O decentnom fínskom vlastenectve

Máme v rodine jedného malého Vitalija. Slováčisko ako repa je to, ale dostal od rodičov meno typické pre Ukrajinu a Rusko. Rodičia túto voľbu zdôvodnili tým, že sa v našej rodine vyskytovalo už viacero celkom ukrajinsko-ruských mien, tak šak prečo nie aj Vitalij. Inak, znamená to “živý”, ako ste si zaiste domysleli, keďže je to meno preložiteľné aj do slovenčiny (“vitálny”).

Keďže som hovado, velice som sa na tom mene zabávala, až kým mi nedoplo, že vlastne veď vo Fínsku je úplne normálne dávať takéto zrozumiteľné, nekresťanské, lokálne mená – a tak vám tam chodia cice s menom Mäta (Minttu), Vietor (Tuuli), Fialka (Orvokki), More (Meri), Sniežka (Lumikki) alebo Dennica (Päivi). Poznám dokonca aj jednu Leto (Suvi) a jednu malú Jarabinu vtáčiu (Pihla)! (Tu si môžete pozrieť pôvodné fínske mená, len si kliknite na dievčatko alebo chlapčeka.)

Koľko Lesán, Ladomír, Slavomíl, Perál, Dobrosláv, Vladán, Rastisláv alebo Zlatíc poznáte? Ja fakt že minimum. Kuknite sa pre inšpiráciu sem na divoký zoznam mien ako (slovenské) víno. Brezák tvrdí, že sa chce volať BRATISLAV, ja mu zase hovorím, že by mal byť TICHOMILOM. Haha!

Mená sú len jednou z velice subtílnych prejavov fínskeho vlastenectva, respektíve skôr pohodovej svojbytnosti Fínov, ktorí by boli pravdepodobne najradšej, ak by im všetci dali svätý pokoj a nechali ich rúbať drevo v lese. Sú ale aj ďalšie!

Pre nás, večne zakomplexovaných Slovákov by to mohlo byť celkom inšpiratívne. Tak sa inšpirujte se mnú o tom, ako byť rád Slovákom a zároveň nebyť xenofóbne, rasistické hovado kokotlebovské, ktoré sa driape na nesprávne Kriváne a neznáša všetkých ani nevediac prečo vlastne. 



Liputuspäivä alebo fínske vlajky na každom rohu

Keď som po prvýkrát zažila liputuspäivä (niekedy aj lippupäivä), celkom seriózne som si myslela, že sa hrá hokej. Lebo šak na Slovensku sa vlajky vyťahujú len počas hokeja, nie? Ešte niekedy sa dá, keď Sagan bicykluje… Alebo ešte ak ide niekto na Mt. Everest, tak si tú vlajku vezme, lebo šak hej no, sa hodí tam to mať a reprezentovať.

lahti2
Stará fotka z Lahti, ale je tam vlajka. Tieto vlajky sú počas liputuspäivät na budovách, medzi budovami, v parkoch, VŠADE.

A aké sú teda príležitosti na trepotanie modrým krížom? Z pohľadu cudzinca to vyzerá byť hocičo – napríklad deň spisovateľky Minny Canth, MDŽ alebo dokonca “Deň fínskej hudby”. Kuknite sa tu, ale je to po fínsky.

Prečo toto na Slovensku nerobíme? Šak naša vlajka je taká pekná, s priateľskými oblými kopčekami!

Slovakia-Wood-Flag-3_1024x1024 (1)
Drevená vlajka od americkej (!) firmy Patriot Wood, ktorá vyrába rôzne vlajky a symboly z dreva. Si móžte kúpiť, možno do hokejovej šatne.

Inak, kopčeky zmrzliny, áno áno, to všetci rozumieme. Ale vedeli ste, že ten náš dvojkríž je údajne štylizovaný slovanský symbol “stromu života”? Minule som sa doklikala na internetoch… Neviem ale kde, a je možné že je to kolosálna sprostosť. Na druhej strane, teší ma potenciálna myšlienka pohanskosti štátneho symbolu tejto s Vatikánom zmluvne previazanej krajiny. Trolling level max, cha!

