O decentnom fínskom vlastenectve

Máme v rodine jedného malého Vitalija. Slováčisko ako repa je to, ale dostal od rodičov meno typické pre Ukrajinu a Rusko. Rodičia túto voľbu zdôvodnili tým, že sa v našej rodine vyskytovalo už viacero celkom ukrajinsko-ruských mien, tak šak prečo nie aj Vitalij. Inak, znamená to “živý”, ako ste si zaiste domysleli, keďže je to meno preložiteľné aj do slovenčiny (“vitálny”).

Keďže som hovado, velice som sa na tom mene zabávala, až kým mi nedoplo, že vlastne veď vo Fínsku je úplne normálne dávať takéto zrozumiteľné, nekresťanské, lokálne mená – a tak vám tam chodia cice s menom Mäta (Minttu), Vietor (Tuuli), Fialka (Orvokki), More (Meri), Sniežka (Lumikki) alebo Dennica (Päivi). Poznám dokonca aj jednu Leto (Suvi) a jednu malú Jarabinu vtáčiu (Pihla)! (Tu si môžete pozrieť pôvodné fínske mená, len si kliknite na dievčatko alebo chlapčeka.)

Koľko Lesán, Ladomír, Slavomíl, Perál, Dobrosláv, Vladán, Rastisláv alebo Zlatíc poznáte? Ja fakt že minimum. Kuknite sa pre inšpiráciu sem na divoký zoznam mien ako (slovenské) víno. Brezák tvrdí, že sa chce volať BRATISLAV, ja mu zase hovorím, že by mal byť TICHOMILOM. Haha!

Mená sú len jednou z velice subtílnych prejavov fínskeho vlastenectva, respektíve skôr pohodovej svojbytnosti Fínov, ktorí by boli pravdepodobne najradšej, ak by im všetci dali svätý pokoj a nechali ich rúbať drevo v lese. Sú ale aj ďalšie!

Pre nás, večne zakomplexovaných Slovákov by to mohlo byť celkom inšpiratívne. Tak sa inšpirujte se mnú o tom, ako byť rád Slovákom a zároveň nebyť xenofóbne, rasistické hovado kokotlebovské, ktoré sa driape na nesprávne Kriváne a neznáša všetkých ani nevediac prečo vlastne. 



Liputuspäivä alebo fínske vlajky na každom rohu

Keď som po prvýkrát zažila liputuspäivä (niekedy aj lippupäivä), celkom seriózne som si myslela, že sa hrá hokej. Lebo šak na Slovensku sa vlajky vyťahujú len počas hokeja, nie? Ešte niekedy sa dá, keď Sagan bicykluje… Alebo ešte ak ide niekto na Mt. Everest, tak si tú vlajku vezme, lebo šak hej no, sa hodí tam to mať a reprezentovať.

lahti2
Stará fotka z Lahti, ale je tam vlajka. Tieto vlajky sú počas liputuspäivät na budovách, medzi budovami, v parkoch, VŠADE.

A aké sú teda príležitosti na trepotanie modrým krížom? Z pohľadu cudzinca to vyzerá byť hocičo – napríklad deň spisovateľky Minny Canth, MDŽ alebo dokonca “Deň fínskej hudby”. Kuknite sa tu, ale je to po fínsky.

Prečo toto na Slovensku nerobíme? Šak naša vlajka je taká pekná, s priateľskými oblými kopčekami!

Slovakia-Wood-Flag-3_1024x1024 (1)
Drevená vlajka od americkej (!) firmy Patriot Wood, ktorá vyrába rôzne vlajky a symboly z dreva. Si móžte kúpiť, možno do hokejovej šatne.

Inak, kopčeky zmrzliny, áno áno, to všetci rozumieme. Ale vedeli ste, že ten náš dvojkríž je údajne štylizovaný slovanský symbol “stromu života”? Minule som sa doklikala na internetoch… Neviem ale kde, a je možné že je to kolosálna sprostosť. Na druhej strane, teší ma potenciálna myšlienka pohanskosti štátneho symbolu tejto s Vatikánom zmluvne previazanej krajiny. Trolling level max, cha!

No takže vlajky. Fíni majú svoje vlajky všade a furt a vôbec to neriešia. Vo Fínsku proste vejú každú chvíľu fínske vlajky a je to fajn.


Fínskom a mestečkami pretkané mená firiem a atď.

Toto som si všimla špeciálne v Helsinkách, kde nedávno vznikla firma Helsieni, ktorá pestuje hlivy (Helsingin sieni – helsinský hríb). Fíni totiž nemajú žiadne škrupule čo sa mien firiem a vyjadrovania svojej fínskosti týka, a tak svoje Hel-, Fin-, Finn- a Suomi- pchajú kam len môžu!

Takto vytiahnuté z nosa si rovno spomeniem na tieto názvy:

  • FINNWEAR (značka spodného prádla)
  • The Helsinki Foundation (globálna environmentálna neziskovka)
  • Suomalainen kirjakauppa (kníhkupectvo)
  • FINNAIR (aerolinky)
  • Finnish Design Shop (globálny e-shop s fínskym dizajnom)
  • Helsink (tetovacie štúdio)
  • Helsinki Wild Foods 

Takisto Fíni radi všelikde pchajú svoje mytologické postavy a idey a ešte je to aj štýlové, viď použitie názvu národného eposu Kalevala pre názov značky Kalevalakoru. No viete si predstaviť, že by na Slovensku niekto založil Proglasšperk?! Alebo nedajbože Pribina Ink? Okamžite by bol podozrivý z toho, že je nácek ešte aj so všeslovanskými nápadmi a uctievač Putina.

