Zostáva ešte Ahvenanmaa, horné Laponsko a nekonečné piesočné pláže v Pori

Nudím sa ako pes, vonku je tak nevýslovne odporne ako len v Helsinkách dokáže byť a tak je čas na dušu oblažujúcu mapu na rozbitie jesennej mizérie, chudoby a nudy.

Skoro šesť (6!) rokov vo Fínsku…či som tu sedela na prdeli a hrýzla si nechty? Niekedy áno. Ale medzitým som stihla byť všelikde! Tuná som to spracovala do prehľadnej mapky:

Finsko-cestovanie-do-2017-mimivofinsku
Mapa je odtiaľto, ja som ju ešte editovala v Illustratore.

Väčšina z týchto výletov bola absolvovaných s Brezákom, ale napríklad v Turku som bola s kolegyňou Elizabeth z bývalej práce a v Lahti a vo veľkej časti Vantaa som bola s kamoškou Dankou. Niektoré miesta na mape nie sú, a/alebo mi vyfučali z hlavy, ale na mapu som zaznačila aspoň tieto:

  • Helsinki (duh)
  • Espoo (som tu furt, máme to cez most)
  • Vantaa (prvé “ozajstné Fínsko”, ktoré som videla. Vtedy mi to prišlo cool, teraz Vantaa považujem za najväčšie ghetto, čo značí, že by som asi mala ísť kuknúť nejakú rómsku osadu)
  • Hanko (velice ľúbim, Hanko je NÁDHERNÉ)
  • Porvoo (dobrá čokoláda!)
  • Tampere (toľko hríbov za našim panelákom!)
  • Turku (šialená neziskovková osoba nás pozvala na zlé čínske jedlo)
  • Lahti (krásny olympijský park a sedláci v centre)
  • Hämeenlinna (pekný hrad, ale divne na rovine…asi ako vo Zvolene!)
  • Kotka (veľa sôch v centre mesta a veľa veselých Rusov)
  • Heinola (družobné mesto Piešťan, ale strašná riť sveta)
  • Mikkeli (prezývame to “kikkeli”, čo znamená pipík)
  • Imatra (zdechou pes)
  • Jyväskylä (pekné jazero, pekné centrum a slovenská komunita)
  • Varkaus (depka)
  • Kurikka (idylické miesto, veľa koní všelikde!)
  • Seinäjoki (nie ste ďaleko od Koskenkorvy – áno, tam sa vyrába tá vodka)
  • Joensuu (nudné mesto, ale je tam jedna strašne romantisch kaviarnička)
  • Outokumpu (Brezákovo miesto štúdia, sedlácka riť, z ktorej má doteraz husiu kožu ešte aj za uchom. Ale je tam brutus baňa!)
  • Lieksa (okrem Hanka moje obľúbené mesto, Brezákovo rodisko. Raz by sme tu chceli mať nejakú daču)
  • Lapinlahti (tu sme boli na raz na chate a chatár nam doniesol rybu z jazera, ktorú som vykuchala ako Bear Grylls a ugrilovali sme si ju vonku v daždi na ohni)
  • Kajaani (tuná je tiež hrad…a v zime strašná kosa!)
  • Kalajoki (úžasné piesočné pláže, ale videla som ich len keď bolo vonku hnusne a sychravo)
  • Raahe (ništ….ale je to pri mori)
  • Oulu (teraz sme boli v Oulu, dám fotky a blog čoskoro. Príma mesto s krásnym parkom s milión mostíkmi a s brezami, ktoré majú echt červené listy!)
  • Liminka (ida cestú sme sa tu stavili na pizzi :P ništ nikde, ale cute meno)
  • Kemi (neďaleko Kemi vyrábajú RÍBEZLÁK!)
  • Rovaniemi (živé mesto plné turistov a vecí so sobmi a s rôznymi saamskymi vzormi, takže sa mi tam páčilo :P)
  • Kemijärvi (NÁDHERNÁ panoráma okolo mesta – tunturi! jazero! tajga! – ale mesto samé o sebe je nudné. Nuž ale keď bývate v Kemijärvi, tak radšej lozte po tunturi v okolí a neseďte v centre v depresívnom šenku so zlým pivom :P)
  • Pelkosenniemi (Brezákove obľúbené miesto….ja som sa tam cítila ako v ruskom obraze niekde z nekonečnej oblasti za Uralom)
  • Taivalkoski (arktické komáre, jazerá, výborné sauny)
  • Kuusamo (ništ, ale Kuusamon Juusto tu vyrába skvelé syry!)

…nuž a potom existujú miesta typu Yllämylly, Eno, Kontiolahti, Uimaharju, Lohja, Porkkala, Inkoo, Kirkkonummi, Vuonisjärvi, Varpaisjärvi alebo Vuostimo, ktoré na hornej mape nie sú viditeľné, ale bola som tam tiež.

Ešte furt snívam o návšteve “horného Laponska” – Inari, Ivalo, Kittilä, Utsjoki, Äkäslompolo a atď….ale aj k tomu dôjde!

 

uimaharju-mvf17
Pred asi dvomi rokmi v Uimaharju, Mapy a cestné tabule móžem!

Ak sa bude nejaký fínskachtivý čitateľ tiež vychystať na takúto Tour de Suomi, mám preňho tri rady pre lepší zážitok:

  1. Mestá si nevšímajte, lebo vyzerajú úplne rovnako veľmi podobne

  2. Pozrite sa, kam a čo v okolitej prírode, lebo tá je vo Fínsku krásna skoro všade!

  3. VŽDY a ZA KAŽDÝCH OKOLNOSTÍ so sebou majte teplé spoďáre, gumáky, šálik/šatku a pršiplášť. Áno, aj v júli. Bude to treba.

Tak, idem venčiť do toho hnusu vonku. Pozdravte slnko, ak ho uvidíte, lebo u nás sa ukáže asi až v marci.

 

Išiel Fín, Slovenka a Tibeťan na istrijskú pláž… ( + pár rád ako cestovať so psom k moru na dovolenku)

Prisámvačku, tento rok sme konečne dali more (pozn. red.: teplé, čisté a nie Baltské). Šesť dní na Istrii. Pre väčšinu ľudí je toto asi tak zaujímavé, ako sobotnajší nákup v Tescu, ale pre nedostatok času, peňazí alebo oboch zároveň sme sa žiadne leto nevytrepali na naozajstnú dovolenku. Až tento rok!! Aleluja!

Síce som musela trochu skrotiť nadšenie mojej mamy organizovať každý deň z našich troch týždňov na Slovensku nejakú haluz a na šesť dní si musela dať pohov, ale myslím si, že to prospelo všetkým (a mohli sme sa po príchode ísť špacírovať na Liptov a vyhadzovať binec z babkinho domu v Piešťanoch). Takže win-win.

mvf-chorvatsko13-prvaplaz
Po siedmych, lebo päť rokov s Brezákom riešime “kedy k moru” a ešte dva roky predtým som nikde nebola. Tragédia!

