Mimi vo Fínsku

Michaela, 25, Bratislava/Tampere. Poněkud neklidně medzi Slovenskom a Fínskom ako grafická dizajnérka a mama tibetského španiela Gimlíka


Komentáre (2)

O umelých vlasoch

Dneska pondelňajší cicabláb, mužní muži nemusíte čítať ništ. :D


Celý 1st world problems vlasový život sa u mňa opakuje takýto scenár:

“Júúúúj, takééééé dlhééééé vlasy si nechám narásť! NEBUDEM sa strihať! Budem mať vlasy ako Mulan!!1!”

Také! Odmyslime si teraz, že Mulan je tuná kreslená a ešte aj etnická Číňanka, zatiaľ čo ja som nejaký slovensko-kórejsko-maďarský mišung, ale budiž. AKO MULAN! :D

…vlasy rastú, rastú…a zhruba okolo dĺžky “7cm pod kľúčnou kosťou” si ich dám zase ostrihať na mikádo. Tak ako vždy, a teda aj zostanem s výzorom tak ako vždy. Lebo akonáhle začne byť ctený hlavový porast konečne dlhší, chytia ma nervy, že vyzerám ako Anča z Môťovej a TREBA TO ZOŠMIKAŤ. A toto sa opakuje každý jeden rok. -_- :D

Prestalo ma to baviť. A kúpila som si umelé vlasy:

Fotka z dnešla rána, ksicht ledva z postele vytrepaný.

Fotka z dnešla rána, ksicht ledva z postele vytrepaný. The eyebags under my eyes are Stella McCartney :D

HA! Heň na to. Zatiaľ som v nich nikde nebola, ak nerátam venčenie okolo domu, ale testujem, testujem. Brezák tvrdí, že vyzerám mladšie, čo je úplne možné…lebo nakoniec, krátke vlasy majú väčšinou staršie panie, žejo, á la Angela Merkel a spol. Ech.

Zatiaľ som o fejkovom dlhovlasatom živote zistila toto:

- vždy ma prekvapí svoj náhle dlhovlasatý tieň – nie som zvyknutá zrazu vidieť taký archetypálne feminný obraz seba
– všade to furt lezie, padá, vlní sa a veje (vlaje…?)
– moja zlatá retiazka považuje sa svoju svätú povinnosť, chytať do seba umelé vlasy
– cítim sa prudko glamorous zrazu (a nie ako obvyklá mikádová metla)
– je zábavné rôzne to zapletať, prepletať, česať…
– dlhovlasatí ľudia asi míňajú veľa šampónu a kondicionéru

PONDELOK. Preto ten výraz. :D

PONDELOK. Preto ten výraz. :D

Ak by ste si chceli zaobstarať tie isté umelé vlasy ako mám ja, tak TOTO sú ony. A ak iné, pokukajte, je tam toho veľa a všetky vyzerajú fajne…! Akurát sa dosť ťažko odhaduje farba, takže asi si ju budete musieť tipnúť, tak ako som si ja (a nesedí to úplne, ale zase nebuďme perfekcionistky, žejo…presne to sadne asi len u čiernej a platinovej blond).

Keď si kúpite nejaké fejkové háro, domov vám potom príde niečo medzi príčeskom a parochňou, s hrebienkom hore (ten upevníte cca do stredu hlavy) a dole (ten upevníte pod svojimi vlastnými vlasami), sieťka, plastový sáčik a 2 papiere z toho na jednom budú stručné inštrukcie na údržbu.

Tieto vlasy naozajstné vlasy nikdy nevideli (preto sú aj také lacné, je to nejaká umelina…ale vyzerá dosť reálne a vlasoidne), takže nemusíte mať nervy, dajú sa česať, umývať…akurát by som na ne ale FAKT nepoužívala kulmy a ostatné teplovzdušné výmysly (toto bola čisto teoretická poznámka, tuná autorka vie ledva zapnúť fén), lebo to zle dopadne. :D

Have fun! :))


Okej. Koniec vlasovej časti, inak je čo nové in da house?

