Ako byť rentiérom

Som teraz asi týždeň na voľnej nohe, a aj keď sa mi velice páči vysedávanie v teplákoch a vo vlnených ponožkách doma pri stole, začínam byť aj trochu nervózna. Ani nie tak z nedostatku práce (mám celkom čo robiť a od hladu v najbližšej dobre neumriem), ale z toho, že ako freelancer 21. storočia by som sa mala strašne furt predávať. Dizajnérov je ako hadov, chápete. Musíme použiť vlastné skills na to, aby sme sa zviditeľnili, lebo….lebo..? Niečo!

slnecnyden-lauttasaari
Niektoré výhody nesedenia v office sú nesporné, napríklad môže človek vyjsť von na SLNKO, keď sa dané slnko objaví. Juj!

Nielenže by som si mala konečne spraviť solídny web, ešte aj dizajnový blog by ten web mal mať, kde by som samozrejme o sebe písala ako o skvelej dizajnérke a šírila do sveta múdrosci o vizuálnych identitách a o pozicioningu a tak ďalej. Newsletter by môj web mal mať tiež, kde by som ľuďom písala strašne zaujímavé veci o tom, čo momentálne robím a aké logo som spravila, a že som teraz pracovala pre XY a to boli úplne najcool klienti, a ja som z nich úplne šťastná, a ďakujem im za dôveru.

Nuž a tuná nastáva môj problém, lebo aj keď mám prerezanú papuľu a viem hovoriť veci, že by ma niekto mal fakt z času na čas nafackať, moje papuľnaté sebavedomie nemá v sebe rozmery, kde by som sa rada sebaprezentovala. Akože, viem to asi robiť, ale je mi to strašne proti srsti. Na svete sú totižto lepší aj horší dizajnéri odo mňa, lepší aj horší klienti a všetci sa to nejako pre seba snažíme čo najlepšie vyšéfovať, tak ako vieme a chceme a nevidím dôvod, prečo by som sa zrovna ja mala niekam pchať ako nejaká bohyňa grafického dizajnu. Ech.

Čo sa mi na pracovnom živote (rozumej, ako otrok zamestnanec v práci) teda páčilo bolo to, že som mohla byť křoví, chápete. Ísť si svoje a byť v pozadí. Niekedy až moc, lebo u nás v office bola trošku silná office politics (niekto ma zlynčuje za tento prudko nefeministický názor, ale samé ženské sme tam boli, to preto!) a kto sa tam poriadne neňuňu s top menežéris, tak zle robil, ale aj tak.

V práci som bola Istokova Visual Creative a po práci som bola Ištoková šialená psíčkárka (viď foto), ktorá maľovala psy, venčila psy, šila psovi (Gimlimu) vestičky, a vôbec, robila si, čo sa jej zachcelo, a nie vždy len so psami. To bolo celkom luxusné! Teraz som Istokova Freelance Graphic Designer and Illustrator with an Eye for Text / Open for Possibilities (to tu kopírujem z môjho LinkedInu, neonďajte ma) a je to cool, ale neviem či to zvládam dlhodobo, lebo dizajnér, ktorý sa furt neprezentuje do celého sveta akoby ani poriadne nebol. Ach!

pikkujoulu-04122016-benevolos
Ištoková šialená psíčkárka v obležaní tibetských španielov na pikkujoulu našej helsinskej tibeťáckej skupiny.

Ideálna práca pre mňa by bol rentiér – moji nájomníci by mi platili nájomné, a ja by som zatiaľ drepela na gréckom ostrove dzobkajúc tzatziki a pijúc čerstvý pomarančový džúsik, kde-tu robiac nejaký dizajníček bez stresu z peňazí a z toho, že o tom projekte budem musieť napísať nejaký extra erudovaný blog a poslať newsletter a pripomenúť sa Ferovi z XY, lebo mi ešte furt nezaplatil faktúru.

Mohol by mi niekto s týmto pomôcť prosím? :D

Alebo si zase nájdem job a budem zase erudované křoví. Aj to je v niečom dobré…teda, pokiaľ pracovisko nie je úplne drbnuté, všakže, potom je to utrpenie.

Ach, tento adulting!

O lese a o behu

Na úvod, ak by ste si chceli prečítať fajnú poviedčičku o fínskom lete, odporúčam toto.


…je tu kosa. Taká kosa, že už teraz chodíme v bundách, ktoré si normálne rezervujem na Slovensku tak cca na september, a svoje supermegacica vytrblietané sandále som mala na nohách presne 1x (a bola mi zima). Inak nosím šatku okolo krku, viac vrstiev ako mi je milé, a bikini mi smutne ležia v skrini.

Ach jo, sever.

