Nočné povídaní v odrážkach

Mala by som ísť spať (je 1.00) ale ešte sa mi úplne nechce, takže malý odrážkový blogýsek:

  • Tuhka sa naučil aportovať!!! Náš kocúrik vyzerá tupo jak panvica v tej jeho perzskej tváričke krásnej, ale múdry je jak opica. Dneska sme sa hrali aportovaciu hru, kedy som mu hádzala doma vyrobenú hračku z chlpatej látky. Hodila som mu chlpacinu, on sa za ňou rozbehol, zobral ju do papuľky, prišiel s ňou ku mne a položil ju. KOCÚR MI POLOŽIL HRAČKU NA ZEM, CHÁPETE TOTO?! Niekedy do mňa aj šťuchol labkou, akože “haló, matka, hoď mi to zas!!”, a ja, ako poslušný otrok kocúrieho pána, som mu to samozrejme hodila.

    Gimli len zíral. :D

    Júj, ľúbim moje chlpaciny veľmi! (Aj Brezáka, ale to je samosebou)


  • Dneska som si chcela kúpiť tento neodolateľný Tatcha discovery kit. Ešte keby tak shipping do Európy nebol skoro 60 dolárov, žejo…. Ach! Žijete niekto v USA, že by ste mi to kúpili a poslali?! Je to trochu nebezpečný nápad, lebo ak zistím, že mám z tohto discovery kitu pleť sťaby riťka z perleťovo nežných lotosových anjelikov a budem si potom musieť následne kupovať plnú sadu za 295 USD (wishful thinking) tak to ešte len bude drahá zábava.

    Ach. Je ťažké, keď má človek extrémne snobský vkus.


  • Na môj extrémne snobský vkus nadväzuje aj to, že som identifikovala golf ako ideálny “šport” pre mňa, ale mám zároveň ešte zdravý blok púšťať sa do takej totálnej buržujskej chujoviny. No ale považte:

    – človek tam len tak chodí hore-dole po tráve na slniečku (pokiaľ nehrá golf vo Fínsku, tuná slnko veľmi nemáme)
    – z času na čas sa vyžaduje nejaký prudší pohyb, ale to len občas
    – pri golfe je povolené, priam až vyžadované presúšať sa a diškurovať s ostatnými
    – jedna hra trvá dlho, a vy chodíte a svieti na vás, a nezapotíte sa veľmi, a celkom že la dolce far niente akože…
    – normálne by ste niekde na Obchodnej vyzerali v polo šatách jak kus debila, ale pri golfe je to vyžadovaný odev. Čo je dobre, lebo takéto golfové oblečenie je pohodlné jak hovado! (Ale z hnusných, umelých materiálov väčšinou, videla som teraz veľký výber na jednom hobby veľtrhu tuná v Helsinkách)

    Proste – ste vonku, chodíte hore-dole po zelenej trávičke, nesedíte pri nejakom monitore, socializujete sa, moc sa nepotíte, moc sa nenamáhate a ešte aj nosíte normálne oblečenie (nie ako bežci a bicyklisti!!! kto vymyslel tie príšerné obtiahnuté sprostosti, ktoré majú na sebe?! ale možno im to drží gule na mieste, keď sa natriasajú…).

    Úplne ideálny “šport” pre strašne lenivých ľudí ako ja, ktorí su ale radi vonku (len sa tam nechcú namáhať, a božechráň nebodaj športovať).

    Asi potrebujem green kartu, ale zároveň ju nechcem, lebo mám plebejské predsudky. Pomóc.


  • Včera som vyhodila do koša na oblečenie TRI VRECIA plné oblečenia, ktoré už nemôžem ani vidieť. Juj!!! Time to shop for a new shit.

  • Nepijem whiskey (ale rada ju oňuchávam!), a posledne som vybrala Brezákovi v Alku jednu dobrú, a to Bulleit Rye z Kentucky.

    Viem, že to znie pre škótsko-írskych kajnšmetke strašne, že americká whiskey, ale normálne dobré to je! Keďže som snob od kosti, vypichla som túto whiskey v Alku s tým, že “toto vyzerá, že to bude dobré”, a vida, je to “an absolutely stunning rye that won a Double Gold medal at the San Francisco World Spirits Competition in 2013.” No kto by to bol povedal?!

    Nemôžem to ale piť, lebo keď som si zo zvedavosti uchlipla jedenkrát z Brezákovho pohára, asi po štyroch sekundách som videla trojmo. Ostanem ja pri čaji a pri jamaican caipirinhe.


Okej, koniec, čas hajať a dať si na ksicht Shiseido (keď už nemám Tatcha, ale našťastie mi Brezák kúpil na naše piate výročie túto skvelú masku od Shiseida, keré Shiseido uctievam – mám ja takú miernu japonskú úchylku…), možno že to zneguje moje ponocovanie. ;D

Cica žije, cica má kocúra

Strašne rýchly, a odfláknutý blog nasleduje, lebo sa mi chce spať, a je skoro půlnoc a z kostela zvon… polnoc, a zajtra do práce a vóbec, ADULTING 101 – sa snažím teda.

Na lenivosť a nedostatok času vždy pomáhajú odrážky:

  • máme perzského kocúra Tuhku! sa mi kuknite na môj Instagram, Tuhka tam už má asi trilión fotiek, lebo je krásny a mäkkučký a fotogenický :)
  • v práci OK, aj keď niekedy mávam divoké sny o vlastnení galério-kaviarne v Čunove, lenže potom si predstavím tú chudobu, ktorá by ma asi postihla (ak by som nemala nejakého spoločníka, ktorý by vedel narábať s peniazmi, lebo mne to fakt nejde), a som rada, že som rada a nepyskujem :D
  • furt je tu zima jak v paži, a ide ma poraziť
  • furt je tu jesenne sivo, a z toho ma ide poraziť ešte viac
  • práve pijem čaj zo zaváraninového pohára, takže moje hipsterské skóre ide hore
  • kúpila som si perfektné Novesta tenisky (tieto) a teraz nechcem ani nič iné nosiť, lebo sú DOKONALÉ (a dovoz zo Slovenska do Fínska len 5 evry! Cha!)
  • moja nechuť variť sa s nedostatkom času (práca + VŠ, uffff) ešte viac prehĺbila! TOTO JE STRATENÉ, TO SA UŽ NEZLEPŠÍ
  • asi v polovici mája ideme všetci z práce do Kodane na služobku na konferenciu Women Deliver, lebo tam máme stánok (alebo skôr pavilón, veľké to bude)
  • ništ inak, nuda a každodennosť

Okej, týmto končím tento o prde blog a idem chrápať. Tento dospelácky život s prácou a vôbec je strašne vyčerpávajúci! Ako to všetci zvládate….?

Keď budem veľká, chcela by som byť šialeným umelcom, ktorého podporuje neznámy štedrý mecenáš, a tak by som sa celé dni poflakovala, maľovala, filozofovala v kaviarňach, trúsila múdre reči, zjavovala sa na vernisážach v nejakom hranične ujetom odeve, a kurátori a galeristi by o mne pošepky hovorili, ako mi to poflakovanie a trúsenie múdrych rečí prospieva pri rozvoji môjho umeleckého prejavu.
Juj, no ňuňu!

Ale aj to ešte bude, len si zarobím na nejaký ateliér… ;D

Brú nôcku, dospeláci!