Čistota, pol fínskeho života

Čítali ste tento blog od Adama Berku? Veľmi trefné a pravdivé a…smutné! Lebo ide to aj inak, a toho dôkazom je napríklad Fínsko (ale kľudne aj Estónsko, Dánsko, Švédsko…severania nemajú radi bordel, čo vám poviem).

Ešte ku Slovensku od Adama:

“Často počúvam o vlastenectve. Zapájam sa do diskusií o národnej hrdosti. Mnohí ľudia mi hovoria o tom, že sú hrdí na slovenskú prírodu, hovoria mi o tom, že je to naša malebná krajina, ktorá z nich robí hrdých Slovákov. Musím však dodať, že zatiaľ, čo sú Slováci hrdí na svoju krajinu, tejto krajine musí byť zo Slovákov do plaču. Sú morom, zlou chorobou, ktorá tento malý, no krásny kus sveta postihla. Prechádzali sme krajinou v okolí Ružomberka, kde sa týčia bilboardy neonacistických extrémistov s heslami „Za Boha, za národ“ so slovenským dvojkrížom a maľovanou prírodou, no svedectvo z našich ciest Slovenskom je dôkazom, ako obyvateľom tejto krajiny na svojej krajine nezáleží. Dokážu žiť zahrabaní haldami smetí a nevadí im to.”

Medzičasom vo fínskom humne je ČISTO. Niekedy až príliš čisto a mestá potom vyzerajú ako bez života (a nikto nevie čo za akcie sa kde dejú, lebo málokde sú plagáty), ale je tiež možné, že som typický slovenský bordelársky, neokrôchaný barbar a táto – pre Fína normálna – čistota mne príde ako niečo prehnané. Neviem. Dojdite sem a podiškurujeme.

V centre Rovaniemi nie je ani smietky. Jeden by mohol namietať, že tam očividne nie je ani život, ale mýlil by sa – ľudia sú zalezení dnu, a turisti obdivujú gýče v santaclausovskom centre. Fotka je spred pár rokov z jesene (aj keď teraz je leto a je tu dnes tiež sivo, takže prašť jak uhoď).

Vo Fínsku nemáme veľa košov na ulici. A nie je tu bordel. Výnimka potvrdzujúca pravidlo je sobota a nedeľa ráno, kedy musia v mestách upratovači upratať binec po ťažkých víkendových žúrkach – nechcela by som mať tento job!

Takisto tu nemáme veľa plotov, a nie je tu veľa krádeží…

Máme tu ale veľa jazier a okolo nich – čuduj sa svete – NIE JE BORDEL! Schválne, skúste si pozrieť hocijakú cestu okolo hocijakého jazera vo Fínsku na Google Street View a ak tam nájdete bordel, vypijem panáka salmiakkikossu (najhorší drink ľudstva, fínska vodka v ktorom sú rozpustené slané salmiakki). Napríklad tuná je dokonale čistá mestská pláž pri rieke Lieksanjoki v Liekse, v Severnej Karélii.

Kdesi v jesennom Laponsku, pri Jokijärven lomakodit. ANI SMIETKA – a rovnako nikde žiaden kôš! Svoj bordel si proste vezmite so sebou, bodka. Slovač má s týmto konceptom problém.

Dokonca viete aj kde je čisto? PRI KONTAJNEROCH. Fíni sú ešte k tomu takí dôkladní, že aby si zachovali túto čistotu pri kontajneroch (cha!), tak je tam vždy pre užívateľov nechaná metla a ak nebodaj spravíte pri vysýpaní smetí bordel, tak si ho aj po sebe pekne pozametáte. Okrem metly je tam obvykle taktiež krabica, kam môžete dať veci, ktoré by si mohol ešte niekto vziať – raz som tam takto našla dobrý (čisto vypratý a voňavý) čierny trenčkot. Asi ani nemusím hovoriť, že ani metla a ani krabica nikdy nezmiznú, lebo tu sa spravidla nekradne.

Nuž a keď už sme pri tých smetiach, vo Fínsku je (dokonca niekde aj piktogramami nakresleným a vypísaným) pravidlom, že smeti, ktoré idete dať do kontajnera sú v zaviazanom vreci, aby sa nebodaj nevysypali a nespravili bordel a smrad, a obrázky, aké Adam nafotil pri šútovskom jazere. Niekedy to pôjdem nafotiť, mali by sme to mať aj pri našom kontajnerovom stojisku.