Ubytovanie a aj miesto pobytu sme si vybrali celkom náhodne, chceli sme totiž ísť niekde blízko, kde je teplo, more, dobré jedlo a môže tam ísť pes. Istria to spĺňala, tak sme si zarezervovali Apartment Anita v Poreči, a hybaj ho na juh.

Ach, čo vám poviem – kuknite sa na tie fotky!

mvf-chorvatsko16-prvyvecer
Prvý večer v Poreči. Sedeli sme v bare na plážovej promenáde, slnko zapadalo nad morom, Brezák cucal pelinkovać a Gimlík ňuchal nové vône.
mvf-chorvatsko13-prvaplaz2
Prvá pláž, na ktorú sme išli. Istria je dokonale turisticky vybavená a vypimpovaná, takže všade sa dá ležať, sprchovať sa v sladkej vode, kupovať si pivečká a zmrzliny a tak. Masňáčina? Budiž, ale po fínskej zime treba aj také.
mvf-chorvatsko15-dreamhouse
Výhľad na susedný dreamhouse z nášho apartmánu. Nehnusilo by sa mi!
mvf-chorvatsko5-sgimlikom
Kráľovná kruhov pod očami na balkóniku apartmánu s pravdepodobne jediným tibetským španielom široko-ďaleko.
mvf-chorvatsko14-gimlikblbne
Gimlíkovi sa páčilo váľať sa v istrijských dubových hájoch a naberať na seba VŠETKY chumáče a listy, aké sa len dali :D

K MORU SO PSOM

Keď už sme pri tom Gimlíkovi pri mori, tuná mám pár dobre mienených rád, ako aj havovi pripraviť príma dovolenku (aj keď mu slastné čaborenie sa v tyrkysovom mori ništ nehovorí):

  • Cestujte s veľkou fľašou vody a s malou miskou a pri každej prestávke v ceste mu dajte napiť (psie telíčka sú malé a chlpaté a dehydratácia v letnom hice nie je sranda!)
  • Nezabudnite jeho EÚ pas s platným očkovaním proti besnote – colníci to kontrolujú málokedy, ale aj vo vlastnom záujme naozaj nechcete, aby váš pes chytil nejakú chorvátsku besnotu, žejo :x
  • Oplatí sa kúpiť chladiacu vestičku, šatku alebo podložku! Gimlík má túto od fínskej Hurtty a naozaj sa osvedčila dobre :)
  • Na dovolenku si pripravte dostatočné zásoby psieho jedla, špeciálne v prípade, že váš pes má citlivé trávenie, prípadne špecifickú diétu, a nie ste si istí, či vaše špeci jedlo bude na mieste k mání (skôr nie ako áno, a nejaký odporný Pedigree síce majú všade, ale to mu rovno môžete pchať do gágora obsah smetiaka a furt to bude lepšie)
  • Vezmite si extra vodítko, ktoré sa dá zachytiť o niečo (strom, stĺp, stoličku…), aby ste nemuseli stále riešiť v ktorej ruke budete držať rakiju zmrzlinu a v ktorej psa
  • Náhradný postroj/obojok sa zíde taktiež…turistické rezorty nie sú zrovna známe tým, že by v nich boli skvelé zoo-obchody (aj keď my sme mali kúsok od ubytka veterinárnu nemocnicu aj s potrebami psačími a mačacími, takže jou! V Poreči to ide)
  • Vezmite havovi aj reflexnú vestičku alebo reflexnú šatku, lebo stredomorské šoférovanie je niekedy značne hmm….dobrodružné…, a vodiči si vášho psa proste nemusia všimnúť (špeciálne ak je malý a čierny ako Gimli)
  • Venčite skoro ráno (a s chladivou vestičkou) a po západe slnka. Pokiaľ nemáte vodného šialenca, ktorý chce byť tiež v mori, tak je dobré hava počas dňa nechať na izbe, ideálne so zapnutou klimatizáciou, alebo s pootvorenými oknami (a s VEĽKOU miskou plnou čerstvej vody). My sme Gimlíka brali na pláž len dvakrát a takisto bol tuším trikrát vo vode (nie dobrovoľne, ale musel sa schladiť, no… xD), ale inak zostával počas hicu na izbe, kde mu bolo lepšie.
  • Ubytovania si za psa väčšinou žiadajú príplatky, takže sa na ne pýtajte vopred, nech potom nie ste prekvapení :P Tieto sumy zvyknú byť od 5 do 15 Eur za DEŇ, takže sa to môže celkom nakopiť!

Ak máte ešte ďalšie dobré tipy, dajte vedieť, som zvedavá! :) Budú sa líšiť od plemena a povahy psa, ale Gimli je malý, nekonfliktný, chlpatý že až no a nemá rád prílišné teplo (ale zato sa rád vypeká na slnku, takže ja nevjem uš).

mvf-chorvatsko3-gimliknaplazi-poslednyden
Gimlík bol s nami na pláži aj v posledný deň nášho pobytu (fňuk). Všimnite si vodítko okolo stromu a misku s vodou (a moje hnusné nohy špinavé, cha)

…pokračujeme v rôznych fotkách rôznych tyrkysových vôd (ojojoj, koľko ô všade!)

mvf-chorvatsko11-muslicky
Tieto tri Češky nevedeli, že som Slovenka a rozumiem vo čem se jako spolu vyprávěj :D Anyway, všetky štyri sme sedeli na pláži a preberali kamienky, hľadajúc mušličky. Trochu autistická zábava, ale cítila som vo vzduchu všeobecný, československý pocit blaženej LETNOSTI.
mvf-chorvatsko12-rajnazemi
Ak sa vám nejaký snob, ktorý “chodí len na Srí Lanku a Fidži”, prípadne “len južnejšie od Korčule” (…) bude snažiť nahovoriť, že Istria je hnusná a len pre tlstých, nemeckých dôchodcov, neverte mu a choďte sa tam kuknúť. JE TAM NÁDHERNE!
mvf-chorvatsko9-tyrkysovyvyhlad2
Ách, až mi je clivo! Ništ, pojdeme aj budúci rok, možno o kúsok južnejšie. Alebo dáme Korfu konečne, uvidíme.
mvf-chorvatsko10-seafoodpizza
Istria je chorvátsko-talianska (aj nápisy a mená miest a dedín sú všade bilingválne), takže je samo sebou, že je tam DOKONALÁ PIZZA.
mvf-chorvatsko1
Brezáčik má čevapi, ajvar, pivečko a pelinkovać. Ja mám božské grilované minikalamáre so špenátovými zemiakmi, limonádu a medovaća (niečo ako medový likér, MŇAM).
mvf-chorvatsko6-palmficko
Obligátne selfíčko s palmovým listom :D

Inak, viete v čom je Istria priam až PO PIČI super? Všade sú stromy. Všetky pláže sú s krásnymi borovicami a/alebo s dubmi, a tým pádom je v pohode prísť tam aj na obed, lebo sa vždy môžete usalašiť do tiena nejakého nádherného stromu.