Kúpili sme včera nové závesy (kúpa roka, namiesto 50€ nás stáli 10€), novú panvicu, KONEČNE nové obliečky na periny + vankúše, 2 plachty, 2 nové obliečky na vankúše, 2 rastliny (jeden ružový vres a jedno…niečo..pekné) a mop. Epický dospelácky šopink sprí! :D Ale konečne to tu nevyzerá ako v cigánskej osade (tým teraz myslím oči kolúcu divočinu vzorov a farieb, nie nejaké vši), ale ako v normálnom, peknom byte. Máme veľa žltej v interiéri, čo je fajn, vzhľadom na to, že vonku je ODPORNE SYCHRAVO a jeseň je s konečnou platnosťou tu. Dneska si pôjdem vytiahnuť zimné bundy, vlnené šaty a tak…éch, nesce sa mi. A ani som nebola v lete v Grécku :(

A tak. Inak nič, mám práce po ko….mnatu, ale expertne sa zadrbávam (aj keď okej, skicujem, ale zatiaľ len na papieri), takže by bolo v hodné niečo aj začať robiť. Ale chce to poriadny čierny čaj!


Jeden komentár

Víkend v Ilmajoki

Žijem! Síce len temer-temer, lebo som stará a unavená dospelá osoba (neviem či je toto tou jeseňou, ale dneska sa cítim aspoň na 180 rokov), ale furt ešte som nažive. Nepísala som nič, lebo sa mi buď nechcelo, alebo som nestíhala…ale žeby som nemala o čom, na to sa celkom nemôžem vyhovárať, lebo sme – na naše fínske pomery – celkom spoločensky žili.

A okrem toho som dala rozhovor v Rádiu Expres, čo je vtipná irónia, lebo na Slovensku zrovna TOTO rádio nikdy nepočúvam a prelaďujem do piatich sekúnd (kým nezačnú hrať Desmod, alebo nejaký podobný skvost)… :D

Rozhovor si môžete prečítať TU! :)

Okej, koniec oznamovacieho okienka, ukážem vám radšej pár (Brezákových) fotiek z Ilmajoki v Etelä-Pohjanmaa.

—-

V Ilmajoki sme boli tuším pred dvomi týždňami, išli sme mrknúť Brezákovho kamoša Mattiho, ktorý nás pozval že ho máme dojsť kuknúť a vôbec.

Najvác víkend to bol, lebo aj Matti a aj jeho manželka Marjo (áno, áno, podivné fínske mená! tuná napr. ženské meno končiace sa na -o….no videl toto svet? :D Tuná slečna volala Marjo samozrejme celý víkend Marja – čo mimochodom znamená bobuľa!!! – , lebo ju ani vo sne nenapadlo, že by sa žena mohla volať Marjo. Un petit faux pas.) a ich dvaja malí synovia sú dosť nefínski Fíni, rozumej, vôbec nie tichí a uzavretí a už vôbec nie introvertní. Som sa do nich oboch zaľúbila, obzvlášť do Marjo. :D

Matti a Marjo bývajú v Ilmajoki (ktoré je rozťahané že až no) v takejto gýčovitej scenérii:

ilmajoki1

Pfúúúúúúú, tu sa ale jak venčilo… Ranné venčenia s Gimlim by som si rada zopakovala…a vlastne aj tie denné, a aj tie večerné :))

Tento región Etelä-Pohjanmaa je inak celkom haluz, lebo tu NIE SÚ jazerá. Proste nič. Schválne, nájdite si to na mape. Etelä-Pohjanmaa je ako také Poľsko alebo možno trochu aj Záhorie…polia, lesy, polia, lesy. Potom more, resp. táto ich bačorina, kerá má ledva asi 50m hĺbku a skôr je brakická ako slaná…ale no dobre, dobre, ešte aj to more je tu. Okamžite som sa tam cítila velice domácky, lebo no…trošku kapusty, a som jak v Stupave, nie? :D Ha!

Marjo ma inak vzala JAZDIŤ NA KONI v sobotu, čo bolo úplne mega, ale nemám z toho žiadne fotky, lebo som nechcela byť trapka a fotiť si všetko. :D Jazdila som (ak sa to tak dá nazvať, lebo som to dotiahla len po asi 3 kolečká v kluse, a ešte som aj z toho bola vyklepaná) na 14-ročnej kobyle fínskeho teplokrvníka Tonni, a bolo to ÚŽASNÉ. :)

Fínsky teplokrvník. Klik.