…

Nechcem si ani predstaviť, čo si Brezák pomyslel, keď som ho zobrala na prvý slovenský roadtrip a uvidel naše vizuálnym smogom zachujené cesty, žlto-ružovo-zelené bungalovy s tujami a nevkusnými betónovými múrmi a epický bordel okolo košov. Aj keď teda cestoval po Indonézii, takže tréning celkom mal…

…

Táto fínska obsesia s čistotou (alebo možno že to nie je obsesia a ľudstvo by ideálne malo existovať vo fínskom leveli čistoty, a obsesia je to len pre mňa, lebo som bordelár zo špinavej krajiny?) sa prejavuje aj v iných veciach. Tuná je len čiastočný zoznam:

• Keď vchádzate niekomu do domu, VŽDY sa vyzujete hneď v chodbe – toto platí dokonca aj na veľa pracoviskách. Takto som minule ida cestú do Supercellu riešila, že aké topánky si dám, aby som bola cool, a potom som sa hneď ako prvú vec musela vyzuť a byť na meetingu naboso alebo v šľapkách. Nechty som si samozrejme neošetrila, lebo šak načo aj – no nabudúce budem múdrejšia!
  

  ---

• Veľa bytov a domov má dlážky a chodby z ľahko umývateľného linolea, ktoré obyvatelia dôkladne čistia. Rovnako populárne sú dlaždice a parkety a plávajúce podlahy a takmer nikto nikdy nemá veľké koberce, lebo to sa nedá dobre zmývať, žejo. Ľudia majú ale v obľube malé koberčeky, ktoré môžu čistiť, viď ďalší bod.
  

  ---

• Vidiecki Fíni majú vonku špeciálne stanoviská s tečúcou vodou v hadiciach, na ktorých si chodia cirokovou kefou čistiť koberce. V mestách máte zase v komunitných práčovniach také veľké nerezové válovy, v ktorých sa dajú umyť koberce – tried and tested, už som tam takto párkrát išla drhnúť tie naše zadrbané, zachlpatené chúďatká. Mala by som na to natočiť video a byť strašne slávna a dostať sponzoring od výrobcu tepovacích prostriedkov.
  

  ---

• SAUNA. Je vám to jasné. Nie je dosť sa len tak umyť – treba sa zvnútra vypotiť, vyfliaskať sa brezovými prútmi, dostať zo seba von toxíny (aj keď ak priamo v saune pijete pivečko – saunakalja – tak do seba tie toxíny obratom ruky dostávate…nuž ale možno že toto je kolobeh života), vymáchať sa v ľadovej vode, a POTOM môžete povedať, že nie ste špinavé prasa!
  

  ---

• Odkladanie a čiastočné čistenie tácok, tanierov a atď. po sebe, hneď ako v kantíne dojete. Toto ma nekonečne rozčuľuje, lebo ja proste nechcem vidieť grcanicu pripomínajúci obsah košu na biojäte (bioodpad), kam predomnou 300 ľudí hodilo svoje zašpinené servítky, zvyšky polievok a kúsky ožužlanej pizze. Fíni sú ale navyknutí, lebo kuchárkam treba dodať taniere, poháre a príbory čistejšie, aby ich mohli úplne umyť. Takto v kantínach piglia taniere rovnako top manageri a aj stážistky. Rovnostárstvo.
  

  ---

• Obľuba bieleho laku na autách. Toto je len moja osobná teória, ale domnievam sa, že Fíni majú radi biely lak, lebo je čisto snehobiely, v zimnej tme pôsobí svetlo, na bielej ich nerušia žiadne metalické trblietky a ostatné márnivosti, a keď také biele auto umyjete, pôsobí DOKONALE ČISTO! Operáciu chrbta by ste na takom aute mohli robiť! Bisťu!

 

Určite je toho aj viac, ale už len z tohoto je vám jasné, že my Slováci sme inde. To samozrejme samo o sebe nie je zlé (to by bola strašná nuda, keby bolo ľudstvo homogénne), ale nad svojim bordelárstvom a blahým životom v špine by sme sa mohli zamyslieť.

To platí aj pre túto slovenskú blogerýnu, čo vám tuná morálne káže z nablýskaného, blahobytného severovýchodu, ale keby ste tak videli môj stôl a našu dlážku (máme pokazený vysávač a je to vidieť), nafackali by ste ma starou, špinavou papučou zo skládky pri rómskej osade do hlavy.

Vodu káže a víno pije…respektíve nepije, lebo síce je Alko otvorené a majú tam dokonca víno zo Slovenska a z Moravy, ale no chcem zase míňať? Nechcem! Idem asi radšej pracovať – a trošku upratovať. Ups!

