Sťahujeme sa (zase raz)

Akseli Gallen-Kallela a maľby z Kalevaly, kde matkin výraz zhruba zodpovedá mojim pocitom ohľadom sťahovania sa

Niekto si každý rok kupuje nové lodičky, iný každoročne chodí lyžovať do Álp, a my sa zase raz sťahujeme (siedmykrát za 10 rokov, takže priemerne každého 1,5 roka dpč). Tentoraz sa ZASE sťahujeme do severokarelského Joensuu a vzhľadom na to, ako som po týchto trilión sťahovaniach začala sťahovanie neznášať ma odtiaľ nikto ani heverom nevypáči. Jedine žeby sme vyhrali lotériu, tak potom vilka na Kanárskych ostrovoch by ma presvedčila, ehm…

Len tak z brucha, kde vlastne sme už s Brezákom bývali?
(Do tohto zoznamu rátam len miesta, kde sme platili nájomné, nie bivakovanie u mamy alebo u babky v dome zadarmo)

Helsinki – Kallio, 1i byt mikroveľkosti bez balkóna ale zato v hipsterskej štvrti
Sem som sa Brezákovi nasáčkovala, keď som dostala v Helsinkách job. Nemohla som si tam doniesť Gimlíka, takže som bez neho asi tri mesiace trpela, ale zvládli sme to. Brezák mal v byte veľa kníh, najmenšiu kuchynku, akú som kedy videla (a v nej len jeden poriadny nôž – ale zato japonský!) a do centra sa dalo prejsť aj pešo. Nezabili sme sa, lebo sme obaja chodili do práce, a veľa do mesta, a my sme vôbec harmonické osôbky, takže to šlo (výbušnejším typom ale neodporúčam, garsónky sú jed vzťahov, špeciálne multikultúrnych, kde sa len učíte divné, cudzinecké zvyky toho druhého).

Helsinki – Pitäjänmäki, 2i byt so zaskleným balkónom a so starou kúpeľňou, na 2. poschodí
Naše prvé echtovné spoločné bývanie roku pána 2012 (pred DESIATIMI rokmi! fujha, starneme, o chvíľu budeme v urnovom háji). Fajn byt, prdel Helsínk, ale mali sme blízko príma venčovisko a pekný les s vojenskými relikviami a zákopmi (!). Pred balkónom sme mali dve vysoké brezy, a kúsok od bytovky škôlku, kde som videla deti v overaloch hrať sa vonku aj keď bolo -20C, prípadne plácať sa v ľadovo-blatových kalužiach.

Bratislava – Ružinov, 2i byt s DVOMI balkónmi, na 4. poschodí
Na necelý rok sme si odskočili do Ružinova, lebo sa nám zacnelo po (vtedy ešte) lacnej a veselej Bratislave. Bývali sme kúsok od ružinovskej nemocnice a od legendárneho U Deda, chodili sme s Brezákom a niekedy aj s Gimlim na pivečko, bryndzové halušky a Kofolu a z času na čas do Nu Spirit Clubu a KC Dunaja a potom nočákmi späť. Ou jé! Ešte musím dodať, že sem sme nesťahovali všetky rárohy z Fínska, ale majsterským tetris spôsobom sme ich uložili do pienvarasto, malej kobky na uskladňovanie vecí, ktorú sme si prenajali v Helsinkách.

Tampere – Tesoma, 2i byt so SAUNOU a s veľkým, zaskleným balkónom, tuším na 3. poschodí
Toto bol megasuper nový byt pri peknej prírode, aj keď (v tom čase) v okrajovej štvrti Tampere, kde líšky dávali dobrú noc. Za oknom sme mali les, v ktorom bolo veľa mravcov rástlo toľko božských hríbov, že sme ich sušili v našej saune, a kúsok za lesom bolo pekné jazero, kam sa chodili otužilé tety kúpať aj v decembri. Teraz je štvrť Tesoma dobudovaná, mierne gentrifikovaná a nastajlovaná, a v lese je možno menej hríbov, lebo je v lokalite žije snáď 2x viac ľudí.

Helsinki – Lauttasaari, prízemný 1i byt so samostatnou kuchyňou a so super balkónom
V tomto byte sme bývali najdlhšie, vyše päť rokov. Patrí takému bohatému, sofistikovanému švédsko-fínskemu dedovi, ktorý má asi tristo nehnuteľností a žije si rentiérsky život. Jednoznačne náš najobľúbenejší byt, respektíve lokalita bytu (aj keď na jeseň a v zime je tam odporne, čomu je venovaná asi trištvrtina tohto blogu – ja proste nezvládam mokré, studené, vetristé počasie, fakt NIE). Veľakrát sme ochkali, aké by bolo super bývať na Lauttasaari vo vlastnom byte, ale budiž – kto má pol milióna na 3i byt? My nie, takže ništ.
Kým sme bývali na Lauttasaari, chodievala som s Gimlim na dlhé prechádzky okolo pobrežia Baltského mora, postavili nám tam metro (pre mňa ako Bratislavčanku nevídaný jav, lebo viete ako je to s bratislavským metrom…), otvorili skvelú thajskú street food putiku a zrekonštruovali jedno nákupné centrum.
Na Lauttasaari sme prvé tri mesiace bývali s bábätkom Taikou, adoptovali sme si tam kocúra Tuhku, a bývali sme tam ako kohabitujúca dvojica (fínsky, super romantický výraz pre dvoch ľudí, ktorí spolu proste…bývajú) aj ako manželský pár. Užili sme si kúpanie v mori, slnenie sa na balkóne a večery s vínom a so syrom (pribrala som asi sto kíl, ale stálo to za to!). Doteraz je pre mňa Lauttasaari domovská štvrť, takisto ako v Bratislave sú to Kramáre a v Piešťanoch zase Floreát. :)

Bratislava – Kramáre, prízemný 2i byt bez balkóna s podivnou dispozíciou (na jednej strane tma ako v hrobe, na druhej strane super presvetlená izba a grandiózny výhľad snáď až ku Danubiane)
Tento byt patril manželovi mojej sesternice, a keď sme sa sem presťahovali, dovolil nám tam bývať a platiť prudko nekomerčné, nízke nájomné (ďakujeme!). Kramáre sú môj hood, takže som tam bola šťastná ako blcha, lebo som chodila po svojich starých chodníčkoch, a mohla som hromžiť na tých Oravákov, ktorí si kúpili mamin starý byt a zase raz v ňom neboli. S Taikou sme sa pekne pohrali na miestnych ihriskách, chodili sme dosť často do lesa, a Brezák vybiehal na nákupy do veľkého Kauflandu na Patrónke. Kramáre sú vždy fajn. Ak toto číta nejaký milionár a chce ma potešiť, môže mi tam kúpiť aspoň 1i byt, dík!

Bratislava – Staré Mesto pri rozhlase, obrovský 2i byt bez balkóna na prízemí
Keď sa sesternicin manžel rozhodol predať byt na Kramároch, sťahovali sme sa zase…ale našťastie, sesternica mala voľný jeden byt, ktorý zdedila po rodičoch a dovolila nám tam bývať, zase za priateľské nájomné (zase ďakujeme!). V tomto byte bývame teraz, a je to zvláštne, lebo si pamätám, ako sme sem za sesternicou a bratrancom chodili na návštevy, ako tu kedysi bývali teta a ujo, a ako som chodila osem (príšerných!) rokov na Vazku na gympel (pfuj, mala som ísť ja vtedy na ŠUPku, ale už je neskoro frflať). Ešte zvláštnejšie je, že môj tatko so svojou exmanželkou (!) spoluvlastní super obrovský byt tuná asi o ulicu ďalej, ktorí patril jeho rodičom – a – teraz ide plot twist – býva tam jeho exmanželka. To by ani Monty Python nevymysleli! Budiž no, vraj je to fajn byt, ale nikdy som v ňom nebola, takže to nemôžem potvrdiť, ani vyvrátiť. :P
Späť ale ku sesternicnmu bytu…..sťahujeme sa, lebo nemôžeme tu kvasiť donekonečna. Byt si v Bratislave nekúpime (pravdupovediac, už asi ani nechceme), prácu máme skôr vo Fínsku ako tu, a pre Taiku je školstvo a zdravotníctvo jednoznačne lepšie vo Fínsku ako tu. Takže teraz sa zase raz balíme, všade máme krabice….no, ako vždy! Už sme v tomto profíci, ale extrémne nám to už lezie na nervy.

Sťahovať sa budeme teraz v priebehu februára do Joensuu (2173km odtiaľto, celkom štreka), do štvrti Kuusela a získali sme dokonca mestský nájomný byt – TROJIZBOVÝ, S BALKÓNOM a nie na prízemí, ale na 3. poschodí! Júj! Je možné, že tam zmrznem, ale zmrznem v troch izbách a na balkóne, takže to bude príma odchod z tohto sveta!

Pôdorys nášho budúceho bytu – všimnite si VH, alebo vaatehuone – ŠATNÍK! Bisťu, cítim sa ako Carrie Bradshaw, ale v legínach a v škaredých barefoot čižmách.

---

Okrem témy sťahovania ešte pár oznamov…

Hovorila som do ešte v decembri do SME Žena o fínsko-slovenských Vianociach, prečítajte si to TU (čaká vás ale paywall).

Do predpredaja ide kniha Kórejské halušky s príbehmi o Kórey od skvelej Dominiky Sakmárovej, ktorú som ilustrovala a robila som aj dizajn obálky – predobjednajte si ju napríklad v Martinuse TU, alebo na stránke vydavateľstva Inspira Publishing TU.

Jéj, a dream come true! Vždy som chcela dizajnovať obálky kníh a ilustrovať do kníh a zrazu je to tu :)

S Inspira Publishing debatujeme aj o tom, že ja napíšem knihu o Fínsku a vyzerá to sľubne, tak vám dám potom vedieť!

Toť vsjo, idem sa zase baliť. Ach jaj! Už nech tam sme….dám si karjalanpiirakka a zapijem to predraženým fínskym pivom a strašne si vydýchnem. Sťahovanie je na hovno!

Vyše dva roky na Slovensku, Covidy a iné zábavčičky

Nepíšem tu veľmi, lebo – čo by človek v tomto každodennom marazme povedal?

Bola – je – bude? nekonečná pandémia.

Vláda kradne.

Tá minulá, a aj tá čo príde po tejto súčasnej.

Očkovaní a neočkovaní sa hejtujú, a svet sa točí ďalej.

V Tatrách a v Piešťanoch je furt pekne.

V Bratislave stoja byty ako niekde v Londýne, akurát, že tu sme v Bratislave a nie v Londýne.

My byt stále nemáme, a je nám to už fuk.

Taika rastie ako z vody, a hovorí slovensko-fínsko-anglicky.