mvf-chorvatsko17-stromy
Takto vyzerala obvyklá pláž hocikde v Poreči, Funtane, Vršaci, … Tie stromy sú mladé, pekné duby :)
mvf-chorvatsko2-funtana
Funtana – niečo ako istrijská Banská Štiavnica, ale ešte lepšia, lebo more!
mvf-chorvatsko8-tyrkysovyvyhlad
Brezák obdivuje tyrkysový výhľad.
mvf-chorvatsko7-zelenalaguna
Tento tyrkysový “bazén” bol rovno vedľa nudistického kempingového rezortu Zelena Laguna, kam sa sme chceli dostať, ale nenašli sme správny vchod a potom bolo príliš teplo na presúvanie sa. Nabudúce!
mvf-chorvatsko20-dokonalapizza
Zase ďalšia pizza! Moja bola vege a doteraz sa mi slzy cisnú do očú od toho, aká bola dobrá. Brezák má calzone a zase pivečko a pelinkovać. :D
mvf-chorvatsko19-vinohrad
Istria je známa aj vínom, a ozaj sú všade vinohrady. Tento bol kúsok od nášho ubytka.
mvf21-vinohrad-porec-a-vino-plavac
In plavac mali veritas :P
mvf-chorvatsko18-domceksnov-porec
Našla som aj svoj dom snov, ale obývala ho jedna milá babka. Ach! Ništ ale, mám aspoň architektonickú inšpiráciu na budúce nehnuteľnosti. Palmy optional.

V predposledný deň sme išli za slovinskou kamoškou do Savudrije a vďaka nej sme navštívili BOŽSKÚ, TAJNÚ PLÁŽ, ktorá zostane tajná, aspoň zatiaľ. Ona sa o nej tiež dozvedela od iných kamošov, takže chápete, toto je závažná vec, nemôžem tu len tak ledabolo na internetoch vyzrádzať, kde sa nachádza istrijský raj na zemi.

mvf-chorvatsko4-tajnaplaz
Tomu hovorím fajné detstvo!
mvf22-vesna-savudrija-1
Plahočíme sa s Brezákom a Gimlík vegetí na pláži s kamoškou a so zvyškom skupiny. Pohoda, leto, more, neviemnačosatrepemedofínskazasealedopiče.

I tak, toť vsjo. Ešte mám asi tristo fotiek rôznych chorvátskych potravín, lebo grafická dizajnérka vypustená na voľno v supermarkete je sodoma-gomora fotiaca si rôzne obaly syrov a jogurtov a rakíj a atď. – môžem vám ukázať, ak scete.

Teraz sme už asi dva a pol týždňa vo Fínsku, hundreme, lebo sa nudíme jak vši v rastafariánovej hlave (teda neviem, možno že tam majú práveže srandu…) a ja idem v piatok po asi storočí k zubárovi a cca o tri týždne (uááá) na operáciu mojich grandióznych cýst a endometriózy. Inak je tu draho, zima, dizajnovo, príjemne, ale zase raz sivo. Poprosím Poreč ešte raz! :))

O decentnom fínskom vlastenectve

Máme v rodine jedného malého Vitalija. Slováčisko ako repa je to, ale dostal od rodičov meno typické pre Ukrajinu a Rusko. Rodičia túto voľbu zdôvodnili tým, že sa v našej rodine vyskytovalo už viacero celkom ukrajinsko-ruských mien, tak šak prečo nie aj Vitalij. Inak, znamená to “živý”, ako ste si zaiste domysleli, keďže je to meno preložiteľné aj do slovenčiny (“vitálny”).

Keďže som hovado, velice som sa na tom mene zabávala, až kým mi nedoplo, že vlastne veď vo Fínsku je úplne normálne dávať takéto zrozumiteľné, nekresťanské, lokálne mená – a tak vám tam chodia cice s menom Mäta (Minttu), Vietor (Tuuli), Fialka (Orvokki), More (Meri), Sniežka (Lumikki) alebo Dennica (Päivi). Poznám dokonca aj jednu Leto (Suvi) a jednu malú Jarabinu vtáčiu (Pihla)! (Tu si môžete pozrieť pôvodné fínske mená, len si kliknite na dievčatko alebo chlapčeka.)

Koľko Lesán, Ladomír, Slavomíl, Perál, Dobrosláv, Vladán, Rastisláv alebo Zlatíc poznáte? Ja fakt že minimum. Kuknite sa pre inšpiráciu sem na divoký zoznam mien ako (slovenské) víno. Brezák tvrdí, že sa chce volať BRATISLAV, ja mu zase hovorím, že by mal byť TICHOMILOM. Haha!

Mená sú len jednou z velice subtílnych prejavov fínskeho vlastenectva, respektíve skôr pohodovej svojbytnosti Fínov, ktorí by boli pravdepodobne najradšej, ak by im všetci dali svätý pokoj a nechali ich rúbať drevo v lese. Sú ale aj ďalšie!

Pre nás, večne zakomplexovaných Slovákov by to mohlo byť celkom inšpiratívne. Tak sa inšpirujte se mnú o tom, ako byť rád Slovákom a zároveň nebyť xenofóbne, rasistické hovado kokotlebovské, ktoré sa driape na nesprávne Kriváne a neznáša všetkých ani nevediac prečo vlastne. 



Liputuspäivä alebo fínske vlajky na každom rohu

Keď som po prvýkrát zažila liputuspäivä (niekedy aj lippupäivä), celkom seriózne som si myslela, že sa hrá hokej. Lebo šak na Slovensku sa vlajky vyťahujú len počas hokeja, nie? Ešte niekedy sa dá, keď Sagan bicykluje… Alebo ešte ak ide niekto na Mt. Everest, tak si tú vlajku vezme, lebo šak hej no, sa hodí tam to mať a reprezentovať.

lahti2
Stará fotka z Lahti, ale je tam vlajka. Tieto vlajky sú počas liputuspäivät na budovách, medzi budovami, v parkoch, VŠADE.

A aké sú teda príležitosti na trepotanie modrým krížom? Z pohľadu cudzinca to vyzerá byť hocičo – napríklad deň spisovateľky Minny Canth, MDŽ alebo dokonca “Deň fínskej hudby”. Kuknite sa tu, ale je to po fínsky.

Prečo toto na Slovensku nerobíme? Šak naša vlajka je taká pekná, s priateľskými oblými kopčekami!

Slovakia-Wood-Flag-3_1024x1024 (1)
Drevená vlajka od americkej (!) firmy Patriot Wood, ktorá vyrába rôzne vlajky a symboly z dreva. Si móžte kúpiť, možno do hokejovej šatne.

Inak, kopčeky zmrzliny, áno áno, to všetci rozumieme. Ale vedeli ste, že ten náš dvojkríž je údajne štylizovaný slovanský symbol “stromu života”? Minule som sa doklikala na internetoch… Neviem ale kde, a je možné že je to kolosálna sprostosť. Na druhej strane, teší ma potenciálna myšlienka pohanskosti štátneho symbolu tejto s Vatikánom zmluvne previazanej krajiny. Trolling level max, cha!