 

O decentnom fínskom vlastenectve

Máme v rodine jedného malého Vitalija. Slováčisko ako repa je to, ale dostal od rodičov meno typické pre Ukrajinu a Rusko. Rodičia túto voľbu zdôvodnili tým, že sa v našej rodine vyskytovalo už viacero celkom ukrajinsko-ruských mien, tak šak prečo nie aj Vitalij. Inak, znamená to “živý”, ako ste si zaiste domysleli, keďže je to meno preložiteľné aj do slovenčiny (“vitálny”).

Keďže som hovado, velice som sa na tom mene zabávala, až kým mi nedoplo, že vlastne veď vo Fínsku je úplne normálne dávať takéto zrozumiteľné, nekresťanské, lokálne mená – a tak vám tam chodia cice s menom Mäta (Minttu), Vietor (Tuuli), Fialka (Orvokki), More (Meri), Sniežka (Lumikki) alebo Dennica (Päivi). Poznám dokonca aj jednu Leto (Suvi) a jednu malú Jarabinu vtáčiu (Pihla)! (Tu si môžete pozrieť pôvodné fínske mená, len si kliknite na dievčatko alebo chlapčeka.)

Koľko Lesán, Ladomír, Slavomíl, Perál, Dobrosláv, Vladán, Rastisláv alebo Zlatíc poznáte? Ja fakt že minimum. Kuknite sa pre inšpiráciu sem na divoký zoznam mien ako (slovenské) víno. Brezák tvrdí, že sa chce volať BRATISLAV, ja mu zase hovorím, že by mal byť TICHOMILOM. Haha!

Mená sú len jednou z velice subtílnych prejavov fínskeho vlastenectva, respektíve skôr pohodovej svojbytnosti Fínov, ktorí by boli pravdepodobne najradšej, ak by im všetci dali svätý pokoj a nechali ich rúbať drevo v lese. Sú ale aj ďalšie!

Pre nás, večne zakomplexovaných Slovákov by to mohlo byť celkom inšpiratívne. Tak sa inšpirujte se mnú o tom, ako byť rád Slovákom a zároveň nebyť xenofóbne, rasistické hovado kokotlebovské, ktoré sa driape na nesprávne Kriváne a neznáša všetkých ani nevediac prečo vlastne. 

---

Liputuspäivä alebo fínske vlajky na každom rohu

Keď som po prvýkrát zažila liputuspäivä (niekedy aj lippupäivä), celkom seriózne som si myslela, že sa hrá hokej. Lebo šak na Slovensku sa vlajky vyťahujú len počas hokeja, nie? Ešte niekedy sa dá, keď Sagan bicykluje… Alebo ešte ak ide niekto na Mt. Everest, tak si tú vlajku vezme, lebo šak hej no, sa hodí tam to mať a reprezentovať.

Stará fotka z Lahti, ale je tam vlajka. Tieto vlajky sú počas liputuspäivät na budovách, medzi budovami, v parkoch, VŠADE.

A aké sú teda príležitosti na trepotanie modrým krížom? Z pohľadu cudzinca to vyzerá byť hocičo – napríklad deň spisovateľky Minny Canth, MDŽ alebo dokonca “Deň fínskej hudby”. Kuknite sa tu, ale je to po fínsky.

Prečo toto na Slovensku nerobíme? Šak naša vlajka je taká pekná, s priateľskými oblými kopčekami!

Drevená vlajka od americkej (!) firmy Patriot Wood, ktorá vyrába rôzne vlajky a symboly z dreva. Si móžte kúpiť, možno do hokejovej šatne.

Inak, kopčeky zmrzliny, áno áno, to všetci rozumieme. Ale vedeli ste, že ten náš dvojkríž je údajne štylizovaný slovanský symbol “stromu života”? Minule som sa doklikala na internetoch… Neviem ale kde, a je možné že je to kolosálna sprostosť. Na druhej strane, teší ma potenciálna myšlienka pohanskosti štátneho symbolu tejto s Vatikánom zmluvne previazanej krajiny. Trolling level max, cha!

No takže vlajky. Fíni majú svoje vlajky všade a furt a vôbec to neriešia. Vo Fínsku proste vejú každú chvíľu fínske vlajky a je to fajn.

---

Fínskom a mestečkami pretkané mená firiem a atď.

Toto som si všimla špeciálne v Helsinkách, kde nedávno vznikla firma Helsieni, ktorá pestuje hlivy (Helsingin sieni – helsinský hríb). Fíni totiž nemajú žiadne škrupule čo sa mien firiem a vyjadrovania svojej fínskosti týka, a tak svoje Hel-, Fin-, Finn- a Suomi- pchajú kam len môžu!