A…je tu krásna jeseň!

Na prechádzke z Prezidentskej záhrady.

Budeme sa pravdepodobne niekedy v januári sťahovať do Joensuu, ktoré Joensuu bola kedysi strašná prdel, ale medzičasom sa to tam veľmi zlepšilo, a mestečko je to veľmi príjemné a na život prijateľné (teda, ak vám nevadí, že okolo je na trilión kilometrov len ihličnato-brezový les, jazerá a… Rusko).

Taika tematicky s fínskou vlajkou :P

Gýčovitá rodinná fotečka v zámockej záhrade v Pezinku (choďte sa tam kuknúť, je tam nádherne!)

V Karélii budem mať asi zase o čom písať, lebo to bude predsálen (staro)nová skúsenosť, a ak nič iné, Brezák mi sľubuje, že tam bude oikea talvi, teda naozajstná zima – a nie tá tmava, mokrá, hnusná, sychravá, pomalá S M R Ť, ako je zvykom pri pobreží Baltského mora (predstavte si Škótsko, ale s 56x drahšou whisky).

SŇACH!

BEŽKY!

ĽAD!

POLÁRNA ŽIARA! (Vraj v Severnej Karélii je celkom obvyklá, v zime ju viackrát do mesiaca môžete vidieť!)

HRÍBY!

ČUCORIEDKY!

SAUNA!

KOMÁRE!

NUDA!

Dobré to bude, aspoň teda zatiaľ som (opatrne) optimistická. Keďže som si odvážne skúsila, že Slovensko je skvelé, ale fakt to tu nefunguje, a rodinný život mi dosť poprehádzal priority (rozumej, Taika a jej wellbeing sú najdôležitejšie), teším sa na špičkové školstvo, zdravotníctvo, vymakané ihriská a knižnice s krásnymi detskými knižkami. A fínska vláda, ktorá je k rodinám štedrá je tiež milý bonus, ku ktorému sa rada vrátim.

Ale ako sa hovorí, grass is always greener on the other side, takže mi dajte v Joensuu tak mesiac, a začnem zavýjať, že je tam zima a tma, a že chcem Kofolu, bryndzové halušky a sedieť v kaviarni na Hviezdku…ja sa už poznám!

Všetky nehnuteľnosti, ktoré sme si nekúpili

Dlho som v hlave nosila tento blog, ale hovorila som si, že šak ale toto nemôžem takto na internety zavesiť, lebo a) sa priznám verejne, že sme socky, b) celý realitno-hypotekárny svet bude vidieť, že sme socky, c) upadnem do ešte väčšej depčičky. Ale potom prišiel Nový Rok a ja som hodila tieto obavy za hlavu (spolu so všetkými nehnuteľnosťami!) a idem do toho, pre obveselenie a poučenie ľudstva. Ak ste v podobnej situácii, súcitím. Ak v podobnej situácii nie ste, buďte radi, buržuji!

---

Ale po poriadku.

Snáď pred skoro rokom a pol sme sem, do Bryndzalandu, dokvitli s malou, vtedy 3-mesačnou Taikou a s tým, že vďaka štedrej rodine máme k dispozícii peniaze na kúpu vlastnej nehnuteľnosti. Mama má kontakty všade možne a cez kamošku realitnú agentku/právničku nás odporučila na údajne super mega najvác hypotekárnu poradkyňu.

A tak sme si zadefinovali, že v predraženej BA by sme mohli dosiahnuť možno na väčší 2i byt, alebo na starý 3i byt v paneláku. Ja som chcela zeleň a balkón a ideálne nie prastarý panelák (tehla by bola super), Brezák nechcel byť extrémne ďaleko od centra, a zhodne sme nechceli Petržalku, Slovnaft vo výhľade, Volkswagen vo výhľade, a rušné cesty pod oknami. Oh how sweet, how naive…. Ale teda vidíte, požiadavky sme mali všeobecne nudné a neextravagantné, žiadne terasy a Bôriky.

Normálne sa pochechtávam, keď to tu píšem, lebo pri našich bright-eyed and bushy-tailed začiatkoch sme netušili aké rio tóčo nás čaká – ale teda, po pravde to netušil nikto! Ujo Covid bol totiž ešte v Ázii a Slovač si išla svoje, popíjajúc pivečká na teraskách a žerúc krémeše v kaviarňach. Júj, to bolo. Stratený svet!

A tak sme začali hľadať, chodiť na obhliadky a vyberať si…a…ech…nuž….poďme k veci radšej…nasleduje bohulibý zoznam nehnuteľností, ktoré sme si nekúpili:


1. Kramáre, 2i byt s veľkým balkónom, 156 000 €
Fajný byt, síce nad garážami, ale balkón bol grandiózny a majiteľky z ceny zhadzovali ako mačky zhadzujú zo stola poháre. Tu sme vajatali, ja som furt chcela od Brezáka a mamy, aby sa vyjadrili, či je to dobrá voľba a takisto Brezák ešte nemal trvalý pobyt v SR, čo banky nemajú radi (neskôr sme zistili, že banky NIČ nemajú radi, ale v čase takmer kúpy tohto bytu sme boli ešte tabula rasa)… No proste… Nakoniec sme sa vyhuhňali, že teda BERIEME, ale mysteriózne sa ZRAZU objavil kupca s hotovosťou , ktorý bral byt aj garáž za plnú cenu a realitná agentka bola taka charakterná, že mi to oznámila SMSkou (!) večer pred plánovaným podpisom rezervačnej zmluvy.

2. Lamač, veľký 3i byt s dvomi (!) balkónmi, 159 000 €
Tento byt bol síce v paneláku na Heyrovského ulici, ale vole…to bol B Y T! Výhľad na Karpaty z okna, obrovské izby, DVA balkóny….krása, fakt krása. Keď budem veľká, kúpim si byt v Lamači. V tomto byte bývala echtovná katolícka rodinka so ŠTYRMI deťmi, všade mali krížiky a sväté obrázky, ale ani milosrdenstvo Božie nás neochránilo od toho, že keď sme realiťákovi povedali, že teda berieme, emailom nám oznámil, že “sa ešte objavila rodinka s hotovosťou, takže to bude zaujímavé” – rozumej, je DOBA KEŠU, vy choďte do paže.

3. Koniec Dúbravky, príjemný 4i byt, 145 000 €
Ach, tento byt, to mi spôsobilo najväčie nervy. Tento byt, to bol rituál prechodu a moje osobné doktorandské štúdium na tému aké dodrbané môže šecko byť, a ako sa tu NAOZAJ nič nedá a nič nejde. Tento byt bol vrchol našich bratislavských realitných ambícii, lebo mal až ŠTYRI izby, a teda jedna z nich by mohla byť echtovným home officeom. Bol v pôvodnom stave, ale to bolo fajn, lebo sme mali celkom víziu, ako ho prerobiť.
Povedali sme teda (výbornému! slušnému! profesionálnemu!) realiťákovi, že berieme. Podpísali sme rezervačnú zmluvu a vysolili 4000 €. Začali sme riešiť hypotéky. Prišiel Covid. Meškali sme so všetkými termínmi všetkého, hypo poradkyňa začínala pôsobiť nie až tak schopne a úžasne, ale časy boli na chuja. Za dva a pol mesiaca mojich, realiťákových a majiteľových vytečených nervov sme vyriešili…..nič. A prišli sme o tie štyri litre, a ešte realiťák platil majiteľovi zmluvnú pokutu 2000 €, a neskôr ten 4i byt predával so zníženou cenou. Ekzémy som mala aj na prdeli, a nervy v kýbli. Adulting ako sa patrí…a ako bonus aj Covid, pre ktorý banky unisono stopli hypotéky žiadateľom s príjmom zo zahraničia, čo je presne Brezákov prípad.

4. Kramáre, 2i byt s balkónom v pôvodnom stave, 145 000€
Po prestávke v hľadaní a jemných náznakoch, že Covid paranoidné banky sú už menej paranoidné sme opatrne išli na obhliadku na našich obľúbených, domovských Kramároch. Hypo poradkyňa mala dobré správy, v UniCredite to vyzerali s predschválením úveru sľubne…a tak sme na tento panelákový byt bez výťahu, ale zato s balkónom s výhľadom až na rakúske kopce kývli, že berieme. A čo sa stalo? Nedostali sme hypotéku. Tu som mala už na mále s nervami, ale sisu, všakže? Ale priznám sa, že ešte 3 mesiace som bola bola nešťastná, keď som išla okolo tohto bytu.


…po týchto štyroch nezdaroch v najväčšej dedine na Slovensku sme si dali pohov. Ja som si medzičasom prečítala všetko o alternatívnom bývaní a o stavbe domu (teraz sa môžem celkom kvalifikovane hádať o stavebných systémoch, energetických kategóriách, ekologickej výstavbe a pasívne solárnych princípoch architektúry) a povedali sme si, že buď si kúpime niečo v okolí Piešťan alebo niekde v Pezinku, a teda že ak nie byt, tak by bolo dobré si kúpiť stavebný pozemok a v lepších časoch si zobrať úver na stavbu domu, alebo si kúpiť ruinu starého domu a ten si postupne zrekonštruovať.

Po premýšlaní a neskoršom zamietnutí ruiny mini domčeka v obľúbených Smoleniciach (45 000€, 315 m2 pozemok a ruina 5 x 6m2 z nepálenej tehly) sme išli do Pezinka na obhliadku bytu na Muškáte.


5. Muškát – Pezinok, 3i byt prerobený na 4i byt, 122 000 €
Fajn byt. Vnútri gýč, ale bytovka bola z tehly, do centra Pezinka to bolo kúsoček, Karpaty tiež kúsok, každý rok lokše a burčiak….chceli sme ten byt. Ach, veru! Hypo poradca realiťáčky predávajúcej tento byt nám dal kontakt na poradkyňu v Prvej stavebnej sporiteľni, s tým, že cez mamu by sme možno mali šancu na úver, ak by mama bola hlavným žiadateľom a nadobúdateľom nehnuteľnosti (ó, aké veľké slová som sa naučila!). Pani v PSS sa poškriabala na hlave, upozornila ma, že úrok tam bude určite nad 3 percentá a poslala mi zoznam trilión dokumentov, ktoré by mala mama vydokladovať. Vysrali sme sa na to.