Príde deň, kedy sa presťahujem niekde na Fidži do Portorože alebo čo, a budem rundiť medzi morom v Taliansku, morom v Chorvátsku, a rakúskymi Alpami (a slovenskými salašmi), ale ten deň ešte nenastal, takže ništ no. :D

Ale boli sme minule na dlhšej vychádzke v lese (lesoparku? tu je všetko lesoparkom) a to bolo fajné…

Náhodný lesný outfit. Sa ani nepýtajte :D Tie plandáky mám ešte z Malajzie, asi z roku 2007 alebo čo.
Náhodný lesný outfit. Sa ani nepýtajte :D Tie plandáky mám ešte z Malajzie, asi z roku 2007 alebo čo.

Inak ništ, pracujem. U úchyláka ale pracovať nebudem – nakoniec bude najlogisch option, totiž začnem robiť vo firme Brezáka a jeho partnera (nie homopartnera rozumej, ale biznis partnera :D) ako AD (teda ako art director – nenechajte sa ale pomýliť, art director okolo umenia neprejde jak je rok dlhý, ledaže by zrovna zalamoval brožúrku pre SNG). Možno už teraz, možno od augusta. Začínam si šetriť na umelé kozy a islandského koňa.

Okrem iného som bola minulý štvrtok behať, a odvtedy sa presviedčam, že pôjdem zase. Mám ale za fúrik výhovoriek, prečo to zrovna v tento deň a v túto hodinu nejde. Napríklad:

  • ešte som neraňajkovala
  • zrovna som raňajkovala
  • musím vyvenčiť Gimliho
  • zrovna som vyvenčila Gimliho
  • mám na krku deadline
  • musím robiť na projekte do školy
  • nechce sa mi byť spotená, nechutná a ísť do sprchy
  • šak včera som si umývala vlasy, to si budem musieť zase umyť vlasy
  • moc fučí
  • moc prší
  • bude pršať
  • zrovna pršalo
  • je moc skoro
  • je moc neskoro
  • mám dobrý make-up, a beh mi ho pokazí
  • o chvíľu pôjdem venčiť, to bude aj tak pohyb
  • vonku je moc veľa ľudí, budú na mňa kukať, ako fučím
  • vonku je moc málo ľudí, určite ma niekde zachloští nejaký magor
  • z neba padajú kombajny a z nechtov mi rastú pivonky

VŽDY sa niečo dá vymyslieť, chápeme sa. Vždy. Dneska ale asi možno snáď ešte neviem či ozaj pôjdem, polhodinu tejto neuveriteľne nezmyselnej činnosti snáď vydržím…niekedy podvečer. Lebo teraz mám prácu, a potom idem s ukrajinskou kamoškou na čaj, potom mám prácu a venčím, a jój, you get the drift! Beh je sprostosť. :D

iY1k9Sjogging-running-winter-cold-seasonal-ecards-someecardsHmpf. Čo sa strašne nechce vám?

50 odtieňov jarnej sivej

Čuduj sa svete, zase je SIVO. No ale toto!!! Kto by toto čakal?! Vo Fínsku…. NEPREDSTAVITEĽNÉ, naozaj.

Dúfam, že sa ešte v tomto živote stihnem(e) presťahovať na Korfu, lebo blúznim o slnku, lete, teple, tyrkysovom mori, tzatzikoch, plnených hroznových listoch a baklave. Normálne, že blúznim.

Ani pol mesiaca tu nie som, a už mi tu začalo jebať – nuž ale taký je svet. :D Na druhej strane, som tu aj takým zvráteným spôsobom spokojná, lebo teda šak nezávislý život bez peňazí a vôbec, nijaké väzby moc ništ, nikoho tu nezaujíma, či si dám vlasy na modro alebo na ružovo (v skutočnosti kontemplujem nad řvavou červenou, ale obávam sa, že budem buď vyzerať jak fakľa, alebo ako Araňa z osady), som slobodnáááá…!

Ale to Korfu…aj tak….ach….! Možno jedného dňa.

Našla som na internetoch.
Našla som na internetoch.

Inak ništ, ako je už u mňa zvykom, hľadám si prácu, ale podľa možnosti menej dušuzabíjajúcu, ako tú poslednú (v hernom štúdiu v polopivnici a s mĺkvymi Fínmi), takže každý deň čučím do LinkedInu a na toto:

MOL.fi, niečo ako taká Profesia, ale štátna.
MOL.fi, niečo ako taká Profesia, ale štátna.

Už som sa v tej fínčine celkom vymakala, lebo bez problémov browsujem takéto šialenosti, a som v klídku. Po skončení toho kurzu, na kerý som začala chodiť, si môžem spraviť fínsky test YKI na úroveň B1, a tváriť sa – aspoň na chvíľku – že som aj niečo v živote dokázala, teda napr. naučiť sa jebnutý jazyk na celkom prijateľnej úrovni. :D Cha!!!

No ale čo som to…? PRÁCA.