Takto vytiahnuté z nosa si rovno spomeniem na tieto názvy:

• FINNWEAR (značka spodného prádla)
• The Helsinki Foundation (globálna environmentálna neziskovka)
• Suomalainen kirjakauppa (kníhkupectvo)
• FINNAIR (aerolinky)
• Finnish Design Shop (globálny e-shop s fínskym dizajnom)
• Helsink (tetovacie štúdio)
• Helsinki Wild Foods 

Takisto Fíni radi všelikde pchajú svoje mytologické postavy a idey a ešte je to aj štýlové, viď použitie názvu národného eposu Kalevala pre názov značky Kalevalakoru. No viete si predstaviť, že by na Slovensku niekto založil Proglasšperk?! Alebo nedajbože Pribina Ink? Okamžite by bol podozrivý z toho, že je nácek ešte aj so všeslovanskými nápadmi a uctievač Putina.

Máme tu starú značku oblečenia Slovenka, ale zaiste uznáte že to vôbec neznie našincovi cool. Ani Slovenský spisovateľ nie je cool, a SLOVLAK a SLOVNAFT už vôbec nie. A Slovakia chips, no čo je toto za nápad?! Čo na to Fín, ktorý pomenuje Nokiu podľa mestečka Nokia pri Tampere, a značku maliarskych farieb a lakov Tikkurilla podľa časti Tikkurilla vo Vantaa? Daný Fín si poťuká na čelo a radšej zalezie späť do sauny s pivom.

Mimochodom aj Koskenkorva (vodka) je dedina vo Fínsku, dokonca som v nej bola a videla som zvonka aj výrobňu vodky. Predstavujem si, že asi takto prišli zakladatelia Koskenkorvy k názvu firmy:

Kalevi: “Ty vole, ja neviem, zas je tu veľa raže tento rok, pome páliť niečo z toho.”
Jukka: “Vodku by sme mohli…takú nejakú čistú len, použijeme len čo tuná je, bude to blízko šecko…”
Kalevi: “No dobre, a ako ju nazveme? Musí to mať nejaký názov!”
Jukka: “Ale neser sa s tým, sme v Koskenkorve, bude sa to volať Koskenkorva a hotovo.”
Kalevi: “OK, môže byť, ideme do toho.”

Inak, jazykové okienko – koskenkorva znamená “ucho perejí” (koski – pereje a korva – ucho). Hobiti Fíni často menujú podľa toho, čo kde vidia v prírode… :P (aj seba, viď prvá pomyselná odrážka)

---

Podpora domáceho dizajnu a domácich značiek vo všeobecnosti

Keď chce Fín poháre na víno, ide sa pozrieť , čo ponúka Iittala. Alebo ani sa pozerať nemusí, lebo to pravdepodobne vie – minule takto vedel Brezákov brat (ktorý je stavebný robotník!) z ktorého radu Iittaly sú naše poháre na whisky/vodu, a dokonca aj kto ich navrhoval. Skoro som odpadla.

Tieto máme aj my, tie druhé sprava. Rad Ultima Thule, dizajn Tapio Wirkkala. Fotka odtiaľto.

Väčšina Fínov má doma múminovské šálky od Arabie, napriek tomu, že jedna stojí skoro 16 Eur, čo je veľa aj tam. Ľudia nosia Marimekko beztvaré vrecia šaty a kupujú si výrobky od domácich firiem, kde pracujú fínski dizajnéri. Používanie fínskej kozmetiky Lumene alebo Dermosil je rozšírené, takisto si môžete vo Fínsku kúpiť fínske vložky značky Vuokkoset. A v zime na nohách má veľa ľudí Kuomu.

Ako spoznáte fínskeho turistu? Napríklad podľa plátenej tašky Marimekko. Skoro každý ju vlastní, a vo Fínsku ju vidíte všade. Na porovnanie so Slovenskom, to je asi ako keby Makyta Púchov ponúkala aj plátené tašky s logami, a ľudia by si ich húfne kupovali a všade by s nimi chodili. Celkom bizarná predstava, nie? (Ja by som si inak dala povedať, už len pre tú haluz!).

Samozrejme, veľký rozdiel je v tom, že vo Fínsku prežilo divoké povojnové roky veľa tradičných firiem a veľa nových vzniklo, nikto neznárodňoval a nearizoval (aj keď v 80-tych rokoch veľa firiem krachlo, lebo vo Fínsku bola strašná kríza), a tak sa zachovala vo veľa veciach kontinuita. Ale aj tak. Aj Fín by si mohol kúpiť poháre za päť evry Made in China, ale s veľkou pravdepodobnosťou aspoň zváži kúpu Iittaly alebo Pentiku. Koľko Slovákov bude cielene riešiť, či kúpiť poháre Made in China alebo radšej poháre od našej Rony?