No takže vlajky. Fíni majú svoje vlajky všade a furt a vôbec to neriešia. Vo Fínsku proste vejú každú chvíľu fínske vlajky a je to fajn.


Fínskom a mestečkami pretkané mená firiem a atď.

Toto som si všimla špeciálne v Helsinkách, kde nedávno vznikla firma Helsieni, ktorá pestuje hlivy (Helsingin sieni – helsinský hríb). Fíni totiž nemajú žiadne škrupule čo sa mien firiem a vyjadrovania svojej fínskosti týka, a tak svoje Hel-, Fin-, Finn- a Suomi- pchajú kam len môžu!

Takto vytiahnuté z nosa si rovno spomeniem na tieto názvy:

  • FINNWEAR (značka spodného prádla)
  • The Helsinki Foundation (globálna environmentálna neziskovka)
  • Suomalainen kirjakauppa (kníhkupectvo)
  • FINNAIR (aerolinky)
  • Finnish Design Shop (globálny e-shop s fínskym dizajnom)
  • Helsink (tetovacie štúdio)
  • Helsinki Wild Foods 

Takisto Fíni radi všelikde pchajú svoje mytologické postavy a idey a ešte je to aj štýlové, viď použitie názvu národného eposu Kalevala pre názov značky Kalevalakoru. No viete si predstaviť, že by na Slovensku niekto založil Proglasšperk?! Alebo nedajbože Pribina Ink? Okamžite by bol podozrivý z toho, že je nácek ešte aj so všeslovanskými nápadmi a uctievač Putina.

Máme tu starú značku oblečenia Slovenka, ale zaiste uznáte že to vôbec neznie našincovi cool. Ani Slovenský spisovateľ nie je cool, a SLOVLAK a SLOVNAFT už vôbec nie. A Slovakia chips, no čo je toto za nápad?! Čo na to Fín, ktorý pomenuje Nokiu podľa mestečka Nokia pri Tampere, a značku maliarskych farieb a lakov Tikkurilla podľa časti Tikkurilla vo Vantaa? Daný Fín si poťuká na čelo a radšej zalezie späť do sauny s pivom.

Mimochodom aj Koskenkorva (vodka) je dedina vo Fínsku, dokonca som v nej bola a videla som zvonka aj výrobňu vodky. Predstavujem si, že asi takto prišli zakladatelia Koskenkorvy k názvu firmy:

Kalevi: “Ty vole, ja neviem, zas je tu veľa raže tento rok, pome páliť niečo z toho.”
Jukka: “Vodku by sme mohli…takú nejakú čistú len, použijeme len čo tuná je, bude to blízko šecko…”
Kalevi: “No dobre, a ako ju nazveme? Musí to mať nejaký názov!”
Jukka: “Ale neser sa s tým, sme v Koskenkorve, bude sa to volať Koskenkorva a hotovo.”
Kalevi: “OK, môže byť, ideme do toho.”

Inak, jazykové okienko – koskenkorva znamená “ucho perejí” (koski – pereje a korva – ucho). Hobiti Fíni často menujú podľa toho, čo kde vidia v prírode… :P (aj seba, viď prvá pomyselná odrážka)


Podpora domáceho dizajnu a domácich značiek vo všeobecnosti

Keď chce Fín poháre na víno, ide sa pozrieť , čo ponúka Iittala. Alebo ani sa pozerať nemusí, lebo to pravdepodobne vie – minule takto vedel Brezákov brat (ktorý je stavebný robotník!) z ktorého radu Iittaly sú naše poháre na whisky/vodu, a dokonca aj kto ich navrhoval. Skoro som odpadla.

iittala-ultima-thule-footed-on-the-rocks-set-of-2-48
Tieto máme aj my, tie druhé sprava. Rad Ultima Thule, dizajn Tapio Wirkkala. Fotka odtiaľto.

Väčšina Fínov má doma múminovské šálky od Arabie, napriek tomu, že jedna stojí skoro 16 Eur, čo je veľa aj tam. Ľudia nosia Marimekko beztvaré vrecia šaty a kupujú si výrobky od domácich firiem, kde pracujú fínski dizajnéri. Používanie fínskej kozmetiky Lumene alebo Dermosil je rozšírené, takisto si môžete vo Fínsku kúpiť fínske vložky značky Vuokkoset. A v zime na nohách má veľa ľudí Kuomu.