Fínsky teplokrvník. Klik.

Ak si viete predstaviť najväčší severský gýč, t. j. jazdu na koni v zapadajúcom slnku na vonkajšej jazdiarni…okolo polia a lesy na jemných kopčekoch, vo vetre sa chvejúce brezy…dievča klusajúce na svojom chlpatom shetlandskom poníkovi cez stromoradie vedúce ku na červeno natretým, dreveným budovám vidieckeho jazdeckého klubu…ou jééé, tak v takomto som sa ocitla. :)

Fínsko je najkrajšie, keď ste v ňom vytrepaný VONKU. (A najškaredšie, keď ste v ňom kdekoľvek v novembri :D)

Inak v Ilmajoki a v okolí majú fakt veľa koní, dokonca som videla aj jedného islandského koňa pasúceho sa na oplotenom pasienku!!!1!1 Toto je pre väčšinu normálnych ľudí niečo asi tak vzrušujúce, ako ísť na nákup do Lidlu, ale tuná autorka odvždy snívala o jazde na islandskom koni a o vlastnení islandského koňa….už vidieť ho bolo dušu povznášajúce :))

Islandské koníky na Islande :) AYR Photos, klik.

Nuž ale. Matti a Marjo nás vzali kuknúť starú usadlosť Vanha Loukamäki (kde údajne straší) a po prvýkrát v živote som sa ocitla vnútri savusauny, čili dymovej sauny (zvláštny fínsky vynález, ešte nevyskúšaný na vlastnej koži, ale keď sa mi zvýši sisu, možno dám aj savusaunu).

Takto to tam vyzeralo:

Hlavná budova usadlosti.

Hlavná budova usadlosti.

Slniečko svícilo…

ilmajoki2Inak, raz som niekde čítala, že Fíni odkukali tento červenodomčekatý štýl od Švédov. Či je to pravda netuším, ale červené domčeky sú tu všade, a dokonca v Kaleve (štvrť, kde chodím do pracovnej pivnice práce) je aj pár BYTOVIEK omietnutých v podobných odtieňoch, aké sa používajú na rodinné domy a chaty. GO BIG OR GO HOME :D

Oproti hlavnej časti usadlosti :)

Oproti hlavnej časti usadlosti :)

imajoki5

Súčasťou usadlosti je aj toto odporne pôsobiace jazero. Jazero pri Morii approves

ilmajoki6

A kúsok od jazera bola ďalšia budova s takýmto čarovne farmárskym (NEZNÁŠAM to slovo) interiérom:

ilmajoki7Vraj sa inak v tejto budove v lete niekedy konajú svadobné obrady! Nuž…my (Slováci) máme napr. Bojnice, Fíni majú napr. takéto. Tým nechcem povedať, že Fíni nemajú hrady, majú, ale na tomto je podľa mňa dobre vidieť ten kultúrny posun – svadobný obrad na Slovensku zvykne byť honosný, lebo nech! šeci! vidia!!!!, ale Fíni si vystačia aj s takouto – povedal by Slovák – šopou. Lebo…? Podľa mňa tu majú ľudia menšiu potrebu sa chvastať. V tomto ešte Slovač potrebuje tak tridsať rokov kapitalizmu, a snáď to aj na nás príde, že budeme otrávení z chvastania sa. ;)

Nuž, a totok je tá slávna savusauna:

Pohľad od vchodu.

Pohľad od vchodu.

savusauna2

Tieto kamene robia dym…ale presný systém savusaunenia nepoznám, takže ak ste zvedaví, gúglite, gúglite.

A tak. Inak sa nič moc nedeje, akurát budúci víkend ideme do Severnej Karélie kuknúť Brezákových rodičov (a sestru Päivi a brata Mikka), tak sa teším, a idem distribuovať darčeky valmistettu Slovakiassa. Mám špičkový lesný med od Apimedu (týmto na kolenách prosím Apimed o MEDOVINOVÝ SPONZORING, lebo tu na tomto temnom severe asi vyschnem bez ich medoviny!) pre Brezákovu mamu a babku, nejaké handmade maličkosti z keramiky a atď. Nabudúce by som mala dotiahnuť nejaký demižón Iršaia… :D

Ach jaj, howgh. Idem si víkendovať, počúvajúc Rádio Piešťany. Chce to nejakú masku na ksicht…mám kolagénovú, lebo ma postihla hrôza zo staroby (čítala som si ELLE, takže som briefly brainwashed), to bude vončo!