Prosím, Rona. O nič horšie ako Iittala, ale s menej marketingom (minimálne vnútri krajiny, Rona veľa exportuje). Fotka je odtiaľto.

---

Úcta ku vlastnej krajine prejavujúca sa nerobením bordelu a nekradnutím všetkého a všade

Vo Fínsku je podľa mňa väčšinou dosť unylá nuda. Zároveň je tam ale aj nenormálne čisto, bilboardov je v krajine asi šesť (a teda sa pri cestovaní môžete pozerať na nekonečné jazerá a lesy), ľudia iným ľuďom nedemolujú chatičky, politici kradnú decentne a nie tak okato ako u nás a ľudia sú ohľaduplní ku prírode a aj k iným ľuďom.

Inak povedané, opak slovenskej hulvátskosti. 

Bola by som nerada, ak by sa Slovensko zmenilo na takú unylú sivú nudu ako Fínsko, ale aspoň toto by sme si mohli osvojiť:

• nerozdrbávať si vlastnú krajinu, je len jedna!
• nenechať iných rozdrbávať túto krajinu
• nezamorovať si vlastnú krajinu skládkami, bilboardami, hnusnými fabrikami v inak pekných údoliach (hmmm, Ružomberok…), debilnými politikmi a oligarchickými chujmi
• neničiť majetok iným ľuďom (34x vykradnuté chatičky, jou)
• dať veľmi, ale VEĽMI prísne pravidlá developerom, aby nestavali drevodomy na juhu Slovenska a odporné bytovky hocikde v strede pola a ešte aj bez občianskej vybavenosti

To by šlo, nie?

---

No, takže asi toľkoto. Ešte musím dodať, že aj v rámci týchto decentných prejavov fínskeho vlastenectva sú Fíni väčšinou strašne prekvapení, keď im niekto povie, že Fínsko je super, lebo všeobecné fínske status quo je, že “šak Fínsko je o ničom”. Niekedy majú aj pravdu. 

To isté si aj veľa Slovákov myslí o Slovensku, ale slovenské Novesty si na nohy nedáme, radšej Nike všakže…na rozdiel od Fína, ktorý si tiež myslí, že žije v o ničom paži sveta, ale to mu nezabraňuje ísť si kúpiť Marimekko šálku na kávu a podporiť tak domácu tvorbu a produkciu. Hm. Zatiaľ iný kraj, iný mrav.

 

Suomi 101 s Patrikom alebo konzulárny odbor sa prihovára občanom Slovenska

Tichučko tu bolo, deve sa ni písati ništ nescelo, až keď ju zrazu jeden Patrik (nie Vrbovský aj keď Adam Trajan pomeee móre) vykopol z blogovacej letargie. Patrik mi totižto poslal sériu otázok o Fínsku, a ja sa ju pokúsim čo najlepšie odpovedať.

Aha, naozaj žijem! Tuná sme s Gimlíkom v Hanko a kúsok za nami bol Juhannuskokko AKA vatra na mori pri príležitosti sviatku Juhannus.

Občan Patrik sa pýta všeličo, takže pôjdem po poriadku. Gramatické chyby v otázkach som neopravovala, aby som zachovala autenticitu, nehejtujte ma.

---

SUOMI 101 S PATRIKOM

“Ake sú vo Fínsku ceny? (potraviny: Chlieb, ryža, mäso a pod., oblečenie, ubytovanie, služby, atď.)”

Vyčerpávajúca odpoveď na túto otázku by vydala na pravdepodobne nudnú socio-ekonomickú knihu s názvom “Regionálne rozdiely v príjmoch a kúpyschopnosti obyvateľstva Fínskej republiky s prihliadnutím na predraženú ujebanosť oblasti Helsínk a nezamestnanosť na vidieku”, ale pre začiatok si môžeme pozrieť Numbeo!

Je tu draho.

Fakt, je tu draho. Tuná si pozrite celé porovnanie cien.

Upozorňujem, že toto porovnanie je medzi najdrahším mestom Fínska a najdrahším mestom Slovenska, a teda napríklad porovnanie medzi Popradom a Oulu, alebo Košicami a Kuusamom môže vyzerať inak. Furt ale Fínsko vyjde drahšie.