No takže vlajky. Fíni majú svoje vlajky všade a furt a vôbec to neriešia. Vo Fínsku proste vejú každú chvíľu fínske vlajky a je to fajn.


Fínskom a mestečkami pretkané mená firiem a atď.

Toto som si všimla špeciálne v Helsinkách, kde nedávno vznikla firma Helsieni, ktorá pestuje hlivy (Helsingin sieni – helsinský hríb). Fíni totiž nemajú žiadne škrupule čo sa mien firiem a vyjadrovania svojej fínskosti týka, a tak svoje Hel-, Fin-, Finn- a Suomi- pchajú kam len môžu!

Takto vytiahnuté z nosa si rovno spomeniem na tieto názvy:

  • FINNWEAR (značka spodného prádla)
  • The Helsinki Foundation (globálna environmentálna neziskovka)
  • Suomalainen kirjakauppa (kníhkupectvo)
  • FINNAIR (aerolinky)
  • Finnish Design Shop (globálny e-shop s fínskym dizajnom)
  • Helsink (tetovacie štúdio)
  • Helsinki Wild Foods 

Takisto Fíni radi všelikde pchajú svoje mytologické postavy a idey a ešte je to aj štýlové, viď použitie názvu národného eposu Kalevala pre názov značky Kalevalakoru. No viete si predstaviť, že by na Slovensku niekto založil Proglasšperk?! Alebo nedajbože Pribina Ink? Okamžite by bol podozrivý z toho, že je nácek ešte aj so všeslovanskými nápadmi a uctievač Putina.

Máme tu starú značku oblečenia Slovenka, ale zaiste uznáte že to vôbec neznie našincovi cool. Ani Slovenský spisovateľ nie je cool, a SLOVLAK a SLOVNAFT už vôbec nie. A Slovakia chips, no čo je toto za nápad?! Čo na to Fín, ktorý pomenuje Nokiu podľa mestečka Nokia pri Tampere, a značku maliarskych farieb a lakov Tikkurilla podľa časti Tikkurilla vo Vantaa? Daný Fín si poťuká na čelo a radšej zalezie späť do sauny s pivom.

Mimochodom aj Koskenkorva (vodka) je dedina vo Fínsku, dokonca som v nej bola a videla som zvonka aj výrobňu vodky. Predstavujem si, že asi takto prišli zakladatelia Koskenkorvy k názvu firmy:

Kalevi: “Ty vole, ja neviem, zas je tu veľa raže tento rok, pome páliť niečo z toho.”
Jukka: “Vodku by sme mohli…takú nejakú čistú len, použijeme len čo tuná je, bude to blízko šecko…”
Kalevi: “No dobre, a ako ju nazveme? Musí to mať nejaký názov!”
Jukka: “Ale neser sa s tým, sme v Koskenkorve, bude sa to volať Koskenkorva a hotovo.”
Kalevi: “OK, môže byť, ideme do toho.”

Inak, jazykové okienko – koskenkorva znamená “ucho perejí” (koski – pereje a korva – ucho). Hobiti Fíni často menujú podľa toho, čo kde vidia v prírode… :P (aj seba, viď prvá pomyselná odrážka)


Podpora domáceho dizajnu a domácich značiek vo všeobecnosti

Keď chce Fín poháre na víno, ide sa pozrieť , čo ponúka Iittala. Alebo ani sa pozerať nemusí, lebo to pravdepodobne vie – minule takto vedel Brezákov brat (ktorý je stavebný robotník!) z ktorého radu Iittaly sú naše poháre na whisky/vodu, a dokonca aj kto ich navrhoval. Skoro som odpadla.

iittala-ultima-thule-footed-on-the-rocks-set-of-2-48
Tieto máme aj my, tie druhé sprava. Rad Ultima Thule, dizajn Tapio Wirkkala. Fotka odtiaľto.

Väčšina Fínov má doma múminovské šálky od Arabie, napriek tomu, že jedna stojí skoro 16 Eur, čo je veľa aj tam. Ľudia nosia Marimekko beztvaré vrecia šaty a kupujú si výrobky od domácich firiem, kde pracujú fínski dizajnéri. Používanie fínskej kozmetiky Lumene alebo Dermosil je rozšírené, takisto si môžete vo Fínsku kúpiť fínske vložky značky Vuokkoset. A v zime na nohách má veľa ľudí Kuomu.

Ako spoznáte fínskeho turistu? Napríklad podľa plátenej tašky Marimekko. Skoro každý ju vlastní, a vo Fínsku ju vidíte všade. Na porovnanie so Slovenskom, to je asi ako keby Makyta Púchov ponúkala aj plátené tašky s logami, a ľudia by si ich húfne kupovali a všade by s nimi chodili. Celkom bizarná predstava, nie? (Ja by som si inak dala povedať, už len pre tú haluz!).

Samozrejme, veľký rozdiel je v tom, že vo Fínsku prežilo divoké povojnové roky veľa tradičných firiem a veľa nových vzniklo, nikto neznárodňoval a nearizoval (aj keď v 80-tych rokoch veľa firiem krachlo, lebo vo Fínsku bola strašná kríza), a tak sa zachovala vo veľa veciach kontinuita. Ale aj tak. Aj Fín by si mohol kúpiť poháre za päť evry Made in China, ale s veľkou pravdepodobnosťou aspoň zváži kúpu Iittaly alebo Pentiku. Koľko Slovákov bude cielene riešiť, či kúpiť poháre Made in China alebo radšej poháre od našej Rony?

rona sklo vino
Prosím, Rona. O nič horšie ako Iittala, ale s menej marketingom (minimálne vnútri krajiny, Rona veľa exportuje). Fotka je odtiaľto.

Úcta ku vlastnej krajine prejavujúca sa nerobením bordelu a nekradnutím všetkého a všade

Vo Fínsku je podľa mňa väčšinou dosť unylá nuda. Zároveň je tam ale aj nenormálne čisto, bilboardov je v krajine asi šesť (a teda sa pri cestovaní môžete pozerať na nekonečné jazerá a lesy), ľudia iným ľuďom nedemolujú chatičky, politici kradnú decentne a nie tak okato ako u nás a ľudia sú ohľaduplní ku prírode a aj k iným ľuďom.

Inak povedané, opak slovenskej hulvátskosti. 

Bola by som nerada, ak by sa Slovensko zmenilo na takú unylú sivú nudu ako Fínsko, ale aspoň toto by sme si mohli osvojiť:

  • nerozdrbávať si vlastnú krajinu, je len jedna!
  • nenechať iných rozdrbávať túto krajinu
  • nezamorovať si vlastnú krajinu skládkami, bilboardami, hnusnými fabrikami v inak pekných údoliach (hmmm, Ružomberok…), debilnými politikmi a oligarchickými chujmi
  • neničiť majetok iným ľuďom (34x vykradnuté chatičky, jou)
  • dať veľmi, ale VEĽMI prísne pravidlá developerom, aby nestavali drevodomy na juhu Slovenska a odporné bytovky hocikde v strede pola a ešte aj bez občianskej vybavenosti

To by šlo, nie?