Bude mi za hodinu volať jeden recruiter z Kostariky (?!), na pozíciu Visual Designer v jednej nadnárodnej firme, kerá sa zaoberá rezerváciou hotelov pre firemných klientov a neviemčím ešče. Že chce priateľsky si o mne pokecať….ta….šak dobre teda! Pokecajme, muchacho guapo! A potom mi daj ten job, lebo mi ujebe dekel od nervov, muchas gracias. Pusinky, ňuňuňuňu.

Okrem toho som rozoslala svoje skvelobožskydokonalesexymegacool CV asi asi na 20 rôznych pracovných ponúk, takže snáď aspoň NIEČO z toho NIEKDE bude. Všetko tuná v Helsinkách (a v Espoo), lebo i keď mi srcco piščí po Korfu, povedzme si úprimne, že grécka ekonomika nie je nič moc (to je tá nespravodlivosť sveta, tam kde je pekne a božsky sa nedá pracovať, a tam, kde je furt sivo, majú spoločnosť na supermega úrovni a platy sú vysoké, a vôbec. OK, no ešte taký Singapur je iný, a Viedeň…!).

Nuž, i tak.
Ale v pondelok idem na bharatanatyam konečne, v utorok zase na fínčinu a vo štvrtok pôjdeme s Brezákom vyskúšať taekwondo do Vuosaari, čo je úplne od ruky časť mesta, ale keďže v Helsinkách máme zázrak menom metro, takže pohoda, klídek, voe. Snáď to tam bude dobré, a bude nás to baviť, a vo mne to zase nastolí nejakú sebadisciplínu, lebo toto zevlovanie nikam nevedie. Teda vedie, ale zatiaľ to nevyzerá veľmi sľubne… :D

Takéto sa idem učiť, teším sa jak blázon :) Júúúj!!!!
Takéto sa idem učiť, teším sa jak blázon :) Júúúj!!!!

Takže, all in all je to tu vlastne pozitívne, sivota a všetko. Okej, pijem medovinu, to preto som zrazu taká spokojná. Ale fakt tieto Helsinki sú fajn (sa mi začali viac páčiť ako BA, neviem čo sa mi deje), ale budú ešte viac fajn, keď budem mať pravidelný príjem. Potom sa prihlásim na VŠETKY tance sveta, a budem chodiť ráno bárs aj meditovať do zenového centra (tuná autorka má prudko taoistické myslenie), s Gimlim popri mori rundiť, s Brezákom jesť vonku 5x týždenne, romantické víkendíky na chatách v Laponsku, a ach….!!!!

Dobré to bude, len treba vydržať….a asi si aj zapnúť moju špeci bright light. :D


“The secret of this kind of climbing, is like Zen. Don’t think. Just dance along. It’s the easiest thing in the world, actually easier than walking on flat ground which is monotonous. The cute little problems present themselves at each step and yet you don’t hesitate and you find yourself on some other boulder you picked out for no special reason at all, just like zen.~ Japhy”
Jack Kerouac, The Dharma Bums (milujem tú knihu)

:))

Sedieť na zadku a nepoletovať

Včera sme s Brezákom spisovali pseudoezotericko-wishfulthinking-OCD-zoznam “čo by sme sceli v 2015, aby bolo/sme dosiahli/atď.”, a od Brezáka sa tam objavilo toto: “byť na zadku na danom mieste aspoň 1 rok s max. dvojtýždňovou dovolenkou”.

CHÁPEM HO. Aj ja chcem!!! Obávam sa, že pokiaľ nebude moja prítomnosť extra nutná v kraji bryndzovom (alebo pokiaľ ma nebude šľak triafať), bude musieť Slovač chodiť za mnou do saunovej krajiny, a ja budem drepieť na prdeli v Helsinkách, a podnikať maximálne výlety do Tallinnu, do Severnej Karélie a do Laponska. Alebo možno ešte do Rigy, tam lieta airBaltic, a vraj je tam pekne (a veľa Rusov, ale ja mám Rusov rada, takže móže byť).

Meanwhile-In-Russia-50Momentálne som oficiálne nezamestnaná, ale nejako ma to extrémne neondí, lebo mám taký plán, že budem trophy wife to využijem a konečne budem chodiť na tie bezplatné kurzy fínčiny, ktoré mi ešte cca rok a pol bude preplácať fínsky štát, kerý je všeobecne celkom milý k náplavám ako som ja. :D (Nie je ale až tak milý ako také Švédsko napríklad, čo je len dobre)

5x týždenne po 8 hodín…ty vole, za chvíľu by som mala puhuovať jak Mielikki z Ivala! :D O_o

…potom si budem môcť ísť konečne čítať názory a komentáre v Hesari (Helsingin Sanomat), a rozumieť. A takisto budem môcť tliachať blbosti s Brezákovou mamou a sestrou, a hihňať sa na hovadinách, a vypytovať sa ich na recepty. Celkom fajné!

