Sedím v Bratislave a nie je mi až také teplo, ako som dúfala, že mi bude

…takže preto tu bolo také ticho! Nestíham toho moc, chápete, musím sa pozerať na viniče, perkelty a kvetinky.

Hrádza za Danubianou
…A na Dunaj sa pozerám!

Ešte tu mesiac budem, keby niečo. A potom späť do Fínska a rovno 5. júna idem na MRI do Naisten kliniikka, lebo šak čoby nie, keď má človek cysty. Snáď bude vtedy prijateľne teplo (vo fínskom ponímaní), že nebudem potrebovať mať na sebe veľa vrstiev, cuz I am so over that shit.


Inak som začala písať a kresliť tibetí KOMIKS!!! Prihláste sa tam na odber, dobre vám radím. A aj Facebook page môžete lajkovať ostošesť!

Lamto-web-header-2-simple-FB-page-size

LUCKY LAMTO je tu pre vás, nepravidelne viackrát počas týždňa, ale vždy s nejakou srandičkou. :) Mám už aj zakúpenú doménu http://www.luckylamto.com, ale nestíhala som to celé riešiť, takže to potom. Zatiaľ teda fičí provizórna WP adresa, ale lepšie ako drótom do oka.


Okej, toť vsjo, idem do slniečka, keď už svící! :)

Zápisky vidieckej devy

Brano Hornak
Žena z Polichno – Novohrad (Karol Plicka, 1928, Webumenia.sk)

Mávala som kedysi (a aj niekedy mávam!) rôzne idylické predstavy o tom, ako budem žiť na slnkom zaliatom vidieku, kvecinky v záhrade smaltovanou krhlou zalievať, okolo nôh sa mi budú motať sliepky, a nad hlavou mi bude visieť vinič.

Ale keď tak pozorujem z home officeu (ktorý mi už lezie aj ušami von) rurálny život tuná v Čunove, začínam si čoraz viac myslieť, že vrcholom môjho rurálneho života bude vlastníctvo radovky niekde v širšom centre mesta, rozumej tak do 20min busom do centra. (Keď teraz hovorím o radovke, mám na mysli fínsku radovku, ktorá nie je ležatým panelákom, a dokonca sa v nej aj dá dobre bývať, a susedia vám nevidia až do ľavého ucha, a záhrada je celkom veľká.)

Alebo, ešte lepšie, vlastníctvo bytu s terasou (alebo s fínskym balkónom, ktorý je pre Slováka svojou šírkou terasa) a potom nejakej role niekde mimo mesta, kde budem mať ovocné stromy, jahody a mravce orechy.

Alebo byt v Helsinkách (s tou terasou) a rolu na Slovensku, lebo niet nad to, keď má človek všetko po ruke, že? :D

Pomiňme prosím teraz fakt, že keďže čakám na faktúru jak debil, obsah môjho účtu je na zaplakanie, a môžem si ísť tak kúpiť pagáč a nie byt. Horeuvedené nápady sú zatiaľ veľmi hypotetické, ale o to lepšie sa vymýšľajú, všakže!

V záhrade ma veľmi baví sa vŕtať, o to ništ, aj keď dneska ma v tom vyrušil KLIEŠŤ, ktorý sa mi zakrádal po krku, a zisťoval, kam by sa asi tak zahryzol.

Ale v tomto Čunove je občianska vybavenosť asi ako na myjavských kopaniciach (čo z neho robí nefalšovanú dedinu, uhh), a to ma ubíja! Máme tu 1x šenk, 1x reštauráciu, 1x nejaké ubytovanie a 2x miniatúrne potraviny. To je všetko. Ách. Trochu zmena, musím teda povedať, oproti Lauttasaari, kde je všetko, ešte aj obchod so surfami, keby ste chceli. Na druhej strane, len teraz je tu v Čunove krízové obdobie, ak keď príde o mesiac leto, začne to tu byť ako jedna veľká dovolenka.

To už ale budem na Lauttasaari, a budem sa s trpiteľským výrazom čvachtať cez studené kaluže z roztopeného snehu smerom ku občianskej vybavenosti v podobe mojej obľúbenej nepálskej reštaurácie Lumbini. You gain some, you lose some.

Šak hej no, šak hej no.

Lesk a bieda slovenského umenia

Poznáte Web umenia? Ak nie, tak ho prosím spoznajte, lebo Web umenia je spôsobom, ako vidieť špičkové (hlavne slovenské) umenie a nenasrať sa.

Áno veru, deva rúča dokvitla pred niečo vyše týždňom (vole, len?! mám pocit, že som tu aspoň mesiac) na slovenskú hrudu, a už sa aj stihla nasrať. Keby aspoň na Fica, ale toho móžem oprdieť, nasrala ma žalostná úroveň galérie (konkrétne tej v Mirbachovom paláci) v Bratislave, čo sa mi ale nestalo po prvý raz.

Zato ale rozšírená Danubiana je DOKONALÝM RAJOM NA ZEMI, takže sa kuknite na pár fotiek odtiaľ, a potom tam urýchlene choďte (a zahláste sa do Danubiana klubu):

danubiana5-jan16-mimivofinsku
Heň, tlstá blogerka s blogerským luntíkom na hlave a s blogersky červenú papulú, a vo fešnblogerskej póze. FML.
danubiana3-jan16-mimivofinsku
Danubiana má teraz takúto luxusnú strešnú terasku, ach.
danubiana1-jan16-mimivofinsku
A z danej terasky sa dá luxusne pozorovať nekonečné čunovské nebo (a lietadielka).
danubiana2-jan16-mimivofinsku
Krása nádhera!
danubiana4-jan16-mimivofinsku
Brezák ma odfotil v Spermii :D (tak sa volá toto dielo)

Mám aj viac fotiek, ale fotky sú o ničom, choďte tam. Lebo Danubiana je fakt úžasným miestom, kam by som sa normálne nebála zobrať ani thajského kráľa, keby sme sa ovšemže poznali, žejo.

Bohužiaľ, okrem Danubiany, a ešte SNG (a pravdepodobne pár malých galérií) je to tu – aspoň teda tu v Bratislave – na chuja. Tu musím ctenú čitateľskú obec upozorniť, že ja nie som kunsthistorička, ba ani kurátorka nie som, takže moje názory sú názory (jemne nad priemer obyvateľstva v umení vzdelaného) Fera z Môťovej, ale tým pádom vox populi, chápete.