No, takže asi toľkoto. Ešte musím dodať, že aj v rámci týchto decentných prejavov fínskeho vlastenectva sú Fíni väčšinou strašne prekvapení, keď im niekto povie, že Fínsko je super, lebo všeobecné fínske status quo je, že “šak Fínsko je o ničom”. Niekedy majú aj pravdu. 

To isté si aj veľa Slovákov myslí o Slovensku, ale slovenské Novesty si na nohy nedáme, radšej Nike všakže…na rozdiel od Fína, ktorý si tiež myslí, že žije v o ničom paži sveta, ale to mu nezabraňuje ísť si kúpiť Marimekko šálku na kávu a podporiť tak domácu tvorbu a produkciu. Hm. Zatiaľ iný kraj, iný mrav.

 

Juhannus v Mustion Linna a v Hanko

Keď už ma Patrik vyšparchal z blogovacej letargie, rovno vám ukážem náš výletnícky Juhannus.

Tento rok sa snažíme nesedieť na zadkoch, ale viac rundiť po okolí, a keďže pri fínskych vzdialenostiach je “okolím” hocičo do 2h cesty autom (to si predstavte…to je ako z Bratislavy do Žiliny! A to ste už skoro v Poľsku!), Hanko vzdialené od Helsínk cca 150km bolo fajným miestom na denný výlet (okrem toho ja MILUJEM Hanko, takže tam hocikedy rada zájdem, aj úplne bezdôvodne).

Čo je to Juhannus? Prečítajte si niečo tu! Ak sa vám nesce, tak takto – Juhannus je sviatkom letnej rovnodennosti a nijakým spôsobom ho neovplyvnili kresťanské nápady, lebo Fíni pália veľké vatry, behajú holí po lúkach a pijú čo im príde pod ruku (okej, to robia hocikedy cez víkendy). Moje fotky vatru ale nemajú, lebo som sa na ňu pozerala, ale som ju neodfotila. Ech! Dôležité je ešte vedieť to, že Juhannus je megadôležitý a celý národ sa naň teší. S Juhannusom sa začína fínske leto (ktoré je pre Slováka niečo ako jar, lebo haló 20C a kvitnúce orgovány? Jar!).

juhannus kuopio
Juhannuskokko v Kuopiu. Často sú tieto vatry na vode, alebo pri vode – bez prečítania si nejakých antropologických textov usudzujem, že preto, aby bol zvýraznený aspekt leta (ohňa a tepla) a zimy (studenej vody), keďže sa to pri rovnodennosti láme. Fotka je odtiaľto.

No ale. Výlet! Najprv sme sa tramtárili bárskade, až sme sa rozhodli že náhodne zabočíme do Mustion Linna, kde sme nikdy neboli, a nikdy sme o tom ani nepočuli. Nebol to zlý nápad, šak považte:

juhannus17-mustionlinna-9
Toto nás privítalo. Na tejto plážičke boli aj prezliekacie kabínky a pekný piesok, ale nemala som so sebou plavky a dostatok sisu na tú studenú vodu.
juhannus17-mustionlinna-10
Modrá je dobrá
juhannus17-mustionlinna-11
Lekienka boli všade, a aj kvitli!
juhannus17-mustionlinna-12
Brezák skúša nový firemný dron.
juhannus17-mustionlinna-13
Gimlíček je nádherný :)

Odtiaľto sme sa vydali smerom ku samotnému Mustion Linna, respektíve k malému kostolíku a k zámockému parku. Linna znamená zámok alebo hrad, tak sme očakávali, že niečo cool niekde uvidíme.

juhannus17-mustionlinna-8
Tieto HRÍBIKY!!!! Navrhujem zaviesť hríbiky na každé detské ihrisko na celom území bývalého Rakúska-Uhorska.
juhannus17-mustionlinna-7
Fíni majú radi takéto fejkové gejzíry, skoro každé jazero pri nejakom obydlí také má.
juhannus17-mustionlinna-6
Krásna, grandiózna brána s alejou za ňou.
juhannus17-mustionlinna-5
Ňuňu kostolíček. Zrovna v ňom skončila svadba…
juhannus17-mustionlinna-4
….a tak boli všade lupienky ruží!
juhannus17-mustionlinna-3
Juj, krásny.
juhannus17-mustionlinna-2
Samotná Mustion Linna. Všimnite si tú udržiavanú parkovú úpravu okolo a teraz si pomyslite na kaštieľ v Rusovciach.
juhannus17-mustionlinna-1
Hradný pán Gimli.

Inak sme tuná pri tejto žltej budove stretli starší manželský pár, ktorý sa s nami dal do reči, lebo doma nechali dvoch tibeťákov a keď videli Gimlíka… DOGS, CONNECTING PEOPLE. Tak jest!

Po tomto náhodnom výlete sme pokračovali smerom do Hanko. Hanko je bývalé slávne kúpeľné mesto, má úžasnú atmosféru, more je tam ČISTÉ (a s mušličkami!) a domy ako Vila Vilôčka Pipy Dlhej Pančuchy. Asi moje najobľúbenejšie fínske mesto, možno ešte okrem Brezákovej rodnej Lieksy.

juhannus17-hanko-1
Nekonečné baltské výhľady
juhannus17-hanko-2
Tuná to more možno nevyzerá čisto, ale fakt je priehľadné, čo sa nedá povedať o tej hnedej blatovej kaluži v Helsinkách (prednedávnom sa sa kúpala tu na Lauttasaari, bol to zážitok *vážskeho typu*, rozumej dosť že hnus)
juhannus17-hanko-3
Brezák a Gimli pozorujú
juhannus17-hanko-4
Odtálto až po Švédsko, Poľsko, Dánsko, Nemecko…
juhannus17-hanko-5
Gimli sa išiel napiť vody. Baltské more je brakické, takže sa dá piť.
juhannus17-hanko-6muslicky
Mušličky!
juhannus17-hanko-7
Hlavná mestská plaž v Hanko. Dvaja blázni (mimo záber) sa kúpali, ostatní ľudia mrzli.
juhannus17-hanko-8
Luxusné bývanie rovno nad morom.
juhannus17-hanko-9
Typické kabínky na prezliekanie :))
juhannus17-hanko-10
Vila Vilôčka

Takže tak. Dobrý Juhannus to bol! A ak si náhodou ťukáte na čelo, že čo sú to za divné pohanské nápady s vatrami, tak aha, aj na Slovensku bol juhannuskokko, a určite nielen tento jeden hipisácko-slovanského typu. Niektoré obrady idú naprieč rôznymi národmi a kultúrami.