6. Moravany nad Váhom, malinký pozemok za 32 000 €
Tento pozemok je možno ešte stále v predaji. Mali sme naň spadeno, lebo Moravany sú super (a domovská obec – môj dedo tam dokonca na ZŠ riaditeľoval a postavil tam telocvičnu, vysadil stromy…teta sa tam vydávala v kaštieli…no proste, domov), ale nechceli sme ho kúpiť bez územno-plánovacej infomácie (ÚPI), ktorá definuje čo a aké veľké sa môže kde postaviť (ak vôbec). Realiťák mal v paži a povedal, že šak nech si to vypýtame. Ja že šak dobre, a jala som sa kontaktovať moravanský stavebný úrad. To bolo v lete roku pána 2020. Medzičasom je január 2021 a ja to ÚPI stále nemám, aj keď som ho žiadala emailom 3x, písomne 1x a volala som tam asi 5468x, lebo oni majú proste v prdeli. Na email má prístup len značne nevrlý starosta a nejaké zákonné lehoty sú len na srandu. Slovensko, domovina moja!

7. Moravany nad Váhom, väčší pozemok na kraji obce, 53 700 €
Tento pozemok je tiež stále v predaji. Predáva to výborná realitka, pozemok je na dobrom mieste, má fajn veľkosť 443m2….ale zmluvy sú napísané nie celkom ideálne, a aj keď by nám to spriaznená právnička profesionálne vedela editovať, aby nás nygdo neošáleu (piešťanský dialekt), vzdali sme to, lebo sme našli nehnuteľnosť č. 8, tuhľa hneď…

8. Moravany nad Váhom, malý rozpadnutý domček, 24 000 €
Tento domček je tiež ešte v predaji. Fakt sme ho chceli, lebo je na super mieste, ale nič sa nedá, lebo Covid a jeden zo spolumajiteľov je zastrčený v lockdownovom Francúzsku a lockdownové Slovensko je tiež ďaleko, a…no proste, osud nepraje. Medzičasom nám to už začalo byť fuk, aj keď podchvíľou si na túto ruiničku ešte spomeniem.

---

Tam sme zatiaľ skončili. Peniaze stále sú, chuť čokoľvek riešiť už až tak nie, lebo ako sme sa zatiaľ naučili, na Slovensku nič nefunguje tak, ako by malo, a nikomu sa tu nedá poriadne veriť. Ešte sme premýšľali, či by sme babke na roľu nedali mobilný dom (rozumej drevostavba na zemných vrutoch, ktorá funguje off grid), ale to tiež nie je úplne dobrý nápad, lebo roľa je v extraviláne a vedie k nej len blatistá cesta bez svetiel.

Takže zatiaľ nič.

Možno to spravíme tak, že si tu predsálen niekde kúpime pozemok (striktne len za sumu, ktorú máme v keši, žiadne spotrebné úvery k tomu ani ništ), odsťahujeme sa zase (na čas? navždy? netuším) do Fínska (kde môže Brezák dostať úver na nehnuteľnosť vcelku jednoducho, a možno dokonca aj ja, aj keby som tam bola SZČO na materskej – čo je napr. v SR veľký problém) a neskôr uvidíme. A možno budeme navždy v podnájme v Bratislave u extrémne zhovievavej sesternice a peniaze odložíme Taike na univerzitné štúdium na Stanforde (no pressure…). Alebo si postavíme maringotku na mamin pozemok a budeme žiť ako hipisáci. Alebo si postavíme jurtu u babky na roli a budeme žiť ako ešte väčší hipisáci! Alebo… nuž, to Fínsko vyzerá najschodnejšie, ale ešte kľud, zatiaľ sa nič nedeje. Predýchávame a čakáme na koniec Covidu.

---

Na to, že bývanie je jedna zo základných ľudských potrieb je to tu teda kurevsky ťažké nejako to vyriešiť, pokiaľ nie ste otrok korporátu s dobrým platom (tých majú banky na hypotekárne zotročenie najradšej). Kde sú tie časy, keď sa prideľovali panelákové novostavby? Och áno, tie časy, kedy sa aj na hraniciach strieľalo a do kotolní sa spisovatelia posielali makať…. Tie časy by som späť naozaj nechcela, ale taký hnusný panelákový byt by sa teraz celkom aj zišiel. Fňuk!

---

A aby som skončila na fínsku nôtu, lebo to porovnanie sa tu žiada…

• vo Fínsku máte ÚPI rovno napísané v texte inzerátu od realitky, ktorá daný pozemok predáva (niekedy je ÚPI napísané aj NA pozemkoch, ak je tam rovno do zeme zastrčená tabuľa o predaji) a dá sa tomu veriť, a aj si to na stavebnom úrade overiť
  
• vo Fínsku existuje niečo ako “STK nehnuteľnosti”, kde príde audítor, spraví kompletnú prehliadku celej nehnuteľnosti do najmenšieho kúsočka drievka, a vypracuje podrobnú správu o stave stavby a o tom, čo kde treba prerobiť, vymeniť, ako kde zateká, ktoré okno prefukuje… Volá sa to kuntoarvio a kľudne to môže mať husto popísaných 30 strán, ktorým môžete veriť.
  
• fínski realiťáci vám nehovoria bludy (vo veľa prípadoch ani tí naši, ale hm…)
  
• fínske obce chcú daňovníkov, takže predávajú, alebo dlhodobo prenajímajú pozemky za symbolické sumy (typické je napr 1000m2 za 11 000 €, ale už som videla aj pozemok za 500 €). Toto sa netýka Helsínk a okolia, tam je príšerne draho, ale ak ste ochotní ísť bývať do ospalého mestečka v strede lesa, bude to asi dosť budget-friendly záležitosť.
  

Toto budú vaši (naši) jediní susedia, ak budete (budeme?) žiť severne od Oulu. Fotka z Pixabay.

Ach. Takže tak. Teraz už viete, že sme socky! Covid socky! A budeme v jurte a bude nám hej.

Tri a pol mesiaca

Trapas takáto frekvencia písania, ale ak nechcem, aby sa z tohto stal ďalší mamičkovský blog, tak som asi radšej ticho. Lebo okrem mamičkovania robím len toto:

• venčím (s Taikou v nosiči – NOSIČE SÚ NAJLEPŠIA VEC NA SVETE, ĎAKUJEM AMEN – viac na konci blogýsku)
• spím
• vďačne pozerám na Brezáka ako božsky varí
• jem, čo Brezák božsky navaril
• kmitám na slovenské veľvyslanectvo vybavovať papiere Taike
• sprchujem sa
• vymieňam si prsné vložky (?!) za čisté, a tie špinavé periem
• snažím sa na jednom logu robiť, ale trvá mi to jak lačnému srání, a už asi týždeň mám otvorených tristo okienok s tristo fontami, ale skutek zatím utek
• zbieram hríby (viď môj Instagram)
• šmelím veci na miestnom Bazoši a triedim a balím, lebo sa KONEČNE ideme FAKT presunúť na Slovensko na dobu neurčito dlhú, ale možno aj na furt (kto ma chce stretnúť, ozvite sa mi a KÚPTE MI KOFOLU A SLIVOVICU MEDOVINU A BRYNDZOVÉ HALUŠKY A MAKOVO-LEKVÁROVÉ LOKŠE, ďakujem amen namaste allah akbar)
• online nenakupujem – rozumej, keď sa nudím pri nejakom zdĺhavom dojčení, alebo keď na mne Taika zaspí a nedá sa ništ, browsujem rôzne e-shopy a mám taký šport, že aj keď si prezriem trilión produktov, nič si nekúpim. Online window non-shopping, jou. 

 

Takže, dá še.

Taika je už veľká, ukecaná, pekná, má hĺbavé, múdre (a MODRÉ!) oči, silná je jak drak a váži 6,9kg, čo je v hornej hranici rastovej krivky. Takisto dĺžkou 64cm je v hornej hranici…ako hovoríme v Piešťanoch, baba jak plt! :D Digitálne súkromie jej poctivo na internetoch dodržujem, ale keď už mala tie tri mesiace, tak pár fotiek vám ukážem:

Venčíme sa po Lauttasaari. Taika je v našom obľúbenom, mäkkučkom BB-Tai meh dai nosiči, ktorý som vyšmelila úplne nový z fínskeho Bazoša za 40€ namiesto obvyklej ceny 89€. Ta fajne!

V pandovom pyžamku a s chlpatými bratmi :)

Prvýkrát v metre v kočíku (nie v nosiči) a velice nenadšená (ani zajko nepomohol), ale mater nadšená, lebo cestujúci s kočíkmi v Helsinkách nemusia platiť MHD lístok :D Išli sme takto na veľvyslanectvo niečo vybavovať….a naspäť išla v nosiči a kočík mi vozil ruksak. Typické!

Fotka tuším zo včera, ňuňu.

Ida cestú na Neuvolu, Taika v Ergobaby nosiči a okolo nás nazadrzateľná JESEŇ. Tuná to už vypuklo, dneska ráno bolo 8 stupňov…brrr!!!

Takže tak voľajako. Ešte by som chcela oznámiť vospolok, že ma veľmi baví byť mamou, ale to sa dalo čakať, lebo to ma bavilo už pri neónkach v akváriu, akurát ma nikdy nenapadlo, že ma to bude takto baviť aj pri mini človeku. Ale baví ma to, je to super!

Samozrejme, mali sme šťastie, že Taika je zdravá, my sme zdraví (aspoň fyzicky, duševne ktovie :D), žijeme v blahobytnej Európe, máme strechu nad hlavou a z vodovodu tečie čistá voda, atď, atď…ale chápeme sa, mohla som aj hrozne týmto celým trpieť, čo sa ale nestalo. Dokonca ani nerozmýšľam nad svojím strateným single bezdetným životom, ako v každom druhom článku nejaká autorka zavýja, lebo whatever, nie? Boli dlhé noci v Subclube, už nie sú (čo je asi aj dobre, lebo fuj tie hajzle tam! Ja už len mojitko v Nu Spirit Bare môžem pochlipkávať, ale ani to nie teraz, až keď bude Taika väčšia :D), ale všeličo iné je nové a zábavné (a aj menej zábavné, napr., že máme na matraci nevyprateľný fľak od Taikinej ahem, veľkej potreby epických rozmerov).

---

A ešte úplne na koniec, dodatok o nosení detí – je to prisámbohu že NAJLEPŠÍ (a asi aj najprirodzenejší) nápad, ktorý si veľmi s Taikou užívame, a len ďakujem kapitalizmu, konzumerizmu a globalizácii za to, že je na svete toľko druhov rôznych nosičov! Ach!