Posledne sa mi totiž v Mirbachovom paláci stalo toto – dostalo sa mi od mamy do ušú, že je (už bola) tam vynikajúca výstava hydrokinetického umenia, a sú na to super recenzie, a mali by sme tam ísť, lebo to bude niečo úžasné.

A tak sme na tú výstavu teda išli, zaplatili sme 4 eurá na osobu, prešli sme asi TROMA IZBAMI s FOTKAMI OBJEKTOV (a okej, pár umeleckých diel tam bolo že reálne vystavených, neboli tam len ich fotky) a to bolo všetko. Ó pardón, ešte na prízemí boli DVE MIESTNOSTI s kolážami. A v galérii boli napaprčené tetky, ktoré vŕzgavým hlasom starej učiteľky pyskovali do každého, kto sa moc obšmietal okolo nejakého diela.

Mildly interesting, ale málo toho bolo, a bolo to proste….lame. Keď je málo Edvarda Muncha (kerého som videla minulý rok na výstave v Helsinkách), tak sa vám tají dych, a nebude to len Munchom, ale do veľkej miery aj priestorom, v ktorom daný Munch je, osvetlením, atmosférom, pocitom, usporiadaním diel…

V už spomínanej Danubiane majú tuším vystavené len tri maľby od môjho obľúbeného Kompánka, ale už z tých troch diel som na větvi. Možno by som bola bývala na větvi aj z hydrokinetického umelca v Mirbachovom paláci (som si ani meno nezapamätala, lebo som barbar, a ešte ma tá výstava aj extrémne otrávila), keby ma tá výstava bola bývala niečím aj oslovila.

Ale bola malá.
Nič sa na nej nehýbalo, čiže kinetika my ass.
Boli tam asi dve diela s vodou, ostatné – ak vodu obsahovali – boli na fotkách.
Fotky boli mierne zažltnuté.
Niekedy sa niekde náhodne (?) vyskytovali plagáty na stenách because of reasons.
Mohli sme sa pozerať na monumentálne sochy na MALÝCH fotkách, čo je neuveriteľne debilná kombinácia.

Amatérčina. Ktorá, aspoň podľa mojich pozorovaní, charakterizuje veľa vecí na Slovensku. Tu nejde o to, že sa ľudia nesnažia, tu ide o to, že tu veci robí partička Janov z myjavských lazov, a potom to tu tak aj vyzerá. -_- (Potom existujú iniciatívy ako slovensko.digital, a Mestské zásahy, lebo to už časť občanov nemôže vydržať)

Okej, ale zato je tu pekne!

ba1-jan16-mimivofinsku
Fotil Brezák. :)

Fajn, koniec pičungu, ideme do Auparku (ak sa teda vôbec vytrepeme, lebo je tma a vlhko a hnusne, a zastávka je proklatě ďaleko). Brezák letí do Fínska už vo štvrtok, ja tu ešte budem aspoň 3 týždne, a som zvedavá, čo ma ešte naserie. :D Samonasierací syndróm? Ani už až tak nie, akurát som si…uhhhh….zvykla na o dosť profesionálnejších Fínov, aspoň čo sa niektorých vecí týka. #1stworldproblems zase raz!

A potom, keď dojdem do Fínska, budem ako obvykle zavýjať, že ale Kofola a bryndzové halušky a kde domov můůůůj, no proste niet pokoja v mojej hlave.

TL;DR: Choďte do Danubiany, nechoďte do Mirbachovho paláca. Je tu pekne, ale sedláčina trčí odvšadiaľ (čo nie je zase zle, ale niekedy je to ehm, nevhodné). Bryndzáky sú super, chcem ich aj vo Fínsku. Ateneum knows their shit. Skončev som.

5P denníček z bratislavských luhov

Tinka minule vycapila na blog tento fajný návod na 5P (päťprstový) denník, a tuná slečinke sa to veľmo zapáčilo a ide to od nej opakovať. Lebo inak sa asi k blogovaniu nedostane, len keď to bude mať nejakú, akú-takú štruktúru! Bez toho by som to všetko mohla zhrnúť asi takto: Šeckým jebe a mne duplom. Ništ nestíham. Z jógy ma bolela hlava.

…ale dobre, bude to dlhšie, ako tieto krátke vety. :D

Palec – čo sa mi podarilo + plány do budúcna
Dnes som bola na pohovore (z ktorého sa vyvinul 1,5h briefing, ale o tom potom), kde sa mi podarilo ustáť si vlastnú dizajnérsku česť a pocit, že nie som lacná dizajnštetka, ale profík. Že ako? Keď sa ma týpek snažil odrbať tým, že odo mňa chcel “také menšie testovacie zadaníčko”, z ktorého sa vykľul komplet set vianočných vizuálov (print aj digital) pre danú agentúru, zastavila som ho v jeho nadšení nad kreatívou zadarmo, a povedala som mu do ksichtu, že toto NIE JE testovacie zadanie, a buď mi to zaplatí na faktúru, alebo ništ nebude. A tak stiahol chvost, a radšej ma 1,5h nabriefoval. Teraz čaká na moju kalkuláciu, dobre mu tak (čakám aj ja, ešte som na nijakú sumu neprišla).

Kamoš Stano, toho času vyhrievajúci sa na thajskom slnku v Bangkoku, to nazval “slovenským vánkom kokotizmu”. Hah!!! Amen.

Nuž a tie plány do budúcna? Mám STRAŠNÉ fofry, takže to vidím na prácu 24/7 a medzičasom na odbiehanie na lokše a medovinu na vianočné trhy. A 19. 12. letím späť do Fínska, pekne vymrznúť na Vianoce v Severnej Karélii. Gimli zostane tu, takže v januári letím späť, lebo môj psí syn ma potrebuje!

Jo, a vyzerá to, že od pondelka idem na skúšku do jedného dizajnového štúdia…čo je toto, job alebo čo? To som už dlho nevidela (teda videla, ale v pyžame z domu a úplne hocijako)! Damn.

