Skončev som, ale zima ešte nie

Včera som bola poslednýkrát v práci. Rozposlala som vymakaný menežéris dokument s agendou kolegom, odovzdala som sexy Macbook Pro (ani myš a anatomickú podložku pod myš mi nechceli predať, o Macbooku ani nehovoriac – fínske móresy sú divné!), vyhodila som polovicu papierov zo stola do koša, druhú polovicu som si napchala do plátenej tašky, odovzdala kľúčik, a hajde preč.

Kolegovia boli ale milí, dali mi set dobrých akvarelov, so všetkými som sa pekne nefínsky objala a následne som si celá šťastná s vidinou sedenia doma v teplákoch kúpila orchideu.

IMG_20170308_103315
Moja nová orchidea – aj teraz sa na ňu pozerám, je nádherná…ech vôbec, VŠETKY orchidey sú nádherné.

Takže, prácu už nemám (teda mám, ale voľnonohovú) ale inak žiadna zmena, aspoň vonku nie. FURT JE TU ZIMA A SNEH. Nestačilo už?!

IMG_20170308_085331
Toto, furt! Mne osobne už stačilo, už sa na to kukám od polovice novembra.

Pôvodne som sa tešila, že takto cca o týždeň už budem šunky váľať niekde v čunovskom šenku (VŽDY tam idem na kurací černohor, to je moja poněkud nezdravá tradícia), ale nemôžem, lebo mi gynekologička našla cystu jak krumpel, a musím ísť na ďalšie vyšetrenie a potom asi na operáciu. Echhhh, to je ale pechhhh.

Inak, o tomto gynekologickom výlete len trošku (šak je Medzinárodný deň žien, a my ženy máme vagíny a chodíme s nimi k dochtórom!! Ej bisťu!), ale možno vám to bude znieť ako sci-fi:

  • Gynekologička ma videla prvýkrát v živote a mala na mňa 20 minút (ktoré ma stáli 150 Eur) a asi v piatej sekunde mala diagnózu (čo pred ňou nezvládli ŠTYRI slovenské gynekologičky)
  • Keďže mám – teraz už konečne aj diagnostikovanú!  – endometriózu (diagnózu, ktorú má odhadom 1 z 10 žien, ale moje slovenské gynekologičky o tom chuja vedeli, a jedna mi odporučila psychológa, lebo som si podľa nej vymýšľala symptómy) a ešte aj cystu jak krumpel, je u mňa celkom reálne riziko neplodnosti. Nevadí, budem mať desať psov! Moja fínska gynekologička mi o tom hovorila, a ukončila to takto:

    “Keby si náhodou rozmýšľala nad deťmi, tak to musíme poriadne prezrieť, aby sme vedeli na čom sme.”

    (Vo Fínsku sa všade tyká, a bavili sme sa po anglicky a tam je to tiež viac-menej jedno)

    No skoro som odpadla! Doktorka, ktorá neočakáva, že keďže som skoro už 28-ročná kobyla, že ZÁKONITE chcem mať deti hneď zajtra, ale ktorá prijíma myšlienku, že možno som o tom ešte ani nerozmýšľala! (Pozn. red.: rozmýšľala, ale podstatne viac času som strávila rozmýšľaním nad šteniatkami ahem) Čo vám poviem, táto krajina je v niektorých veciach brutálne popredu.

  • Gynekologička mala v ambulancii špičkové vybavenie, vrátane pičného vaginálneho ultrazvuku, a takto ma vedela zdiagnostikovať hneď. Jedna z mojich štyroch slovenských gynekologičiek sa síce k ultrazvuku dostala, ale k tomu obyčajnému, a akože good luck bitch, lebo aj mne je jasné, že vidieť nejaké cysty a endometriotické tkanivá cez tristo vrstiev brušnej steny je sprostosť.

Z vyšetrenia som odišla úplne na větvi, nielen z informácie, že mám endometriózu (čo som si aj tak už dlho myslela) a k tomu cystu jak sviňa, ale že….som bola práve u špičkovej doktorky. O_o Dobré je toto Fínsko, ak ste máte nejaký zdravotný problém, ozaj dobré. Jój.

IMG_20170308_084545
Ktovie, či aj Gimlimu už lezie ten sneh na nervy.

No, takže…doma som, cystu jak krumpel mám, Brezáka otravujem, kocúra škrabkám, Gimlíka mojkám, tristo vecí dizajnujem.

Ak by ste niečo sceli, portfólio a aj všetky kontakty mám tu. Musím vám dať ale aspoň rakúsku cenu, lebo tu mám príšerné odvody a aj keď vyfakturujem relatívne veľa, hovno mi z toho zostane. Predvčerom som takto so sklopenými ušami posielala faktúru na 1612 Eur vrátane DPH a na účet mi z toho prijde 764 Eur. No načo je toto dobré vôbec?! Ani z postele nevstanem… -_- :D

Ech, severský adulting.

 

Vypnite už niekto tú zimu

Mám taký návrh. Presuňme celé Fínsko na úroveň Srbska a hneď sa tu bude príjemnejšie žiť! :D

Dneska je tu -13C a sneží a fučí. Včera bolo -11C, ale mala som pocit, že je aspoň -58C. Predvčerom -12C a fučalo jak hovado. Stihol sa mi vyhodiť ekzém na prednej strane predkolenia z tej suchej zimy a vetra, a včera som si to tu poctivo mastila mastičkami, lebo ma to strašne svrbelo a na večerné venčenie som vyhnala von rodilého Fína Brezáka, lebo on takéto zimné veci zvláda lepšie.