Keďže som dlhšie hľadala, čo by tak bolo dobré (a dobré sú podľa mňa rôzne nosiče na rôzne príležitosti), skončili sme s Taikou s tým, že máme (z fínskeho Bazoša za 10€) naťahovaciu šatku (belgickú Babylonia Tricot-Slen Organic), ružový, kórejský Konny Baby (super vec, odporúčam), obvyklý iHosa kórejský chunei (toho času zbalený, lebo Taika sa rada v nosiči dojčí a tento chunei na to nie je ideálny), Ergobaby Original (SUPER – a za 20€ z fínskeho Bazoša!), Babylonia BB-Tai meh dai nosič (ňuňu…tiež z druhej ruky, som eko!), jeden príjemný Marsupi Breeze (super, ale suché zipsy sú rušivé, keď Taika v nosiči zaspí, vtedy ju nemôžem z neho vybrať ani keby čo bolo) a jednu tkanú mexickú šatku z Etsy s ktorou sa mi nechce srať (a pichá ma!), takže ju idem asi predať. Mala som aj mäkkučký ring sling z tureckej bavlny, ale Taika nie je veľmi ring sling typ, takže ten som tiež zrovna dneska expedovala inej mame, ktorá ho pre zmenu odo mňa vyšmelila na fínskom Bazoši. Koleso konzumerizmu sa krúti, a my sme všetky spokojné… :P

Je ale veľký rozdiel nakupovať takto nosiče z druhej ruky tu vo Fínsku a na Slovensku, lebo na Slovensku je okolo toho nejaká bublina, a aj keď je nosič po TRETEJ majiteľke, furt ho ľudia kľudne predávajú za 115€!!! O_o Čo akože…okej, chápem, limitované edície a tak…ale nemáte boha pri sebe?! (Opýtala sa ateistka) Fíni keď za 100€ nejaký nosič predávajú, tak to je už veľa…a inak sú tie ceny oveľa príjemnejšie, a bublina o dosť menšia.

Pre tých, ktorí by si chceli nejaký nosič kúpiť: poraďte sa (napr. v menej šialenej FB skupine Nosíme s láskou), poprezerajte internety a dobré e-shopy, NEKUPUJTE nezdravé chujoviny, kde môže dieťa sedieť tvárou vpred (čiže ani Ergobaby Omni nie), nestresujte sa, kuknite si rôzne európske značky (a ignorujte čínske shity na Amazone a pod.) a nenechajte sa veľmi vtiahnuť do bubliny (aj keď je to ťažké hehe – napr. ja ani šatky nepoužívam, lebo komu sa s tým chce ondiť?!, ale kúpila by som si ich asi desať, lebo pekný textil je moja slabosť ufff).

A ak ste bohatí, choďte si kúpiť Oschu a Artipoppe, a kúpte niečo tam aj mne, lebo po tom slintám už len z princípu. Howgh!

 

…a bola svadba!

Júj veru, ako začať tenhle svatební blogýsek? Párkrát som sa tu sťažovala, že organizovať svadbu je asi taká zábava, ako mať triesku v riti. Teraz, keď som ako pani Brezáková (teda Ahonen, rozumej Lúčna) *on the other side*, musím toto tvrdenie poopraviť – takáto trieska v riti je to len vtedy, keď si sami sebe skomplikujete život organizovaním zbytočne honosnej svadby pre trilión hostí, za peniaze ktoré nemáte, a s nervami, ktoré máte v koncoch! 

Alebo sa na to môžete vy…….. a spraviť si všetko po svojom, civilne, v malom a pohoďácky, tak ako my, keď sme sa v piatok, 22. 3. o 15.00 dostavili na výsostne suchársku budovu matriky v Joensuu v Brezákovej rodnej Severnej Karélii a povedali sme si, že tahdon.

Sme na matrike a sesternica Kika je moja svedkyňa a podpisuje papier pre úrady. Mimochodom, úrady sú tu také rýchle, že keď som sa dnes, 5 dní od svadby pozerala do svojho internet bankingu, už som tam mala nové priezvisko! O_o

Piatky poobede ozaj nie sú ideálne svadobné dni, ale úrady sú úrady a našich štrnásť (14!) hostí si na nás čas našlo, čo neoľutovali, lebo sa dobre najedli. Decká boli dokonca po prvýkrát v takejto lepšej reštaurácii, takže sa aj niečomu novému priučili, z čoho sme my metropolitní buržuji mali extra dobrý pocit.

Škeríme sa, obrad začína (a aj končí, povedzme si otvorene! 15 minút a dovi) o chvíľku, a Brezákova košeľa by zniesla trochu žehličky.

Po dlhom strategizovaní a premýšľaní, že ako vlastne takúto svadbu spraviť, keď nie sme zrovna svadobné typy (ani jeden z nás nikdy nemal detailné sny o rozprávkových svadbách v romantických zámockých parkoch a o odtieni šiat družičiek), sme prišli k takémuto konceptu:

1. Musí to byť malé, lebo nemáme radi davy a už vôbec nie, keď sa na nás dané davy pozerajú
2. Musí to byť finančne zvládnuteľné, lebo iné priority máme, ako drahé svadby, a náš budget je obvykle aj tak dosť malý, aj bez toho, že nás čaká nákup kočíka a podobné srandičky
3. Nebudeme miešať kamošov a rodinu, buď to budú jedny, alebo druhí
4. Na hocičom ušetríme, ale chceme dobré jedlo a pekné fotky!

A tak aj bolo!

Toto tu je moja art direction: brezová krabička na prstene od malej značky DINDINTOYS z Lotyšska, naše supercool prstene z titánu a ružového zlata od britského šperkára The Aladdin’s Cave, a moje kvecinky zo supermarketu. Ha!

Už je to tu! Konsta (malý chalan za mnou, syn Brezákovej sestry) je zjavne na pokraji smrti nudou :D

Cmuk! Týmto končí obrad, o chvílu sa ideme najesť. Pani Brezáková je spokojná, že toľkú formalitu prežila, po fínsky viac-menej všetko rozumela a nestihla sa extrémne strápniť.

Aby ste rozumeli minimalizmu našej svadby, toto všetko sme na nej nemali:

• rodičov platiacich a/alebo prispievajúcich na svadbu (odkiaľ sa vôbec nabral tento nešvar?)
• družičky
• obrovskú tortu
• hádzanie kyticou
• debilné súťaže
• trápne príhovory
• závoj (aj keď som ho mala kúpený, ale nedala som si ho)
• dlhé svadobné šaty
• drahé svadobné šaty (mala som krémové koktejlky za 60€ z e-shopu)
• popolnočné šaty (nič po polnoci nebolo, len plkanie s rakúskym a talianskym bielym vínom v kuchyni – teda my s Kikou sme pili nealko, a ostatní víno)
• oblek na ženíchovi (len sako, košeľa, chinos gate a motýlik)
• podväzok na neveste
• výslužky hosťom (to sa vo Fínsku aj tak nerobí)
• výzdobu sály v matrike a/alebo v reštaurácii
• pierka (len Brezák mal jedno svoje, rovnaké ako moja čelenka)
• čepčenie (je možné, že ma to raz neminie, ale zatiaľ som v suchu)
• predstavovanie hostí
• únos nevesty (niežeby ma niekto vôbec vedel zdvihnúť a uniesť)
• ožratých všetkých
• párty (nejaká asi bude, ale separátne)
• prenos cez prah
• rozbíjanie taniera
• jedenie polievky s hnusnými podbradníkmi
• hipsterské fotobúdky a pozadia a atď.
• prvý tanec (umreli by sme od úzkosti z tohto!)
• odovzdávanie nevesty otcom ženíchovi
• svadobnú kyticu z kvetinárstva – ida cestú z Alka totiž nevesta zhrabla kyticu žlto-bielych chryzantém v Prisme (to je niečo ako Tesco supermarket), sesternica Kika ju skrátila a upravila a bolo! VŠETKY kvety su pekné, aj tie z Prismy. Tak jest.
• menovky na stole
• obrúčky zo zlata s gravírovaním
• nežný vankúšik na obrúčky s čipkou – kus dreva bol viac cool!
• svadobný účes (chvíľu som pekný DIY účes jeden mala, ale dala som si kabát s kapucňou a účes bol v háji)
• svadobný make-up (namaľovala som sa sama, viac-menej tak ako obvykle, ale precíznejšie a o kúsok výraznejšie, kvôli fotkám)

Zabudla som na niečo? Asi hej – to niečo sme ale teda tiež nemali. :D

Slovenská delegácia v Joensuu a jeden poslovenčený Fín :P

Pani Brezáková si mohla dať niečo na pery, ale inak fajne, nie?

Chryzantémy zo supermarketu boli navždy zvečnené na tejto fotke a tak sa dostali medzi oficiálne svadobné kytice. Cha!

Nevyhnutné romantické fotečky, kde vidíte aj moje šaty. Keby ste ešte vedeli, AKO TU MRZNEME, ojojój! Vonku bolo totiž asi meter snehu a fučal studený vietor…karelská jar je hm, naša zima. :D

Ak by vás takáto pohodová, civilná minisvadba za normálne peniaze inšpirovala, tuná je zoznam našich dizajnérov, dodávateľov a atď., bez ktorých by naše tahdon nebolo také, aké bolo:

FOTOGRAFIE
Tie, ktoré sú tu na blogu sú super, že? Fotila nás miestna fotografka a majiteľka mačacej chovnej stanice (!) Klavdia Parkkonen. Hodinka stačila, to podstatné zachytila! :)

---

OBRÚČKY
Titán a ružové zlato od The Aladdin’s Cave v Anglicku. Moja obrúčka má šírku 2mm, Brezákova 3mm, žiadne gravírovanie. Okrem toho, že sú na prste mega pekné, tieto prstene by mali prežiť aj apokalypsu, lebo titán je nezničiteľný a netreba sa oň nijako starať.

---

“VANKÚŠIK” NA OBRÚČKY
…alebo kus brezového dreva s našimi iniciálkami od lotyšských DINDINTOYS.

---

NEVESTA MALA OBLEČENÉ….
Krémové koktejlky z elastickej čipky od Mamalicious vymyslené pre pivné bruchá, dojčenie, a ľudí, ktorí majú radi naťahovacie, praktické šaty, ktoré nikde netlačia. K tomu nie zrovna svadobné, ale zato velice fajné balerínky Geox Respira, ktoré boli vianočným darčekom od mamy :)

---

…A ŽENÍCH:
(Už dávnejšie vlastnené) sako od cool dánskych Samsøe & Samsøe, a (nový) motýlik z Espritu. Ostatné ani srnka nepoví, ale pamätám si, že Brezákove topánky sú na jeseň v Auparku kúpené Rieker. Chinos gate nové, ešte bez mačacích chlpov, košeľa asi dva alebo tri roky stará, s decentným, abstraktným vzorom v čiernej.

---

DOPLNKY
Čelenku a pierko sme mali božsky na mieru vyrobené od rakúskej dizajnérky Klary Kleingeld. Inšpirované boli lúkami, letom a slovenskými partami, a svorne sme sa s Klarou zhodli, že veľa farieb je super, lebo je to potom celé veselé a čelenku budem môcť nosiť hocikedy, len tak pre radosť, keďže nevyzerá svadobne. Okrem čelenky som mala na krku náhrdelník od babky z Piešťan, a moje obvyklé náušnice, ktoré som sama sebe kúpila po úspešnom prežití ukončení diaľkového BA (Hons) štúdia.