Ako spoznáte fínskeho turistu? Napríklad podľa plátenej tašky Marimekko. Skoro každý ju vlastní, a vo Fínsku ju vidíte všade. Na porovnanie so Slovenskom, to je asi ako keby Makyta Púchov ponúkala aj plátené tašky s logami, a ľudia by si ich húfne kupovali a všade by s nimi chodili. Celkom bizarná predstava, nie? (Ja by som si inak dala povedať, už len pre tú haluz!).

Samozrejme, veľký rozdiel je v tom, že vo Fínsku prežilo divoké povojnové roky veľa tradičných firiem a veľa nových vzniklo, nikto neznárodňoval a nearizoval (aj keď v 80-tych rokoch veľa firiem krachlo, lebo vo Fínsku bola strašná kríza), a tak sa zachovala vo veľa veciach kontinuita. Ale aj tak. Aj Fín by si mohol kúpiť poháre za päť evry Made in China, ale s veľkou pravdepodobnosťou aspoň zváži kúpu Iittaly alebo Pentiku. Koľko Slovákov bude cielene riešiť, či kúpiť poháre Made in China alebo radšej poháre od našej Rony?

rona sklo vino
Prosím, Rona. O nič horšie ako Iittala, ale s menej marketingom (minimálne vnútri krajiny, Rona veľa exportuje). Fotka je odtiaľto.

Úcta ku vlastnej krajine prejavujúca sa nerobením bordelu a nekradnutím všetkého a všade

Vo Fínsku je podľa mňa väčšinou dosť unylá nuda. Zároveň je tam ale aj nenormálne čisto, bilboardov je v krajine asi šesť (a teda sa pri cestovaní môžete pozerať na nekonečné jazerá a lesy), ľudia iným ľuďom nedemolujú chatičky, politici kradnú decentne a nie tak okato ako u nás a ľudia sú ohľaduplní ku prírode a aj k iným ľuďom.

Inak povedané, opak slovenskej hulvátskosti. 

Bola by som nerada, ak by sa Slovensko zmenilo na takú unylú sivú nudu ako Fínsko, ale aspoň toto by sme si mohli osvojiť:

  • nerozdrbávať si vlastnú krajinu, je len jedna!
  • nenechať iných rozdrbávať túto krajinu
  • nezamorovať si vlastnú krajinu skládkami, bilboardami, hnusnými fabrikami v inak pekných údoliach (hmmm, Ružomberok…), debilnými politikmi a oligarchickými chujmi
  • neničiť majetok iným ľuďom (34x vykradnuté chatičky, jou)
  • dať veľmi, ale VEĽMI prísne pravidlá developerom, aby nestavali drevodomy na juhu Slovenska a odporné bytovky hocikde v strede pola a ešte aj bez občianskej vybavenosti

To by šlo, nie?


No, takže asi toľkoto. Ešte musím dodať, že aj v rámci týchto decentných prejavov fínskeho vlastenectva sú Fíni väčšinou strašne prekvapení, keď im niekto povie, že Fínsko je super, lebo všeobecné fínske status quo je, že “šak Fínsko je o ničom”. Niekedy majú aj pravdu. 

To isté si aj veľa Slovákov myslí o Slovensku, ale slovenské Novesty si na nohy nedáme, radšej Nike všakže…na rozdiel od Fína, ktorý si tiež myslí, že žije v o ničom paži sveta, ale to mu nezabraňuje ísť si kúpiť Marimekko šálku na kávu a podporiť tak domácu tvorbu a produkciu. Hm. Zatiaľ iný kraj, iný mrav.

 

Zápisky vidieckej devy

Brano Hornak
Žena z Polichno – Novohrad (Karol Plicka, 1928, Webumenia.sk)

Mávala som kedysi (a aj niekedy mávam!) rôzne idylické predstavy o tom, ako budem žiť na slnkom zaliatom vidieku, kvecinky v záhrade smaltovanou krhlou zalievať, okolo nôh sa mi budú motať sliepky, a nad hlavou mi bude visieť vinič.