Zanechať komentár

Zázrak

…teda aspoň vo svete hríbov. Už ste niekedy videli TAKÝTO dubáčisko…?!

Nájdený včera po ceste zo zastávky. Teda, nie až tak nájdený, on rástol priamo pri cestičke...

Nájdený včera po ceste zo zastávky. Teda, nie až tak nájdený, on rástol priamo pri cestičke…

Uf! O_o Toto fínske zbieranie hríbov, to je čistá ORGIA. Mala by som si založiť cestovku pre húbchtivých stredoeurópanov – budem ich brávať okolo nášho paneláku, nech si nazbierajú každý ale za kamión dubákov, brezákov, kozákov, sucháčov…. :D

Koniec hlásenia, idem pracovať alebo čo. TGIF!


Komentáre (3)

Nestiham, musim zbierat hriby!

Citatelska obec, prosim odpustite mi barbarske pisanie bez diakritiky, ale som na Brezakovom jablcnom laptope (na mojom zhynul Windows a treba ho zjavne reinstalovat…) a tato interface ma matie, takze netusim, kde sa tu meni klavesnica. Teraz normalne pocujem, ako sa mi vsetci dizajneri a architekti rehocu, ze jak mozem byt TAK MIMO A VOBEC, ale omg, ticho tam!!! Ja pracujem v hernom studiu! My robime na PC, ako vacsina sveta! Pst! A vobec, odmietam sa podvolit marketingovo-nabozenskemu diktatu psychicky narusenych jablcnych ludi, ktori musia mat este aj na hajzlaku logo Apple, lebo inak si s tym prdelku neotru! ODMIETAM! Ugh! Okej, koniec hejtu na dnes, mier s vami i s vasimi jablkami, amen.

O inom som ale sceu. Nist nestiham, lebo FURT musim zbierat hriby (a medzitym som napr. v praci).

Jeden z mnohych dubakov, ktore nam rastu za domom.

Jeden z mnohych dubakov, ktore nam rastu za domom.

Po celom byte mame porozkladane papiere, a na papieroch hriby nakrajane na platky. Za chvilku uz ale nebude miesto kde susit, takze zacneme rozkladat papiere aj po saune. V chladnicke mame zase maly tanierik s hlivou a velky tanier plny dubakov (bude penne farfalle rigattoni al funghi porcini mamma mia!). Brezak sa dokonca vcera zabaval dizajnovanim superhipsterskeho (to bol brief) loga na nas nakladak susenych hribov, takze vy, ktori ich od nas dostanete, tak sa mate na co tesit :D :D Je to dizajnove VELDIELO. Citatelia, ktori by prave finske susene hriby sceli, nech sa ozvu tiez! Jesen sa este len zacala, a asi tu budeme musiet tie dubaky, brezaky, kozaky, suchace a kuriatka chodit kosit – takze malo by byt pre vsetkych dost. :)

Inak nic no, finsky zivot = dochodcovsky zivot. Pozorujem tu pravidelne dedka a babku byvajucich v susednom panelaku, ako sa presusaju slimacim tempom po balkone, babka strikuje ponozku, dedko zalieva muskaty….a upadam do depresie (Breazak tiez, a Majka uz uplne). Viac-menej sme sa s Brezakom zhodli na tom, ze by sme sa odtialto mali odstahovat spat do bryndzokrajov slovenskych (resp. vinokrajov, ta lebo sak Bratislavsky kraj), pripadne do Viedne, Brna, Prahy, Mnichova, proste NA JUH a tam kde su KAVIARNE a vobec. Ale asi to bude Bratislava, lebo Bratislava rulez, to seci vieme, zejo (okrem nebratislavcanov, ktorym to tam lezie na nervy, ale to je pochopitelne….ja vas chapem, ja som takto bola na nervy v Prahe ako cezpolna wtf – ale nikto ma tam nedrzal, a po skonceni skoly som odisla, jou!).