Túto fotku som tu už mala niekedy pradávno, sú to divorastúce ľalie na Záhorí.....V LETE. O_o
Túto fotku som tu už mala niekedy pradávno, sú to divorastúce ľalie na Záhorí…..V LETE. O_o Pamätám si, že keď som ich fotila, mala som na sebe bikini a šaty, a bolo mi strašné teplo. Ach.

V takýto typický, zimný deň ako je dnes mi obliekanie trvá asi rok, lebo ochrana proti tej kosa vyžaduje nasledovné:

  • spodné prádlo, pochopiteľne (zvažujem kúpu kožušinového, z nejakého soba wtf)
  • termospoďáre
  • ponožky (+ ešte jedny na to, ale nejako som rezignovala a nohy si mi zvykli alebo čo)
  • menčestráky (džíny ani za svet, v nich je ešte väčšia zima)
  • tielko
  • tričko
  • sveter
  • bunda
  • šatka a/alebo šál
  • čiapka
  • rukavice

V prípade, že idem v sukni/šatách (lebo aj také psie kusy tu robím v -17C a tak), idem na to takto:

  • spodné prádlo
  • hrubé pančuchy
  • bombarďáky spravené ustrihnutím druhých, hrubých pančúch nad kolená (by ste neverili, ako to chráni stehná!)
  • vlnená sukňa s podšívkou á sekáč couture de BA/PN
  • tielko
  • tričko
  • sveter (najlepšie kašmírový, ak je pod -15C)
  • šatka a/alebo šál
  • čiapka
  • rukavice

O_O Únavné to je, úúúúúúnavnéééééé. O chvíľu sa mi moje Tesco termospoďáre asi rozpadnú, lebo v nich trávim celé dni a nosím ich naozaj VŠADE a STÁLE, lebo inak to nejde.

Včera som zrovna debatila s mojimi kolegami v práci (lebo so mnou začali komunikovať!, ale to je na iný blog :D) o tom, KEDY PRÍDE JAR. Ilustrátor Mikko sa pochybovačne vyjadril, že “to ešte potrvá aspoň 3-4 mesiace”, čo ma veľmi nepotešilo, ale asi to budem musieť nejako vydržať. Možno by som mohla začať fetovať. O_O

Zatiaľ sa posledné zvyšky mojej duševnej vyrovnanosti upínajú k letu na Slovensko na konci apríla, lebo VIEM, že o tom čase už bude v krajine mojej drblej a fašizujúcej sa krásnej TEPLO. Aspoň +15C, ak nie aj vyše +20C. Normálne že vystúpim z lietadla, vyzlečiem sa dohola a budem behať po vonku a vrieskať od šťastia! :D

Normálne si asi namaľujem niečo takéto na plátno vo veľkosti 20 x 30m a budem sa do toho snažiť vmeditovať.

Čo ale trošku teší moju zošúverenú, zmrzlú dušu, je to, že aj dneska, aj zajtra idem do kaviarne. Dneska s Brezákom, zajtra so Susu, tibeťáckou kamoškou tuná z Tampere. Ach. V BA by som to nebrala ako niečo zaznameniahodné (nakoniec, kedy nie som v kaviarni, žejo?), ale tu je to normálne že slávnosť! :D

Nič nie je lepším liekom na čokoľvek, ako kaviarenské povaľovanie sa.

Tak.

Fejkovať jar

chryzantemy

 

Jedným z nervydrásajúcich každodenných fínskych pocitov v mojej slovenskej mysli je tá nekonečná zima…a to ja som ešte typ, ktorý má rád zimu, aj keď nelyžujem, neboardujem a dokonca ani nebežkujem, lebo nemám bežky a neviem či to vôbec viem. :D Vlastne v zime nerobím nič, akurát ak som na Slovensku tak pijem všade teplú medovinu, jem lokše, presúšam sa po vonku s Gimlim a sedím za oknom v kaviarni.

…a tu vo Fínsku?
Hm….sedím doma, sedím niekedy na obedovom bufete, presúšam sa po vonku s Gimlim. Divoký život!!!

Včera som si ale povedala, že FAKE IT TILL YOU MAKE IT a rozhodla som sa, že budem fejkovať jar. Možno tak príde??? :D Kúpila som teda 2x farebné chryzantémy, na posteľ som prehodila optimisticky trávovo zelené prestieradlo a zaoberám sa myšlienkou po 968 rokoch namaľovať kraslice, lebo šak ide Veľká noc a vôbec!!!! :D

Ešte by to chcelo kúpiť králiky a kuriatka (živé) a nechať ich behať po byte. Počas nášho ranného venčenia som ale videla (Gimli si ho nevšimol) ŽIVÉHO zajaca, to musel byť najaký znak jari tiež!!!! O_o

Dobre, dobre, ja viem, že zajace behajú aj cez zimu, ale nechajte ma tak. :D

Ďalším jarne fejkovacím krokom bude vytriediť zimné oblečenie (preč s tým, ktoré nenosím) a naučiť sa tak nosiť vrstvy, aby som nemusela dokolečka točiť tie isté zimné bundy…a môcť si namiesto nich dať nejakú jarnú bundu. NEZNÁŠAM svoje zimné bundy!!! Všetky sú fajn, ale neznášam ich aj tak, lezú mi už na nervy!

Nabudúcu zimu si asi zaobstarám niekde na Miletičke bundy všetkých farieb, strihov, typov a materiálov, a budem ich striedať jak ponožky, rozumej každý deň. Ach.

To isté čižmy….a teda, mám len dva páry čižiem (čierne Ecco a hnedé Tamaris), takže nečudo, že ich už ani vidieť nemôžem…po ich nosení nonstop od októbra až do marca – a možno ich budem potrebovať aj v apríli… @_@

 

 

Eeeeech, varím hŕstkovú polievkokašu, idem sa zaoberať tým…divoký život, veru tak!