Ukazovák – učenie sa
Čo nového som sa naučila? Tož, že si viem ustáť svoje. A taktiež, že anglická průpovídka “what you put up with, you end up with” je PRAVDA PRAVDÚCA. Čo by sa asi stalo, keby som na to “malé testovacie zadaníčko” pristala…?! Opičovala by som celý svet, namakala by som sa jak sprostá, týpek by mal profit a ja holý ko..zub. No celé zle. -_-

Včera som sa takisto naučila, že aj keď si o sebe namýšľam, že som celkom dobrá jogínka, opak je pravdou, a obyčajná pránajáma a pár cvičení na chrbte mi spôsobilo hlavybôl asi na polku večera. :D

To bolo tak. Zebrala som si starú jógovú knižku, kerú máme doma, a sú v nej neopakovateľné 80s fotečky týpka v kraťasoch vytiahnutých asi pod pazuchy. Odhliadnuc od tohto, knižka je božská, múdra, systematická a uctievam ju, ale nikdy som podľa nej necvičila, až na včerajšok. Vzadu v knihe je 50 zostáv pripravených na postupné odhňupovanie cvičenca – každá zostava sa má cvičiť 1 týždeň denne, a potom prejsť na ďalšiu zostavu. Tuná vážená si otvorila stranu so zostavou č. 1, a po cca 5 cvikoch (z ktorých 3 boli dýchacie cvičenia) ju začala bolieť hlava. TÚ MAČ RÍL JOGA!!!! Ale nechápem toto inak, lebo po brutálnej aštanga jóge ma nikdy hlava nebolela…zjavne moje čakry nečakali tento 80s záhul. Chjo tywe.

Dneska som ale dala zostavu 1 zase, hlava ma už nebolí…možno sa mi niečo niekde odblokovalo (pipík žeby?).

Prostredník – pozornosť
Dnes sa moja pozornosť, a celé moje bytie sústredilo na akt zožratia ŠTYROCH MagneB6 tabletiek a následnej polhodinovej siesty, lebo som bola uťahaná jak troska. Ach. Potom som si ešte spravila špaldovú, celozrnnú krupicovú kašu (BIO pochopiteľne, cuz I am hipster like that) a môj pocit rovnováhy v živote sa obnovil na príjemnú úroveň. Jednoduché radosti života! :P

Prostredník je aj o nápadoch….takže, aké som dnes mala? Ani srnka nepoví, ale premýšľala som väčšinu dňa nad pre a proti života na voľnej nohe. A ešte nad tým, že ako Roald Dahl dosiahol takýto lifestyle:

roald-dahl-dailyroutine

Jóóóój…!!!! ÚŽASNÉ NIEČO. Jedného dňa v budúcom živote budem bohémskym umelcom, žijúcim v tvorivej, štrukturovanej záhaľke. Ňuňuňu.

Prsteník – priatelia, rodina, známosti
Čo vám povím, na Slovensku mám social life! A tak som sa postretala s kamoškami, s babkou, so sesternicou a jej rodinou, stúpol mi materinský pud o 1,02% (na 7%!) pri rundení so sesternicinými dcérkami Karinkou a Alickou, a vytiahla som koho som mohla do Piešťanského pivovaru. SUPER. Cítim sa ako spoločenský cicavec v čriede, nie ako nejaký posledný kus machu na skale v Laponsku.

Malíček – moje telo a zdravie
Včera i neskáj som jóguvala (viď bolehlav). Minulý týždeň som experimentálne išla na AYFLY Training do Pontea, kde som sa – vydesená na smrť – vešala dole hlavou na šatke z leteckého hodvábu, a robila saltá dozadu…jo, bolo to tak desivé (ale zábavné, o to ništ), ako to znie. Tento týždeň som sa zase chystala na pilates a na aštanga jógu, a na VŠETKO som sa vydrbala. Sebadisciplína na pani.

ayfly
Aj toto som robila. Uááá!

Zajtra to vidím na vianočné trhy s medovinou (po ďalšom pohovore), takže to zase nevidím moc reálne na žiadnu jógu, ale možno motyka vystrelí…alebo budem pokračovať vo svojej 80s knihe. Spinálne cvičenia sú tam skvelé, a keďže môj chatrný, krivý, slabý chrbátik rozkysnutého dizajnéra je fit asi ako stará, smradľavá papuča, FAKT by sa mi zišlo poctivo podľa knihy cvičiti. Hmpf.

 

….no….5P denníček je u zdárného konce. Je pre mňa nezvykom písať AŽ TAK egocentrické blogýsky, ale človek je tvor zvedavý a voyeuristický, a tak ste sa možno aj trochu pobavili, ta ňe?! Skúste si aj vy 5P! :)

Multi-kulti eňo-ňuňo

Dneska sme s Brezákom mali dlhočizný zevlovací mestský deň, počas ktorého sme okrem iného:

  • jedli vegetariánske, indické jedlo od stúpencov Hare Krišna (zadarmo!)
  • pozorovali dvoch divokých bubeníkov  z Guiney bubnovať na námestí Kamppi
  • videli fínsku babku, ako dáva mince rumunskej žobráckej babke
  • stretli partičku extrémne sexy cíc, z ktorých jedna boli moslimka a mala hidžáb
  • prechádzali okolo stánku s názvom “Naučte sa viac o islame” kde týpci v typicky arabskom oblečení komunikovali s okoloidúcimi a rozdávali im letáčiky (mali aj jeden s názvom “Práva žien v islame”….to teda neviem čo bolo za počteníčko, mala som si to vziať)
  • sedeli v Starbuckse (ten ich petite black forest cake!!! ÓÓÓ BOŽE, NEROB MI TOTO, BUDEM JAK KAMIÓN), kde sa okolo nás presúšali a posedávali turisti a miestni všetkých farieb, výšok, šírok, vierovyznaní a osobných kávových preferencií sveta
  • prechádzali okolo kórejskej reštaurácie, kde sme zrovna včera večer jedli (a Brezák mal po prvýkrát bulgogi, a ja zase sikhye, božský ryžový punč…a do môjho dolsot bibimbapu som si natrieskala požehnane gochujangu, a kórejská čašníčka hneď videla, že nie som amatér :D)

    Slniečko na hnoji je vyškerené, lebo má kimči a sikhye.
    Slniečko na hnoji je vyškerené, lebo má kimči a sikhye.

Je vám asi jasné, kam tým mierim – Helsinki sú multi-kulti mesto, a mne sa to strašne páči. Lebo vážne, je to úžasne obohacujúce!