Máme tu starú značku oblečenia Slovenka, ale zaiste uznáte že to vôbec neznie našincovi cool. Ani Slovenský spisovateľ nie je cool, a SLOVLAK a SLOVNAFT už vôbec nie. A Slovakia chips, no čo je toto za nápad?! Čo na to Fín, ktorý pomenuje Nokiu podľa mestečka Nokia pri Tampere, a značku maliarskych farieb a lakov Tikkurilla podľa časti Tikkurilla vo Vantaa? Daný Fín si poťuká na čelo a radšej zalezie späť do sauny s pivom.

Mimochodom aj Koskenkorva (vodka) je dedina vo Fínsku, dokonca som v nej bola a videla som zvonka aj výrobňu vodky. Predstavujem si, že asi takto prišli zakladatelia Koskenkorvy k názvu firmy:

Kalevi: “Ty vole, ja neviem, zas je tu veľa raže tento rok, pome páliť niečo z toho.”
Jukka: “Vodku by sme mohli…takú nejakú čistú len, použijeme len čo tuná je, bude to blízko šecko…”
Kalevi: “No dobre, a ako ju nazveme? Musí to mať nejaký názov!”
Jukka: “Ale neser sa s tým, sme v Koskenkorve, bude sa to volať Koskenkorva a hotovo.”
Kalevi: “OK, môže byť, ideme do toho.”

Inak, jazykové okienko – koskenkorva znamená “ucho perejí” (koski – pereje a korva – ucho). Hobiti Fíni často menujú podľa toho, čo kde vidia v prírode… :P (aj seba, viď prvá pomyselná odrážka)


Podpora domáceho dizajnu a domácich značiek vo všeobecnosti

Keď chce Fín poháre na víno, ide sa pozrieť , čo ponúka Iittala. Alebo ani sa pozerať nemusí, lebo to pravdepodobne vie – minule takto vedel Brezákov brat (ktorý je stavebný robotník!) z ktorého radu Iittaly sú naše poháre na whisky/vodu, a dokonca aj kto ich navrhoval. Skoro som odpadla.

iittala-ultima-thule-footed-on-the-rocks-set-of-2-48
Tieto máme aj my, tie druhé sprava. Rad Ultima Thule, dizajn Tapio Wirkkala. Fotka odtiaľto.

Väčšina Fínov má doma múminovské šálky od Arabie, napriek tomu, že jedna stojí skoro 16 Eur, čo je veľa aj tam. Ľudia nosia Marimekko beztvaré vrecia šaty a kupujú si výrobky od domácich firiem, kde pracujú fínski dizajnéri. Používanie fínskej kozmetiky Lumene alebo Dermosil je rozšírené, takisto si môžete vo Fínsku kúpiť fínske vložky značky Vuokkoset. A v zime na nohách má veľa ľudí Kuomu.

Ako spoznáte fínskeho turistu? Napríklad podľa plátenej tašky Marimekko. Skoro každý ju vlastní, a vo Fínsku ju vidíte všade. Na porovnanie so Slovenskom, to je asi ako keby Makyta Púchov ponúkala aj plátené tašky s logami, a ľudia by si ich húfne kupovali a všade by s nimi chodili. Celkom bizarná predstava, nie? (Ja by som si inak dala povedať, už len pre tú haluz!).

Samozrejme, veľký rozdiel je v tom, že vo Fínsku prežilo divoké povojnové roky veľa tradičných firiem a veľa nových vzniklo, nikto neznárodňoval a nearizoval (aj keď v 80-tych rokoch veľa firiem krachlo, lebo vo Fínsku bola strašná kríza), a tak sa zachovala vo veľa veciach kontinuita. Ale aj tak. Aj Fín by si mohol kúpiť poháre za päť evry Made in China, ale s veľkou pravdepodobnosťou aspoň zváži kúpu Iittaly alebo Pentiku. Koľko Slovákov bude cielene riešiť, či kúpiť poháre Made in China alebo radšej poháre od našej Rony?

rona sklo vino
Prosím, Rona. O nič horšie ako Iittala, ale s menej marketingom (minimálne vnútri krajiny, Rona veľa exportuje). Fotka je odtiaľto.

Úcta ku vlastnej krajine prejavujúca sa nerobením bordelu a nekradnutím všetkého a všade

Vo Fínsku je podľa mňa väčšinou dosť unylá nuda. Zároveň je tam ale aj nenormálne čisto, bilboardov je v krajine asi šesť (a teda sa pri cestovaní môžete pozerať na nekonečné jazerá a lesy), ľudia iným ľuďom nedemolujú chatičky, politici kradnú decentne a nie tak okato ako u nás a ľudia sú ohľaduplní ku prírode a aj k iným ľuďom.

Inak povedané, opak slovenskej hulvátskosti. 

Bola by som nerada, ak by sa Slovensko zmenilo na takú unylú sivú nudu ako Fínsko, ale aspoň toto by sme si mohli osvojiť:

  • nerozdrbávať si vlastnú krajinu, je len jedna!
  • nenechať iných rozdrbávať túto krajinu
  • nezamorovať si vlastnú krajinu skládkami, bilboardami, hnusnými fabrikami v inak pekných údoliach (hmmm, Ružomberok…), debilnými politikmi a oligarchickými chujmi
  • neničiť majetok iným ľuďom (34x vykradnuté chatičky, jou)
  • dať veľmi, ale VEĽMI prísne pravidlá developerom, aby nestavali drevodomy na juhu Slovenska a odporné bytovky hocikde v strede pola a ešte aj bez občianskej vybavenosti

To by šlo, nie?


