toho času vyhrievajúci sa na thajskom slnku v Bangkoku, to nazval “slovenským vánkom kokotizmu”. Hah!!! Amen.

Nuž a tie plány do budúcna? Mám STRAŠNÉ fofry, takže to vidím na prácu 24/7 a medzičasom na odbiehanie na lokše a medovinu na vianočné trhy. A 19. 12. letím späť do Fínska, pekne vymrznúť na Vianoce v Severnej Karélii. Gimli zostane tu, takže v januári letím späť, lebo môj psí syn ma potrebuje!

Jo, a vyzerá to, že od pondelka idem na skúšku do jedného dizajnového štúdia…čo je toto, job alebo čo? To som už dlho nevidela (teda videla, ale v pyžame z domu a úplne hocijako)! Damn.

Ukazovák – učenie sa
Čo nového som sa naučila? Tož, že si viem ustáť svoje. A taktiež, že anglická průpovídka “what you put up with, you end up with” je PRAVDA PRAVDÚCA. Čo by sa asi stalo, keby som na to “malé testovacie zadaníčko” pristala…?! Opičovala by som celý svet, namakala by som sa jak sprostá, týpek by mal profit a ja holý ko..zub. No celé zle. -_-

Včera som sa takisto naučila, že aj keď si o sebe namýšľam, že som celkom dobrá jogínka, opak je pravdou, a obyčajná pránajáma a pár cvičení na chrbte mi spôsobilo hlavybôl asi na polku večera. :D

To bolo tak. Zebrala som si starú jógovú knižku, kerú máme doma, a sú v nej neopakovateľné 80s fotečky týpka v kraťasoch vytiahnutých asi pod pazuchy. Odhliadnuc od tohto, knižka je božská, múdra, systematická a uctievam ju, ale nikdy som podľa nej necvičila, až na včerajšok. Vzadu v knihe je 50 zostáv pripravených na postupné odhňupovanie cvičenca – každá zostava sa má cvičiť 1 týždeň denne, a potom prejsť na ďalšiu zostavu. Tuná vážená si otvorila stranu so zostavou č. 1, a po cca 5 cvikoch (z ktorých 3 boli dýchacie cvičenia) ju začala bolieť hlava. TÚ MAČ RÍL JOGA!!!! Ale nechápem toto inak, lebo po brutálnej aštanga jóge ma nikdy hlava nebolela…zjavne moje čakry nečakali tento 80s záhul. Chjo tywe.

Dneska som ale dala zostavu 1 zase, hlava ma už nebolí…možno sa mi niečo niekde odblokovalo (pipík žeby?).

Prostredník – pozornosť
Dnes sa moja pozornosť, a celé moje bytie sústredilo na akt zožratia ŠTYROCH MagneB6 tabletiek a následnej polhodinovej siesty, lebo som bola uťahaná jak troska. Ach. Potom som si ešte spravila špaldovú, celozrnnú krupicovú kašu (BIO pochopiteľne, cuz I am hipster like that) a môj pocit rovnováhy v živote sa obnovil na príjemnú úroveň. Jednoduché radosti života! :P

Prostredník je aj o nápadoch….takže, aké som dnes mala? Ani srnka nepoví, ale premýšľala som väčšinu dňa nad pre a proti života na voľnej nohe. A ešte nad tým, že ako Roald Dahl dosiahol takýto lifestyle:

roald-dahl-dailyroutine

Jóóóój…!!!! ÚŽASNÉ NIEČO. Jedného dňa v budúcom živote budem bohémskym umelcom, žijúcim v tvorivej, štrukturovanej záhaľke. Ňuňuňu.

Prsteník – priatelia, rodina, známosti
Čo vám povím, na Slovensku mám social life! A tak som sa postretala s kamoškami, s babkou, so sesternicou a jej rodinou, stúpol mi materinský pud o 1,02% (na 7%!) pri rundení so sesternicinými dcérkami Karinkou a Alickou, a vytiahla som koho som mohla do Piešťanského pivovaru. SUPER. Cítim sa ako spoločenský cicavec v čriede, nie ako nejaký posledný kus machu na skale v Laponsku.