Ale keď tak pozorujem z home officeu (ktorý mi už lezie aj ušami von) rurálny život tuná v Čunove, začínam si čoraz viac myslieť, že vrcholom môjho rurálneho života bude vlastníctvo radovky niekde v širšom centre mesta, rozumej tak do 20min busom do centra. (Keď teraz hovorím o radovke, mám na mysli fínsku radovku, ktorá nie je ležatým panelákom, a dokonca sa v nej aj dá dobre bývať, a susedia vám nevidia až do ľavého ucha, a záhrada je celkom veľká.)

Alebo, ešte lepšie, vlastníctvo bytu s terasou (alebo s fínskym balkónom, ktorý je pre Slováka svojou šírkou terasa) a potom nejakej role niekde mimo mesta, kde budem mať ovocné stromy, jahody a mravce orechy.

Alebo byt v Helsinkách (s tou terasou) a rolu na Slovensku, lebo niet nad to, keď má človek všetko po ruke, že? :D

Pomiňme prosím teraz fakt, že keďže čakám na faktúru jak debil, obsah môjho účtu je na zaplakanie, a môžem si ísť tak kúpiť pagáč a nie byt. Horeuvedené nápady sú zatiaľ veľmi hypotetické, ale o to lepšie sa vymýšľajú, všakže!

V záhrade ma veľmi baví sa vŕtať, o to ništ, aj keď dneska ma v tom vyrušil KLIEŠŤ, ktorý sa mi zakrádal po krku, a zisťoval, kam by sa asi tak zahryzol.

Ale v tomto Čunove je občianska vybavenosť asi ako na myjavských kopaniciach (čo z neho robí nefalšovanú dedinu, uhh), a to ma ubíja! Máme tu 1x šenk, 1x reštauráciu, 1x nejaké ubytovanie a 2x miniatúrne potraviny. To je všetko. Ách. Trochu zmena, musím teda povedať, oproti Lauttasaari, kde je všetko, ešte aj obchod so surfami, keby ste chceli. Na druhej strane, len teraz je tu v Čunove krízové obdobie, ak keď príde o mesiac leto, začne to tu byť ako jedna veľká dovolenka.

To už ale budem na Lauttasaari, a budem sa s trpiteľským výrazom čvachtať cez studené kaluže z roztopeného snehu smerom ku občianskej vybavenosti v podobe mojej obľúbenej nepálskej reštaurácie Lumbini. You gain some, you lose some.

Šak hej no, šak hej no.

Suomi je také slušné, veľké Záhorie

Za 5 (OK, skoro už len štyri) dni odlietam zase do Fínska, kam idem na vianočné sviatky, trošku si vymrznúť riťku a vóbec.

IMG_3268
Letný fínsky gýčik pri jednom z trilión jazier juhozápadne od Joensuu.

Gimlíka nechávam tu (srcco mi puká!), lebo by bol len na nervy z lietania cez Mníchov a z Arbeit macht Frei ORDNUNG MUSS SEIN letušiek v Lufthanse, tak ho sem prídem vyzdvihnúť zase v januári (čiže môžem prísť nie lietadlom, z Tallinnu chodia do Varšavy busy a odtiaľ do BA už všetko! Načo cestovať jednoducho, keď to ide aj komplikovane, že? Šak slow life no).

O inom som ale sceu.

Po terajšom pobyte na Slovensku som v mojom telenovelovom vzťahu ku Fínsku v sebe objavila hlbokú vďačnosť. Za to, že sú Fíni slušný národ. Teda, áno áno, samozrejme, že by sme tam všeličo našli – od takmer monopolných potravinových reťazcov, debilných anti-street art zákonov, ľudí spoločenských asi ako plesnivá fazuľa, predraženého, hnusného piva, odporného počasia (za toto Fíni nemôžu, ahem) a blabla, celý tento blog je jedna veľká litánia na túto tému šak.