No, takže asi toľkoto. Ešte musím dodať, že aj v rámci týchto decentných prejavov fínskeho vlastenectva sú Fíni väčšinou strašne prekvapení, keď im niekto povie, že Fínsko je super, lebo všeobecné fínske status quo je, že “šak Fínsko je o ničom”. Niekedy majú aj pravdu. 

To isté si aj veľa Slovákov myslí o Slovensku, ale slovenské Novesty si na nohy nedáme, radšej Nike všakže…na rozdiel od Fína, ktorý si tiež myslí, že žije v o ničom paži sveta, ale to mu nezabraňuje ísť si kúpiť Marimekko šálku na kávu a podporiť tak domácu tvorbu a produkciu. Hm. Zatiaľ iný kraj, iný mrav.

 

Kde bolo, tam bolo, boli kedysi zimy biele a snehom zasypané…

…napríklad ako počas týchto Vianoc v Uimaharju.

Keďže som minule Brezákovi urvala ajfón, a prehodila fotky z nášho výletu (vrátane sobieho dejchánku), chcem vám priniesť trošku echtovnej zimnej atmosféry z echtovnej zimnej Severnej Karélie. A aj sebe, lebo som v Čunove, a je tu jarne, a som z toho mierne konsternovaná…šak nie je len začiatok februára?! Nemalo by byť ešte aspoň trápnych -3C?

Dokonca aj v Helsinkách sa už topí sneh, takže svet sa zjavne rúti do záhuby, lebo pred tromi (štyrmi?!) rokmi, keď som sa tam prisťahovala, sme ešte v máji zakopávali o topiace sa brečky zo zimného snehu. No ja nevjem uš.

Všetky fotky som inak upravila, aby neboli takéto modré:

karjala15-uimaharju7-modresvetlo-mimivofinsku

…lebo, aj keď je to pekné, biela je biela a Silan silanizuje, takže teraz sú snehovejšie:

karjala15-uimaharju7-mimivofinsku

To len aby ste vedeli, že v čase fotenia týchto fotiek naozaj nebolo takto jasavo bielo, ale už sa...zmodrievalo? Vo Fínsku sa najprv v zime zmodrieva, a až potom sa stmieva.

Ale ľaľa ho, zima!

karjala15-uimaharju8-mimivofinsku
Keď sme ešte len do Uimaharju išli, zastavili sme sa v tomto najvác pajzlíku pri pumpe na čaj. Majiteľ predával aj drahé, ručne robené kožené BIČE z Maďarska. Wtf? :D
karjala15-uimaharju9-mimivofinsku
Ignorujte môj slniečkatý ksicht, všimnite si ten retro American diner interiér :D Mega!
karjala15-uimaharju6-mimivofinsku
Ničota v Uimaharju.
karjala15-uimaharju1-mimivofinsku
Zavreté, ale šípim dobré stoličky!
karjala15-uimaharju4-mimivofinsku
V tej z krajších častí v Uimaharju, kúsok od lesa (okej, ten je všade, šak Karélia) v štvrti so samými rodinnými domčekmi.
karjala15-uimaharju3-mimivofinsku
Bolo snehu, bolo! Čečiny sme zbierali na vianočný čečinoid.
karjala15-uimaharju5-mimivofinsku
Fínska idylka :)
karjala15-uimaharju2-mimivofinsku
Fínska idylka č. 2
karjala15-uimaharju16-mimivofinsku
Divný ksicht pri jednom z brehov jazera Pielinen.
karjala15-uimaharju17-mimivofinsku
Pielinen zamŕzal (teraz už bude zamrznutý všade) a bol pekný ako…fínske jazero. Heh.
karjala15-uimaharju11-mimivofinsku
Tieto snehule som našla v sekáči (vyzerali nepoužívané) a veľmi sa mi vo Fínsku osvedčili!
karjala15-uimaharju15-mimivofinsku
Tuná je v lete plážička!
karjala15-uimaharju12-mimivofinsku
Fínska idylka č. 568
karjala15-uimaharju10panorama-mimivofinsku
Toto si zväčšite (ak to ide), to je panoráma jazera Pielinen :)
karjala15-uimaharju13-mimivofinsku
Západ slnka nad Pielinen…ským jazerom je ÚŽASNÝ :)
karjala15-uimaharju14-mimivofinsku
Okej, ešte raz to sem musím dať, lebo krása proste. Inak bolo asi -20C, keď som toto fotila, moje ruky mi nepoďakovali :D

A ako chuťovka, tuná je voláky sob!

karjala15-soby4-mimivofinsku

No ňuňu, normálne mi to Fínsko chýba. Čo je toto zase za obrat v myslení?! :D Človek si už ničím nemôže byť istý, keď si tuná vážená už tak zvykla na svoju druhú domovinu, že jej až začala chýbať. Možno by mi tak nechýbala, keby som nesledovala správy, vedľa u susedov sa neštrádoval Hranol, a nemala som všeobecný pocit, že táto krajina o chvíľu imploduje. O_o

Ak sa to stane, snáď mi Suomi daruje azyl občianstvo… xD

 

Čas na hunajasimu, čas na Karéliu (Časť 1.)