P. S.: Plurál od juhannuskokko je juhannuskokot. Kokko > kokot. Tralalala!

P. S. 2: Aj v Hanko sme stretli tibetiu pani, dokonca bývalú chovateľku. :)

Sedím v Bratislave a nie je mi až také teplo, ako som dúfala, že mi bude

…takže preto tu bolo také ticho! Nestíham toho moc, chápete, musím sa pozerať na viniče, perkelty a kvetinky.

Hrádza za Danubianou
…A na Dunaj sa pozerám!

Ešte tu mesiac budem, keby niečo. A potom späť do Fínska a rovno 5. júna idem na MRI do Naisten kliniikka, lebo šak čoby nie, keď má človek cysty. Snáď bude vtedy prijateľne teplo (vo fínskom ponímaní), že nebudem potrebovať mať na sebe veľa vrstiev, cuz I am so over that shit.


Inak som začala písať a kresliť tibetí KOMIKS!!! Prihláste sa tam na odber, dobre vám radím. A aj Facebook page môžete lajkovať ostošesť!

Lamto-web-header-2-simple-FB-page-size

LUCKY LAMTO je tu pre vás, nepravidelne viackrát počas týždňa, ale vždy s nejakou srandičkou. :) Mám už aj zakúpenú doménu http://www.luckylamto.com, ale nestíhala som to celé riešiť, takže to potom. Zatiaľ teda fičí provizórna WP adresa, ale lepšie ako drótom do oka.


Okej, toť vsjo, idem do slniečka, keď už svící! :)

Cestou-necestou, sivotou-modrotou

Pred pár dňami sme sa vrátili z výletu, resp. zo služobnej cesty (pre Brezáka) do Pohjois-Pohjanmaa a Laponska. Ňuňuňu 700km tam a späť, porundili sme si v Kalajoki, Pyhäjoki a v Keminmaa a Brezák ešte skočil do Tornia. Vtipne som niekde stratila fotky, a teraz ešte ani mobil neviem kde je (môže sa v jednom malom byte stratiť mobil?? A Brezák nevie, kde má laptop…asi tu treba nejakého prútikára, lebo toto nie je normálne), ale pár fotiek sa mi zachovalo, ktoré navyše vynikajúco charakterizujú tento výlet.

mimivofinsku-pohjoispohjanmaa2
Gimlík na cik-pauze niekde v strede ničoty (tuším v Joukole) v MRCHAVOM počasí – vďakabohu za nepremokavé snehule a moju kolekciu heavy-duty búnd.

 

Vidíte tú jasavú paletu farieb? Tak na tú sme sa pozerali celé štyri dni, a teraz sa na ňu budeme pozerať pravdepodobne až do začiatku apríla.

mimivofinsku-cesty-pohjoispohjanmaa
Zabudnite na krásne jazerá a sobíky na laponských pláňach – TOTO je reálne Fínsko, teda aspoň tá cestná časť. Od Helsínk po Oulu to vyzerá rovnako, a až potom sa zmení príroda zo subarktickej na arktickú. 

Aby to ale nebolo také jednotvárne, po pár hodinách sa náš výhľad zmenil z nekonečnej nudnej sivoty na nekonečnú nudnú modrotu – a potom na tmu.

mimivofinsku-pohjoispohjanmaa3blue
Toto je tá istá cesta ako na predchádzajúcej fotke, akurát o pár hodín neskôr. Ech..

Fotky tmy aneb čiernoty nemám, asi som už bola vtedy v kóme.

Ak sa chystáte do Fínska na výlet, ušetrite si prosím toto strašné, depresívne, jednotvárne utrpenie a choďte radšej do Nórska, a dajte na moje tipy, kam cestovať.

Pre pekné jazerá:

  • Severná Karélia – odporúčam mestečko Lieksa, Kontiolahti a národný park Koli (tam sa vytrepte na ten kopec Koli, je odtiaľ krásny výhľad!)
  • hocikde okolo jazera Saimaa, napríklad v mestách Lappeenranta alebo v Imatre
  • ak nechcete ísť ďaleko od Helsínk, choďte do Lahti alebo do Tampere, tam majú jazerá že až
  • Kemijärvi a Inari na severe pre nielen nádherné jazerá, ale aj pre soby, tunturi a tajgu


Pre pekné mestá:

  • Porvoo (UNESCO World Heritage)
  • Savonlinna
  • Kemijärvi (mesto je ništ, ale ten výhľad z neho!!!)
  • Turku
  • Helsinki – Puuvallila, Punavuori, Eira, Katajanokka, Suomenlinna
  • Tampere – kuknite sa špeciálne do štvrte Pispala
  • Lieksa (majú tam most jak v Piešťanoch)


Pre peknú prírodu:

  • hocijaký národný park – čím severnejšie, tým lepšie
  • celé Laponsko a obe Karélie (aj južná, aj severná)
  • príroda okolo Pielisjoki a Keminjoki
  • NP Nuuksio, rovno pri Helsinkách, resp. pri Espoo
  • ostrovčeky pri Turku
  • baltské pobrežie


Pre strašnú nudu:

  • všade inde, špeciálne na cestách a to 10 mesiacov do roka

 

Tervetuloa Suomeen! Idem si hľadať mobil a skúsim neupadnúť späť do kómy.


P. S.: V tejto Slovenke je se mnú rozhovor o Fínsku, živote a vôbec od Bibi Volnej (full disclosure, boli sme susedky na Kramároch a chodili sme spolu na ZŠ!). Choďte si vyčituvať!

Tajga moja de si, chybáš mi ta de si

Nadpis je na motívy tohto, samozrejme. 


Ideme zajtra do Laponska! Teda, najprv do Pohjois-Pohjanmaa do mesta Ylivieska (už som úplne praštená, lebo mi ten názov príde extrémne krásny a ľubozvučný) a potom hore na koniec zálivu do mesta Tornio.

Tornio je rovno na hraniciach so Švédskom – niečo ako keď prejdete z Komárna šrégom cez Dunaj a ste v Komárome, tak takto môžete prejsť z fínskeho Tornia do Haparandy a ste vo Švédsku. Mám home office od pondelka do stredy a práce že až no, ale snáď stihneme spraviť výlet do Švédska, lebo som tam ešte furt nebola. Aspoň keď si tam čajík kúpim, budem spokojná a budem môcť povedať, že už som aj vo Švédsku bola! ….po piatich rokoch vo Fínsku, ahem. Lepšie ako drátom do oka! 

Takže, čučte mi na Instagram, budem tam dávať nejaké roadtripové fotešky.

oulu-mimivofinsku-lappi16
Takto vyzerá príroda rovno okolo Oulu. Tie biele kvecinky sa prezývajú suokukka – “močiarne kvety” a sú to také jemné biele chumáčikoidy.

Inak sa čo deje v živote mém?

Ništ moc, ale asi som strašne slávna vďaka ničomu, lebo som tento týždeň dávala dokopy dva rozhovory. Jeden vyšiel tu, na blogu mojej kamošky, kerý blog ma vyše dvetisíc subscriberov, takže amen tma – a ten druhý bude v aprílovej Slovenke.