Malíček – moje telo a zdravie
Včera i neskáj som jóguvala (viď bolehlav). Minulý týždeň som experimentálne išla na AYFLY Training do Pontea, kde som sa – vydesená na smrť – vešala dole hlavou na šatke z leteckého hodvábu, a robila saltá dozadu…jo, bolo to tak desivé (ale zábavné, o to ništ), ako to znie. Tento týždeň som sa zase chystala na pilates a na aštanga jógu, a na VŠETKO som sa vydrbala. Sebadisciplína na pani.

ayfly
Aj toto som robila. Uááá!

Zajtra to vidím na vianočné trhy s medovinou (po ďalšom pohovore), takže to zase nevidím moc reálne na žiadnu jógu, ale možno motyka vystrelí…alebo budem pokračovať vo svojej 80s knihe. Spinálne cvičenia sú tam skvelé, a keďže môj chatrný, krivý, slabý chrbátik rozkysnutého dizajnéra je fit asi ako stará, smradľavá papuča, FAKT by sa mi zišlo poctivo podľa knihy cvičiti. Hmpf.

 

….no….5P denníček je u zdárného konce. Je pre mňa nezvykom písať AŽ TAK egocentrické blogýsky, ale človek je tvor zvedavý a voyeuristický, a tak ste sa možno aj trochu pobavili, ta ňe?! Skúste si aj vy 5P! :)

Už rastúúú!

Včera sme boli so Šárkou na čučoriedky, ktoré – vďaka tomuto poněkud JESENNÉMU letu – už veselo rastú. Heň:

Ja vzadu, pravdepodobne 5 minút predtým, alebo potom, ako ma do zadku štipol MRAVEC. Ugh!
Ja vzadu, pravdepodobne 5 minút predtým, alebo potom, ako ma do zadku štipol MRAVEC. Ugh!
Sme museli dať selfíčko, ako správne cice!
Sme museli dať selfíčko, ako správne cice!
Debilko v lese :D Všimnite si prosím môj balkánsky TEPLÁKY STYLING.
Debilko v lese :D Všimnite si prosím môj balkánsky TEPLÁKY STYLING.
A takto bolo na
A takto bolo na “našej” plážičke.

Jou!

Mám strašné nestíhačky dneska, takže ostatné len v odrážkach:

  • včera som pripravila božský lososový steak s maslovými zemiakmi s čerstvou petržlenovou vňaťou a so šalátikom, ňuňuňu
  • idem si konečne založiť v najbližšej dobe toiminimi, t. j. živnosť, takže potom očakávam, že ma budú VŠETCI neustále zahlcovať popičinajvác platenými projektami :D Pod 5000 evry ani z postele nevstanem.
  • boli sme predvčerom v Ateneu (Fínska narodná galéria) na výstave The Magic North. Choďte, kto tu ste, je to super! Vstupné je síce 13 eur, ale stojí to za to, fakt :) Kúpila som si inak potom aj skvelú knihu v art shope v galérii (mňa by do týchto obchodov nemali púšťať, vždy tam míňam)
  • odkedy som minule išla behať, ešte sa to nezopakovalo :D -_-
  • ak neprídem na Slovensko v priebehu augusta alebo septembra, tak záväzne oznamujem pospolitému ľudu, že na 5. októbra mám luxusnú Finnair letenku do Budapešti, a prídem vtedy.

Howgh, ide sa makať (a potom na obed, svetlý bod dňa!).

P.S.: Ako vidíte, zmenila som si template, lebo ma henten už nudil (a hlavne, niečo sa poblblo s typografiou, a znaky s diakritikou mi preskakovali na iný font, čo ma neuveriteľne rozčuľovalo :D)

Paprika, lángos, Budapest!

Keď pred pár týždňami došiel môj Brezáčik, došiel do Budapešti, lebo tam bola zrovna výhodná letenka. I tak som sa dovalila za ním, stretla sa s Vickou, a porundili sme po tejto dunajskej perle! Hľa, aj som čosi pofotila!