…ale v niektorých veciach je to tam paralelný vesmír deti moje, a za to som vďačná. Napríklad za toto:

Vláda sa úplne reálne zaoberá myšlienkou platiť každému obyvateľovi 800 EUR mesačne because of reasons ako “základný príjem”, či má daný človek prácu alebo nie. Tu je na tú tému dobrá analýza. Kiitos Suomi, dúfam že to vyjde! #tušímjeužzomňaľavičiarjaksviňa

Klienti a ani zamestnávatelia väčšinou nie sú hovadá – jednajú fér, faktúry platia obvykle načas, nesnažia sa dizajnéra (alebo architekta alebo… *dosaďte si sem akúkoľvek profesiu, kde sa viac rozmýšľa a menej muruje*) odrbať, a napriek tomu, že si vo fínčine všetci tykáme, a oslovujeme sa krstnými menami, málokto sa k druhému správa ako nadradený chuj.

Keby sa niekto vo fínskom parlamente pokúsil presadiť túto zhůvěřilost, asi by ho okamžite zlynčovali. Ženy, ale aj chlapi. To sa do istej miery stalo aj tu, ale udivuje ma, že sa to vôbec dostalo tak ďaleko, že o tom hlasovali….haló? Tie návrhy na zákony najprv nejdú cez nejaké čítacie kolá? Mali to tam rovno spáliť.

Genderová diskriminácia je na tak nízkej úrovni (a to sa ešte Fínky sťažujú), že to asi ani nemá cenu riešiť, ale, drahé sestry slovenské, predstavte si toto: Pracujete v čisto chlapskom kolektíve, a nikto vám nevypráva tupé vtípky, nemá sexuálne narážky, nemyslí si, že ste vypatlané slepice za to, že nemáte vtáka, a nikto vám nedáva neslušné návrhy. WTF? Ale natrafila som už aj na výnimku, pfuj. Na druhej strane, v čisto chlapskom kolektíve v tamperskom pivnicovom hernom depkoštúdiu som mohla byť asi aj Beyoncé, a nikto by sa od monitora neodlepil. Ale okej, programátori no. :D

tumblr_m8fkruzcrr1r1rhh2o1_r1_500

V tomto zväčšenom Záhorí majú napríklad multidisciplinárne univerzitné pracovisko, kde sa zaoberajú predpovedaním budúcnosti. Akože, nie z čajových lístkov*, ale na základe dát! Možno že je niečo také aj na Slovensku, ale ešte nikdy som nikde nezachytila žiadnu ich predpoveď, a to si ozaj čítam všetko možné….z toho usudzujem, že buď tam nič nerobia (ak existujú), a/alebo ich majú všetky obvyklé médiá na háku (a Zemiak a Fet ich fičúrovať nebude, lebo oni dáta neradi, konšpirácie sú lepšie).

* Alternatívna kariéra pre mňa! Budem veštiť z čajových lístkov Assamu, ktorý momentalne chloncem najviac a budete ma volať Veštica Ella von Čajník.

Ešte nikdy som nezažila pohovor, ktorý by ma nasral. Na Slovensku také boli aspoň tri, ale to bude asi tým, že tí slovenskí chlapi, ktorí tie pohovory viedli, boli sexistickí chuji. Šak lebo šak áno.

….okej, toto som celé mohla napísať aj kratšie, takže ěste raz.

7 dôvodov, prečo je Fínsko slušnejšou krajinou ako Slovensko, aj keď tam v zime trpím jak sviňa a mám pocit, že je to beznádejná riť:

1. Nedostatok otvorene sexistických chujov
2. Nedostatok drbnutých katolíckych politikov (Timo Soini je zdárná výnimka, a robí česť Kuffovi a spol.)
3. Vysoký výskyt neodrbávajúcich ľudí
4. Trápne slabé oligarchické štruktúry
5. Schopnosť politikov nevymieňať všetkých ľudí všade po každých voľbách, a tým pádom aj možnosť, že niektoré projekty prežijú dlhšie ako 4 roky
6. Ľudia platiaci dane (súvisí s bodom č. 3)
7. Existencia otcovskej dovolenky (!)

Tak. Koniec nočnej socio-kultúrno-politicko-wtf-bbq analýzy, idem chrápať. Zajtra sa stretávam s jedným extrémnym client from hell, potrebujem sa na to vyspať, a nebrať si do tašky žiadne ostré predmety.

 

Kalamita!!!