V Kalliu je napríklad plno etnických potravín kam strašne rada tam chodím a nakupujem rôzne roztodivné podivuhodnosti (prisámvačku, že v afrických potravinách niekedy vôbec netuším, čo daná potravina vôbec JE, a nie ešteže na čo sa asi tak používa). Špeciálne rada tam lovím rôzne kozmetické antivychytávky – takto máme napríklad doma z môjho minulého nákupu v blízkovýchodných potravinách (tentoraz ale na Kaisaniemi, nie v Kalliu) fáč pravého olivového mydla, ktoré predávali nezabalené, a voňalo na tristo kilometrov, a takisto si v týchto spomínaných potravinách kupujem arabskú hennu, z ktorej mám potom dokonalé vlasy. :P

Vo východných Helsinkách (špeciálne v štvrti Itäkeskus) je veľa rôznych prisťahovalcov, a preto tomu miestni hovoria ghetto a keď idete tam, normálne sa ani nemusíte cítiť ako vo Fínsku. Teda, až na tú nekonečne rovnakú, krabicoidno-tehličkato-hajzlokachličkatú architektúru a brezy všade, žejo.

Samozrejme, máme (heň na ňu, už hovorí jak domáca) tu aj problémy s prisťahovalcami ako ja, lebo veľa z nich nás nemá prácu a nevie si ju zohnať, a potom poberá od štátu bohatierske príspevky (tuná tomu vzletne hovoria “benefity”, chacha)…to je ale asi aj “vďaka” Fínom a ich priam až slovenskej xenofóbnosti.

No ale čo som to sceu…? Jáj, že obohacujúce multi-kulti Helsinki. No, long story short, je to fajn, vidieť ľudí z rôznych etník, ako sa tak prepletajú, vyprávajú rôznymi jazykmi, chodia rôzne oblečení (špeciálne Afričanky, Arabky a Japonky mávajú výrazne svoj štýl), jedia na iných miestach, oslovujú sa rôznymi podivnými menami (niežeby tie fínske mená neboli dostatočne podivné, o tom ale inokedy – ale chceli by ste sa volať Yrjö Kalevi napríklad?! Ja fakt ne), ale dokopy sú všetci Helsinčanmi, alebo turistami v Helsinkách. Vrátane mňa šak, už som tu ozaj jak doma (len to počasie nie je ako doma, ech…a ceny!).

Inak, z mne neznámych príčin je v Helsinkách dosť Austrálčanov, a preto je tu aj dosť austrálskych putík. O jednej menom Woolshed nám minule básnila Šárka, tak sme tam aj včera večer išli. Jój, nebo na zemi!!! Chcem tam bývať!

Woolshed a v ňom týpek s existenciálnou krízou :D
Woolshed a v ňom týpek s existenciálnou krízou :D

Keďže som v Austrálii nikdy nebola, a dokopy o nej viem značné NIŠT, táto jedna návšteva Woolshedu bola normálne ako taká objavná minidovolenčička…austrálske vlajočky visiace pod stropom, v menu raky na austrálsky štýl, čapované pivá s epickými názvami (Brezák si dal jedno, ktoré sa volá Fucking Hell)…no haluz!

Na záver asi toľko – nebude to tak príšerné, drahí bratia a sestry slovenské, keď na Slovensko príde hŕstka nejakých imigrantov.

Svet sa nezrúti, Slovensko ešte viac neskolabuje, NBS nikto nepodpáli, a keby sme nebodaj mali metro, tak nevybuchne. Možno ale nejaký Houmam niekde na Štefánikovej otvorí mrte dobré sýrske bistro! ;) Minimálne Bratislava totiž potrebuje trochu multi-kulti feelingu ako soľ…alebo ako kari korenie. Cha.

Hlas z Čunova

Kvôli nemilým okolnostiam (náhle mi umrel strýko) som sa pred cca mesiacom ocitla v lietadle a friško som letela na slovenskú dedovizeň. Ta i som tu. A strýko tu nie je. :( Alebo možno je – začala som si namýšľať totiž, že sa reinkarnoval do OBROVSKÉHO križiaka, ktorého máme zaveseného na okne, a ktorý každý večer po zotmení poctivo loví hmyz. ;)

Na tú rovnicu sa nepýtajte....to bol môj strýko proste. :D Vlastne je, šak je križiakom teraz, ta ňe.
Na tú rovnicu sa nepýtajte….to bol môj strýko proste. :D Vlastne je, šak je križiakom teraz, ta ňe.

Ha! Vzhľadom na to, že reinkarnácia nie je nijako vedecky potvrdená a ani vyvrátená, budem si namýšlať, že môj strýko je križiakom, a bodka. Mohlo to byť aj horšie, mohol byť napr. aj dážďovkou, alebo sockou v osade, alebo čo. Byť križiakom je najvác. Koniec diskusie samej so sebou.

A strýko, diki za ochraňovanie nášho domu! :))


Nuž a teda….možno tu aj zostanem, lebo s tými jobmi je to vo Fínsko fakt na chuja. NIČ NIKDE. Pre zdravotné sestry a kuchárov a developerov áno, my ostatní si môžeme nasr…. Povedala som si ale, že radšej budem zamestnaná na Slovensku, ako nezamestnaná vo Fínsku, takže neviem no, rozhodila som siete (pun s križiakom unintented).

Ak by som samozrejme mohla niekde tu pracovať, ALE pod fínskymi papiermi, to by bolo úplne super – založila by som si totiž toiminimi (živnosť), a len by som faktúrovala všeckých naokolo. :)

To nemôže nejakej slovenskej firme asi prekážať, ta ne? Všetci tu majú radi živnostníkov, nemusia im predsa platiť odvody… ;) …a mne zase nebude prekážať, že neprídem o svoje fínske papiere, a nebudem platiť dane tým zmrdom v tejto drbnutej vláde, ktorí si z toho ulievajú ako sa im zachce.

No, uvidíme čo bude, ale hlavne nech je PLAT. POTREBUJEM PLAT, DETI MOJE.


Okej, idem venčiť, ale ešte predtým jeden nepodstatný oznam – ak sledujete blbosti, keré vešám na Instagram, tak som si zmenila IG meno na MISS MICHELLE MOUSE, lebo som plytká a sebastredná a namýšľam si niečo zase, čili môj IG nájdete teraz ako @missmichellemouse. Už som to zmenila tuná na blogu, a aj na portfóliu, ale ta…tak…pre istotu aj takto.

Celkom sa mi to inak páči. :D Možno tá moja doména, kerú nemám, by mohla byť pod menom Michelle Mouse. NECH ŽIJÚ MYŠI! :D ^^

Hipsterská pivonková myš, skoro jak ja. Ale bez kruhov pod očami
Hipsterská pivonková myš, skoro jak ja. Ale bez kruhov pod očami :D

Ven, ven, ven. Gimlík musí cikať!