Navštívili sme minule tuná v Tampere šenk pivnú reštauráciu a pivovar menom Plevna, a rozšírili sa nám nové (nielen pivné) obzory. Tá atmoška! Tie jedlá! Tie pivá! A vynález, ktorý si tam varia, chuťovo nebezpečne blízky medovine menom hunajasima.

Hunajasima v mojom pohári. Som úplne trápna, lebo som si objednala malú a ešte aj bez ľadu, čo je finančne nevýhodnejšie ako objednať si veľkú a ešte aj s ľadom, ktorý sa topí a sám od seba pridáva vodu do nápoja wtf.
Hunajasima v mojom pohári. Som úplne trápna, lebo som si objednala malú a ešte aj bez ľadu, čo je finančne nevýhodnejšie ako objednať si veľkú a ešte aj s ľadom, ktorý sa topí a sám od seba pridáva vodu do nápoja wtf.

Keď budete niekedy v Tampere, choďte do Plevny, a dajte si tam pivo Pils českého typu, a hunajasimu. A siideri, AKA cider. Jou jou. Ale majú tam všeličo, a jedlá vyzerajú skvele. Možno tam pôjdeme dneska, v rámci snahy o socializáciu, a keď sa buchnem po vačku (došla mi výplata, ahem), tak si dám lososový steak! Jeden som síce mala v sobotu, ale to je jedno, horná hranica jedenia lososov neexistuje. Amen.

V Plevne majú aj vlastné noviny, a okrem iného som sa v nich dočítala, že tam majú “České dni”a raz tam hral slovenský orchester. Závan domova! Ešte by som tam poprosila bryndzové halušky, a už budem úplne spoko. :D

Hunajasima, Plevnan Sanomat s pekným fontíkom a moje nechty s podivným lakom (GinaTricot 182 Turquoise Dust).
Hunajasima, Plevnan Sanomat s pekným logotypom a moje nechty s podivným lakom (GinaTricot 182 Turquoise Dust).

Minulý víkend Brezák požičal auto (červené VW Polo, ňuňuňuňu) a išli sme kuknúť Brezákovcov do Severnej Karélie. Úplne som sa tešila, lebo ich – a ten región – mám rada, je tam fajn, a aj keď moja fínčina je poněkud experimentálna, majú so mnou trpezlivosť :D

Cesta z Tampere mala tuším 360km, a išli sme trasou Tampere – Jyväskylä – Pieksämäki – Varkaus – Joensuu – Uimaharju. Ak budete niekedy cestovať z Pirkanmaa do Pohjois-Karjaly, urobte si prosím láskavosť a choďte trasou Tampere – Jyväskylä – Kuopio – Joensuu a NECHODŤE úsek Varkaus – Joensuu, lebo vás porazí. :D Nekonečná cesta, všade len stromy, stromy, stromy, autá, zákruty, žiadne odpočívadlá, žiadne pumpy, existenciálna úzkosť v strede lesa. Uffff.

Ale jednu výhodu táto trasa mala – išli sme cez región Keski-Suomi (Stredné Fínsko), do ktorého som sa zaľúbila, lebo sú tam KOPČEKY!!!! Ojojój!

Výhľad z pumpy a odpočívadla v Längelmäki. Óch!
Výhľad z pumpy a odpočívadla v Längelmäki. Óch!

Donútila som Brezáka, aby mi spravil turistickú fotku.

langelmaki1Inak, po tom, ako ma Brezák odfotil, ida cestú na pumpu (chcela som si kúpiť nejaké snacky), sa mi rozdrapila topánka. -_- Normálne sa mi oddrapila polovica podrážky od topánky, takže som si na pumpe rovno kúpila sekundové lepidlo, a topánku velice profesionálne zafixovala gumičkou na vlasy. :D Našťastie, Brezákova mama má skúsenosti s takýmito šmakmi, takže nelenila, zalepila mi topánku, zaťažila stoličkou, a teraz je všetko OK. :D

Ale Pohjois-Karjala. Takéto sú tam pohľady (a krajšie, hlavne v okolí jazera Pielinen, a v NP Koli):

Divočina!
Divočina!

karelia1Ešte sme chytili časť jesene s fenoménom ruuska, rozumej “dokonale sfarbené listy, gýčovité pohľady a výhľady, a nádherná príroda”, ktorý sa už napríklad v Laponsku skončil (tam už majú sňach!). No dobre, ale videla som sneh aj v Karélii, jednak popri cestách, a aj v záhrade Brezákovej sestry:

Pics or it didn't happen.
Pics or it didn’t happen.

Počas tohto víkendu som stihla všeličo, napríklad navštíviť bohovský obchodík v Uimaharju, kde majú VŠETKO…

Slniečko na hnoji wtf.
Slniečko na hnoji wtf.

…vrátane takýchto sexy čiapok z vlny:

Voloďa, podaj mi samohonku!
Voloďa, podaj mi samohonku!