Že snehová kalamita? Musím sa strašne smiať!!! :D

A na fotke vidíte dnešné ráno pri zastávke, nerozumne som si minulú nedeľu kúpila extrémne predražený týždňový lístok pre helsinskú MHD (32€/7 dní…a to mesačný je za 49€ FML), takže teraz VŠADE chodím MHD, aby som si to nejako ospravedlnila. :D

No, ešte krátko k tej snehovej kalamite…tu vo Fínsku sa sneh ani kompletne z ciest neodpratáva, necháva sa tak. Z času na čas sa trošku odhrnie, ale nikto nikde nesolí, používajú tu normálny štrk. Dobre sa na tom chodí, všetko je všade krásne biele a Gimliho nebolia labky!

Bratislava, keď nemôžeš nad snehom vyhrať, uži si ho! :D

Poznámky čajového snoba

Vždy som si myslela, že mám rada zimu – až kým som sa nepresťahovala do Fínska, kde je zima FURT. :P Dneska je -17C, mrte snehu a keďže som chorá a cítim sa jak vecheť, nemôžem z bytu ani vystrčiť nos. 

Och joj. -.-

O nejakom vysedávaní v kaviarni a liečení sa bylinkovými čajmi, ako by som to mala možnosť robiť v BA (pri menej vechťovitom pocite a nižšej teplote) mi ani nehovorte. Tuná v Pitäjänmäki nikde nie je nablízku žiadna kaviareň, a aj keby bola, nikde nemajú bylinkové čaje.

To ma privádza k dnešnej téme – AKÁ JE ČAJOVÁ KULTÚRA VO FÍNSKU?

Vetou holou: ŽIADNA.
Vetou rozvitou: Vôbec žiadna.

Hahaááá, ale teraz vážne. Čajová…? Kultúra…? Ku….ČO?! O_o Niekto mi nadáva?! Nie fakt, aj keď je v Helsinkách pár príjemných čajovní, Brezák hovorí, že obsluha (žeby bola? neverííííím) príjemná nie je, a na otázky o čajoch sa tvária kyslo a odporne, akože “ako-to-že-to-sám-nevieš-ako-chutí-Senča-čaj-ty-debil”.

Mimo čajovní v kaviarňach nájdete poväčšinou krabičku s rôznymi typmi čaju nevábnej kvality (ale ja som čajový snob, takže mne je skoro všetko nevábne, okrem Taylors of Harrogate wtf) á la obľúbený LIPTON, a ak máte šťastie, natrafíte na Twinings. Dosť často je ale na výber miestna značka Forsman, ktorá má relatívne pitné čaje, ale neviem, prečo musia byť VŠETKY typy niečím ochutené. 

Z týchto značiek sa sem ale nedodávajú všetky typy čajov (rozumej čierny, zelený, biely, červený, bylinkový…a listový, sáčkový + čaje v mušelínových vreckách), takmer všade nájdete len tieto čaje:

  • 2-3 typy čierneho (napr. Darjeeling, Earl Gray, English Breakfast), v prípade, že v krabičke je Forsman čaj, máte na výber čierne ochutené zmesi s romantickými názvami á la “Karibské slnko” a “Modrý úsvit” a čo ja viem čo, je to jedno, lebo všetky sú na hovno

  • 2-3 typy zeleného a VŽDY majú nejakú príchuť (napríklad zelený čaj s marhuľami…no díki vole, již jsem blil)
  • rooibos, VŽDY s príchuťou – našťastie liptoňácky Rooibos Spice je veľmi dobrý, takže ak mám možnosť dať si ten, nefrflem :)

To je všetko. Ešte nikdy som tu nikde nevidela žiaden bylinkový čaj na výber, maximum byliniek má lacná značka Rainbow v potravinách S-Market (či K-Market? sa mi tie reťazce mýlia), ktorá má nejakým zázrakom mätový čaj. Minule som ho ochutnala na návšteve u Ilkku a bol mätový, takže dobre. :)

Ak by ste si mysleli, že severská krajina, ktorá má po ko….berec všade šípok bude vyrábať šípkový čaj, máte pravdu, aj to sa tu dá niekedy kúpiť. Ale tým asi naozaj končíme, bylinky tu proste nefičia. 