Bod (ne)návratu

Minule som natrafila na takúto múdrosc:

”The loneliness of the expatriate is of an odd and complicated kind, for it is inseparable from the feeling of being free, of having escaped.” — Adam Gopnik

…a, špeciálne po útrpnom polhodinovom skajpe s jedným šovinistickým, primitívnym, arogantným, všetkými pohŕdajúcim chujom AKA riaditeľom jednej firmy v Bratislave (má v mene R a F a Elements, pre vaše info, ahem), ktorá hľadá grafického dizajnéra, som si uvedomila, že SOM UNIKLA.

Unikla som presne takýmto chujom.
Unikla som šťavnatostiam typu Váhostav.
Unikla som nízkym dôchodkom.
Unikla som sexistickým rečiam.
Unikla som smradľavej Hlavnej Šťanici v Bratislave, a aj nekonečnej ságe jej obnovy.
Unikla som nutnosti ísť na živnosť, lebo tak sa dá najlepšie fšecko ojebať, a šak načo by sme XY zamestnali normálne, žejo, nech si spraví živnosť (moje kamošky architektky sú takto zamestnané, a platia si odvody, dane…šmak!).
Unikla som slovenskej zakomplexovanosti (resp. som ju vymenila za zakomplexovanosť fínsku).
Unikla som Bratislava – CP battleu, lebo teraz som ja CP-čkár že dovidenia. :D
Unikla som ohováračkám, a keď si zajtra nafarbím vlasy na ružovo, nikto to nebude riešiť (okrem Brezáka asi, hah!).

Inak povedané, som voľnáááááááá…!!!! :D

FRÍÍÍÍ LAJK A BŔD!

Klik na zdroj :)
Klik na zdroj :)

Včera sa ma Brezák pýtal, či by som – vysoko teoreticky – chcela spoluzaložiť pobočku firmy, ktorú spoluvlastní, v Bratislave. Ako prvé ma napadlo, že “ČO TI DRBE?!”, a povedala som mu, že nie som samovrah. :D

Že radšej vo Viedni, a potom tam prípadne zamestnať Slovač, ale že ja nemám nervy na to nekonečné slovenské handrkovanie sa o cenách, meškanie s platbami, Ficove systematické kroky na totálne zruinovanie firiem a živnostníkov a tak.

A potom som si uvedomila, že som asi už prešla ten bod, kedy by som sa ešte vrátila späť, a kedy už nie, lebo som rozpačmaná, a pozerám sa ďalej.

Takže Bratislava asi už nie. Neviem. Neviem? Čo ja viem. Asi nie, lebo by som prišla o tento môj expatský pocit slobody, že všetci majú na háku, a som viac-menej anonymná entita. Stále si budujem asociácie s miestami tuná v Helsinkách, a je to fajn, lebo to stále mám taký “nový” pocit. Samozrejme, mohli by byť Helsinki aj niekde na úrovni Dubrovniku, ale nemôže mať asi človek všetko, žejo… xD

Fíni bežne sezónne žijú v Málage, v Lisabone, na Pule, na Korfu….kde si zmyslia, lebo ak to dobre vyšéfujú, tak sa to dá. A viete čo? Ak si to dobre vyšéfujeme, môžeme to isté robiť aj my. Vole!!! To je myšlienka, nie?! :D Furt ma ešte fascinuje…že vlastne, ja som sa ocitla v tej welfare society, ktorá ak má normálny plat, tak si môže dovoliť veci, ktoré si bežný Slovák dovoliť nemôže. O_o

Teraz sa tu nevychvaľujem, len konštatujem, že TY VOLE!!!! TOTO SA MI PRIHODILO!!! To bude asi odmena za to utrpenie v tichej sivote – príde deň, kedy budeme môcť žiť polroka na našom sezónnom sídle niekde na juhu, kde nám bude všetko lacné (moja najnovšia idea je božský Maribor v Slovinsku, kde mám kamošku s tibetskými španielmi), lebo sme – my! akože aj ja! Slovenka! – obyvatelia drahej, vyspelej krajiny na severe Európy, kde majú vysoké platy (a ceny jak chuj, neklamme si), a z tých platov sa dajú robiť všelijaké veci potom.

Maribor! Tu mienim byť ten polrok, bude tam asi väčšia sranda ako na Korfu, a k moru je tiež kúsok (a aj do Bratislavy, keď už o to ide). A GIRL'S GOTTA DREAM. Klik na zdroj.
Maribor! Tu mienim byť ten polrok, bude tam asi väčšia sranda ako na Korfu, a k moru je tiež kúsok (a aj do Bratislavy, keď už o to ide). A GIRL’S GOTTA DREAM. Klik na zdroj.

No čiže, long story short (už je jedna hodina ráno, zívam!), asi už návratu pre mňa niet. Pravdepodobne. Lebo by som asi išla do horšieho, teda pokiaľ by sa za návrat nepovažovala práca dizajnérky vo Viedni za štyri litre, žejo ;) Či? Peniaze teda ozaj nie sú všetko, ale čo mám robiť, keď som rozdrapená už? :D Uch!

Respektíve, je pre mňa návratu, ale s fínskymi papiermi. Nie s fínskym občianstvom, ale s mojím henkilötunnusom (osobným číslom) a s Kela kartičkou a podobne… Inak, ono je to dosť bizarné, lebo vždy, keď som teraz na Slovensku, tak sa cítim “ako doma”, ale podľa papierov som Fínka. :D Takže napríklad nemôžem len tak behnúť k doktorovi, ak to nie je urgentné, lebo šak poisťovňu mám fínsku. Platím fínskou kartou, lebo na slovenskej mám len dlh, trvalý pobyt mám vo Fínsku…

Dosť absurdná situácia… Som ale ochotná v nej hocikoľko pokračovať, ak mi vyjde môj po krôčikoch tvorený plán na POLOVIČNÝ ÚVÄZOK + ŽIVNOSŤ, kde budem trochu pracovať pre niekoho, a trošku robiť svoje pre iných (vizuálne identity a psie ilustrácie a pod.), a vo výsledku budem mať dosť peňazí na veselé popracovné zevlovanie v kaviarni na Ventúrskej, strihanie NAŠEJ figy v NAŠOM dome v Maribore, voláky ten výlet do Ázie raz za čas, a božské darčeky pre rodinu a kamošov, a tak. Hej, a na jedenie vonku, lebo furt sa mi nechce variť, a asi sa mi ani nikdy chcieť nezačne. :D -_-