Anyway, ale hľadám si job (jeden mám teda pod nosom, môžem robiť s Brezákom ako doteraz, ale obmedzuje to moju nezávislosť a obom nám z toho preskakuje, lebo namiesto romantických večerí riešime, že “ten chuj ešte furt nedodal podklady”), a posielam CV a portfóliá zase raz všelikde, a možno z toho niečo bude. A ak nebude, tak neva, lebo teda budem naďalej robiť s Brezákom, ale prenajmeme si office niekde, a budeme mať konečne striktne oddelený pracovný a súkromný život.

Keby som si ale mohla vymyslieť dokonalý job (k čomu ma inšpirovala TerezaInOslo, ďakujem!), bolo by to asi takôto:

  • job bol by kreatívny
  • riešil by nejaký problém (nemala som v tej Slobode Zvierat robiť, odvtedy nemôžem proste len nezmyselne klikať a brať plat a byt spoko, furt chcem nejaký vyšší zmysel v tom celom vidieť, ach)
  • mohla by som tam všeličo – aj dizajnovať, aj písať, aj vymýšľať, aj len tak z okna čumieť
  • mala by som juicy plat a bonusíky a benefitíky, ňuňuňuňu (alebo aspoň gastráče, prípadne tie Smartum passy, použiteľné na rôzne pohybové aktivity typu tanečné kurzy a pod.)
  • mala by som vlastnú vizitku, lebo ešte nikdy som nebola nikde natoľko dôležitá, aby som mala vlastnú vizitku :D #egotrip
  • stretávala by som sa s ľudmi, a nemusela by som len civieť do monitora jak magor
  • môj office by mal byť s OBROVSKÝM oknom
  • Gimlík by mohol so mnou sedávať v kancli a všetci by ho ľúbili a chodili škrabkať :P

Som taká náročná…? Asi hej, ale dobre. :D VŠETKO BUDE. Hľadám, a kto hľadá, ten (snáď) nájde.
Trpělivosti, milosťpaní!

Môj office by mohol vyzerať aj takto, akurát že toto je asi niekde v Austrálii alebo čo, takže v helsinskom prípade tam bude asi o 600% viac sivoty. You gain some, you lose some. :P
Môj office by mohol vyzerať aj takto, akurát že toto je asi niekde v Austrálii alebo čo, takže v helsinskom prípade tam bude asi o 600% viac sivoty. You gain some, you lose some. :P

Ale o tom nepoletovaní. Asi je potrebné nepoletovať, lebo keď človek poletuje jak sprostý, tak nič nemôže nijako začať rozvíjať. Kurz tanca? Sorry, nemôžem, idem do _____. Kurz islandčiny? Sorry, nemôžem, idem na _____ mesiace do _____. Nové kvety? Sorry, nemôžem, vyschnú mi, lebo idem na _____ mesiace do _____.

CELÉ ZLE!!!! Už len kvôli tým kvetom :D

Takže áno, v 2015-om budem drepieť na riti vo Fínsku, a zakoreňovať sa a polievať svoje fínske kvety. :D A idem sa učiť bharatanatyam, klasický juhoindický chrámový tanec! Kurz trvá 15 týždňov, a asi prvú hodinu vynechám, lebo ešte budem tu, ale potom už budem pekne chodiť. Jou.

Ale bryndza, ach bryndza….asi budem chodiť aspoň na týždňovky na Slovensko, Gimliho nechám na starosti Brezákovi a ja sem pôjdem na chvíľku, všetko zožeriem a vypijem, a odletím späť. Domov je domov, a teplo je teplo, čo vám povím…

Zápisky z Karlsruhe

Som na týždeň v Karlsruhe na pracovnom výletíčku (rozumej, buď klikám a kreslím všeličo do BRUTÁLNEHO projektu, alebo niečo niekde jem, alebo pozorujem, ako sa vážení džentlmeni v našom tíme ostreľujú z plastových zbraní, alebo….DOBRE TU JE!) a aby vesmír neprišiel náhodou o moje vysoko intelektuálne pozorovania, prinášam vám súpis nijako spolu nesúvisiacich zápiskov z ciest. Z Karlsruhe, a z cesty vlakom do Karlsruhe. A tak.

Image

Vlaky v Rakúsku zjavne môžu chodiť až rýchlosťou 224km/h. A sú čisté, a pekné, a…no šak… Ostblok-yňa na západe, čo vám povím. O.o

Wurstsalad (šéfove obľúbené jedlo, ale mit Käse! týmto zase zdravím Villeho, a jeho Wurstsalad :D) je tu VŠADE. A ešte furt som sa to neodvážila ochutnať, lebo….ty vole…WURST….SALAD…?!?! To sa náhodou nezneguje celé? Neanihiluje to do NIČOHO?! :D Wurst je nezdravý jak sviňa, salad by mal byť zdravý. Šalamúnske to jedlo…ani zdravé, ani nezdravé, ani normálne, ani nie veľmi divné… Nur in der Deutschland, obávam sa. :D