Jo, a tieto bylinkové čaje NIKDY nie sú v kaviarňových a reštauračných čajových krabičkách a takisto ich nikto nemá doma, okrem Ilkku asi. 

A tak som nútená aj o 22.00 piť čierne čaje (ako teraz na rodinných návštevách – všetci majú doma LEN čierny čaj), potom nemôžem spať a vyzerám príšerne. First world problems, ja viem, ale aj tak!

Čo sa týka obsluhy a prezentácie čaju, je to ešte väčšia bieda. Väčšinou tu totiž obsluha nie je a tým pádom ani žiadna prezentácia.

Proste si zeberete šálku zo stojanu, nalejete si do nej horúcu vodu z veľkej chujoviny označenej ako “kuuma vesi” (horúca voda), z krabičky povedľa si vyberiete jeden z pár typov čajov, strčíte si to do šálky, zaplatíte a je to. Ak chcete, vezmete si ešte cukor/stéviu/med + lyžičku a idete si sadnúť. 

V naozaj vymakaných kaviarňach, ako napríklad Café Esplanad v absolútnom centre mesta vám čaj štýlovo podajú v malom čajníčku a čaj je dokonca sypaný!, ale aj si za to fajne zaplatíte. A tiež tam nie je obsluha, všetko si beriete a nosíte sami (predstavte si, že v Kaffee Mayer na Hlavnom nám. by nebola obsluha a chodili by ste si k pultíku po kávu a koláč – NO ASI TAKÁ LOGIKA TO JE.).

V skratke: Sedláčina jak hovado! 

O veciach typu, že keď si vezmete napríklad Twinings čaj, NIKDY nie je v Twinings šálke a nikdy nedostanete takú tú malú mištičku na odloženie čajového sáčka sa už ani nezmieňujem, to je samo-sebou, že NIE.

Podobne je to s kávou, ale ešte horšie, lebo sa tu pije taká filtrovaná hnusná žbrnda v pohároch veľkosti demižóna, a aj keď nie ste barbar a objednáte si napríklad espresso, podajú vám ho cez pult v šálke. Také detaily á la vodu ku káve, cukor, mlieko a podobne…to si už sami beriete z príslušných stojanov na pulte. SEDLÁČINA.

Mimochodom, tá šálka samozrejme nebude označná Segafredo logom, aj keď máte Segafredo kávu – a na kaviarňach takmer nikdy nebývajú vývesky/nálepky označujúce aká značka kávy sa kde predáva. 

Ale asi je to jedno, lebo šak aj tak všetci pijú filtrák v demižónoch a ochutené čierne čaje.

Uf. Veľmi kritický príspevok a fínska turistická kancelária by ma zaň naozaj nepochválila, ale celé je to pravda! 

Takže moji fínski spoluobčania, žiadne pindy a napravte to tu na európsky štandard, lebo sa s Brezákom zbalíme a presťahujeme sa do Banskej Bystrice alebo čo (resp. stačilo by do Tallinnu, už tam je kávová a čajová kultúra na obvyklej slovenskej úrovni…ale BB je rovno pri Brezákovej obľúbenej BŠ, a mne by tiež nevadilo byť v obklopení HORAMI :D).  

Fínsko VS Slovensko

V edícii First World Problems dnes veci, ktoré mi chýbajú vo Fínsku:

  • SHTOOR Homemade Café – dnes mám špeciálnu túžbu po najlepších vajcových a bryndzových chleboch a po domácom ľadovom čaji :D
     