Átrium jedného z domov v "našej" štvrti Terezváros.
Átrium jedného z domov v “našej” štvrti Terezváros.
Raj na zemi toto. Ale prekvapivo drahý raj na zemi to bol O_o Túto uličku jedla nájdete niekde pri Oktogone, ale nesce sa mi kukať do mapy, že kde presne. Choďte za vôňami :P
Raj na zemi toto. Ale prekvapivo drahý raj na zemi to bol O_o Túto uličku jedla nájdete niekde pri Oktogone, ale nesce sa mi kukať do mapy, že kde presne. Choďte za vôňami :P
Takéééé kráááásne poklopy!
Takéééé kráááásne poklopy!
Vica ma vzala k tomuto impozantnému národnému múzeu (tuším).
Vica ma vzala k tomuto impozantnému národnému múzeu (tuším).
Takýto výhľad sme mali z hostela :)
Takýto výhľad sme mali z hostela :)
S Brezákom :D <3
Selfíčko s Brezákom :D <3
Toto si tiež nepamätám, kde bolo, ale páčilo sa mi to :D
Toto si tiež nepamätám, kde bolo, ale páčilo sa mi to :D
Kúsok od nášho hostela bol aj HOUSE OF TERROR, do ktorého sme ale nešli. Ehm. Next time.
Kúsok od nášho hostela bol aj HOUSE OF TERROR, do ktorého sme ale nešli. Ehm. Next time.
V Budapešti som furt nejaké domy fotila, napríklad aj tento vikingský :P
V Budapešti som furt nejaké domy fotila, napríklad aj tento vikingský :P
Kompozične úplne wtf fotka z centra. -_- :D
Kompozične úplne wtf fotka z centra. -_- :D
Awkward lion is awkward.
Awkward lion is awkward.
Romantika, ty turule!
Romantika, ty turule!
Jedna z 874 fotiek budov...táto bola tiež vo štvrti Terezváros, a ako vidíte, je značne aztécka :))
Jedna z 874 fotiek budov…táto bola tiež vo štvrti Terezváros, a ako vidíte, je značne aztécka :))
V metre A, najňuňu metre sveta :D
V metre A, najňuňu metre sveta :D

A okej, skončím ďalšou budovou, lebo sa mi už chce spať…

Burberry a balkón von z okna ;)
Louis Vuitton, Burberry a perina trčiaca von z okna ;)

Ziíííív! Aj by som ešte niečo dodala, ale je mi teplo, a moje posledné neuróny mi asi odumreli počas dnešného saunového dňa, takže neviem. Chcete odrážky? Budete ich mať, aj keď nechcete:

  • zavolali ma na pohovor do Prahy, ale ja…ehm…nechcem bývať v Prahe. Neviem tiež, načo som sa tam hlásila -_- :D Je nebezpečné tupo po LinkedIne klikati… :D
  • za dnešok som vypila asi hektoliter Kofoly, a asi tristo litrov Viney, a furt mi nie je dosť
  • zajtra idem na In the Midl Design Forum a – ak vstanem – aj na Risomat workshop. Ak tam niekto budete, sej helou! Ja budem tá s tými kruhmi pod očami :D
  • vo Fínsku je vraj kosa, moc sa mi tam nechce
  • ani Brezákovi sa tam moc nechce
  • nadizajnovala som si konečne vizitky, ešte som si ich ale furt nedala vytlačiť. FAIL :D
  • toto mám nové v portfóliu

Zíííív! Idem spať, a zajtra si na poslednú chvíľu budem brať veci na ten workshop, lebo šak ráno je asi dlhé alebo čo, ja nevjem uš. Nabudúce bude blog, ktorý má hlavu a pätu, sľubujem. :P

Úrodný rok

Tento rok sa zdá byť nadpriemerne bohatý na úrodu debilov, o ktorých furt všade zakopnem. Slovenskí debili, fínski debili, bársjakí debili…debili. VŠADE. SÚ. DEBILI.

Sú nejaké škvrny na Slnku?
Odebilnievajú ľudia z nejakých umelých žrádiel?
Drbe im to z ich prázdnej, neuspokojivej existencie?

Nech je to čokoľvek, poprosila by som daných debilov, aby tým nezaťažovali mňa, ja za nič nemôžem!

432406-grumpy-cat-problem-with-some-people

Tuná je neúplný zoznam debilov, ktorým som bohužiaľ prekrížila cestu za posledných pár mesiacov. Mená majú zmenené, lebo nie som úplné hovado, len také čiastočné.

Manuela: Rozdrapená rumunsko-francúzska piča v start-upovom hube (och, jak ja tieto buzzwords neznášam, všetky do jedného, prisámvačku), ktorá mi tvrdila, že má 15 rokov kariéry v leadershipe, až sa po krátkej investigatíve kamošky Ivetky ukázalo, že je to nejaká troska, ktorá robí v danom hube sekretárku len niečo vyše mesiaca. Okrem toho je aj arogantná a hlučná jak cirkulárka, ale to už samosebou asi.