Včera sme “išli na obed”, a o 9 hodín neskôr sme sa (nie všetci stabilným spôsobom :D) vynorili z Irish pubu. Nazývame to “Design Lunch”, takže pozor na to. My, vážený tím veľmi vážených profesionálov sme tam strávili hodnotný čas váženými diskusiami. :D Ale skoro som dostala možnosť robiť si jedno MSc, takže…no….uvidím ešte, čo z tohto vzíde, ale každý predsa vie, že najlepšie nápady na človeka prichádzajú v šenku, takže tak. Design Lunch. :)

Nemci milujú futbal. Všade tu všetkým hrabe, a chodia omotaní nemeckými vlajkami a tak. :D

Toto je asi země zaslíbená (až na tú nemčinu, vymenila by som ju napr. za španielčinu, alebo fínčinu, alebo slovenčinu…ale nemôže mať človek všetko :D), lebo je tu skvele nastavená rovnováha medzi cenami a platmi. Proste, asi sa tu dobre ľuďom žije. Neviem, či omylom nezmeškám vlak! :P

Toľko krásnych balkónikov tu je…!!! A na každom je aspoň stolička a nejaké kvety. Ale nie muškáty á la rakúsky sedlák, ale pekné kvety. Tuším, že každý Nemec má nejaké záhradno-architektonické minimum v hlave. O.o

Takééééééé exkluzívne šlapky som videla v red light districte, keď som do nej – stratiac sa po ceste z hipsterského dejchánku – omylom vošla! :D Veľa z nich vyzeralo podozrivo slovansky, ktovie, či tam nebola aj nejaká Anča z Revúcej… Ale dané šlapky boli viditeľne sklamané, že nie som chlap, a len na mňa znudene pozerali zo svojich výkladov. Ništ no. :D

Nemecká Biergarten je super miesto, aj pre divných ľudí ako ja, ktorí nepijú pivo.

Nikdy v živote som ešte nevidela mesto s viac platanmi. A vlastne s viac stromami v uliciach – takmer každá ulica má svoju alej, niektoré sú lipové (a teraz práve lipy kvitnú, takže všade sa vznáša omamná vôňa), iné platanové, iné javorové…ale sú VŠADE. Je to úžasné, krásne, príjemné v horku…

Našla som tu obchod, kde majú vyše 50 druhov Birkenstock sandálov. Keďže je to najväčší výmysel teraz zase nosiť takéto sandále (orthopedic chic! :D), prudko ma to lákalo, ale nemôžem!!! Preobedovala som si ich! :D Späť na Slovensku bude slečna jesť krumple s krumplami, lebo tento high life (a design lunches) je trochu znervozňujúci pre slečnin fond so zlatými tehličkami. :D

Blbovzdorné električky tu oznamujú, kedy máte vystúpiť, ak sa chcete niekam dostať. Na Bratislavu prehodený príklad by bol asi takýto: “Hodžovo námestie – cestujúci idúci na Obchodnú ulicu a do FA STU, prosím vystúpte.” WTF??!!! Helsinské MHD, poď sa sem inšpirovať…

Toto mesto je menšie ako BA, a práve tu budujú metro. METRO. Metro…!!!! Slovensko, poser sa. -.-

 

Ta tak. Karlsruhe, the place to be! :) Kto by si to mohol pomyslieť… Ešte sem snáď aspoň raz prídem (aj keby len si šunky válať pod platanom), a možno sa aj na ten Wurstperkelesalad odvážim…! :D

Hyvää Joulua kaikille :)

Zajtra ráno odchádzame s Brezákom za jeho rodinou do Severnej Karélie, a aj keď si beriem so sebou laptop (voľno? AKÉ voľno? ale možno sa budem hrať tupé FB hry, to nie je vylúčené :D), neviem či budem veľmi online. Takže ak nie, tak teda želám všetkým vyčituvačom VESELÉ VIANOCE už teraz! :)

Image
Väčšina, ktorá mala dostať tieto kartičky od nás ich už asi dostala, iní sa…eh…kuknite :D

Toto sú prvé neslovenské Vianoce pre mňa – je to dosť podivné, (nemôžem ísť tradične 23. 12. na Vianočné trhy, keď je tam tichúčko a kľud, lebo vychodňare sú už doma :D) ale myslím si, že to bude sranda. Brezákova rodina je príma, všetci dobre varia (!), sestra s manželom má nového psa (kavaliera), takže aj Gimli sa má na čo tešiť… Som zvedavá!