Howgh, idem chrnieť. Expati, povedzte voľačo! Ste už v zóne (ne)návratu? Či ešte nie? Mne to trvalo ale tri roky sa sem dostať…

Naspäť do zimy

včera som našla snežienky. A dnes padá sneh.

snehgimli030315Hmpf…už je aj celkom bielo, aj keď toto je taký ten odporný, mokrý sneh, takže asi sa to aj rýchlo roztopí, a potom bude všade poetické blato a kaluže. Ňuňu!

sneh030315

Tuná v Helsinkách sneh už nemáme (no okej, teraz už trochu hej), takže sme tu mali luxus tešenia sa z “jari”, ale napr. už v takom Porvoo snehu bolo mrte – tam sa totiž ani neroztopil. Takže Porvoončanov (?! wtf) toto asi nijako neprekvapilo… :P

Ešte nejaký Gimlík, lebo je krásny:

Môj syn!
Môj syn!

Blaa, idem niečo robiť. Pracujem teraz zrovna na jednom logu, ale pomalá som jak sliz, takže neviem čo toto… Možno CHLEBA VO VAJCI pomôže! Dneska môžem, dneska máme taekwondo* ;) #keďčlovekcvičímôžežraťjakprasa

* a včera som bola na bharatanatyame, pff! ale asi sa po skončení tohto kurzu prihlásim na tribal belly dance, lebo teraz mám obe pohybové aktivity s dôrazom na nohy, a moje nohy sa cítia preťažované :P


Včera večer sme s Brezákom pozerali na obveselenie Pacha, hybského zbojníka, na margo kerého zdrtený Brezák po skončení filmu zahlásil:

“Uff…all these Slovak movies are SO WEIRD. What was this madness about…?”

Pacho-hybsky-zbojnik

:D …týmto chcem teda varovať Slovač, ktorá by nebodaj chcela tento film ukázať svojim cudzokrajinným partnerom/kamošom/rodinným príslušníkom….nerobte to!

Na pochopenie Pacha totiž treba 1) plynulú slovenčinu, vrátane rôznych fajnšmekerských nárečových nuáns (anglické titulky sú na hovno), 2) poznať slovenské reálie a históriu, 3) poznať históriu Rakúska-Uhorska, aspoň zbežne, 4) poznať stereotypy o Slovensku, Rakúsku a Maďarsku, 5) vedieť, že KAPUSTA sa šliape v sude :D + ostatné haluze z ľudovej kultúry.

Celkom nářez…! Len dúfam, že ma najbližšie nedonúti Brezák pozerať nejaký depresívny fínsky film…ako (úplne opodstatnenú) odplatu. :D

Tatra, Matra, Fatra

Inak akože, žijem, ale sa mi – tradične, ako vždy, keď som na Slovensku – nescelo ništ písať. Lebo, čo by som už písala preboha? Referendum je pičovina, to vieme, aj to národ vyjadril jednoznačne. Áno, sneží. Chodím do mesta. Sneží. Robila som stojky a kotrmelce a mlynské kolá na snehu v záhrade! :D

Ale!!!! Dali sme si posledne s kamoškou roadtrip do Tatier, a cez rôzne diery sveta (ktoré sa mi strašne páčili, ba i mám v debilníku poznačené, že “ETNOKURZY POHORELÁ – VAĽKOVŇA <3 – POLOMKA – HEĽPA: túra Nízke Tatry?”) a keďže mi poslala nejaké fotky, musím ich surovo ukradnúť, a na drzovku použiť, lebo sú super. :)

Náš roadtrip sme začali v krásnej Kremnici, kde zrovna stavali skok jak sviňa priamo v centre na námestí, lebo sa tam začínal Big Air v meste.

kremnica-roadtrip-2015tatry-miadada

V Kremnici je inak super čajovňa rovno na tomto námestí, kde majú veľmi milú majiteľku (alebo čajovníčku, neviem? jou, to bol zase aký novotvar) a skvelý výber čajov a rôznych typicky predražených bio eko raw doplnkov zdravej výživy.

Nuž, i v tejto čajovni sme si posedeli, vypili chryzentémový čaj a ja ešte ako bonus aj deci teplej Apimed medoviny. Tú inak pijem aj PRÁVE TERAZ, jak buran, O DVANÁSTEJ NA OBED – ale čo mám robiť, keď vo Fínsku zase nebude?! Ach!!! Začnem si robiť vlastnú, prisámbohu, lebo asi sa nikdy nedočkám toho, že to bude Alko mať v ponuke, za takých 30€… :(

Po Kremnici sme išli cez rôzne kľukaté cestičky našim krásnym Slovenskom, až sme prišli do Horného Smokovca, kde sme mali wellness pobyt v Penzióne Poľana. Krátky verdikt: dobré izby, luxusné terasky s výhľadom až na Nízke Tatry, slabý čierny čaj (ale ja som zase čajový snob, takže no…), milý správca/recepčný/?, jedlo celkom dobré (aj keď s takmer neexistujúcimi zeleninovými prílohami), izby útulné. A majú fakt pekný web! :D

3h wellnessu sme mali vo vedľajšom Grand Hoteli Bellevue, kde zrovna bolo asi osemsto rozdrapených doktorov (boli Popradské lekárske dni…) a tritisíc vreštiacich deciek pri bazéne, ale mali aj božskú BYLINKOVÚ parnú saunu, takže im to odpúšťam. :P Aj keď, počuť od holého, spoteného, chlpatého gastroenterológa vo fínskej saune, ako “by nám najprv pozrel hrdlá, a potom riťky” bol zážitok na ktorý sa nezabúda… :D Forever in my heart, ahem.

Okrem môjho nekonečného, veselého poskakovania v čo najvyšších závojoch sme nechodili na túry, skôr sme roadtripovali po okolí. Takto sme napríklad išli do Ždiaru, kde bolo nádherne ako vždy, až k nevydržení! :)

Ách! Tu sme vyliezli kúsok na Antošov vrch, aby sme videli tento dokonalý, slovenský gýčik.
Ách! Tu sme vyliezli kúsok na Antošov vrch, aby sme videli tento dokonalý, slovenský gýčik v celej nádhere.
Selfies musia byť :D
Selfies musia byť :D

Vidíte tú epickú čiapku, kerú mám na hlave? Tá je prosím pekne z GATEu asi za 5€, a dnes si idem kúpiť ešte asi tri (v ostatných farbách, majú tuším červenú, cyklámenovú a čiernu), lebo je to Dokonalá Čiapka. Milujem ju. :D

V rámci rundenia po okolí sme boli aj v krásnej Spišskej Sobote, kde sme aj obedovali. Kostol s oltármi od Majstra Pavla bol bohužiaľ zrovna zatvorený, ale neva, mali sme luxusné tatranské výhľady, kto by sa zaondiaval v kostoloch?!