Nevieme este kedy, ale asi aj celkom skoro, len musime rozpredat nase nabytky a tak, a nejako sa skoordinovat, ja v praci zistit, ci zas mozem mat home office alebo ne a blabla, dospelacke starosti, mozem vyliezt na strom a hrat sa na lesnu vilu…?! :D Long story short, vykosime tu hriby a hajde het, aspon na nejaky rok alebo co. Aspon si myslim, je tu velka pravdepodobnost, ze sa totok stane. Potom si budem musiet vymysliet iny blog, lebo verbalne hnacky ma neopustia uz asi nikdy. 

Okej. Koniec zvastov, idem dat varit ryzu, lebo este nam zostalo z nasho vcerajsieho fejkoveho cukinoveho curry, a treba to dojest. Dala som tam na stiplavost magyar stiplavu papriku (som nikde nemala po ruke chilli no), a stipe to celkom fajne, takze aspon to z nas vystipe jesennu krizu, ktora sa objavi vzdy, ked zrovna nezbierame hriby. Chjo! :)


Jeden komentár

V našom magickom lese

…nemáme hríby, resp. našla som len asi 5 starých suchohríbov. Ale zato tam máme zázračné, elfské svetlo :)

nasles

A jazierko menom Pikku Tohloppi, čili “Malé Tohloppi”:

pikkutohloppi

A ešte aj VONKAJŠIU PRÁČOVŇU KOBERCOV! Donútila som Brezáka odfotiť tento absurdný výjav – korytá jak blázen s kohútikmi na vodu, a v nich ľudia drhnú koberce. Vraj tieto kobercové práčovne sú skoro všade. Zvláštne. O.o

pracovna

Gimlík miluje tieto naše lesné prechádzky, všade má čo ňuchať, cestičky majú dobrý povrch (machovo-pôdovo-koreňovo-voňavý) a nepečie naňho slnko, lebo sme pod konármi.

gimliles

A potom doma takto spí:

gimlikspi

Inak som včera bola na tetovaní (!!!), takže teraz mám Gimliho portrét + pivonky + pár nejakých fínskych, lúčnych kvetov (ja som ich nepoznala, ale moja tatérka Linda tvrdila, že to je ale úplne že typický, lúčny kvet) vzadu na pravej lopatke. Ešte sa to ale len hojí, fotky budú o pár dní, ale je to ale NÁDHERNÉ! Vymakané, elegantné, super. A keď chcem, môžem si to zakryť, keďže je to také decentné miesto (rozumej, nie predlaktie alebo krk alebo čo, kde je to furt a nevyhnutne vidieť). Budem ale asi teraz musieť nosiť veľa tielok bez ramienok, aby som sa mohla chváliť :D :D Pokiaľ nezačne už zajtra snežiť, lebo včera podvečer tu bolo len +14C.

Rodinní príslušníci, nedeste sa, nemám z toho HIV, neodumiera mi chrbát, nevyzerám jak pokérovaný feťák z Pentagonu, a nie je to odporné :D

Howgh, pokračujem v home officeovaní, aj keď ma ide dneska šľak trafiť, lebo laptop blbne, internet blbne, VŠETKO JE PROTI MNE!!!! Asi si otvorím čajovňu wtf. -_-

 

Na záver ešte jedna ňuňu fotka s Gimlim, takto nás cvakol Brezák predvčerom :)

nunusgimlickom

Fajn. Back to the home office. Možno keď mi teraz nespadne Adobe Illustrator 895-ty krát, tak možno aj dokončím tie drblé herné elementy. Uuuáááá. #životpočítačovéhodebila


Komentáre (3)

Akadémia žrádla – Tampere edition

tampere3

Aha. Tento nevábne vyzerajúci grilli za mojou hríbikatou hlavou* je VAAKON NAKKI, najvyššia inštitúcia fínskej gastronómie ever. Choďte tam na kasvishamppari munalla (zeleninový burger s extra vajcom) a neoľutujete. Minulý týždeň sme tam boli tuším trikrát… :D

* prisámbohu, vyzerám jak mladá bedľa, prípadne chlapský fták. Úplne seriózne zvažujem kúpu takejto poloparochne wtf, aby som nechodila po okolí a nevyzerala falicky. -_- :D

Sleduj

Prijímaj upozornenia na nové články na tvoj email.

Join 39 other followers