Trapas takáto frekvencia písania, ale ak nechcem, aby sa z tohto stal ďalší mamičkovský blog, tak som asi radšej ticho. Lebo okrem mamičkovania robím len toto:
- venčím (s Taikou v nosiči – NOSIČE SÚ NAJLEPŠIA VEC NA SVETE, ĎAKUJEM AMEN – viac na konci blogýsku)
- spím
- vďačne pozerám na Brezáka ako božsky varí
- jem, čo Brezák božsky navaril
- kmitám na slovenské veľvyslanectvo vybavovať papiere Taike
- sprchujem sa
- vymieňam si prsné vložky (?!) za čisté, a tie špinavé periem
- snažím sa na jednom logu robiť, ale trvá mi to jak lačnému srání, a už asi týždeň mám otvorených tristo okienok s tristo fontami, ale skutek zatím utek
- zbieram hríby (viď môj Instagram)
- šmelím veci na miestnom Bazoši a triedim a balím, lebo sa KONEČNE ideme FAKT presunúť na Slovensko na dobu neurčito dlhú, ale možno aj na furt (kto ma chce stretnúť, ozvite sa mi a KÚPTE MI KOFOLU A
SLIVOVICUMEDOVINU A BRYNDZOVÉ HALUŠKY A MAKOVO-LEKVÁROVÉ LOKŠE, ďakujem amen namaste allah akbar) - online nenakupujem – rozumej, keď sa nudím pri nejakom zdĺhavom dojčení, alebo keď na mne Taika zaspí a nedá sa ništ, browsujem rôzne e-shopy a mám taký šport, že aj keď si prezriem trilión produktov, nič si nekúpim. Online window non-shopping, jou.
Takže, dá še.
Taika je už veľká, ukecaná, pekná, má hĺbavé, múdre (a MODRÉ!) oči, silná je jak drak a váži 6,9kg, čo je v hornej hranici rastovej krivky. Takisto dĺžkou 64cm je v hornej hranici…ako hovoríme v Piešťanoch, baba jak plt! :D Digitálne súkromie jej poctivo na internetoch dodržujem, ale keď už mala tie tri mesiace, tak pár fotiek vám ukážem:
Takže tak voľajako. Ešte by som chcela oznámiť vospolok, že ma veľmi baví byť mamou, ale to sa dalo čakať, lebo to ma bavilo už pri neónkach v akváriu, akurát ma nikdy nenapadlo, že ma to bude takto baviť aj pri mini človeku. Ale baví ma to, je to super!
Samozrejme, mali sme šťastie, že Taika je zdravá, my sme zdraví (aspoň fyzicky, duševne ktovie :D), žijeme v blahobytnej Európe, máme strechu nad hlavou a z vodovodu tečie čistá voda, atď, atď…ale chápeme sa, mohla som aj hrozne týmto celým trpieť, čo sa ale nestalo. Dokonca ani nerozmýšľam nad svojím strateným single bezdetným životom, ako v každom druhom článku nejaká autorka zavýja, lebo whatever, nie? Boli dlhé noci v Subclube, už nie sú (čo je asi aj dobre, lebo fuj tie hajzle tam! Ja už len mojitko v Nu Spirit Bare môžem pochlipkávať, ale ani to nie teraz, až keď bude Taika väčšia :D), ale všeličo iné je nové a zábavné (a aj menej zábavné, napr., že máme na matraci nevyprateľný fľak od Taikinej ahem, veľkej potreby epických rozmerov).
A ešte úplne na koniec, dodatok o nosení detí – je to prisámbohu že NAJLEPŠÍ (a asi aj najprirodzenejší) nápad, ktorý si veľmi s Taikou užívame, a len ďakujem kapitalizmu, konzumerizmu a globalizácii za to, že je na svete toľko druhov rôznych nosičov! Ach!
Keďže som dlhšie hľadala, čo by tak bolo dobré (a dobré sú podľa mňa rôzne nosiče na rôzne príležitosti), skončili sme s Taikou s tým, že máme (z fínskeho Bazoša za 10€) naťahovaciu šatku (belgickú Babylonia Tricot-Slen Organic), ružový, kórejský Konny Baby (super vec, odporúčam), obvyklý iHosa kórejský chunei (toho času zbalený, lebo Taika sa rada v nosiči dojčí a tento chunei na to nie je ideálny), Ergobaby Original (SUPER – a za 20€ z fínskeho Bazoša!), Babylonia BB-Tai meh dai nosič (ňuňu…tiež z druhej ruky, som eko!), jeden príjemný Marsupi Breeze (super, ale suché zipsy sú rušivé, keď Taika v nosiči zaspí, vtedy ju nemôžem z neho vybrať ani keby čo bolo) a jednu tkanú mexickú šatku z Etsy s ktorou sa mi nechce srať (a pichá ma!), takže ju idem asi predať. Mala som aj mäkkučký ring sling z tureckej bavlny, ale Taika nie je veľmi ring sling typ, takže ten som tiež zrovna dneska expedovala inej mame, ktorá ho pre zmenu odo mňa vyšmelila na fínskom Bazoši. Koleso konzumerizmu sa krúti, a my sme všetky spokojné… :P
Je ale veľký rozdiel nakupovať takto nosiče z druhej ruky tu vo Fínsku a na Slovensku, lebo na Slovensku je okolo toho nejaká bublina, a aj keď je nosič po TRETEJ majiteľke, furt ho ľudia kľudne predávajú za 115€!!! O_o Čo akože…okej, chápem, limitované edície a tak…ale nemáte boha pri sebe?! (Opýtala sa ateistka) Fíni keď za 100€ nejaký nosič predávajú, tak to je už veľa…a inak sú tie ceny oveľa príjemnejšie, a bublina o dosť menšia.
Pre tých, ktorí by si chceli nejaký nosič kúpiť: poraďte sa (napr. v menej šialenej FB skupine Nosíme s láskou), poprezerajte internety a dobré e-shopy, NEKUPUJTE nezdravé chujoviny, kde môže dieťa sedieť tvárou vpred (čiže ani Ergobaby Omni nie), nestresujte sa, kuknite si rôzne európske značky (a ignorujte čínske shity na Amazone a pod.) a nenechajte sa veľmi vtiahnuť do bubliny (aj keď je to ťažké hehe – napr. ja ani šatky nepoužívam, lebo komu sa s tým chce ondiť?!, ale kúpila by som si ich asi desať, lebo pekný textil je moja slabosť ufff).
A ak ste bohatí, choďte si kúpiť Oschu a Artipoppe, a kúpte niečo tam aj mne, lebo po tom slintám už len z princípu. Howgh!
Mimi vo Fínsku 