Zlatko: Mizogýnsky balkánsky chuj, s kerým som raz skajpovala, lebo sa snažil zamestnať grafického dizajnéra do svojej popičinajvác firmy v Bratislave. Tak, ako znel popis práce a celý inzerát zábavne a príjemne, tak sa jeho pisateľ ukázal byť sexistickým, arogantným (ZASE! Arogantní ľudia sa na mňa lepia jak osy na med, och), rozdrapeným, mizogýnskym, sebastredným, všetkými pohŕdajúcim kokotom.


Juhani: Tlstý, zakomplexovaný fínsky magor v tom istom start-upovom hube ako Manuela, s prasačím ksichtíkom, a s naozaj americkým typom postavy. Myslel si, že zožral svet, ale nezožral. Zato ale asi  zožral veľa hambáčov (pozn. red.: ja som tiež tlstá jak prase, takže by som mala byť ticho). Pohŕdavo sa chechtajúci popod trojitú bradu na všetkých, ktorí nie sú tak dokonalí ako on.


Boguslawa: Militantná vegánka z Poľska. Bohorovne si mysliaca, že vie VŠETKO, a že môže vnucovať svoje vegánske náboženstvo fakt každému. Lezie mi na nervy (a to som bola dlhé roky vegetariánka)! Najviac zabila, keď raz na Fejsbúk zavesila dlhočiznú litániu o tom, ako sa cíti byť bullied za svoje vegánske názory, za to, že “vzdeláva ľudí a vedeckými názormi ich chce presvedčiť o dôležitosti vegánstva”, a aj za to, že je ateistka. Ach… Ja sa cítim byť bullied za to, že si to musím čítať! S troškou cynizmu by sa dalo teraz povedať, že ŽI A NECHAJ ŽIŤ, ale to by bolo strašné zverstvo. Lebo, eh, no, vegánstvo a mäsožrútstvo, a tak… :D


Jožo: Okej, toto je môj kamoš z Piešťan, ale nasral ma aj tak, takže si zaslúži miestečko na výslní (určite sa tu spozná, zdravím!). Minule mi totiž vážený pán opičoval portfólio. Nie obsah portólia (čo by som ešte pochopila, lebo každý máme iný vkus, a ako vie každý majiteľ portfólia, portfólio nikdy nie je hotové a dokonalé), ale jeho layout.

Akože haló?! Moje portfólio visí na platforme Cargo Collective, kde človek jednak musí zažiadať o account, a okrem toho používam ich tému Polaris. Nezmenenú, nechcelo sa mi vŕtať sa v CSS, páči sa mi taká aká je. Nuž, i vážený pán, ktorý NAOZAJ nemá nič s webdizajnom a máločo má s grafickým dizajnom opičoval CC tému Polaris, nad ktorou hútali profíci, kódili ich profíci, a je vymyslená responzívne, dobre a profesionálne. ACH!!!! Na Slovensku je každý hokejový tréner, architekt a dizajnér… -_-


Debili klientskí: Všeobecná kategória pre ľudí (a že som ich zatiaľ za tento rok stretla!), ktorí si myslia, že mám doma tonu zlatých tehličiek, a grafický dizajn robím len tak pre radosť, vo voľnom čase. SORRY DEBILI, ALE NIE. Musíte platiť. Musíte tak platiť, až vám slzy budú tiecť, tak ako platíte u zubára, u automechanika, v pekárni, v rámarstve a atď.

Pekár vie len piecť, a živí sa tým. Ja viem len robiť grafický dizajn, a aj by som sa tým rada živila, nebyť debilov ako vy, ktorí ma večne zviklajú na nižšiu cenu, ako by bolo milené mne, a môjmu budúcemu letnému sídlu na Korfu/v Maribore/v Novom Sade/pri PN alebo BA. TIETO MÓRESY MA UŽ FAKT NEBAVIA. Odteraz logo pod 700€ nikto nedostane, ani keby sa o zem hodil, a rumádzgal by týždeň (môžem mu ale zohnať Xanax).

Inak, väčšina týchto debilov sú Slováci, alebo Česi, a väčšinou majú peňazí ako šupek. Tí menej bohatí platia, a frflú o poznanie menej, ako tí fakt bohatí. Ach… Som z kraja ojebávačského, mala by som si na to už konečne zvyknúť, aj keď žijem v kraji neojebávačskom.