Vpredu vidíte Zvonicu, za ňou kostol. Ajfón fotí jak boh!
Vpredu vidíte Zvonicu a týpka, za ňou kostol. Ajfón fotí jak boh!
Od Ing. Arch. Danky som sa naučila, že takýto rad domov sa úplne vážne volá DOMORADIE. Ha! :D
Od Ing. Arch. Danky som sa naučila, že takýto rad domov sa úplne vážne volá DOMORADIE. Ha! :D
Keď už bolo to referendum.... ;)
Keď už bolo to referendum…. ;)
Oháčkovaného (YARNBOMBED, teda) stromu sa nedá odolať! :D
Oháčkovanému (YARNBOMBED, teda) stromu sa nedá odolať! :D

Na luxusné tatranské výhľady sme prešli slepou ulicou v Spišskej Sobote na pole, a kochali sme sa (ja v záveji, Danka na cestičke, ako normálny človek):

ZÁZRAK!
ZÁZRAK!
Pohľad cez pole smerom k Popradu. :)
Pohľad cez pole smerom k Popradu.

tatry2-mimivofinsku-spisskasobota-roadtrip2015tatry3-mimivofinsku-spisskasobota-roadtrip2015Heň ako ma Danka odfotila, ách!!!!

Moja najobľúbenejšia fotka na svete!!! AAAAHHH!!! Túto si chcem dať vo Fínsku vytlačiť na megaveľkosť a zavesiť na stenu. :))
Toto mi veru pôjde vo Fínsku na stenu asi vo veľkosti 10x8km štvorcových, júj!

Pochopiteľne, že máme aj selfie s Tatrami, lebo to nemať by bola škoda. :P

selfiestatrami-roadtrip2015-spisskasobota-mimivofinskuPo ceste späť sme išli šrégom cez Nízke Tatry, kde bolo NÁDHERNE (tam som si zapisovala tie heslá do debilníka), a zastavili sme sa na čaji (a káve) v Bojniciach. A ešte predtým v Kolibe Rusticana, ktorá mala vymakaný interiér:

kolibarusticana-roadtrip2015tatry

Inak, v tejto kolibe majú aj pekáreň, kde pečú v naozajstnej šamotovej peci, a ten chlieb, ktorý som tam kúpila bol asi najlepší chlieb na svete, aký som kedy jedla. :) Jedlo tam majú tiež fajn, aj keď moje orechové šúľance plávali v masle…ale no dobre, mala som si dať tľapkance, alebo pirohy, neviem čo som vymýšľala anyway. -_- Nabudúce.

No a tie Bojnice? Ta čo vám povím, došlo na ďalšiu selfie :D

Dve muchy a zámok :D
Dve muchy a zámok :D

Potom sa už nič nedialo, Danka ma vyhodila v Piešťanoch, kde som diškurovala s babkou a potom bola asi do pol druhej ráno v ŽiWelli, a na druhý deň som o štvrtej (obdarovaná zľava – sprava, ĎAKUJEM) išla na vlak späť do Bratislavy.

I tým sa skončilo cestovanie po Slovensku a o TRI (! dpč !!!) dni sa uskutoční moje cestovanie do Fínska. O_o TRI DNI! Uáááá! Tradične sa mi nechce ísť, ale zároveň sa mi chce, lebo ma čaká už rozbehnutý kurz tanca bharatanatyam, fínsky jazykový kurz (konečne som sa odhodlala, 1x do týždňa budem dobrovoľne 2,5h trpieť) a ešte aj začínam zase chodiť na taekwon-do ITF, takže pozor akože, I am getting my shit together. :D

Ach jo. Zvláštny je život expatský, obzvlášť, keď mám slovenské korene asi 10km pod zemou, ale už aj nejaké v cudzine a…. Ja neviem! JA NEVIEM!!! Tento rok si spravím vodičák konečne, zbohatnem (chacha), kúpim si hipisácky van, a budem sem chodiť, prežijem aj to Poľsko (po ceste na pierogi, to bude v poho). Alebo čo. Nemôžem žiť bez našich hôr, drbnutých Slovákov, bryndze, medoviny a SLNKA a tohto južanského feelingu. :)

To se vystříbří….nejako. Uvidíme! :)

10x najvác v Bratislave (ed. zima 2015)

Viete, co sú také tie virálne hovadiny, že “15 psov, ktorí s tešia zo života” a “25 ceckov, na keré sa musíte kuknúť”, a neviemčo…no….tak sa pridávam, ale ani nie tak, že chcem vyrobiť ťažký virál, ale aby som si v mojej zmätenej expatskej hlave trochu zrovnala binec.

Lebo, šak dobre sa tu žije! Ale ešte stále som netypicky taká….že neviem? Helsinki?! Bratislava?! Sa to ešte nepoddalo. -_- :P Ale pri takomto binci je vhodné si spraviť nejaký zoznam (ja milujem zoznamy, och), takže dnes si spravím zoznam toho, čo je v BA popiči :)


1. KAVIARNE
Včera som bola s kamoškou U Kubistu konečne, a bola som z toho větvi. Teplý pohánkový šalát, chryzantémový čaj (ktorý som naposledy pila v Malajzii, a ešte raz taký sáčkový, keď som si ho zakúpila v ázijskom obchode v Helsinkách), nejaký supermegamňam teplý drink s hipsterskou Bentiannou a všeličo iné, čo som nestihla včera ochutnať (mať len jeden žalúdok je inak dosť oštara! Poprosím aspoň tri.).

Keď kliknete na foto, šupne vás to na blog Na tanieri, kde si môžete kuknúť viac fotiek.
Keď kliknete na foto, šupne vás to na blog Na tanieri, kde si môžete kuknúť viac fotiek.