Darčeky mám tento rok také poskromnu, ale to preto, lebo som bola socka bez peňazí, takže ništ. Na budúce Vianoce to bude dúfam finančne lepšie (ale potom nakúpim ako správny hipster cez Poctivo alebo čo, nesce sa mi behať po Eurovey medzi pipkami z Kežmarku). Mám ale pre Brezákovu mamu 0,5kg pravého slovenského modrého maku, ktorý som prešmelila cez hranice (šak drogy, ta ňe), pre Brezákovu sestru kráľovské balenie sladkej papriky a ručne šitú mačičku pre jej deti z jedného super obchodu v PN (Alexander pasáž, pre PN-znalých!) a tak, všeličo. Takisto dostanú všetci ručne robenú ozdôbku na stromček z voňavého včelieho vosku a Brezákovi rodičia aj 0,5l drahocennej horkej medoviny s 20 bylinkami (ak im nebude chutiť, celú im ju vychľastám)

Hipstervianoce done!

Ja som už najlepší darček dostala včera – do inboxu mi docilingla ZMLUVA! :) Od 2. januára začínam hustlin’ grafickodizajnovo – 2D game artist všehochuť s metláckymi, geekoidnými kolegami v hernom štúdiu tuná v Tampere. Zatiaľ 3 dni do týždňa na 3 mesiace, a potom snáď aj na plný úväzok. Zatiaľ metláci nevedia, koľko grantov dostanú na ktoré projekty, takže nevedia ešte odhadnúť rozsah práce, ale to sa medzičasom vystříbří a uvidíme.

Kysuce
Jeden z kľúčov k mojej novej práci – tieto letné Kysuce namaľované vo Photoshope! Skoro ma drblo, nescite toto robiť s počítačovou MYŠOU, trvá to nekonečne.

Teším sa ale aj tak, lebo omg PLAT!!! Aj keď zatiaľ len na 3 mesiace, ale P. L. A. T.! Milujem pohľad na svoj účet s nabehnuvšou výplatou, ach ach ach júúúúj. Platgazmus!

Je fajn robiť na voľnej nohe, ale ja asi na to nemám nervy…alebo móže byť, ale poprosím si 1x agenta, ktorý bude z klientov vyťahovať peniaze, spisovať s nimi nepriestrelné zmluvy, nenechá sa prehovoriť na “kamarátske ceny” a bude ich naháňať a plieskať bičom po prdeli, keď budú vymýšľať chujoviny, na poslednú chvíľu meniť rozsah zadaní a podobne. POTOM budem freelancovať jedna radosť! :D

 

Inak ma ešte dneska čaká zbalenie darčekov, zbalenie seba (tentoraz mám zimné softshell gate, júj), uvarenie rizota a potom musíme s Brezákom upratať trochu byt, lebo to tu vyzerá otrasne…a zajtra ráno šup ho na vlak.

Ideme trasu Tampere – Pieksämäki rýchlikom a Pieksämäki – Joensuu nejakým miestnym vlakom – jednosmerný (!) lístok ma stál fajných 60€ (áno, 120€ obojsmerne, dobre rátate), takže som horko zaplakala, ale čo narobím, nezohnali sme už kimppakyyti, rozumej spolujazdu. Snáď na cestu späť niečo zoženieme. 

Na Nový Rok buď ešte zostaneme v Joensuu alebo pôjdeme späť do Tampere, prípadne skočíme do Helsínk, ak tam bude niekto niečo organizovať…ešte nevieme. Možno by bolo fajn ísť aj kuknúť Brezákovu babku, ale teda babka naozaj nebýva v nejakom pártycentre, takže asi by sme akurát išli do sauny a spať alebo čo. :D Nem dobre!! 

 

A na záver od veci, ale vymyslela som si kreslivú zábavčičku na dlhé, zimné večery – browsujem rôzne slovenské zaprdené dediny s Google Street View a ledabylo kreslím Micron perami z každej dediny nejaký náhodný domček – a výsledok tejto srandy dávam na tumblr HOUSE DOODLES. (Veľmi kreatívny názov, ja viem! Finnish style, čo vám povím, Vesijärvi a tak.)

Image

Strašná hovadina, ja viem, ale nekonečne ma zabáva, takže psssst. :)) Ak ste na tumblri, môžete ma followovať, ak nie ste, aspoň sa niekedy kuknite! 

http://housedoodles.tumblr.com/

 

Jou ta fajne, idem baliť darčeky. JOULUPUKKI TULEE! :)

Zasnežená v Tampere

Po dlhom čase fínskeho ticha sa hlásim, a to rovno z malebného Tampere cca 180km od Helsínk severne.

Image

Priletela som 5. decembra, Brezák už mal vyšéfovaný božský byt pre nás (súčasť nášho MASTERPLAN) a teraz si tu spokojne sedíme, produktívne robíme dôležité veci, a len Gimli sa nepretvaruje a chrní pod kreslom na ktorom sedím.