---

JEDLO
Mmmmm, mňam. Ravintola Kielo v Joensuu je nebo! Raj na zemi! Choďte tam, neoľutujete. Šéfkuchári sa tam hrajkajú, každý mesiac menia celé menu a často používajú miestne suroviny. Také lososové predjedlo nám tam doniesli, že som skoro slzu uronila!!!

---

KYTICA
Fakt, to bola len tá Prisma, teda obyčajný supermarket. Ale na kytici bolo napísané, že bola naaranžovaná a spravená vo Fínsku, tak som aspoň bola lokálna! :D Niežeby som nemala ambíciu mať kvety z kvetinárstva, ale nestíhali sme, lebo sme išli kúpiť vína a pivá do Alka, tak som si kúpila supermarketové chryzantémy. A boli krásne, a nádherne voňali!

CELKOVÁ SUMA bola nejakých 1600€. Z nášho vačku, v ktorom je vždy nejaký psí hovnosáčik. :P

Posledná, slušnácka, s mojimi chryzantémami a s grandióznymi vačkami pod očami.

Veru veru, dali sme to. Teraz ma čaká trochu byrokracie, lebo potrebujem nový slovenský pas, a inak život ide ďalej, akurát mám nové elfské priezvisko, a na prste obrúčku. 10/10 would do this again! Aj keď možno v trochu teplejšom počasí… :P

Ešte ani prstene nemáme a už som vyčerpaná zo svadby alebo berte si radšej Duška z Môťovej

Keďže sme sa s Brezákom po šiestich rokoch spolu rozhýbali, že akože aj by sme sa zobrať mohli alebo čo (a na tomto sme sa dohodli cez Skype! Hešteg modern love), tak to teda (ne)organizujeme. Ako jedna z prvých vecí bola nutnosť vypísať tento dokument, kerý sce fínske Maistraatti. A tak sme ho teda poslušne vypísali.

Následne sa nám vrátila odpoveď od úradu, že to je síce pekné, že sa ideme vziať, ale že keďže tuná Ištokovie nie je Finnish citizen, tak že Fíni chcú potvrdenie, že nie som mimo Fínska niekde vydatá za Tichomíra z Detvy (som vybrala slovanské meno jak repa!).

A tak som gúglila, lebo som o takom potvrdení v živote nič nepočula – a právom, lebo Slovenská republika také potvrdenie nevydáva.

Prerušíme prúd byrokratických rečí fotkou ÚŽASNÉHO svadobného kraťasového overalu of Cleo and Clementine z Etsy, kerý by som si rada obliekla, keby som mala o 15kg menej a menej dobité nohy z taekwon-da.

A tak som teda napísala na Veľvyslanectvo SR vo Fínsku, lebo kto iný by mi mohol pomôcť, ak nie oni? A na tejto ambasáde mi – pozor, na Slovensko pičujúci ľud – vážne aj POMOHLI, lebo sú perfiš. Byrokracia je ale furt otrasná a obe krajiny sú svojim spôsobom tresknuté po pomyselnej hlave.

No považte…najprv som sa dozvedela toto:

Hm, hm. Takže dvojjazyčné čestné prehlásenie o stave v slovenčine a vo fínčine, a potvrdenie Veľvyslanectva SR vo Fínsku po fínsky, že od roku 2006 SR nevydáva potvrdenia o spôsobilosti na uzatvorenie manželstva. Na toto potrebovali môj pas, ktorý som im odfotila a poslala (je to risk, áno áno viem).

---

Keďže ale nie som nejako stotožnená s tým, že ženy si len tak bez reptania a bez rozmýšľania zmenia svoje priezvisko za priezvisko svojho chlapa aj keď to môže zmeniť ich identitu (akože vnútorne, samej pre seba), zmiasť okolie a poškodiť kariéru (špeciálne v akadémii – čo spravíte, keď máte publikovaných 56 prác pod menom Helena Jazvečíková, a zrazu ste Helena Bernardínová?! Anarchia!!! Inak by sa mi páčilo mať psie priezvisko), pýtala som sa aj na toto.

 

Dole je moja otázka:

“Chcela by som sa ale spytat este jednu vec – ako je to so zmenami priezviska? Fini su v tomto celkom benevolentni, zeny si priezviska nemenia, menia s pomlckami, menia na Nove Priezvisko (os. Stare Priezvisko), vyrabaju si nove priezviska spojenim svojho vlastneho a manzelovho…ale tusim ze na Slovensku mame na to nejake celkom striktne pravidla, ze? 

Nemam na mysli nejake extravagancie, premyslam nad moznostou Michaela Istok-A___nen (pripadne Istok A___nen, bez pomlcky) a cisto len A___nen, a neviem sa rozhodnut. Na Slovensku by som ale tusim musela byt Michaela A___nen Istokova, ze? Pre Finov to znie divne, oni davaju nove priezvisko ako druhe, na koniec (Istokova A___nen). Co je povolene a co nie?”

 

…A prišla mi takáto odpoveď:

“Čo sa týka zmeny priezviska po sobáši, máte pravdu – na Slovensku sú o niečo striktnejšie pravidlá ako tu vo Fínsku.

V prípade, že by ste si chceli ponechať Vaše dievčenské meno a zároveň prijať aj priezvisko Vášho partnera, muselo by to byť vo forme „Vydatá Slobodná“ (vo Vašom prípade A___nen Ištok/A___nenová Ištoková/A__nen Ištoková), pričom pomlčka, resp. spojovník nie je povinný, ale podľa pravidiel slovenského pravopisu by tam mal byť. Ako ste si asi všimli z vyššie uvedeného, prechyľovacia koncovka „–ová“ sa dá odstrániť. Ak sa rozhodnete pre prijatie priezviska A___nen, nie je s tým žiadny problém, rovnako sa dá odstrániť aj pri Vašom dievčenskom mene a môžete používať tvar Ištok.

Ako spomínate v e-maily, vo Fínsku je tradícia opačná, teda „Slobodná Vydatá“, preto Vám odporúčam, aby ste sa informovali na Maistraatti, či by bol pre fínsku stranu problém, ak by ste sa rozhodli pre verziu „Vydatá Slobodná“, teda tak, ako to požadujú naše zákony. Ak by to problém bol, riešenie nájdeme.”

Na hlavybôl toto!!!!

Liečim si hlavybôl touto fotkou krásnej kórejskej nevesty v tradičnom svadobnom hanboku. Tie bodky na lícach sú tuším pre šťastie.

Okej. Meniť si, alebo nemeniť si priezvisko je oštara, ale ešte väčšia a špeciálna oštara je riešiť to medzi Fínskom a Slovenskom, ktoré každé má iné pravidlá čo sa týka poradia, ak chce mať človek priezviská obe. FML tak či tak. 

• ako Ištok(ová) som tu cudzinec a personalisti ma budú ignorovať a myslieť si, že som Ruska, čo je automaticky ZLE
• ako A___nen budem znieť ako Fínka, ale so zlou fínčinou, čiže jasná náplava (ale oveľa viac akceptovaná majoritnou spoločnosťou, o to ništ zase)
• ako Ištok A___nen budem v poriadku podľa fínskych zákonov o mene, ale nie podľa slovenských
• ako A___nen Ištok budem v poriadku podľa slovenských zákonov o mene, ale nie podľa fínskych

Tak som sa ešte – tvrdohlavá ako mulica zase raz – pýtala na takýto menný ojeb:

“S tym priezviskom to je riadna ostara… Da sa urobit vyvrtka mimo a pridat si stredne meno (nech som ako Fini, oni vsetci maju :)) od niekoho z mojej rodiny, a byt len A__nen? Tie variacie na Vydata Slobodna / Slobodna Vydata su tak na studeny uterak na hlavu :D Michaela A__nen znie ako svedska Finka z Vaasy, nejako mi tam zanika narodnost haha…ale mozno s nejakym praprababkinym “Zuzana”, by to uz bolo trochu specifickejsie “slovenske” :)) 

To ma len tak napadlo ako rafinovaná okľuka, lebo vraj Amíci a Briti toto často robia, a znie to ako celkom dobrý nápad. Inak, toto je spomínaná praprababka Zuzana, respektíve ešte oldschool Zuzanna:

Bisťu, jaký čepiec! A už viem, po kom mám tie kruhy pod očami :D

Už-už som sa nádejala že z tohto binca vzíde voľačo použiteľné, ale veru nie:

Citujem: “Čo sa týka stredného mena – nápad to nie je zlý, ale asi Vás nepoteším… V prípade, že by ste si chceli pridať stredné meno, z hľadiska slovenských zákonov by išlo o zmenu mena. To znamená, že by išlo o komplexnejšiu žiadosť s odôvodnením a inými náležitosťami, ktorá by musela prejsť schválením na patričnom okresnom úrade, pričom poplatok za súhlasné stanovisko a teda zmenu mena by bol 200€.”

Takže….ech?!

Budem nad tým meditovať. Očividne, najjednoduchšie je nemeniť si priezvisko vôbec (ale sabotujem si svoje šance na prácu a atď, lebo Fíni dosť ignorujú cudzincov a okrem toho Brezákove meno je poeticky prírodné – Lúčny! No ňuňu!), alebo si ho zmeniť presne podľa toho, ako očakáva patriarchát a “ako je zvykom”. Hlavne žiadne dvojpriezviskové, praprababkoidné pičoviny, Mišulka.

Byť podľa očakávnia poetická pani Lúčna by až tak nevadilo (ak je to moje rozhodnutie), ale ani srnka potom nepoví, že nie som Fínka, lebo moje meno bude dokonale padnúce pre švédsku Fínsku (švédsku, lebo Švédi používajú tvar Michaela s CH, a Fíni majú zase Mikaelu s K) a ani za svet pre Slovenku.

Teda, aj napriek mojej nekonečnej láske ku bryndzi, Kofole, Dunaju a Váhu nie som nejaký nacionalista, ale to je tak – keď takto dlhodobo žijete v zahraničí, voláko si svoju národnú príslušnosť viac uvedomujete (to bude tým nedostatkom Kofoly!). Takže preto si to všímam, aj na svojom potenciálne absolútne neslovenskom mene. Hmpf!

---

Čo by ste na mojom mieste robili? 
Som vyčerpaná už vopred! 

Zostáva ešte Ahvenanmaa, horné Laponsko a nekonečné piesočné pláže v Pori

Nudím sa ako pes, vonku je tak nevýslovne odporne ako len v Helsinkách dokáže byť a tak je čas na dušu oblažujúcu mapu na rozbitie jesennej mizérie, chudoby a nudy.