Okrem sauny, syra, energií (za elektrinu tu platíte minimum, lebo je väčšinou jadrová…naše účty za elektrinu za tri mesiace málokedy presiahnu 95€) a hm, kávy? je tu asi všetko drahšie. Vlastne nie, vzhľadom na premrštené ceny prenájmu badmintonového kurtu v NTS je 60min badmintonu rovnako drahých vo Fínsku ako na Slovensku! Nuž, vždy si môžete ísť zabehať, žejo!

---

“Aká je min. mzda na hodinu vo Fínsku? (alebo min.mesačný plat)”

Tuná to lieta, ale Kela má takúto odpoveď:

Nad liter, tak veru. Ale ak ste v Helsinkách, budete sa cítiť chudobní.

Takže hej, 1 187€ je minimálna mzda. Mýtické články na internetoch často tvrdia, že 3000 alebo až 4000€ je priemerný fínsky plat, to ale nie je pravda, aspoň empiricky nie. Väčšinou ľudia zarábajú okolo 2500€, ale to je skôr v kvalifikovaných profesiách a v Helsinkách (v Tampere je napr. priemer 2300€).

V mojom obore (grafický dizajn) je moja hodinová mzda údajne a tabuľkovo 75€, čo je ale celkom chiméra, lebo málokto to môže zaplatiť. Tipujem, že reálne je tak možno 50€? Na Slovensku sa to tuším pohybuje okolo 20€, ale nie som si istá (dizajnéri, povedzte mi pls!). Je to vyššie ako na Slovensku, ale aj moje výdavky sú vyššie (viď Numbeo v predchádzajúcej odpovedi).

---

“S akou veľkou sumou by som mal prisť do Fínska aby som v pohode vyžil do dalšej vyplaty? (ubytovanie + strava celkova suma (nefajčim, nepijem :P)”

Juj, šuhaj môj švárny, to ti celkom presne zodpovie cudzinecká polícia! Marí sa mi, že existuje nejaká minimálna suma, ktorú musí mať človek na účte…ale neviem, možno sa mýlim. Inak, všetky informácie sú tu.

Odporúčala by som ale mať na účte aspoň 5000€, lebo aha:

• záloha za byt v Helsinkách – 1200€
• prvý nájom – 600€
• mesačná MHD električenka – 55€
• jedlo a atď – ech, aspoň 800€
• jedno víno v reštike – pol milióna €
• …

Upozorňujem ale, že väčšinou sa povolenia na pobyt vo Fínsku vydávajú na základe existujúcej pracovnej zmluvy, a teda ak ju občan Patrik nemá, pošlú ho na cudzineckej polícii dpč. Môže ale požiadať o povolenie na pobyt pre SZČO, ak sa cíti odvážne.

Všeličo sa o sťahovaní sa do Fínska môžete dočítať aj tu, ak nie ste leniví! Ja mám tu tiež taký malý návod, ale možno je už od veci.

---

“Je možne platiť aj SVK bankomatovimy kartami a vyberať s nimi s ktrehokoľvek bankomatu peniaze?”

Né, tie hrúbky! Ale áno, je to možné, všade je Euro a všade berú obvyklé Visu, Visu Electron, MasterCard a atď., a dokonca aj AliPay, lebo Čína sú lóve a Číňania majú AliPay!

---

“Aký rozdiel je medzi vydiekom (alebo malým mestom) a mestom a aky je rozdiel medzi nimi aj po finančnej stránke?”

Ujo občan, chcete odo mňa dorobiť si magisterské a potom doktorandské z nejakej relevantnej sociálnej vedy? Lebo toto by tak na to vyzeralo…

Vo všeobecnosti:

• v mestách je viac jobov a Fíni sa sťahujú skôr do miest a skôr na juh
• vydiek je viľudňení!
• na vidieku by sa dali zohnať joby v lesníctve, poľnohospodárstve, v turizme (napr na sobích safari a atď.)
• v mestách sú vyššie platy, ale aj vyššie výdavky
• na vidieku môžete bývať tak, že máte svätý pokoj od všetkých, ale nie je to pre každého, fínska nuda vie byť kvalitná nuda
• na vidieku sú lacné nehnuteľnosti, pokiaľ nie sú na juhu (aj tuná ľudia bývajú v satelitoch, akurát v krajších ako rôzne odporné Čierne Vody a podobne)

Ja som vždy bývala len v mestách (Helsinki, Tampere), ale často som bola na vidieku (Ylämylly, Kontiolahti, Uimaharju, Vuostimo…) takže môžem jemne porovnávať.