Ak chcete šťavnatý príklad, mala som tú česť s jednou bohatou p…aňou, ktorá chcela spraviť dvojjazyčný web so siedmimi podstránkami za 150€. NO NECH TI NEJEBE?! Nemám slov (ale poslala som ju do paže).


No….a toto je len ledva koniec apríla, čo ešte tento rok príde?! Nechcem asi ani vedieť, lebo sa to nezačína zrovna dobre – úrody debilov je požehnane, a kotí sa ich stále viac a viac! O_O

Možno keď sa utiahnem niekde na lazy, bude kľud. Alebo aj nie, lebo najbližší sused bude nejaký kompletný pošuk. :D
You can’t win…

Čo mi Fínsko dalo, čo mi Fínsko vzalo, I. časť

Keďže počas asi posledného mesiaca divoko oscilujem medzi stavom “ALE DOPIČE JEBEM TU NA TO, A IDEM DOPIČE” a stavom “Nevymýšľaj chujoviny, nepičuj, makaj, a bude dobre”, tak musím sama sebe napísať takýto malý, rekapitulačný zoznamčok.

A možno, že pomôže aj novým prisťahovalcom do tejto jazernej krajiny, prípadne tým bláznom, ktorí na prisťahovanie sem pomýšľajú…lebo či už som v stave 1 alebo 2, jedno sama sebe musím uznať – takéto bývanie “mimo hniezda” má gule, a človeka všelijako preplieska, a všeličo ho naučí! :)

Bude totok napísanô v dvoch častiach, nech to nemá dvesto kilometrov.

Táto fotka nemá s ničím nič, ale môžete tu obdivovať, ako umne fejkujem GRÉCKO vo Fínsku. Až na tie karjalanpiirakkat :D
Táto fotka nemá s ničím nič, ale môžete tu obdivovať, ako umne fejkujem GRÉCKO vo Fínsku. Až na tie karjalanpiirakkat :D

Takže, v tejto prvej časti najprv začnem tým, ČO MI FÍNSKO VZALO:

Peniaze -_- :P
Lebo proste, JE TU STRAŠNE DRAHO! Na to, aby sa človek vo Fínsku cítil bohatý, potrebuje fakt divoké obnosy peňazí…teda, nie je to ako v Nórsku, ale ešte stále mám pocit, že sa môžem voľne nadýchnuť a furt neriešiť budget akurát v Estónsku. Ech. FYI, náš nájom (1i byt + samostatná kuchyňa, 43m2) je 780€ mesačne. Vitajte v Helsinkách :D

Neschopnosť variť
Keď musím, tak musím. Brezák nie je zrovna kuchtiaci typ (vie variť, ale furt varí to isté, a na experimenty sa veľmi nechce podujať), takže ak chcem jesť niečo dobré a domáce a zdravé, tak si to musím uvariť. Hmpf.

Najprv to išlo kostrbato, a pičovala som si popod fúzy jak drak, keď som sa postavila ku sporáku, že teda IDEM NA TO, ale už som rezignovala. Proste, splácam jedlo, no. A väčšinou ho splácam dobré! Napríklad dnes mám v pláne cestovinový šalát s údeným lososovým steakom a možno zeleninovú polievku s krupicovými haluškami (moja špecialita – fínsky národ nepozná krupicové halušky, Brezák sa ich nevie dožrať, cha). A ak budem už úplne premotivovaná, tak ešte aj čokoládový puding s banánom, ale to skôr nebude, ako bude, lebo zase AŽ tak sa mi nesce. :D

Lásku k lososovi
Lebo je tu všade, je lacný, a nie je to ništ špeci. Óch, ale dušu by som dala za GRILOVANÉHO PSTRUHA! Alebo ZUBÁČA! You gain some, you lose some…

Domáci servis :D
Lebo pochopiteľne, veci SA tu neoperú, riad SA neumyje, potraviny SA nenakúpia….pokiaľ sa o to nepričiníme. Táto dospelosť, to je otrava niekedy.

Bezstarostné poletovanie hore-dole
…lebo je tu draho, a sme tak odstrčení v paži hore na severovýchode Európy, že VŠADE JE ODTIAĽTO OD RUKY. A táto krajina je fakt obrovská. Ak sa chceme niekam dostať, musíme buď letieť, alebo ísť loďou do Tallinnu, a z Tallinnu už nejako inam. To moje čunovské “šak idem bajkom do Rajky a späť” mi teraz príde ako čistá, sladká utópia. Fňuk…!