Ešte predtým počas týždňa som zase bola v Káva.Čaj či ako sa to volalo….pri tuneli, tam ako je Dielo. No mrte!!! Výborné rosé, skvelý výhľad von a dala som si (lebo som úplne že štíhla laň) hriešny gaštanový cheesecake. Mali aj nejaké raw koláčiky, ale to nezvládam ešte, to až keď si kúpim vosk na fúzy.

Vôbec, s tými kaviarňami nám to tu ide, ako prevádzkovateľom, tak aj povaľačom. Móže byť, anytime. :)

2. CESTA PO MOSTE SNP BUSOM
Ten most, to je podľa mňa najdemokratickejšie miesto v tomto meste. :D Či má človek Hummera alebo Daciu, vidí rovnaký výhľad – Hrad, Dunaj, Staré mesto a vzadu Kolibu. No k sežrání! Velice rada sa na tento výhľad pozerám vždy keď idem 91 do mesta :)

3. MALÉ KARPATY
Moc som v nich teda nebola, ale to vedomie, že tu je obohacujúce. Hory a lesy, to je vončo! :)

Som našla na Wikipédii. Listnaté lesy, ach!
Som našla na Wikipédii. Listnaté lesy, ach!

Keby som bola bohatá, a mohla by som si ísť teraz kúpiť byt, tak môj vkus je zásadne karpatský – išla by som spať na Kramáre, prípadne do Lamača, do Rače (tak hore, pod vinicami), alebo do Záhorskej Bystrice. Kde je les, tam je dobre! A ak je les na kopci, tak to už dovidenia, to je perfektné… :) (Iróniou je, že teraz v Helsinkách bývame v poněkud nezalesnenej časti, ale aspoň je tam more. A do NP Nuuksio to nie je ďaleko…a nakoniec, aj v Espoo majú celkom lesy, a to je len cez most.)

Nuž, ale aj toto Čunovo, kde bývam teraz, je fajn (aj lesy tu máme, s divokými kosatcami!), takže sa nesťažujem, obzvlášť v lete nie, ked idem bajkom na jazero :)) Takto v zime je to dosť bleuurgghhhh, ale to je asi všade. Asi okrem nejakého Oahu…ale tam ani zimu nemajú, takže ništ.

4. RIVER PARK DANCE SCHOOL
Toto je čistá haluz, že som si tak obľúbila zrovna toto miesto (kde sa teda nehodím, lebo tam chodia dokonalé cice, a ja som také hebedo zrazu), ale RDS je fakt super! :) Krásna lokalita pri Dunaji, krásne priestory, online booking lekcií, otvorené hodiny hocičoho (aj keď ja som sa zatiaľ odvážila ísť tam len na jógu a na Port de Bras) a je to blízko, čili si zvyknem dať prechádzku popri rieke spod mosta. :)

Keby bolo takéto RDS v Helsinkách, tak asi zaplačem od radosti, hlavne ak by sa udržali ceny… :P Všeličo v tých Helsinkách máme, ale takéto nič. You gain some, you lose some…ale vždy, keď som v BA, vytrepem sa do RDS na nejaký pohyb (ako minule, čo bolo traumatizujúce, haha).

5. DUNAJ
Brezák vie, k Dunaju mám silný emocionálny vzťah :D Keď boli minulý rok záplavy, nútila som ho asi každý deň chodiť sa na tú divočinu pozerať….v lete som sa v Dunaji kúpala…a už dlho-predlho do Auparku chodím cez most. Prípadne z Auparku do mesta. MHD je hovadina, cez Dunaj treba pekne prejsť!

Danielke som ukradla, resp. neukradla, lebo toto je cez link. Kuknite sa na jej fotoblog Na krásnom modrom Dunaji, dobrý je :))

Inak všeobecne mám rada vodu, takže aj Baltské more je super, ale neodvažujem sa tvrdiť, či je lepšie, alebo horšie ako Dunaj, lebo je proste…iné (farbu majú ale skoro rovnako nevábnu). Ale Dunaj, ach! :)

7. BLÍZKOSŤ HRANÍC
Rakúsko za rohom, Maďarsko za rohom…! Vo Fínsku je za (baltským) rohom akurát Estónsko. Rusko je tiež relatívne blízko, ale bez víz sa tam nedá. Švédsko a Poľsko sú od ruky, Nórsko už úplne…. Ale tu, v našej pidikrajine, je všetko blízko :) Keby bola nejaká vojna, asi by som sa necítila zrovna bezpečne (to už lepšie Fínsko, nejaké laponské pláne má celý svet na háku, nič tam nie je, len soby a hríby), ale v časoch mieru je to perfiš.

8. BRATISLAVSKÝ BINEC
Hmmm, no je otázne, či je toto dobre, alebo zle, ale mne sa to celkom páči, obzvlášť po sterilne čistom, a dokonale fungujúcom Fínsku. Teda, niektoré veci by sa tu ozaj mohli zlepšiť…. Ale vo všeobecnosti mám bratislavský binec rada, dodáva životu šťavu :D

9. TEPLO
Toto je geografická fičúra pochopiteľne, ale FAKT ma teší, že je tu teplo. :D Máme s Brezákom takú ideu, že teraz budeme ale fakt že furt vo Fínsku a prídeme sem až po lete, niekedy v októbri (na kačice! vinobranie! lokše!), ale je mi úplne jasné, že ja to nezvládnem, a priletím sem nejako v máji aspoň na 1-2 týždne, lebo….jar. Teplo. Jar. Kvety. Jar. JAR!! A to slnko :)

Krásne slivkové kvecinky! Klik na zdroj :)

10. BYLINKOVÉ ČAJE V POTRAVINÁCH
Strašná sprostosť, ja viem, ale fakt si hrozne užívam, že si tu môžem kúpiť bylinkové čaje, lebo vo Fínsku je toto jak u debilov ešte. Pomaličky sa to tam rozbieha, ale zatiaľ nič moc. V hipisáckom eko-obchode Ruohonjuuri majú bylinkové čaje, ale tam chodím na nákupy, len keď mám nekonečnú túžbu dať za krabičku čaju 6€, čo zase až tak často nie je, žejo :D V Lidli majú pár shitných čajov z byliniek, a potom v Stockmanne je celkom fajn výber, ale zase, megadrahé sú.

Ale u nás, tu? VŠETKO VŠADE!!! :) Minule som dokonca našla púpavovo-bazový čaj, je úžasný, chutí skvele, vonia perfektne… Ach. Móže byť totok.


No dobre. Už som sa mrte motivovala, idem si tu tie posledné 2-3 týždne užiť, alebo čo. :D