Ak máte radi kaviarničky a hukot a ste bratislavskou kaviarňou, choďte radšej asi do mesta, bárs aj malého – počas nekonečnej fínskej zimy je príjemné vidieť ďalších homo sapiens sapiens a necítiť sa ako v tmavej osamelej hrobke (nedávam kaamos, pardon, tá zimná tma ma FAKT strašne ubíja!).

Ak máte radi nekonečné lesy, roviny, jazerá a všetci vám lezú na nervy, fínsky vidiek je ako stvorený na trošku pustovníckeho života! Nevyberte si ale satelit, lebo tam budú bohatí mešťania venčiť svoje pudlíky a to je otrava. Treba fakt že riť sveta. Uimaharju je kvalitná riť sveta (ale inak pekná, ja to tam mám rada!), choďte tam.

---

“Aký su Fíny a ako beru Slovákov? (ževraj tichy a ťažko sa s nimi dáva do reči :P)”

Oči mi kole z tých ypsiloniek. To bolo veľmi nefínske, lebo Fíni málokedy hejtujú takto priamo. Fíni sú veľmi slušní, tichí, milí a ANI ZA TOHO BOHA si nikoho dlho-predlho nepustia k telu. Takže je tu veľa cudzincov, ktorí sa pohybujú výlučne medzi inými cudzincami, a Fínov poriadne ani nepoznajú. :/

Mne trvalo skoro päť rokov utvoriť si nejakú fínsku skupinu kamošiek a to sme ženy. S chlapmi to bude kríž. Patrik by mal rátať s tým, že možno o tristo rokov, po dlhej-predlhej dobe vo Fínsku mu konečne zavolá sused Kalevi a pôjdu spolu na pivo do šenku. Možno som ale príliš skeptická a bude to skôr – ako obvykle, záleží od jednotlivcov (ale podľa mojej skúsenosti sú švédski a ruskí a estónski Fíni asi 5x prístupnejší a zhovorčivejší ako fínski Fíni).

K druhej časti otázky – Fíni o Slovákoch toho moc nevedia, ale vedia že HOKEJ. A veľa Fínov bolo vo Viedni, Prahe a v Budapešti, takže aspoň vedia, kde sa cca Slovensko nachádza. Mám takisto overené, že tí MOJI FÍNI milujú slovenský med!

Och a áno, v Alku (monopolný štátny predajca alkoholu nad 4,7%) majú jedno jediné slovenské víno – Pavelku!

---

“Ako sa dať do reči s Fínmi alebo ako sa s nimi spriateliť? ( :P )”

Tak ale TOTO je ťažké. Mne sa to podarilo cez môjho fínskeho priateľa, cez fejsbukové kamarátky s tým istým plemenom psa ako mám ja (psíčkarenie je tu veľkou vášňou!) a cez moju nekonečnú trpezlivosť. Zase raz ale, Fínky sú milé a celkom prístupné – to s Fínmi chlapmi je ťažko! Taký (typický, oldschoolový) Fín, keď raz konečne prehovorí, to je normálne na oslavu!

Odporúčala by som navštíviť nejaké Couchsurfing stretká, možno nejaké žúrky, kurzy a prípadne ísť do sauny, lebo tam aj Fíni chlapi odhadzujú nielen spodky, ale aj zábrany a zvyknú sa rozprávať.

---

“Ako sa dá nejlepšie učiť Fínština?”

V prípade úspešného udelenia trvalého pobytu vo Fínsku zaručuje štát tuším tri roky bezplatných jazykových kurzov, takže napríklad tam. Tieto kurzy sú ale megaintenzívne (8h/denne a podobne) a NEDÁ sa popri nich normálne pracovať, takže neviem vlastne. Asi súkromný kurz? Tu si ich môžete vyhľadať.

Ja som sa učila rok na FiFUK a potom som to fejkovala. Teraz mi to už celkom ide, ale gramatiku mám furt ako hotentot. Ech! :D

---

Kedy je najvhodnejšie obdobie prisť do Fínska?

Hlavne nie v novembri, teda pokiaľ nejdete na Slush. Inak ako sa komu chce, vždy sa tu niečo dá vymyslieť, akurát NAOZAJ odporúčam VŽDY si so sebou vziať aj teplé a nepremokavé oblečenie, lebo fínske status quo vyzerá byť nekonečná jeseň a to nie všetci Slováci dávajú dobre (napr. autorku z toho ide udrbať).

---

“Je dobré isť na začiatok do Fínska pracovať cez Slovenskú agenturu?”