Teraz v Helsinkách je to ešte celkom fajn, ale neviem si predstaviť, aké to musí byť, bývať napríklad niekde v Kajaani. STOVKY KILOMETROV FÍNSKA VŠADE NAOKOLO! A potom Rusko, zdravstuj Voloďa. Inak ništ. O_o

Long story short: moja stredoeurópska duša by veru rada poletovala, ale namiesto toho sedí na zadku, a keď už niekam ide, tak do Bratislavy, a poletuje odtiaľ. Vy si to tam prosím vás dole na juhu vážte, že môžete len tak z nudy ísť na Stuleck alebo do Benátok, lebo ja môžem ísť len tak z nudy akurát tak do trafiky kúpiť si čokoládu wtf. :P -_-

A tak sme sa prešpacírovali až na ostrovček a z neho spať na breh, ale na inej strane.
Tóóóóľko Fínska naokolo! Totok je z minulej zimy, z Tampere – jazero Tohlopinjärvi, kde sme sa s Gimlíkom radi špacírovali.

Pičovanie na politiku
Okej, toto provozujem len, keď si čítam SME (mám Piano), inak nie. Táto fínska politika je taká nudná! :D Zákony fungujú, žiaden miestny Slota neští z balkónov… Nie je o čom. :D

Veľké melóny, kukurica a čerstvé marhule
…okrem iného. :( Sever je sever. Rastú tu všelijaké bobule, ale inak je väčšina ovocí a zelenín dovážaná. Rastú tu špičkové jahody, a nejakým zázrakom tu pestujú cherry rajčinky, ale inak ništ moc. A čučoriedky ida cestú v DIY stánku pri ceste u miestneho Róma nekúpite, lebo to tu nikto takto nepredáva (čo je zle, ale asi aj dobre). Potraviny, tržnica, nazbierať si v lese, alebo ništ!

Jo, a tie melóny tu majú asi kilo. :D VÝSMECH.

DM-ko
Ešte furt som sa s týmto nevyrovnala. :D -_-

Sociálny život a kaviarenské povaľovanie
Toto je asi najhoršie….akože, mám tu už celkom vybudovanú sociálnu sieť (REÁLNU, nie Fejsbúk), ale je dosť trápny odvar mojej domácej sociálnej siete. Ľuďom (fínskym, špeciálne) tu trvá tristo rokov, kým sa zorganizujú a stretnú sa so mnou, všade je ďaleko, v kaviarňach nie je obsluha, nikto nikdy nemá čas, lebo všetci pracujú ostošesť, aby si mohli dovoliť žiť v tomto drahom meste…ech!

Mám taký plán sa tu infiltrovať do miestnej ukrajinsko-rusko-všeslovanskej komunity, lebo to bude lepšie pre moje duševné zdravie. :) Vlastne, šak zrovna zajtra sa asi stretávam so svojou ukrajinskou kamoškou, jou jou. A ešte tu poznám pár Češiek, jednu Poľku, a pár Fíniek, ktoré veľa žili mimo Fínska, takže sú trošku viac lively. :D A švédski Fíni sú fajn inak!

Ale inak je to tu dosť o hubu, čo sa spoločenského života týka, lebo povedzme si úprimne, tento národ nie je zrovna otvorený, spoločenský, ani nič….také studené čumáky. Keď už sa s nimi spoznáte, tak sú skvelí, ale KÝM sa vám to podarí, v mysli sa osemkrát presťahujete do Barcelony a späť.

Toto je pravda, fakt tu takto ľudia postávajú O.o :D
Toto je pravda, fakt tu takto ľudia postávajú O.o :D

Nuž a tie kaviarne, to je tu o ničom tiež, lebo výber čajov je tu poněkud slabý, obsluha nie je (okrem Café Aalta v Akateeminen kirjakauppa! Júj), a zatiaľ som ešte asi nikde nemala taký ten správny povaľovačský vibe. Tu sa národ náhli, tuná sa nezevluje!!!

Kontakt s rodinou a s kamošmi
Pochopiteľne, ale tak to nemám len ja tento problém, ale všetci, kerí žijú bárs aj v Rimavskej Sobote, a sú z Krupiny. :D Ešteže existuje Skype!