Skoro šesť (6!) rokov vo Fínsku…či som tu sedela na prdeli a hrýzla si nechty? Niekedy áno. Ale medzitým som stihla byť všelikde! Tuná som to spracovala do prehľadnej mapky:

Mapa je odtiaľto, ja som ju ešte editovala v Illustratore.

Väčšina z týchto výletov bola absolvovaných s Brezákom, ale napríklad v Turku som bola s kolegyňou Elizabeth z bývalej práce a v Lahti a vo veľkej časti Vantaa som bola s kamoškou Dankou. Niektoré miesta na mape nie sú, a/alebo mi vyfučali z hlavy, ale na mapu som zaznačila aspoň tieto:

• Helsinki (duh)
• Espoo (som tu furt, máme to cez most)
• Vantaa (prvé “ozajstné Fínsko”, ktoré som videla. Vtedy mi to prišlo cool, teraz Vantaa považujem za najväčšie ghetto, čo značí, že by som asi mala ísť kuknúť nejakú rómsku osadu)
• Hanko (velice ľúbim, Hanko je NÁDHERNÉ)
• Porvoo (dobrá čokoláda!)
• Tampere (toľko hríbov za našim panelákom!)
• Turku (šialená neziskovková osoba nás pozvala na zlé čínske jedlo)
• Lahti (krásny olympijský park a sedláci v centre)
• Hämeenlinna (pekný hrad, ale divne na rovine…asi ako vo Zvolene!)
• Kotka (veľa sôch v centre mesta a veľa veselých Rusov)
• Heinola (družobné mesto Piešťan, ale strašná riť sveta)
• Mikkeli (prezývame to “kikkeli”, čo znamená pipík)
• Imatra (zdechou pes)
• Jyväskylä (pekné jazero, pekné centrum a slovenská komunita)
• Varkaus (depka)
• Kurikka (idylické miesto, veľa koní všelikde!)
• Seinäjoki (nie ste ďaleko od Koskenkorvy – áno, tam sa vyrába tá vodka)
• Joensuu (nudné mesto, ale je tam jedna strašne romantisch kaviarnička)
• Outokumpu (Brezákovo miesto štúdia, sedlácka riť, z ktorej má doteraz husiu kožu ešte aj za uchom. Ale je tam brutus baňa!)
• Lieksa (okrem Hanka moje obľúbené mesto, Brezákovo rodisko. Raz by sme tu chceli mať nejakú daču)
• Lapinlahti (tu sme boli na raz na chate a chatár nam doniesol rybu z jazera, ktorú som vykuchala ako Bear Grylls a ugrilovali sme si ju vonku v daždi na ohni)
• Kajaani (tuná je tiež hrad…a v zime strašná kosa!)
• Kalajoki (úžasné piesočné pláže, ale videla som ich len keď bolo vonku hnusne a sychravo)
• Raahe (ništ….ale je to pri mori)
• Oulu (teraz sme boli v Oulu, dám fotky a blog čoskoro. Príma mesto s krásnym parkom s milión mostíkmi a s brezami, ktoré majú echt červené listy!)
• Liminka (ida cestú sme sa tu stavili na pizzi :P ništ nikde, ale cute meno)
• Kemi (neďaleko Kemi vyrábajú RÍBEZLÁK!)
• Rovaniemi (živé mesto plné turistov a vecí so sobmi a s rôznymi saamskymi vzormi, takže sa mi tam páčilo :P)
• Kemijärvi (NÁDHERNÁ panoráma okolo mesta – tunturi! jazero! tajga! – ale mesto samé o sebe je nudné. Nuž ale keď bývate v Kemijärvi, tak radšej lozte po tunturi v okolí a neseďte v centre v depresívnom šenku so zlým pivom :P)
• Pelkosenniemi (Brezákove obľúbené miesto….ja som sa tam cítila ako v ruskom obraze niekde z nekonečnej oblasti za Uralom)
• Taivalkoski (arktické komáre, jazerá, výborné sauny)
• Kuusamo (ništ, ale Kuusamon Juusto tu vyrába skvelé syry!)

…nuž a potom existujú miesta typu Yllämylly, Eno, Kontiolahti, Uimaharju, Lohja, Porkkala, Inkoo, Kirkkonummi, Vuonisjärvi, Varpaisjärvi alebo Vuostimo, ktoré na hornej mape nie sú viditeľné, ale bola som tam tiež.

Ešte furt snívam o návšteve “horného Laponska” – Inari, Ivalo, Kittilä, Utsjoki, Äkäslompolo a atď….ale aj k tomu dôjde!

 

Pred asi dvomi rokmi v Uimaharju, Mapy a cestné tabule móžem!

Ak sa bude nejaký fínskachtivý čitateľ tiež vychystať na takúto Tour de Suomi, mám preňho tri rady pre lepší zážitok:

1. Mestá si nevšímajte, lebo vyzerajú úplne rovnako veľmi podobne

2. Pozrite sa, kam a čo v okolitej prírode, lebo tá je vo Fínsku krásna skoro všade!

3. VŽDY a ZA KAŽDÝCH OKOLNOSTÍ so sebou majte teplé spoďáre, gumáky, šálik/šatku a pršiplášť. Áno, aj v júli. Bude to treba.

Tak, idem venčiť do toho hnusu vonku. Pozdravte slnko, ak ho uvidíte, lebo u nás sa ukáže asi až v marci.

 

Išiel Fín, Slovenka a Tibeťan na istrijskú pláž… ( + pár rád ako cestovať so psom k moru na dovolenku)

Prisámvačku, tento rok sme konečne dali more (pozn. red.: teplé, čisté a nie Baltské). Šesť dní na Istrii. Pre väčšinu ľudí je toto asi tak zaujímavé, ako sobotnajší nákup v Tescu, ale pre nedostatok času, peňazí alebo oboch zároveň sme sa žiadne leto nevytrepali na naozajstnú dovolenku. Až tento rok!! Aleluja!

Síce som musela trochu skrotiť nadšenie mojej mamy organizovať každý deň z našich troch týždňov na Slovensku nejakú haluz a na šesť dní si musela dať pohov, ale myslím si, že to prospelo všetkým (a mohli sme sa po príchode ísť špacírovať na Liptov a vyhadzovať binec z babkinho domu v Piešťanoch). Takže win-win.

Po siedmych, lebo päť rokov s Brezákom riešime “kedy k moru” a ešte dva roky predtým som nikde nebola. Tragédia!

Ubytovanie a aj miesto pobytu sme si vybrali celkom náhodne, chceli sme totiž ísť niekde blízko, kde je teplo, more, dobré jedlo a môže tam ísť pes. Istria to spĺňala, tak sme si zarezervovali Apartment Anita v Poreči, a hybaj ho na juh.

Ach, čo vám poviem – kuknite sa na tie fotky!

Prvý večer v Poreči. Sedeli sme v bare na plážovej promenáde, slnko zapadalo nad morom, Brezák cucal pelinkovać a Gimlík ňuchal nové vône.

Prvá pláž, na ktorú sme išli. Istria je dokonale turisticky vybavená a vypimpovaná, takže všade sa dá ležať, sprchovať sa v sladkej vode, kupovať si pivečká a zmrzliny a tak. Masňáčina? Budiž, ale po fínskej zime treba aj také.

Výhľad na susedný dreamhouse z nášho apartmánu. Nehnusilo by sa mi!

Kráľovná kruhov pod očami na balkóniku apartmánu s pravdepodobne jediným tibetským španielom široko-ďaleko.

Gimlíkovi sa páčilo váľať sa v istrijských dubových hájoch a naberať na seba VŠETKY chumáče a listy, aké sa len dali :D

---

K MORU SO PSOM

Keď už sme pri tom Gimlíkovi pri mori, tuná mám pár dobre mienených rád, ako aj havovi pripraviť príma dovolenku (aj keď mu slastné čaborenie sa v tyrkysovom mori ništ nehovorí):

• Cestujte s veľkou fľašou vody a s malou miskou a pri každej prestávke v ceste mu dajte napiť (psie telíčka sú malé a chlpaté a dehydratácia v letnom hice nie je sranda!)
• Nezabudnite jeho EÚ pas s platným očkovaním proti besnote – colníci to kontrolujú málokedy, ale aj vo vlastnom záujme naozaj nechcete, aby váš pes chytil nejakú chorvátsku besnotu, žejo :x
• Oplatí sa kúpiť chladiacu vestičku, šatku alebo podložku! Gimlík má túto od fínskej Hurtty a naozaj sa osvedčila dobre :)
• Na dovolenku si pripravte dostatočné zásoby psieho jedla, špeciálne v prípade, že váš pes má citlivé trávenie, prípadne špecifickú diétu, a nie ste si istí, či vaše špeci jedlo bude na mieste k mání (skôr nie ako áno, a nejaký odporný Pedigree síce majú všade, ale to mu rovno môžete pchať do gágora obsah smetiaka a furt to bude lepšie)
• Vezmite si extra vodítko, ktoré sa dá zachytiť o niečo (strom, stĺp, stoličku…), aby ste nemuseli stále riešiť v ktorej ruke budete držať rakiju zmrzlinu a v ktorej psa
• Náhradný postroj/obojok sa zíde taktiež…turistické rezorty nie sú zrovna známe tým, že by v nich boli skvelé zoo-obchody (aj keď my sme mali kúsok od ubytka veterinárnu nemocnicu aj s potrebami psačími a mačacími, takže jou! V Poreči to ide)
• Vezmite havovi aj reflexnú vestičku alebo reflexnú šatku, lebo stredomorské šoférovanie je niekedy značne hmm….dobrodružné…, a vodiči si vášho psa proste nemusia všimnúť (špeciálne ak je malý a čierny ako Gimli)
• Venčite skoro ráno (a s chladivou vestičkou) a po západe slnka. Pokiaľ nemáte vodného šialenca, ktorý chce byť tiež v mori, tak je dobré hava počas dňa nechať na izbe, ideálne so zapnutou klimatizáciou, alebo s pootvorenými oknami (a s VEĽKOU miskou plnou čerstvej vody). My sme Gimlíka brali na pláž len dvakrát a takisto bol tuším trikrát vo vode (nie dobrovoľne, ale musel sa schladiť, no… xD), ale inak zostával počas hicu na izbe, kde mu bolo lepšie.
• Ubytovania si za psa väčšinou žiadajú príplatky, takže sa na ne pýtajte vopred, nech potom nie ste prekvapení :P Tieto sumy zvyknú byť od 5 do 15 Eur za DEŇ, takže sa to môže celkom nakopiť!