Fotky teraz nebudú, lebo som online cez Brezákov smartphone wi-fi hotspot wtf bbq, ale nabudúce sa môžete tešiť na fotkoblog – je tu strašne pekne, a fínsky, a bielo a nedá sa nefotiť. :)

Nuž a snežíííí tu, a snežíííí tu furt! Až mi je to divnô, lebo som včera volala s mamou, a viem, že v Bratislavčičke je +8C. To už som aj zabudla za tých pár dní, aké to je, lebo včera tu bolo -10C, dnes asi -2C a v Laponsku to schytali až do včera na -40C. Mrazničkoidné. :D

Inak som zatiaľ stihla:

– byť 2x v NAŠEJ VLASTNEJ SAUNE (je skvelá, skveláááá! a máme na nej dokonca aj okienko)

– obísť naše (na fínske pomery) malé jazero 10min chôdze od paneláku – trvalo nám to asi 1,5h a skoro sme zmrzli a Gimli potom celý večer spal a už nechcel von ísť ani za svet :D V strede jazera je inak ostrov, a keďže jazero už zamŕza, za chvíľu naň budeme môcť prejsť peši cez ľad! A keď sa jazero roztopí, kúpime si nejaký nafukovací čln a budeme tam chodiť na člne alebo čo. :))

– vypiť úžasný vianočný glögi na Joulutori, tamperáckej obdobe vianočných trhov, a zacukriť si papuľu s munkki (šiška)

– ísť na úrad práce a do Kela, čo furt neviem definovať, čo je, ale bez Kely ste vo Fínsku v keli :D

– dostať prácu 2D GAME ARTIST!!!! na polovičný úväzok v hernom* start-upe** so zábavnou partičkou štyroch fínskych metalisticko-nerdoidných týpkov pracujúcich zatiaľ v nejakej pivnici premenenej na celkom veľký office :D (ale plat budem mať štandardný a aj vlastný počítač, takže OK….teraz ešte fake it till you make it na moju náplň práce, júúúúúj!!!!) Teraz ešte čakám na zaslanie zmluvy a tak, ale ak si to nikto nerozmyslí, už nebudem plácajúca sa socka, ale zamestnaný človek wtf.

* títo ale robia vzdelávacie hry, normálne dostávajú granty od fínskeho ministerstva školstva a ich hry sa využívajú po celom Fínsku na školách a tak O_o idem robiť niečo prospešné pre uvrešťanú budúcnosť ľudského rodu! :D
** neznášam toto slovo, kedy sa to vôbec začalo tak furt používať?!?! existuje na to slovenský ekvivalent?! 

– furt nezistiť, kde si mám kúpiť električenku, a kde nájdem vyhľadávač spojení MHD v Tampere, tak tu chodím jak debil, prípadne jak neschopná s Brezákom ako živé GPS, ale to sa poddá :D

Inak je tu príjemne, Tampere je pekné a obklopené jazerami (viď mapa hore) ako sa na také fínske mesto patrí, a počula som, že zimy tu kľudné bývajú s -30C teplotami (zimotami?), takže ehhh…už sa teším :D Našťastie máme ale cca 300m od domu zastávku MHD, z ktorej mi chodí autobus (modro-biely, ako inak) rovno k miestu môjho budúceho pracoviska, čo je fajné, lebo nemusím tým pádom chodiť dvanástich vrstvách von, ale len v deviatich. Ehm.

Ništ, keď bude najhoršie, kúpim si otepľovačky, v akých fínsky národ bežne vo veľkej kose chodí, a budem chodiť tak aj ja! Moji metlácko-nerd budúci kolegovia majú už na prvý pohľad nejakú módu ťažko v paži, takže nemám čo riešiť. HA! :D

—–

TRI ČLÁNKY:

Nemusíte vedieť fínsky ani zaťať, ale hľa, bez tohoto sa nezaobídete :D Fínske výrazy pre sneh!
A toto nemá s Fínskom nič, ale minule som čítala veľmi znepokojivý článok o budúcnosti bez funkčných antibiotík. Tu.
A do tretice, článok o vernostných kartičkách, po česky. Gŕŕŕ.

—–

Image

Pozdravy z našej ulice, a idem pracovať alebo čo. Heippa! :)

Hľadám o dušu.

Fínsko, Estónsko, Rakúsko, Česko, Slovensko! :)

Keď nedostanem job, buď je strašná kríza, alebo som extrémne neschopná, a mala by som predávať v trafike v Hnúšti.

Hipisacky liberalizmus a byty s brezami pred balkonom

Grrr, taky krasny prispevok som tu mala rozpisany a neviem co som na mojom megavelkom pracovnom jablcnom pocitaci spravila, ale CELY MI ZMIZOL. Jebat, ideme este raz. Dneska bez diakritiky, lebo nemam na finskom jablku slovensku klavesnicu a neviem, kde to tu nastavit. :D Ale toto tu mozem: ÖööåååäääöööåäÖåÄÅ! :D

Takze, pardon za predlzene mlcanie, ale mala som strasne vela dolezitych veci na praci, okrem ineho vcerajsie vecerne robenie si sushi s priatelom a s jeho ex, u ktorej byvame (hipisacky liberalizmus, deti moje! ale mila je, skamosili sme sa) az do soboty, lebo priatel ma prenajaty byt a zatial sme v podstate bezdomovci.