Okej. Už ma nič nenapadá, aj keď určite toho bude viac, žejo…počkám si na najbližšiu expatskú depku (ktorá príde skôr, či neskôr určite) a možno sem niečo doplním. V druhej časti nejako dám dokopy, ČO MI FÍNSKO DALO, a sľubujem, že tam toho bude viac ako len bod “duševnú chorobu”!! :D :D

Expatíte? Alebo plánujete?
Čo vám tá krajina vzala?
Ide vás drbnúť? :D

10x najvác v Bratislave (ed. zima 2015)

Viete, co sú také tie virálne hovadiny, že “15 psov, ktorí s tešia zo života” a “25 ceckov, na keré sa musíte kuknúť”, a neviemčo…no….tak sa pridávam, ale ani nie tak, že chcem vyrobiť ťažký virál, ale aby som si v mojej zmätenej expatskej hlave trochu zrovnala binec.

Lebo, šak dobre sa tu žije! Ale ešte stále som netypicky taká….že neviem? Helsinki?! Bratislava?! Sa to ešte nepoddalo. -_- :P Ale pri takomto binci je vhodné si spraviť nejaký zoznam (ja milujem zoznamy, och), takže dnes si spravím zoznam toho, čo je v BA popiči :)


1. KAVIARNE
Včera som bola s kamoškou U Kubistu konečne, a bola som z toho větvi. Teplý pohánkový šalát, chryzantémový čaj (ktorý som naposledy pila v Malajzii, a ešte raz taký sáčkový, keď som si ho zakúpila v ázijskom obchode v Helsinkách), nejaký supermegamňam teplý drink s hipsterskou Bentiannou a všeličo iné, čo som nestihla včera ochutnať (mať len jeden žalúdok je inak dosť oštara! Poprosím aspoň tri.).

Keď kliknete na foto, šupne vás to na blog Na tanieri, kde si môžete kuknúť viac fotiek.
Keď kliknete na foto, šupne vás to na blog Na tanieri, kde si môžete kuknúť viac fotiek.

Ešte predtým počas týždňa som zase bola v Káva.Čaj či ako sa to volalo….pri tuneli, tam ako je Dielo. No mrte!!! Výborné rosé, skvelý výhľad von a dala som si (lebo som úplne že štíhla laň) hriešny gaštanový cheesecake. Mali aj nejaké raw koláčiky, ale to nezvládam ešte, to až keď si kúpim vosk na fúzy.

Vôbec, s tými kaviarňami nám to tu ide, ako prevádzkovateľom, tak aj povaľačom. Móže byť, anytime. :)

2. CESTA PO MOSTE SNP BUSOM
Ten most, to je podľa mňa najdemokratickejšie miesto v tomto meste. :D Či má človek Hummera alebo Daciu, vidí rovnaký výhľad – Hrad, Dunaj, Staré mesto a vzadu Kolibu. No k sežrání! Velice rada sa na tento výhľad pozerám vždy keď idem 91 do mesta :)

3. MALÉ KARPATY
Moc som v nich teda nebola, ale to vedomie, že tu je obohacujúce. Hory a lesy, to je vončo! :)

Som našla na Wikipédii. Listnaté lesy, ach!
Som našla na Wikipédii. Listnaté lesy, ach!

Keby som bola bohatá, a mohla by som si ísť teraz kúpiť byt, tak môj vkus je zásadne karpatský – išla by som spať na Kramáre, prípadne do Lamača, do Rače (tak hore, pod vinicami), alebo do Záhorskej Bystrice. Kde je les, tam je dobre! A ak je les na kopci, tak to už dovidenia, to je perfektné… :) (Iróniou je, že teraz v Helsinkách bývame v poněkud nezalesnenej časti, ale aspoň je tam more. A do NP Nuuksio to nie je ďaleko…a nakoniec, aj v Espoo majú celkom lesy, a to je len cez most.)

Nuž, ale aj toto Čunovo, kde bývam teraz, je fajn (aj lesy tu máme, s divokými kosatcami!), takže sa nesťažujem, obzvlášť v lete nie, ked idem bajkom na jazero :)) Takto v zime je to dosť bleuurgghhhh, ale to je asi všade. Asi okrem nejakého Oahu…ale tam ani zimu nemajú, takže ništ.