Ak máte ešte ďalšie dobré tipy, dajte vedieť, som zvedavá! :) Budú sa líšiť od plemena a povahy psa, ale Gimli je malý, nekonfliktný, chlpatý že až no a nemá rád prílišné teplo (ale zato sa rád vypeká na slnku, takže ja nevjem uš).

Gimlík bol s nami na pláži aj v posledný deň nášho pobytu (fňuk). Všimnite si vodítko okolo stromu a misku s vodou (a moje hnusné nohy špinavé, cha)

---

…pokračujeme v rôznych fotkách rôznych tyrkysových vôd (ojojoj, koľko ô všade!)

Tieto tri Češky nevedeli, že som Slovenka a rozumiem vo čem se jako spolu vyprávěj :D Anyway, všetky štyri sme sedeli na pláži a preberali kamienky, hľadajúc mušličky. Trochu autistická zábava, ale cítila som vo vzduchu všeobecný, československý pocit blaženej LETNOSTI.

Ak sa vám nejaký snob, ktorý “chodí len na Srí Lanku a Fidži”, prípadne “len južnejšie od Korčule” (…) bude snažiť nahovoriť, že Istria je hnusná a len pre tlstých, nemeckých dôchodcov, neverte mu a choďte sa tam kuknúť. JE TAM NÁDHERNE!

Ách, až mi je clivo! Ništ, pojdeme aj budúci rok, možno o kúsok južnejšie. Alebo dáme Korfu konečne, uvidíme.

Istria je chorvátsko-talianska (aj nápisy a mená miest a dedín sú všade bilingválne), takže je samo sebou, že je tam DOKONALÁ PIZZA.

Brezáčik má čevapi, ajvar, pivečko a pelinkovać. Ja mám božské grilované minikalamáre so špenátovými zemiakmi, limonádu a medovaća (niečo ako medový likér, MŇAM).

Obligátne selfíčko s palmovým listom :D

Inak, viete v čom je Istria priam až PO PIČI super? Všade sú stromy. Všetky pláže sú s krásnymi borovicami a/alebo s dubmi, a tým pádom je v pohode prísť tam aj na obed, lebo sa vždy môžete usalašiť do tiena nejakého nádherného stromu.

Takto vyzerala obvyklá pláž hocikde v Poreči, Funtane, Vršaci, … Tie stromy sú mladé, pekné duby :)

Funtana – niečo ako istrijská Banská Štiavnica, ale ešte lepšia, lebo more!

Brezák obdivuje tyrkysový výhľad.

Tento tyrkysový “bazén” bol rovno vedľa nudistického kempingového rezortu Zelena Laguna, kam sa sme chceli dostať, ale nenašli sme správny vchod a potom bolo príliš teplo na presúvanie sa. Nabudúce!

Zase ďalšia pizza! Moja bola vege a doteraz sa mi slzy cisnú do očú od toho, aká bola dobrá. Brezák má calzone a zase pivečko a pelinkovać. :D

Istria je známa aj vínom, a ozaj sú všade vinohrady. Tento bol kúsok od nášho ubytka.

In plavac mali veritas :P

Našla som aj svoj dom snov, ale obývala ho jedna milá babka. Ach! Ništ ale, mám aspoň architektonickú inšpiráciu na budúce nehnuteľnosti. Palmy optional.

V predposledný deň sme išli za slovinskou kamoškou do Savudrije a vďaka nej sme navštívili BOŽSKÚ, TAJNÚ PLÁŽ, ktorá zostane tajná, aspoň zatiaľ. Ona sa o nej tiež dozvedela od iných kamošov, takže chápete, toto je závažná vec, nemôžem tu len tak ledabolo na internetoch vyzrádzať, kde sa nachádza istrijský raj na zemi.

Tomu hovorím fajné detstvo!

Plahočíme sa s Brezákom a Gimlík vegetí na pláži s kamoškou a so zvyškom skupiny. Pohoda, leto, more, neviemnačosatrepemedofínskazasealedopiče.

I tak, toť vsjo. Ešte mám asi tristo fotiek rôznych chorvátskych potravín, lebo grafická dizajnérka vypustená na voľno v supermarkete je sodoma-gomora fotiaca si rôzne obaly syrov a jogurtov a rakíj a atď. – môžem vám ukázať, ak scete.

Teraz sme už asi dva a pol týždňa vo Fínsku, hundreme, lebo sa nudíme jak vši v rastafariánovej hlave (teda neviem, možno že tam majú práveže srandu…) a ja idem v piatok po asi storočí k zubárovi a cca o tri týždne (uááá) na operáciu mojich grandióznych cýst a endometriózy. Inak je tu draho, zima, dizajnovo, príjemne, ale zase raz sivo. Poprosím Poreč ešte raz! :))

O decentnom fínskom vlastenectve

Máme v rodine jedného malého Vitalija. Slováčisko ako repa je to, ale dostal od rodičov meno typické pre Ukrajinu a Rusko. Rodičia túto voľbu zdôvodnili tým, že sa v našej rodine vyskytovalo už viacero celkom ukrajinsko-ruských mien, tak šak prečo nie aj Vitalij. Inak, znamená to “živý”, ako ste si zaiste domysleli, keďže je to meno preložiteľné aj do slovenčiny (“vitálny”).

Keďže som hovado, velice som sa na tom mene zabávala, až kým mi nedoplo, že vlastne veď vo Fínsku je úplne normálne dávať takéto zrozumiteľné, nekresťanské, lokálne mená – a tak vám tam chodia cice s menom Mäta (Minttu), Vietor (Tuuli), Fialka (Orvokki), More (Meri), Sniežka (Lumikki) alebo Dennica (Päivi). Poznám dokonca aj jednu Leto (Suvi) a jednu malú Jarabinu vtáčiu (Pihla)! (Tu si môžete pozrieť pôvodné fínske mená, len si kliknite na dievčatko alebo chlapčeka.)

Koľko Lesán, Ladomír, Slavomíl, Perál, Dobrosláv, Vladán, Rastisláv alebo Zlatíc poznáte? Ja fakt že minimum. Kuknite sa pre inšpiráciu sem na divoký zoznam mien ako (slovenské) víno. Brezák tvrdí, že sa chce volať BRATISLAV, ja mu zase hovorím, že by mal byť TICHOMILOM. Haha!

Mená sú len jednou z velice subtílnych prejavov fínskeho vlastenectva, respektíve skôr pohodovej svojbytnosti Fínov, ktorí by boli pravdepodobne najradšej, ak by im všetci dali svätý pokoj a nechali ich rúbať drevo v lese. Sú ale aj ďalšie!

Pre nás, večne zakomplexovaných Slovákov by to mohlo byť celkom inšpiratívne. Tak sa inšpirujte se mnú o tom, ako byť rád Slovákom a zároveň nebyť xenofóbne, rasistické hovado kokotlebovské, ktoré sa driape na nesprávne Kriváne a neznáša všetkých ani nevediac prečo vlastne. 

---

Liputuspäivä alebo fínske vlajky na každom rohu

Keď som po prvýkrát zažila liputuspäivä (niekedy aj lippupäivä), celkom seriózne som si myslela, že sa hrá hokej. Lebo šak na Slovensku sa vlajky vyťahujú len počas hokeja, nie? Ešte niekedy sa dá, keď Sagan bicykluje… Alebo ešte ak ide niekto na Mt. Everest, tak si tú vlajku vezme, lebo šak hej no, sa hodí tam to mať a reprezentovať.

Stará fotka z Lahti, ale je tam vlajka. Tieto vlajky sú počas liputuspäivät na budovách, medzi budovami, v parkoch, VŠADE.

A aké sú teda príležitosti na trepotanie modrým krížom? Z pohľadu cudzinca to vyzerá byť hocičo – napríklad deň spisovateľky Minny Canth, MDŽ alebo dokonca “Deň fínskej hudby”. Kuknite sa tu, ale je to po fínsky.

Prečo toto na Slovensku nerobíme? Šak naša vlajka je taká pekná, s priateľskými oblými kopčekami!

Drevená vlajka od americkej (!) firmy Patriot Wood, ktorá vyrába rôzne vlajky a symboly z dreva. Si móžte kúpiť, možno do hokejovej šatne.

Inak, kopčeky zmrzliny, áno áno, to všetci rozumieme. Ale vedeli ste, že ten náš dvojkríž je údajne štylizovaný slovanský symbol “stromu života”? Minule som sa doklikala na internetoch… Neviem ale kde, a je možné že je to kolosálna sprostosť. Na druhej strane, teší ma potenciálna myšlienka pohanskosti štátneho symbolu tejto s Vatikánom zmluvne previazanej krajiny. Trolling level max, cha!

No takže vlajky. Fíni majú svoje vlajky všade a furt a vôbec to neriešia. Vo Fínsku proste vejú každú chvíľu fínske vlajky a je to fajn.

---

Fínskom a mestečkami pretkané mená firiem a atď.

Toto som si všimla špeciálne v Helsinkách, kde nedávno vznikla firma Helsieni, ktorá pestuje hlivy (Helsingin sieni – helsinský hríb). Fíni totiž nemajú žiadne škrupule čo sa mien firiem a vyjadrovania svojej fínskosti týka, a tak svoje Hel-, Fin-, Finn- a Suomi- pchajú kam len môžu!

Takto vytiahnuté z nosa si rovno spomeniem na tieto názvy:

• FINNWEAR (značka spodného prádla)
• The Helsinki Foundation (globálna environmentálna neziskovka)
• Suomalainen kirjakauppa (kníhkupectvo)
• FINNAIR (aerolinky)
• Finnish Design Shop (globálny e-shop s fínskym dizajnom)
• Helsink (tetovacie štúdio)
• Helsinki Wild Foods 

Takisto Fíni radi všelikde pchajú svoje mytologické postavy a idey a ešte je to aj štýlové, viď použitie názvu národného eposu Kalevala pre názov značky Kalevalakoru. No viete si predstaviť, že by na Slovensku niekto založil Proglasšperk?! Alebo nedajbože Pribina Ink? Okamžite by bol podozrivý z toho, že je nácek ešte aj so všeslovanskými nápadmi a uctievač Putina.

Máme tu starú značku oblečenia Slovenka, ale zaiste uznáte že to vôbec neznie našincovi cool. Ani Slovenský spisovateľ nie je cool, a SLOVLAK a SLOVNAFT už vôbec nie. A Slovakia chips, no čo je toto za nápad?! Čo na to Fín, ktorý pomenuje Nokiu podľa mestečka Nokia pri Tampere, a značku maliarskych farieb a lakov Tikkurilla podľa časti Tikkurilla vo Vantaa? Daný Fín si poťuká na čelo a radšej zalezie späť do sauny s pivom.