Takisto som v Kontiolahti simulovala rodinný život :D

"Spratci!!! DNU! A ticho tam!!!" (ale nieee, v skutočnosti sú Konsta a Kerttu ňuňuňu, aj keď Konsta asi fičí na nejakom rádioaktívnom palive)
“Spratci!!! DNU! A ticho tam!!!” (ale nieee, v skutočnosti sú Konsta a Kerttu ňuňuňu, aj keď Konsta asi fičí na nejakom rádioaktívnom palive) :D Vyzerám ako matka, ktorá ide robiť poriadky ručne-stručne? :D (To by ma zavreli asi, tuná sú telesné tresty protizákonné)

Juj, táto záhrada…kochajte sa:

kontiolahti4
Šopa made by manžel Brezákovej sestry, ktorý vie postaviť asi aj diaľničný most.
Domček a ruuska.
Záhradný domček (tiež zmajstrovaný manželom Brezákovej sestry) a ruuska.
Gimliho kamoška Nenya.
Gimliho kamoška Nenya.
Pohľad na záhradu od terasy.
Pohľad na záhradu od terasy.
Susedovie záhrada a fóliovníček.
Susedovie záhrada a fóliovníček. Ľúbim tú drevenú šopu v pozadí, mohol by mi prosím niekto postaviť DOM v takom tvare???!!! A s taký drevom hlavne! Archsex.

Mimochodom, všimnite si existenciu toho PLOTA okolo záhrady. To je len kvôli Nenyi, aby nebehala kade-tade. Och, ploty. Ploty sú fajn (pokiaľ nie sú betónové a hnusné, viď CELÁ Čierna voda a podobné odporné satelity), a tu sú také vzácne! Tiež závan domova, aj keď trochu nižší a vkusnejší. :P

Dobre. Ešte mám pár fotiek z Outokumpu, kde študoval Brezák grafický dizajn, a doteraz je z toho m(i)esta traumatizovaný (právom, je to strašná riť), ale to nabudúce.

Teraz sme si zrovna objednali pizze, lebo varenie neprovozujeme, tak snáď budú dobré…a mňa nakopnú k nejakej dizajnovej aktivite, lebo som lenivá jak voš a ništ sa mi nesce. Urgh. :D

Ale neviem, asi sa už – po snáď 2,5 roku tu – konečne pofínčujem, lebo som teraz celkom spokojná. Je tu pekne, v práci so mnou normálne aj chaloši komunikujú (ešte aj šéf so mnou chodí na obedy!!! kokso, toľko socializácie wtf), listy briez sú žlté, vyrazila som za včerajšok 110€ v dvoch obchodoch (ahem…džíny a gaťky, ponožky, tričká…blabla…), kreslím si chujovinky, Gimli je milučký, vres na stole mi kvitne… Móže byť. :)

Ale aj tak sa už teším na návštevu BA! Home is where the bryndza is. A kopce. :)))

Keď som bola #goth a strašné #selfie som fotila

V skutočnosti som goth nikdy nebola a o existencii selfie som v r. 2009 nemala ani poňatia, ALE heň aký gotický skvost som našla medzi starými fotkami na externom HDD:

Ej bisťu!!!

Akože!!!! YOLO SWAG NETOPIER CINTORÍN FTW!!!! Postprodukcia (c) Mimi, 2014 grafik dizajnr, lebo ten hnusný font som už niekde dať musela. :D

Mimochodom, T – 6d, rozumej za 6 dní ideme do Fínska, a tak zhrabúvam rôzne slivovice, medy, korenia na guláše a pod. a neviem, či sa tešiť, alebo netešiť, ale asi tešiť, lebo JÄZERÖ a LETÖ a tak. Zmena je jediná konštanta. :)

 

P.S.: Takýýý dobrý make-up som si ešte v 2009 vedela robiť….teraz sa mi nechce. Raz skončím v práci pred počítačom v teplákoch (Tampere stylin!), s mastnými vlasmi a s Pityolom na ksichte, a to už bude ale ozaj zle. Možno ale vtedy budem nejaký Lead Game Art Omg Wtf BBQ Conceptual Design Guru Ninja Jesus Hare Krishna, takže ako to už býva, YOU GAIN SOME, YOU LOSE SOME. :D :D

Český hlas o fínskej fínskosti

Díl I. – sociální interakce

Moja česká kamoška Majka spísala SKVELÝ článok zo života vo Fínsku….prečítajte si. Malá ochutnávka:

“Severská deprese není jenom stereotyp, je to čirá pravda. Jak to tu Fini mohou vydržet? V tomhle příšerném počasí, v téhle příšerné nudě, a hlavně jak to můžou vydržet sami se sebou? WTF, neboli Welcome To Finland!

Jestli mi něco jde dost dobře, tak je to pozorování lidí neboli people watching. Samozřejmě jsou světlé výjimky, jako moje úžasná a milující finská rodina, bez které bych tu jen těžko přežila, ale jinak musím přiznat, že národ větších asociálů ve světě jen těžko pohledat. Popíšu vám typický den ve Finsku, který mi dost často připadá jako pozorování rybiček v akváriu nebo chtele-li zvířat v zoo. Pozorování je povoleno, ale je to tak jediné, co můžete dělat. Krmení či hlazení zvířat je přísně zakázáno.”

AMEN, SESTRA V UTRPENÍ. O_o

Ešte raz, tu, šupito, čítajte si:

Díl I. – sociální interakce

Sviatky v Severnej Karélii

Som zvolila veľmi kreatívny názov, lebo šak SEO, ta ňe.  Ale ale! Konečne vám idem poukazovať zopár fotiek zo Severnej Karélie! Fotky si môžete zväčšiť, stačí na ne kliknúť.

Počas sviatkov sme boli s Brezákom u jeho rodiny, ktorá celá žije v Severnej Karélii, ale každá rodinná “odnož” žije v inom mestečku. Takto:

Joensuu je opustené, tam nebýva nikto...ale boli sme aj tam :)
Joensuu je opustené, tam nebýva nikto…ale boli sme aj tam :)

Na mapke nie je vidieť Lieksu, kde Brezákovi rodičia bývali predtým (na články a fotky z Lieksy sa kuknite tu a tu) a Varpaisjärvi, kde býva Brezákova babka, ale inak je tam všetko.

