Mám strašne veľa práce (prekladám jednej doktorandke prihlášku na prestížne štipendium v USA s vetami ako “I would like to approach the topic of institutionalization of artistic jewelry in a critical way, taking into account the historical, societal, ideological and economical relationships and interdisciplinary bonds.” a podobne), ale nemôžem sa na to FURT sústrediť, lebo mi pukne gebula, takže si dáme takovej malej blogýsek, jó? Jó.
Takže, som späť vo Fínsku, a už som stihla byť 2x pri Baltskom mori, z toho raz – dnes – v ňom byť strčená po kolená. Prisámbohu, že keby som mala na sebe plavky, asi sa tam praštím, ale asi by som to potom oľutovala, liečiac si angínu jak sviňa (vonku bolo slnečno, ale vietor mal asi -56 stupňov). Voda bola studená asi ako Dunaj, v ktorom som sa už tento rok kúpala (keď mi Brezák konečne pošle fotky, vycapím ich sem, to je vrchol môjho života, v júni sa kúpať v Dunaji, cha!), takže ništ hrozné….studené, ale dalo sa to. DO TÝŽDŇA TAM PLÁVAM, amen.
Minule som – ešte u babky v Piešťanoch – po sto rokoch vyliezla na čerešňu, a tak ma to vzalo (to, že to ešte furt dokážem!), že som sa dneska prihlásila na intenzívny kurz pole dance, kerý začína 17. augusta. O_o
Inak povedané, od konca augusta budem vyzerať takto….viď ilustrácia tutok dole :P
Ňuňuňuňuu, to teda bude, ale teším sa. NECH ŽIJÚ EXPERIMENTÁLNE NÁPADY! Okrem toho, keď všetko zlyhá, budem sa môcť živiť ako striptérka.
Jo, a ešte asi pôjdem na workshop nejakých podivných afrických tancov, práve som sa naň prihlásila na Fejsbúku…ešte to zaplatiť, ahem. Ale tiež móže byť. Ľudia s mojím zadkom by mali ZÁSADNE tancovať africké tance. :D
A ešte čo také..? Ja neviem. Musíme vymeniť Brezákov archaický futon, lebo na tom spať je horšie ako ležať v podzemnom parkovisku na betóne, takže šípim nejaký výlet do Ikey čoskoro. Ale ALELUJA, konečne budeme mať normálnu posteľ, a nebudem sa každé ráno budiť s chrbtom rozlomeným na omrvinky! Tož, Mimine 1st world problems.
Gimlík má inak šok, že zrazu nemá záhradu (ja tiež, ak mám byť úprimná), ale ach, čo narobíme…? Ak by bol nejaký milionár taký láskavý, a dal by nám smiešnych 300 000 evry, budeme si môcť kúpiť jeden rivitalo v Helsinkách/Espoo (napríklad tento), a Gimlíček bude spokojný…! :D
Okej…náhly koniec blogýska, idem radšej ďalej prekladať. O_o A zajtra mám pohovor, držte mi palce! Uuuaááá!
Mimi vo Fínsku 