Kvoli nasmu bezdomovectvu je moj megavelky, krasne kockaty a predrazeny (7kg nadvaha u airBaltic – platila som 105 Euro!!!!) kufor je v stave priserneho binca, neviem si nic nikde najst, v gumaku mam flasu Demänovky, cista anarchia.
Rutinne si vsade od vsetkych bez opytania kradnem poziciavam sampony a sprchove gely (a dnes rano aj hreben), lebo ani za boha neviem, kde co je a ide ma z toho slak trafit. Vzdy som si myslela, ze som bordelar, ale nie som! O_O  Ja som vlastne strasne poriadkumilovna, rozmaznana cicka, ktora musi mat policky na oblecenie a v kupelni miesto na kremiky. Och joj, co clovek nezisti o sebe pri cestovani. :P

Vcera bol inak moj prvy den v praci, ale bol to najlepsi prvy den v praci vo vesmire, lebo som tu bola az hodinu a pol a potom som sla prec. :D Dovod bol jednoduchy, nemala som ziaden pocitac a laptop som nechala priatelovi, lebo na nom potreboval nieco robit. Joonas, moj sef (tu sa vsetci oslovuju krstnymi menami) mi povedal, ze sa tu mozem povalovat, alebo ist prec a tak som po kratkom povalovani sa usudila, ze tu kazim pracovnu moralku a radsej som isla (a to som si este musela pozicat 3 Eura na autobus od kolegyne, lebo som nemala hotovost….classy!).

Dneska je moj druhy den v praci a sice uz mam pocitac, ale zato nemam este dizajnove softvery a ani ich tak skoro nebudem mat, lebo sme zistili, ze Adobe este nevydalo verziu Adobe Creative Cloud pre firmy. Z toho vyplyva aj to, ze kym Adobe tuto firemnu verziu nevyda, budem pracovat na svojom laptope. Snad to nebude viac ako par mesiacov, uvidime. Mozno ich este neskor ukecam, ze by mi kupili firemny laptop, netrvam na ziadnych jablkach, staci mi barsjaky Asus a v tom by som mohla mat ACC..no uvidime! ;)

Och a toto! V utorok sme boli pozriet byt, ktory nam sam od seba spadol z nebies a penzijna spolocnost, ktorej patri nam ho predrezervovala len tak, aby sme neboli nebodaj v strese. Toto znie pre slovenske usi celkom normalne, ale pre finske usi je to zazrak nad zazrak, nekonecna krasna magia realitneho trhu. O_o

Niekedy o tom napisem separe clanok, ale len aby ste boli v obraze, tu sa o byty bojuje do krvi. Bytove obhliadky na byty k najmu su vzdy skupinove (ziadne take, ze zavolam maklerovi a ten ma sukromne zoberie na obhliadku) a vo vychytenych stvrtiach (napriklad Kruununhaka, Ulanlinna, Kallio, Kluuvi, Töölö…) sa rady ludi cakajucich, kym strcia svoj finsky nos do bytu casto tahaju aj na nielkoko desiatok metrov. A spomenula som uz, ze dane byty su obvykle male a predrazene a bez balkona? Ups! Ale maju komunitnu saunu, to sa rata. ;)

Nuz, ale nas buduci byt, to je VOLACO!!! :)) Je sice dalej od centra (cca jak asi v Dubravke) vo stvrti Pitäjänmäki (mam to 30min pesi do prace, huraaa), resp. skor v Leppävaara, co je uz takmer v Espoo (mesto, ktore je uz vlastne castou Helsink, ale je to skor taka metropolitna oblast), ale! ma 60m2 s balkonom!!!, komunitnu saunu, velku kuchynu oddelenu od obyvacky, peknu kupelku, spalnu a v obyvacke je taky vyklenok, ktory nam bude sluzit bud na jogu, alebo ako pracovny minikutik. BOZSKE.

Co ma ale uplne dostalo su dve veci: 1) BREZA pred balkonom! Konecne mozem kukat do koruny stromu! :) a 2) OPLOTENY PSI VYBEH kusocek od bytovky!!!! 

Oooooch joj, paneboze amen, dakujem Ti za taketo pozehnanie mne, i psovi mojmu! :)))
Najomne je nieco cez 800 Euro, co je na 2i byt s balkonom v Helsinkach smiesna suma (asi aj preto, lebo je zo statneho sektoru). Je mi jasne, ze v BA by sme si za danu sumu prenajali 3i byt s terasou v sirsom centre, ale vo Finsku po finsky, tu aj garsonky stoja 600 Euro mesacne, a na balkon rovno zabudnite. 

V pondelok ideme podpisat zmluvu, asi im tam aj srdiecka nakreslim :D

Tak, to by zatial stacilo finskych noviniek, idem si citat nieco o tvorbe loga, nech nevyzeram jak uplny zajebavac! Skusobna doba….fake it till you make it. ;D