4. RIVER PARK DANCE SCHOOL
Toto je čistá haluz, že som si tak obľúbila zrovna toto miesto (kde sa teda nehodím, lebo tam chodia dokonalé cice, a ja som také hebedo zrazu), ale RDS je fakt super! :) Krásna lokalita pri Dunaji, krásne priestory, online booking lekcií, otvorené hodiny hocičoho (aj keď ja som sa zatiaľ odvážila ísť tam len na jógu a na Port de Bras) a je to blízko, čili si zvyknem dať prechádzku popri rieke spod mosta. :)

Keby bolo takéto RDS v Helsinkách, tak asi zaplačem od radosti, hlavne ak by sa udržali ceny… :P Všeličo v tých Helsinkách máme, ale takéto nič. You gain some, you lose some…ale vždy, keď som v BA, vytrepem sa do RDS na nejaký pohyb (ako minule, čo bolo traumatizujúce, haha).

5. DUNAJ
Brezák vie, k Dunaju mám silný emocionálny vzťah :D Keď boli minulý rok záplavy, nútila som ho asi každý deň chodiť sa na tú divočinu pozerať….v lete som sa v Dunaji kúpala…a už dlho-predlho do Auparku chodím cez most. Prípadne z Auparku do mesta. MHD je hovadina, cez Dunaj treba pekne prejsť!

Danielke som ukradla, resp. neukradla, lebo toto je cez link. Kuknite sa na jej fotoblog Na krásnom modrom Dunaji, dobrý je :))

Inak všeobecne mám rada vodu, takže aj Baltské more je super, ale neodvažujem sa tvrdiť, či je lepšie, alebo horšie ako Dunaj, lebo je proste…iné (farbu majú ale skoro rovnako nevábnu). Ale Dunaj, ach! :)

7. BLÍZKOSŤ HRANÍC
Rakúsko za rohom, Maďarsko za rohom…! Vo Fínsku je za (baltským) rohom akurát Estónsko. Rusko je tiež relatívne blízko, ale bez víz sa tam nedá. Švédsko a Poľsko sú od ruky, Nórsko už úplne…. Ale tu, v našej pidikrajine, je všetko blízko :) Keby bola nejaká vojna, asi by som sa necítila zrovna bezpečne (to už lepšie Fínsko, nejaké laponské pláne má celý svet na háku, nič tam nie je, len soby a hríby), ale v časoch mieru je to perfiš.

8. BRATISLAVSKÝ BINEC
Hmmm, no je otázne, či je toto dobre, alebo zle, ale mne sa to celkom páči, obzvlášť po sterilne čistom, a dokonale fungujúcom Fínsku. Teda, niektoré veci by sa tu ozaj mohli zlepšiť…. Ale vo všeobecnosti mám bratislavský binec rada, dodáva životu šťavu :D

9. TEPLO
Toto je geografická fičúra pochopiteľne, ale FAKT ma teší, že je tu teplo. :D Máme s Brezákom takú ideu, že teraz budeme ale fakt že furt vo Fínsku a prídeme sem až po lete, niekedy v októbri (na kačice! vinobranie! lokše!), ale je mi úplne jasné, že ja to nezvládnem, a priletím sem nejako v máji aspoň na 1-2 týždne, lebo….jar. Teplo. Jar. Kvety. Jar. JAR!! A to slnko :)

Krásne slivkové kvecinky! Klik na zdroj :)

10. BYLINKOVÉ ČAJE V POTRAVINÁCH
Strašná sprostosť, ja viem, ale fakt si hrozne užívam, že si tu môžem kúpiť bylinkové čaje, lebo vo Fínsku je toto jak u debilov ešte. Pomaličky sa to tam rozbieha, ale zatiaľ nič moc. V hipisáckom eko-obchode Ruohonjuuri majú bylinkové čaje, ale tam chodím na nákupy, len keď mám nekonečnú túžbu dať za krabičku čaju 6€, čo zase až tak často nie je, žejo :D V Lidli majú pár shitných čajov z byliniek, a potom v Stockmanne je celkom fajn výber, ale zase, megadrahé sú.

Ale u nás, tu? VŠETKO VŠADE!!! :) Minule som dokonca našla púpavovo-bazový čaj, je úžasný, chutí skvele, vonia perfektne… Ach. Móže byť totok.


No dobre. Už som sa mrte motivovala, idem si tu tie posledné 2-3 týždne užiť, alebo čo. :D