Dúfam, že aj v Smotánke raz budem, chcem vidieť naživo kozy Eriky J. 

Podrobnejšou analýzou som zistila, že ľudí (rozumej v médiách) zaujíma viac-menej len to, že žijem vo Fínsku a čiastočne ešte to, že robím relatívne divnú prácu. Toto zjavne stačí na to, aby mal človek nejakú viditeľnosť v médiách, netreba vyhrávať Nobelove ceny ani veliť vojskám oslobodzujúcim KĽDR, klídeček. Zase ale niekomu stačí aj to, že len otrčí prdel, ale o moju prdel sa nikto nezaujíma. Neviem či je to zrovna dobre, alebo zle… :D

Okrem toho sa ešte deje to, že som si všimla, že môj art director si o mne asi myslí, že som vymletá jak orechová škrupina, lebo mi rád rozpráva úplne samozrejmé veci, ktoré som už tristokrát robila (napr. že keď spravíte návrh na logo/vizuálnu identitu, tak k nej spravíte mock-upy, AKA akože produkty a médiá obrandované s vaším návrhom, aby to vyzeralo reálne a mohli ste si otestovať, či je váš návrh sprostosť alebo nie). Väčšinou len jemne prevrátim očami (tak decentne, aby som zachovala dekórum), prikyvujem a potichu pozorujem jeho dokonale hustú, tmavohnedú, lesklú bradu.

Keď budem v budúcom živote chlap, aj ja si takú bradu nechám narásť!

 

Ostatné ostáva konštatné, t. j.:

  • je zima
  • je ľad
  • je sneh
  • je draho
  • v nedeľu je Alko zavreté
  • chcem všetko variť s vínom, aj keď inak ma to nezaujíma
  • tlstnem
  • som bledá ako duch
  • všetko jem s čučoriedkami
  • dvojkrajinná kríza pokračuje (aj keď tuná vo Fínsku to už ekonomicky vyzerá tak biedne, že si možno založím živnosť na Slovensku! alebo firmu v Maďarsku, ak Orbán presadí tých svojich populistických 9%)
  • mám zimné ekzémy
  • ráno sa mi ťažko vstáva, aj keď sa to trochu zlepšilo, lebo už je viac svetla

 

Vy ako tam dole na juhu? Dúfam, že vám je už konečne zima! ;)

 

Ešče furt vo Fínsku

Uhhhh….eeehhhhhh….akožéééé….čaute? Žijem! Ale nejako blogýsek poněkud jako vole jako šel bokem, jó, lebo som mala lepšie veci na práci.

Napríklad som stihla toto:

Konečne “nemať ledva maturitu”, ako onehdá kedysi láskyplne poznamenal môj s PhDr. ovenčený tatík, a dokončiť si BA (Hons) Graphic Design na University of Hertfordshire. Študovala som top-up (čo znamená, že len posledný ročník štúdia, lebo mám HND Graphic Design z Prague College) online cez Interactive Design Institute a potom som sa vysrala na celé promócie, lebo boli v Škótsku počas novembra, a akože helsinský november mi celkom stačí, ďakujem pekne.

Tuná si môžete pozrieť moju záverečnú prácu, je hipsterská že až no.


Ísť s Brezákom do Laponska!!! Och, soby a vóbec!

laponsko1-mimivofinskulaponsko2-mimivofinskulaponsko3-mimivofinskulaponsko4-mimivofinsku

Tento náš výlet bol dávno (minulé leto), ale marí sa mi, že sme boli v Oulu, Rovaniemi, Kuusame, Kemijärvi, Pelkosenniemi a vo Vuostime…a ešte niekde, ale nespomeniem si kde (ale bolo tam móc komáróóóv, hodil by sa mi tam nejaký nikáb).

Laponsko je ÚŽASNÉ, srcco mi piščí po ďalšom výlete. Snáď pôjdeme. :)


Dať si konečne dokopy ilustrátorské portfólio s akvarelmi a updateovať si to digitálne.


Ísť s Brezákom kamoške Danke na svadbu, juj! Mám tlstú ruku, ksicht jak mopslík a na hlave mi raší nejaká tylová sasanka, ale Danka a Dominika sú nádherné, sústreďte sa na ne. :D

my3-svadba-mimivofinsku

Multi-kulti poznámka: Na Dankinej svadbe Brezák prvýkrát v živote uvidel čepčenie a odvtedy je z toho na větvi, a hovorí mi, že aj my také musíme mať. Ja mám s týmto inak ňuňu obradom prechodu isté problémy feministického typu (a okrem toho, fakt vyzerám v kroji bizarne, VTEDY je vidieť moja čiastočná kórejskosť!!! Môžem si dať hanbok pls…) a ešte, ahem, nikto ma nepožiadal o ruku, takže kde jaké čepčenie, djúúd?! Budem sa tomu snažiť vyhnúť, ale neviem či to pôjde. Brezák bol očarený!


Boli sme za Paťkou v Slovinsku! A potom v Benátkach…a vóbec… Na toto dám separé blog (teraz, keď som si už ráčila obnoviti heslo), takže tuná len jedna fotečka z krásneho Piranu…

piran-mimivofinsku

Áno, áno, TO HORE JE STREDOZEMNÉ MORE!!1! Srcco mi kvičalo zaľúbením a nohy mi nechceli ísť inde, lebo…chápete….tento božský juh! Baltské more je fajn, ale vieme kto vyhráva v kráse (a v teplote!), žejo. Najneskôr v máji sa tam pôjdem kúpať – ak môžem dať 12-14C Baltské more, nejakých 18-20C v neskoro jarnom Stredozemnom mori ma môže len potešiť.


Úplne náhle a náhodne sa prihlásiť na magisterské štúdium na Malmö University, a to tri (3) dni pred deadlinom. Akože dneska, asi pred hodinou. A za trištvrte hodku som napísala ešte aj letter of intent a zalomila som ho v písme Samo Sans (tzv. prejav dizajnérskeho nacionalizmu, ahem). Ak ma zoberú, rok sa budem ondiť na online študijnom programe s grandióznym názvom Media and Communication Studies: Culture, Collaborative Media, and Creative Industries, Master’s programme (One-Year). Ak ma nezoberú, tak nevadí, toto bola len taká večerná halúzka. ;D


 

Ok, toto asi. Teda, bolo toho viac, ale chce sa vám čítať román? Mne sa román minimálne písať nechce… Ale ak ma budete sledovať na Instagrame, uvidíte všeličo a rovno hneď! Tuto som. :)

Inak, no a dobre no, je to dobrý pocit zase byť na blogýsku a oznamovať svetu nepodstatné informácie. Ste radi? Ja som rada! Ňuňu!!!!