Najradšej mám zo všetkých navštívených miest asi Kontiolahti, ale možno je to aj tým, že Brezákova sestra s rodinou býva v starom, krásnom, drevenom domčeku natretom pekne nordicky na červeno, majú oplotenú záhradu, psa a v dome naozajstnú pec, v ktorej úplne bežne aj pečú. Idylka.

Ylämylly je podľa mňa strašná riť, ale je tam tiež kúsok jazero a novopostavené domy sú fakt pekné (3 fotky tu) – ale bývať by som tam nechcela, v tej novej štvrti nie je ani len trafika. -.- Zato tam ale býva pani, ktorá vlastní fínske národné plemeno suomen pystykorva (fínsky špic, v doslovnom preklade z fínčiny “fínsky pes s postavenými ušami” :D), ktoré som teraz cez sviatky videla prvýkrát v živote naživo! :)

Krásny suomen pystykorva na fínskej známke. Klik.
A tuná je suomen pystykorva naživo. Och, náádhera. Chcem. Klik.

Nuž a Uimaharju nebolo až také zlé, ale je to malé a rozťahané mestečko, takže všade je ďaleko. Lieksa je krajšia, tam choďte – Uimaharju kľudne preskočte. :P

Aby som sa ale dostala k fotkám konečne – aha, Joulupukki zabalil darčeky!

Dala som si prudko záležať, aby som nevybrala baliaci papier so Santa Clausom na americký štýl, ale s fínskym Joulupukkim, ktorý by mal vyzerať ako škriatok, a nie ako tlstý dedo v červenom kabáte.
Dala som si prudko záležať, aby som nevybrala baliaci papier so Santa Clausom na americký štýl, ale s fínskym Joulupukkim, ktorý by mal vyzerať ako škriatok, a nie ako tlstý dedo v červenom kabáte.

A tu sme už na ceste do Severnej Karélie. Fínska cica na mňa civí vo vlaku z Pieksämäki do Joensuu (mimochodom, tieto vlaky sa nie bez irónie prezývajú “sibírska strela” a vyzerajú asi ako naše IC-čka):

Cica kuká…a long ride short, už sme v Joensuu! Keď vystúpite z vlaku na hlavnej stanici v Joensuu, uvidíte toto:

Toto nebýva na pohľadniciach z Joensuu :D
Toto nebýva na pohľadniciach z Joensuu :D
Toto by sa už dalo na pohľadnicu dať :)
Toto by sa už dalo na pohľadnicu dať :)

Keď sme prišli – a vlastne počas celých sviatkov – bolo teplo a všade bola čvachtanica. A samozrejme, že slečinka si nechala gumáky doma, lebo šak veď venčí len 2-3x denne vonku, žejo! Lesson learnt.

Počas našej minuloročnej návštevy Joensuu som nadobudla skalopevné presvedčenie, že Joensuu je extrémne nudná prdel sveta, a NIČ sa mi tam nepáči (okrem jednej dobrej kaviarne, kam nás zobral môj kamarát Ilkka a bol tam strašne ňuňu čašník, ktorý, vidiac moje rozhorčenie, že všetko si musím sama vziať, MI NALIAL VODU A PODAL TÁCKU!), ale tentoraz som si to rozmyslela. Nie je to tam až také zlé! :)

A aha, ešte aj veselého zajka majú v centre:

Ak z tejto maľby nemáte lepšiu náladu, už vám niet pomoci.
Ak z tejto maľby nemáte lepšiu náladu, už vám niet pomoci.

Hlavné námestie (Keskustori) nie je zrovna romantika, ale ech, bola čvachtanica, vtedy asi aj Petrohrad vyzerá hnusne:

Z tohto prázdneho pľacu sme pozorovali na Silvestra "ohňostroj pre deti", ktorý začínal už o 18.00, lebo šak pre deti.
Z tohto prázdneho pľacu sme pozorovali na Silvestra “ohňostroj pre deti”, ktorý začínal už o 18.00, lebo šak pre deti.

Krížom cez Keskustori je super centrum ľudového umenia, niečo ako ÚĽUV, ale trošku na iný štýl…mám odtiaľ fotky, dám do separé príspevku, tak sa potom mrknite. Dokonca je tam aj VYNIKAJÚCA kaviareň! Kresielka, knihy, gauče, pásikaté záclonky, čajíky, koláčiky, obložené chlebíky…fakt skvelé. Karelčania vedia ako sa vyvaľovať (ale možno to majú od Rusov, šak tí sú za lesom)! :))

Z Joensuu sme išli do Kontiolahti k rodine Brezákovej sestry.
Sneh sa tu držal, aj keď tiež rozčvachtaný…ale bolo aj tak pekne bielo:

Manžel Brezákovej sestry vlastnoručne postavil henten malý domček. Je v ňom miesto na 2 postele, ale väčšinou slúži ako hrací domček pre decká.
Manžel Brezákovej sestry vlastnoručne postavil henten malý domček. Je v ňom miesto na dve postele, ale väčšinou slúži ako hrací domček pre decká.
Vianočné závesy a svetielka!
Vianočné závesy a svetielka!