Mimochodom aj Koskenkorva (vodka) je dedina vo Fínsku, dokonca som v nej bola a videla som zvonka aj výrobňu vodky. Predstavujem si, že asi takto prišli zakladatelia Koskenkorvy k názvu firmy:

Kalevi: “Ty vole, ja neviem, zas je tu veľa raže tento rok, pome páliť niečo z toho.”
Jukka: “Vodku by sme mohli…takú nejakú čistú len, použijeme len čo tuná je, bude to blízko šecko…”
Kalevi: “No dobre, a ako ju nazveme? Musí to mať nejaký názov!”
Jukka: “Ale neser sa s tým, sme v Koskenkorve, bude sa to volať Koskenkorva a hotovo.”
Kalevi: “OK, môže byť, ideme do toho.”

Inak, jazykové okienko – koskenkorva znamená “ucho perejí” (koski – pereje a korva – ucho). Hobiti Fíni často menujú podľa toho, čo kde vidia v prírode… :P (aj seba, viď prvá pomyselná odrážka)

---

Podpora domáceho dizajnu a domácich značiek vo všeobecnosti

Keď chce Fín poháre na víno, ide sa pozrieť , čo ponúka Iittala. Alebo ani sa pozerať nemusí, lebo to pravdepodobne vie – minule takto vedel Brezákov brat (ktorý je stavebný robotník!) z ktorého radu Iittaly sú naše poháre na whisky/vodu, a dokonca aj kto ich navrhoval. Skoro som odpadla.

Tieto máme aj my, tie druhé sprava. Rad Ultima Thule, dizajn Tapio Wirkkala. Fotka odtiaľto.

Väčšina Fínov má doma múminovské šálky od Arabie, napriek tomu, že jedna stojí skoro 16 Eur, čo je veľa aj tam. Ľudia nosia Marimekko beztvaré vrecia šaty a kupujú si výrobky od domácich firiem, kde pracujú fínski dizajnéri. Používanie fínskej kozmetiky Lumene alebo Dermosil je rozšírené, takisto si môžete vo Fínsku kúpiť fínske vložky značky Vuokkoset. A v zime na nohách má veľa ľudí Kuomu.

Ako spoznáte fínskeho turistu? Napríklad podľa plátenej tašky Marimekko. Skoro každý ju vlastní, a vo Fínsku ju vidíte všade. Na porovnanie so Slovenskom, to je asi ako keby Makyta Púchov ponúkala aj plátené tašky s logami, a ľudia by si ich húfne kupovali a všade by s nimi chodili. Celkom bizarná predstava, nie? (Ja by som si inak dala povedať, už len pre tú haluz!).

Samozrejme, veľký rozdiel je v tom, že vo Fínsku prežilo divoké povojnové roky veľa tradičných firiem a veľa nových vzniklo, nikto neznárodňoval a nearizoval (aj keď v 80-tych rokoch veľa firiem krachlo, lebo vo Fínsku bola strašná kríza), a tak sa zachovala vo veľa veciach kontinuita. Ale aj tak. Aj Fín by si mohol kúpiť poháre za päť evry Made in China, ale s veľkou pravdepodobnosťou aspoň zváži kúpu Iittaly alebo Pentiku. Koľko Slovákov bude cielene riešiť, či kúpiť poháre Made in China alebo radšej poháre od našej Rony?

Prosím, Rona. O nič horšie ako Iittala, ale s menej marketingom (minimálne vnútri krajiny, Rona veľa exportuje). Fotka je odtiaľto.

---

Úcta ku vlastnej krajine prejavujúca sa nerobením bordelu a nekradnutím všetkého a všade

Vo Fínsku je podľa mňa väčšinou dosť unylá nuda. Zároveň je tam ale aj nenormálne čisto, bilboardov je v krajine asi šesť (a teda sa pri cestovaní môžete pozerať na nekonečné jazerá a lesy), ľudia iným ľuďom nedemolujú chatičky, politici kradnú decentne a nie tak okato ako u nás a ľudia sú ohľaduplní ku prírode a aj k iným ľuďom.

Inak povedané, opak slovenskej hulvátskosti. 

Bola by som nerada, ak by sa Slovensko zmenilo na takú unylú sivú nudu ako Fínsko, ale aspoň toto by sme si mohli osvojiť:

• nerozdrbávať si vlastnú krajinu, je len jedna!
• nenechať iných rozdrbávať túto krajinu
• nezamorovať si vlastnú krajinu skládkami, bilboardami, hnusnými fabrikami v inak pekných údoliach (hmmm, Ružomberok…), debilnými politikmi a oligarchickými chujmi
• neničiť majetok iným ľuďom (34x vykradnuté chatičky, jou)
• dať veľmi, ale VEĽMI prísne pravidlá developerom, aby nestavali drevodomy na juhu Slovenska a odporné bytovky hocikde v strede pola a ešte aj bez občianskej vybavenosti

To by šlo, nie?

---

No, takže asi toľkoto. Ešte musím dodať, že aj v rámci týchto decentných prejavov fínskeho vlastenectva sú Fíni väčšinou strašne prekvapení, keď im niekto povie, že Fínsko je super, lebo všeobecné fínske status quo je, že “šak Fínsko je o ničom”. Niekedy majú aj pravdu. 

To isté si aj veľa Slovákov myslí o Slovensku, ale slovenské Novesty si na nohy nedáme, radšej Nike všakže…na rozdiel od Fína, ktorý si tiež myslí, že žije v o ničom paži sveta, ale to mu nezabraňuje ísť si kúpiť Marimekko šálku na kávu a podporiť tak domácu tvorbu a produkciu. Hm. Zatiaľ iný kraj, iný mrav.

 

Juhannus v Mustion Linna a v Hanko

Keď už ma Patrik vyšparchal z blogovacej letargie, rovno vám ukážem náš výletnícky Juhannus.

Tento rok sa snažíme nesedieť na zadkoch, ale viac rundiť po okolí, a keďže pri fínskych vzdialenostiach je “okolím” hocičo do 2h cesty autom (to si predstavte…to je ako z Bratislavy do Žiliny! A to ste už skoro v Poľsku!), Hanko vzdialené od Helsínk cca 150km bolo fajným miestom na denný výlet (okrem toho ja MILUJEM Hanko, takže tam hocikedy rada zájdem, aj úplne bezdôvodne).

Čo je to Juhannus? Prečítajte si niečo tu! Ak sa vám nesce, tak takto – Juhannus je sviatkom letnej rovnodennosti a nijakým spôsobom ho neovplyvnili kresťanské nápady, lebo Fíni pália veľké vatry, behajú holí po lúkach a pijú čo im príde pod ruku (okej, to robia hocikedy cez víkendy). Moje fotky vatru ale nemajú, lebo som sa na ňu pozerala, ale som ju neodfotila. Ech! Dôležité je ešte vedieť to, že Juhannus je megadôležitý a celý národ sa naň teší. S Juhannusom sa začína fínske leto (ktoré je pre Slováka niečo ako jar, lebo haló 20C a kvitnúce orgovány? Jar!).

Juhannuskokko v Kuopiu. Často sú tieto vatry na vode, alebo pri vode – bez prečítania si nejakých antropologických textov usudzujem, že preto, aby bol zvýraznený aspekt leta (ohňa a tepla) a zimy (studenej vody), keďže sa to pri rovnodennosti láme. Fotka je odtiaľto.

No ale. Výlet! Najprv sme sa tramtárili bárskade, až sme sa rozhodli že náhodne zabočíme do Mustion Linna, kde sme nikdy neboli, a nikdy sme o tom ani nepočuli. Nebol to zlý nápad, šak považte:

Toto nás privítalo. Na tejto plážičke boli aj prezliekacie kabínky a pekný piesok, ale nemala som so sebou plavky a dostatok sisu na tú studenú vodu.

Modrá je dobrá

Lekienka boli všade, a aj kvitli!

Brezák skúša nový firemný dron.

Gimlíček je nádherný :)

Odtiaľto sme sa vydali smerom ku samotnému Mustion Linna, respektíve k malému kostolíku a k zámockému parku. Linna znamená zámok alebo hrad, tak sme očakávali, že niečo cool niekde uvidíme.

Tieto HRÍBIKY!!!! Navrhujem zaviesť hríbiky na každé detské ihrisko na celom území bývalého Rakúska-Uhorska.

Fíni majú radi takéto fejkové gejzíry, skoro každé jazero pri nejakom obydlí také má.

Krásna, grandiózna brána s alejou za ňou.

Ňuňu kostolíček. Zrovna v ňom skončila svadba…

….a tak boli všade lupienky ruží!

Juj, krásny.

Samotná Mustion Linna. Všimnite si tú udržiavanú parkovú úpravu okolo a teraz si pomyslite na kaštieľ v Rusovciach.

Hradný pán Gimli.

Inak sme tuná pri tejto žltej budove stretli starší manželský pár, ktorý sa s nami dal do reči, lebo doma nechali dvoch tibeťákov a keď videli Gimlíka… DOGS, CONNECTING PEOPLE. Tak jest!

Po tomto náhodnom výlete sme pokračovali smerom do Hanko. Hanko je bývalé slávne kúpeľné mesto, má úžasnú atmosféru, more je tam ČISTÉ (a s mušličkami!) a domy ako Vila Vilôčka Pipy Dlhej Pančuchy. Asi moje najobľúbenejšie fínske mesto, možno ešte okrem Brezákovej rodnej Lieksy.

Nekonečné baltské výhľady

Tuná to more možno nevyzerá čisto, ale fakt je priehľadné, čo sa nedá povedať o tej hnedej blatovej kaluži v Helsinkách (prednedávnom sa sa kúpala tu na Lauttasaari, bol to zážitok *vážskeho typu*, rozumej dosť že hnus)

Brezák a Gimli pozorujú

Odtálto až po Švédsko, Poľsko, Dánsko, Nemecko…

Gimli sa išiel napiť vody. Baltské more je brakické, takže sa dá piť.

Mušličky!

Hlavná mestská plaž v Hanko. Dvaja blázni (mimo záber) sa kúpali, ostatní ľudia mrzli.

Luxusné bývanie rovno nad morom.

Typické kabínky na prezliekanie :))

Vila Vilôčka

Takže tak. Dobrý Juhannus to bol! A ak si náhodou ťukáte na čelo, že čo sú to za divné pohanské nápady s vatrami, tak aha, aj na Slovensku bol juhannuskokko, a určite nielen tento jeden hipisácko-slovanského typu. Niektoré obrady idú naprieč rôznymi národmi a kultúrami.

---

P. S.: Plurál od juhannuskokko je juhannuskokot. Kokko > kokot. Tralalala!

P. S. 2: Aj v Hanko sme stretli tibetiu pani, dokonca bývalú chovateľku. :)