Zápisky vidieckej devy

Brano Hornak
Žena z Polichno – Novohrad (Karol Plicka, 1928, Webumenia.sk)

Mávala som kedysi (a aj niekedy mávam!) rôzne idylické predstavy o tom, ako budem žiť na slnkom zaliatom vidieku, kvecinky v záhrade smaltovanou krhlou zalievať, okolo nôh sa mi budú motať sliepky, a nad hlavou mi bude visieť vinič.

Ale keď tak pozorujem z home officeu (ktorý mi už lezie aj ušami von) rurálny život tuná v Čunove, začínam si čoraz viac myslieť, že vrcholom môjho rurálneho života bude vlastníctvo radovky niekde v širšom centre mesta, rozumej tak do 20min busom do centra. (Keď teraz hovorím o radovke, mám na mysli fínsku radovku, ktorá nie je ležatým panelákom, a dokonca sa v nej aj dá dobre bývať, a susedia vám nevidia až do ľavého ucha, a záhrada je celkom veľká.)

Alebo, ešte lepšie, vlastníctvo bytu s terasou (alebo s fínskym balkónom, ktorý je pre Slováka svojou šírkou terasa) a potom nejakej role niekde mimo mesta, kde budem mať ovocné stromy, jahody a mravce orechy.

Alebo byt v Helsinkách (s tou terasou) a rolu na Slovensku, lebo niet nad to, keď má človek všetko po ruke, že? :D

Pomiňme prosím teraz fakt, že keďže čakám na faktúru jak debil, obsah môjho účtu je na zaplakanie, a môžem si ísť tak kúpiť pagáč a nie byt. Horeuvedené nápady sú zatiaľ veľmi hypotetické, ale o to lepšie sa vymýšľajú, všakže!

V záhrade ma veľmi baví sa vŕtať, o to ništ, aj keď dneska ma v tom vyrušil KLIEŠŤ, ktorý sa mi zakrádal po krku, a zisťoval, kam by sa asi tak zahryzol.

Ale v tomto Čunove je občianska vybavenosť asi ako na myjavských kopaniciach (čo z neho robí nefalšovanú dedinu, uhh), a to ma ubíja! Máme tu 1x šenk, 1x reštauráciu, 1x nejaké ubytovanie a 2x miniatúrne potraviny. To je všetko. Ách. Trochu zmena, musím teda povedať, oproti Lauttasaari, kde je všetko, ešte aj obchod so surfami, keby ste chceli. Na druhej strane, len teraz je tu v Čunove krízové obdobie, ak keď príde o mesiac leto, začne to tu byť ako jedna veľká dovolenka.

To už ale budem na Lauttasaari, a budem sa s trpiteľským výrazom čvachtať cez studené kaluže z roztopeného snehu smerom ku občianskej vybavenosti v podobe mojej obľúbenej nepálskej reštaurácie Lumbini. You gain some, you lose some.

Šak hej no, šak hej no.

Kde bolo, tam bolo, boli kedysi zimy biele a snehom zasypané…

…napríklad ako počas týchto Vianoc v Uimaharju.

Keďže som minule Brezákovi urvala ajfón, a prehodila fotky z nášho výletu (vrátane sobieho dejchánku), chcem vám priniesť trošku echtovnej zimnej atmosféry z echtovnej zimnej Severnej Karélie. A aj sebe, lebo som v Čunove, a je tu jarne, a som z toho mierne konsternovaná…šak nie je len začiatok februára?! Nemalo by byť ešte aspoň trápnych -3C?

Dokonca aj v Helsinkách sa už topí sneh, takže svet sa zjavne rúti do záhuby, lebo pred tromi (štyrmi?!) rokmi, keď som sa tam prisťahovala, sme ešte v máji zakopávali o topiace sa brečky zo zimného snehu. No ja nevjem uš.

Všetky fotky som inak upravila, aby neboli takéto modré:

karjala15-uimaharju7-modresvetlo-mimivofinsku

…lebo, aj keď je to pekné, biela je biela a Silan silanizuje, takže teraz sú snehovejšie:

karjala15-uimaharju7-mimivofinsku

To len aby ste vedeli, že v čase fotenia týchto fotiek naozaj nebolo takto jasavo bielo, ale už sa...zmodrievalo? Vo Fínsku sa najprv v zime zmodrieva, a až potom sa stmieva.

Ale ľaľa ho, zima!

karjala15-uimaharju8-mimivofinsku
Keď sme ešte len do Uimaharju išli, zastavili sme sa v tomto najvác pajzlíku pri pumpe na čaj. Majiteľ predával aj drahé, ručne robené kožené BIČE z Maďarska. Wtf? :D
karjala15-uimaharju9-mimivofinsku
Ignorujte môj slniečkatý ksicht, všimnite si ten retro American diner interiér :D Mega!
karjala15-uimaharju6-mimivofinsku
Ničota v Uimaharju.
karjala15-uimaharju1-mimivofinsku
Zavreté, ale šípim dobré stoličky!
karjala15-uimaharju4-mimivofinsku
V tej z krajších častí v Uimaharju, kúsok od lesa (okej, ten je všade, šak Karélia) v štvrti so samými rodinnými domčekmi.
karjala15-uimaharju3-mimivofinsku
Bolo snehu, bolo! Čečiny sme zbierali na vianočný čečinoid.
karjala15-uimaharju5-mimivofinsku
Fínska idylka :)
karjala15-uimaharju2-mimivofinsku
Fínska idylka č. 2
karjala15-uimaharju16-mimivofinsku
Divný ksicht pri jednom z brehov jazera Pielinen.
karjala15-uimaharju17-mimivofinsku
Pielinen zamŕzal (teraz už bude zamrznutý všade) a bol pekný ako…fínske jazero. Heh.
karjala15-uimaharju11-mimivofinsku
Tieto snehule som našla v sekáči (vyzerali nepoužívané) a veľmi sa mi vo Fínsku osvedčili!
karjala15-uimaharju15-mimivofinsku
Tuná je v lete plážička!
karjala15-uimaharju12-mimivofinsku
Fínska idylka č. 568
karjala15-uimaharju10panorama-mimivofinsku
Toto si zväčšite (ak to ide), to je panoráma jazera Pielinen :)
karjala15-uimaharju13-mimivofinsku
Západ slnka nad Pielinen…ským jazerom je ÚŽASNÝ :)
karjala15-uimaharju14-mimivofinsku
Okej, ešte raz to sem musím dať, lebo krása proste. Inak bolo asi -20C, keď som toto fotila, moje ruky mi nepoďakovali :D

A ako chuťovka, tuná je voláky sob!

karjala15-soby4-mimivofinsku

No ňuňu, normálne mi to Fínsko chýba. Čo je toto zase za obrat v myslení?! :D Človek si už ničím nemôže byť istý, keď si tuná vážená už tak zvykla na svoju druhú domovinu, že jej až začala chýbať. Možno by mi tak nechýbala, keby som nesledovala správy, vedľa u susedov sa neštrádoval Hranol, a nemala som všeobecný pocit, že táto krajina o chvíľu imploduje. O_o

Ak sa to stane, snáď mi Suomi daruje azyl občianstvo… xD