V tej otvorenej poličke môžete vidieť niečo, čo má asi každý Fín – MOOMIN ŠÁLKY. Čím viac, tým lepšie! Brezákova sestra je macher, lebo má celkom slušnú zbierku:

Ten druhý zľava v druhej poličke odspodu si chcem už asi rok kúpiť, a ešte furt som sa k tomu nedopracovala. Hmpf.
Ten druhý zľava v druhej poličke odspodu si chcem už asi rok kúpiť, a ešte furt som sa k tomu nedopracovala. Hmpf.

A bolo veselo, lebo nielenže majú dve malé deti, ale majú aj malého (6 mes.) psa! Aha ju, koťuhu Nenyu:

Keď je všade čvachtavo, aspoň farebné ponožky potešia dušu.
Keď je všade čvachtavo, aspoň farebné ponožky potešia dušu.
S Gimlim sa mali radi! :)
S Gimlim sa mali radi! :)

Keďže sme u rodiny Brezákovej sestry boli deň pred Vianocami, videli sme aj ako ozdobovali stromček. Tímová práca:

Sestra Päivi ozdobuje a Nenya sa tozvaľuje :)
Sestra Päivi a syn Konsta ozdobujú a Nenya sa tozvaľuje :) A vidíte nohy dcéry Kerttu.
Najrozmazanešia fotka sveta, ale atmošku vidno, ňe? Hyvää Joulua! :)
Najrozmazanešia fotka sveta, ale atmošku vidno, ňe? Hyvää Joulua! :)

A z Kontiolahti sme išli do Uimaharju na samotné Vianoce. O fínskom vianočnom jedle si môžete prečítať tu.

Brezákova mama nemala žiaden stromček, lebo Uimaharju je od ruky a nikto tam stromčeky nepredával (a disciplinovaní Fíni si nejdú stromček urvať do lesa :D) a kúpa a doprava stromčeka z Joensuu by stála 100€. -.- Stromček je ale aj tak hovadina! Zaberá to veľa miesta, človek to zdobí (a odzdobuje) pol dňa a ešte aj chudák strom, chvíľu je pekný a potom vyschne a nikdy nevyrastie.

My, uvedomelí občania, si robíme ČEČINOIDY™. Jeden som s Brezákovou asistenciou spravila aj v Uimaharju:

Čečinoid na stoličke v kútiku.
Čečinoid na stoličke v kútiku.

8 čečín z miestneho lesa vo veľkej váze s vodou s trochou cukru, svetielka, malé ozdôbky v tvare muchotrávok, 1 zlatá chlpatá reťaz a hviezda na vrchol stromu, ktorá bola tuná celá vykrivená a ani ju nebolo poriadne vidno. :)

Brezákovych rodičov táto čečinoidná idea tak nadchla, že vyhlásili, že odteraz budú mať už len čečinoidy a nebudú sa so žiadnymi stromami srať. Mission accomplished. ;)

Vianoce boli inak perfektné, príjemné a obžieračské – také, aké by mali byť! :) A srandu mal aj Gimli, lebo Brezákovi rodičia majú prastarú mačku Iittu, ktorá najprv Gimliho naozaj nechcela pustiť k sebe…

Iittu hovorí,že NIE.
Iittu hovorí,že NIE.

…ale potom sa spolu dohodli a hliadkovali pod posteľou v spálni v mačacej zhode:

Mňau a mňau.
Mňau a mňau.

Howgh. Viac (použiteľných) fotiek nemám – v Ylämylly okolo mňa furt krúžili decká a nefotila som ništ (a vonku bola tma furt) a teraz tu v Tampere som tiež nič moc nefotila, ale bude, bude. Ešte vám ale chcem ukázať ten joensuunsky ÚĽUV, stej tjúnd! :)

Na záver ja, moje kruhy pod očami, Joulupukki a Gimlík – zdravíme z Tampere (aj keď fotka je z Kontiolahti)! :)

Ružový aprés-sauna ksicht.
Ružový aprés-sauna ksicht.
Potrebujem EYEBAG CONCEALER. Okamžite.
Potrebujem EYEBAG CONCEALER. Okamžite.

……

-6C v Tampere a drží sa sneh. Zima je tu! :)

Zasnežená v Tampere

Po dlhom čase fínskeho ticha sa hlásim, a to rovno z malebného Tampere cca 180km od Helsínk severne.

Image

Priletela som 5. decembra, Brezák už mal vyšéfovaný božský byt pre nás (súčasť nášho MASTERPLAN) a teraz si tu spokojne sedíme, produktívne robíme dôležité veci, a len Gimli sa nepretvaruje a chrní pod kreslom na ktorom sedím.

Fotky teraz nebudú, lebo som online cez Brezákov smartphone wi-fi hotspot wtf bbq, ale nabudúce sa môžete tešiť na fotkoblog – je tu strašne pekne, a fínsky, a bielo a nedá sa nefotiť. :)

Nuž a snežíííí tu, a snežíííí tu furt! Až mi je to divnô, lebo som včera volala s mamou, a viem, že v Bratislavčičke je +8C. To už som aj zabudla za tých pár dní, aké to je, lebo včera tu bolo -10C, dnes asi -2C a v Laponsku to schytali až do včera na -40C. Mrazničkoidné. :D

Inak som zatiaľ stihla:

– byť 2x v NAŠEJ VLASTNEJ SAUNE (je skvelá, skveláááá! a máme na nej dokonca aj okienko)