  • Tesco Lamač – sa mi nerehlite! :D Prisámbohu, že mi chýba Tesco Lamač a možnosť kedykoľvek si ísť v noci čokoľvek kúpiť…tu v Helsinkách sú jedny 24/7 potraviny na letisku vo Vantaa a o ničom inom už potom neviem. Ach jaj. Ochrana zamestnancov, konzumné nedivočenie, právo na odpočinok, ja viem, ja viééém…ale fakt si nemôžem ísť o 3.00 na nákup rožkov a pyžama?! No nemôžem.
  • obsluha v putikách – lebo fakt sa mi nechce najprv si vystáť rad 10min pri pultíku, potom si kúpiť croissant za 3€ (true story!) a následne sa nádejať, že to pekné miesto pri okne mi neobsadil niekto iný, ktorý zvolil druhú variantu a najprv si na vybrané miesto hodil bundu a potom išiel k pultíku. Taktiež ma nebaví prenášať si horúce čaje na svoje miesto – to má robiť školená čašníčka, mňa to nebaví a nejde mi to dobre! -.-
    A vôbec, bez obsluhy žiadne café nemá tú správnu atmosféru, všetko potom pôsobí ako staničný bufet. Ech.
  • že musím furt všade piť vodu – lebo keď si objednám napríklad obyčajnú Kolu, hneď je to +2€ k účtu, ktorý pod 10€ málokedy klesne (a voda je len 0,50€). Ak si chcem dať nebodaj cider, môžem si prirátať +6€! Voda je zdravá, jasne, blablablablá, ale nudím sa. A vôbec, niet nad Kofolu.
  • Pulitzer AKA moja domovská reštaurácia s výbornými bryndzovými pirohmi, haluškami, steakom (tvrdí Brezák), lososovým steakom (tvrdím ja a padre), penne so špenátom a s hríbmi, makovými šúľancami a…ech, šecko. A tie ceny, tie ceny…! O_O Až mi slza z očú vyhŕkla! :D
  • lacné vlaky – lebo tie ceny, ktoré má VR vlastne znamenajú, že musíte sedieť furt na riti tam, kde tú riť máte, lebo keď si zmyslíte napríklad ísť do Turku, lístok vás vyjde 60€ spiatočne a hneď sa vám odnechcie ísť. :D
  • Tatry – no ale my tu máme zase Laponsko, takže v pohode. Len je ďaleko a cesta vlakom tam stojí takmer rovnako ako letenka Viedeň – Helsinki mimo sezóny, takže…no skoro ako keby sme Laponsko nemali :D
  • sekáče v Bratislave a v Piešťanoch – lebo v týchto helsinských sa nedá ništ poriadne nájsť! Kabelky a topánky mávajú dobré, ale ten zvyšok nič moc a ceny divoké.  
  • Piešťany – a tie orieškové kúpeľné oblátky :) 
     
  • zoznam zastávok a digitálna tabuľa s nasledujúcou zastávkou vo VŠETKÝCH autobusoch – toto tu nie je vo všetkých autobusoch a viete ako sa helsinčania presúvajú autobusmi na miesta, na ktorých ešte nikdy neboli?! …majú vytlačený presný zoznam zastávok aj s časmi kedy na jednotlivých zastávkach budú, prípadne sledujú na mobile GPS údaje a mapu. No strašne praktické…a fakt ma to nebaví. -.-
     
  • jednoduché, chutné, lacné obedové menu – lebo síce človeka potešia žrádlom pretekajúce bufetové stoly, ale…vážne? Toľko jedla? A za 8,50€? Každý deň?! No ja neviem, či je to nevyhnutné…
      

A aby som to vyrovnala, čo mi vo Fínsku nechýba:

  • chuji v politike
  • kradnutie všade
  • rozbité cesty
  • chodníky zasraté autami
  • neexistujúce cyklistické chodníky
  • pipky z dedín zrazu príchodzie do Bratislavy a obliekajúce sa jak lacné šlapky z Trebišova a hrdo nosiace fejk Luj Vifón a podobne
  • Rytmus a Dara
  • ničenie verejnej zelene kvôli mysterióznym investorom, ktorí cítia potrebu VŠADE budovať business offices, v ktorých nemá kto pracovať, lebo absolventi zo SR zdrhajú, alebo ich nikto nechce a ostatní sa práce držia ako kliešť, aby ich preboha nevyrazili
  • primitívni, sexistickí, hulvátski, tupí, otravní chlapi
  • cigánske osady, s ktorými nikto nevie čo robiť (okrem týchto v Spišskom Hrhove! way to go :))
  • príšerné školstvo
  • príšerné zdravotníctvo
  • ľudia nehovoriaci po anglicky

Len to som sceu. Idem teraz na spomenuté obedové menu za 8,50€. Ale dnes je batátová polievka a hamburger a tak! Ach :D