– obísť naše (na fínske pomery) malé jazero 10min chôdze od paneláku – trvalo nám to asi 1,5h a skoro sme zmrzli a Gimli potom celý večer spal a už nechcel von ísť ani za svet :D V strede jazera je inak ostrov, a keďže jazero už zamŕza, za chvíľu naň budeme môcť prejsť peši cez ľad! A keď sa jazero roztopí, kúpime si nejaký nafukovací čln a budeme tam chodiť na člne alebo čo. :))

– vypiť úžasný vianočný glögi na Joulutori, tamperáckej obdobe vianočných trhov, a zacukriť si papuľu s munkki (šiška)

– ísť na úrad práce a do Kela, čo furt neviem definovať, čo je, ale bez Kely ste vo Fínsku v keli :D

– dostať prácu 2D GAME ARTIST!!!! na polovičný úväzok v hernom* start-upe** so zábavnou partičkou štyroch fínskych metalisticko-nerdoidných týpkov pracujúcich zatiaľ v nejakej pivnici premenenej na celkom veľký office :D (ale plat budem mať štandardný a aj vlastný počítač, takže OK….teraz ešte fake it till you make it na moju náplň práce, júúúúúj!!!!) Teraz ešte čakám na zaslanie zmluvy a tak, ale ak si to nikto nerozmyslí, už nebudem plácajúca sa socka, ale zamestnaný človek wtf.

* títo ale robia vzdelávacie hry, normálne dostávajú granty od fínskeho ministerstva školstva a ich hry sa využívajú po celom Fínsku na školách a tak O_o idem robiť niečo prospešné pre uvrešťanú budúcnosť ľudského rodu! :D
** neznášam toto slovo, kedy sa to vôbec začalo tak furt používať?!?! existuje na to slovenský ekvivalent?! 

– furt nezistiť, kde si mám kúpiť električenku, a kde nájdem vyhľadávač spojení MHD v Tampere, tak tu chodím jak debil, prípadne jak neschopná s Brezákom ako živé GPS, ale to sa poddá :D

Inak je tu príjemne, Tampere je pekné a obklopené jazerami (viď mapa hore) ako sa na také fínske mesto patrí, a počula som, že zimy tu kľudné bývajú s -30C teplotami (zimotami?), takže ehhh…už sa teším :D Našťastie máme ale cca 300m od domu zastávku MHD, z ktorej mi chodí autobus (modro-biely, ako inak) rovno k miestu môjho budúceho pracoviska, čo je fajné, lebo nemusím tým pádom chodiť dvanástich vrstvách von, ale len v deviatich. Ehm.

Ništ, keď bude najhoršie, kúpim si otepľovačky, v akých fínsky národ bežne vo veľkej kose chodí, a budem chodiť tak aj ja! Moji metlácko-nerd budúci kolegovia majú už na prvý pohľad nejakú módu ťažko v paži, takže nemám čo riešiť. HA! :D

—–

TRI ČLÁNKY:

Nemusíte vedieť fínsky ani zaťať, ale hľa, bez tohoto sa nezaobídete :D Fínske výrazy pre sneh!
A toto nemá s Fínskom nič, ale minule som čítala veľmi znepokojivý článok o budúcnosti bez funkčných antibiotík. Tu.
A do tretice, článok o vernostných kartičkách, po česky. Gŕŕŕ.

—–

Image

Pozdravy z našej ulice, a idem pracovať alebo čo. Heippa! :)

Náhle sa mi zacnelo po Fínsku

ficozatva
Z Hospodárskych novín videné na Vrtieť psom – škola politického marketingu FB.

…tuším začína môj polčas rozpadu trpezlivosti pobytu na Slovensku (PRTPnS). O_o :D

Nemáme slnko, tak som si ho musela nakresliť

slnkovofinskomlese

Aj so zajačikmi! Tradície treba dodržovať. :D

P.S.: Pridala som blogroll blogov, ktoré pravidelne čítam, nájdete ho na pravej strane pod archívom. Zoznam je úplne náhodný, nikto sa na svoju pozíciu neurážajte! :D

Takaisin Suomeen

Alebo, späť do Fínska.

Zajtra, resp. dneska, sa nám končí naše stredoeurópske kaviarňovanie (som vymyslela slovo, no čo….šak dobré je!) a zajtra o 11.15 odlietame do Helsínk. Aj s Gimlim, samozrejme. :)

Ako pred každým (KAŽDÝM!!!) odletom chytám nervy, spisujem si extrémne detailné, blbovzdorné zoznamy vecí, ktoré si mám ešte ráno zbaliť (napríklad pre prípad, že by som dostala náhlu amnéziu? jeden nikdy nevie!), pripravujem si na stoličku oblečenie na ranné polospánkové obliekanie, 56x kontrolujem pas Gimlimu (čo ak odtiaľ zmizla veterinárova pečiatka? jeden nikdy nevie), 36x kontrolujem číslo letu a kód mojej rezervácie, dokolečka si prezerám peňaženku – fínske kľúče – slovenský mobil – fínsky mobil – pasy a snažím sa tváriť sa nanajvýš pokojne a nad vecou.

Potom to schytá blog.

No dobre. Zavrieť kufor (môže mať niekto toľko oblečenia, ako ja?!), zastrčiť laptop do príručnej batožiny, nakrémovať ksicht, nastaviť budík (a prekontrolovať to následne 12x, či je nastavený…jeden nikdy nevie!) a ísť spať.

Už ništ nezmôžem, len odletieť. 

A úplne nakoniec…ďakujem všetkým mojím pípl tuná na Slovensku za to, akí sú úžasní, nad vás niet a nikdy nebude! :)))