…akú? Také niečo sa dá? Možno ak sú to nejaké manuálne práce, tak čoby nie. Ja som si job našla zaťatosťou a tvrdohlavosťou sama, ale nebol to med lízať. Ak by daná agentúra sprostredkovala niečo normálne a hlavne normálne platené (!), tak choďte do toho, možno bude menej papierovačiek. Pozor ale na odrby, my Slováčiská nie sme vždy úplne morálni… Veľa šťastia! Tsemppiä!

Pridávam sem vlastný trojobrázkový GIF because reasons.

TAK!!! Dúfam, že som uspokojila zvedavosť občana Patrika a aj iných fínskachtivých občanov :) Ak nie, prečítajte si ešte ako som odpovedala občanovi Mirkovi s xenofóbnymi tendenciami, a ako som ešte dopĺňala ďalšie múdrosci.

A teraz sa spýtam ja:

• Aká je najlepšia (rozumej, najmenej oligarchami vlastnená a najmenej skorumpovaná) zdravotná poisťovňa v SR?
• Aké sú vaše skúsenosti so živnosťou v SR?
• V ktorej banke ste? VÚB ma zdiera, lezie mi to na nervy!

Ďakujem, kiitos!

Kdepak ty ptáčku hnííízdo máááš…

…a ptáček by odpovedal, že no predsa na LAUTTASAARI! Dnes vás totiž chcem naučiť, ako Fíni rozlišujú, či je ešte zima, alebo či je už jar. Skoro päť rokov mi trvalo, kým som pochopila nuansy zimnej kosy a jarnej kosy, ale už som do toho vhliadla, a je čas obrodiť aj vás, vyhriatych (okej, počas tejto zimy nie moc…) južanov.

Vo fínskej zimnej zime je teda:

• zima
• tma a/alebo kaamos
• depka
• Vianoce
• vyhriata sauna
• glögi v Alku
• hrobové ticho
• reklamy na tropické destinácie v telke
• často vlhko a hnusne (v prípade Helsínk)

Ako sa od tohoto líši jarná zima jar?

Odmyslite si Vianoce, glögi v Alku a kaamos a pridajte si štebot vtáčikov, a ak sme už ozaj vyhrali v lotérii počasia, tak aj slnko. AKO DNESKA.

Ráno sa zobudím….a vonku toto!!!

Rada by som poznamenala, že včera bolo -17C a dneska okolo -10C, ale štebotali vtáčiky a svietilo slnko, takže podľa všetkého jar je už za rohom!!!!1!

Mala som sick day, lebo som sa cítila pod psa, ale vidiac tú nádheru vonku, vytiahla som Gimlíka na prechádzku na našu plážičku.

Gimlík si tiež zaslúži vidieť slnko!

Och, no ale teda…

Baltské more bolo čiastočne zamrznuté

Toto už stojíme na ľade

Baltské diaľavy!

Aurinko paistaa

Ľudia sa vytešujú z ľadu a zo slnka

Gimlík žmúri do slnka

Odchádzame z pláže okolo letnej kaviarne, slnko nám svieti na chrbáty, zadky a chvosty

Ono to vyzerá zimne, ale…hm….tie vtáčiky…a to slnko…žeby toto bola špeciálna verzia skorej fínskej jari?!

Kto chce s Fínmi žiť, musí s Fínmi piť….všade vidieť jar! Haha…hm. O_o :D

 

---

Nečakané potvrdenie mojej Teórie jarných vtáčikov a slnka™ sa mi naskytlo. Viac tu! :D

Sivá jar a tak vôbec

Haló, haló zo severského humna!

U nás v Helsinkóch je prijateľne teplo +4C (vo Fínsku sa človeku posunú hranice “tepla”), a ja sa dneska zaoberám praním, vyvesovaním, pitím čaju, a psychickou prípravou na štyri dni doháňania vecí do školy. Ešte by som mohla aj Brezáka nahnať, aby odhnusil umývadlo (odtok sa zajebau) a aby už konečne, ASI PO POLROKU, opravil záves v sprche.

Ale chlapi, to je jak na baterky, treba povedať, že niečo je nem dobre, a ani potom nie je isté, že SA to pôjde opraviť. Ech.

Inak ništ, všetko po starom. Už sa začínam skonsoliduvávať v práci a aj niečo efektívne robiť, začala som zase variť (lebo čo mi iné zostáva), a včera sa nám s Brezákom podaril husársky kúsok, keď sme si OBAJA zabudli kľúče, a dokonale sme sa vymkli z bytu. :D

Potom sme hodinu na schodoch čakali na týpka z firmy, ktorá sa stará o našu bytovku, aby nám došiel otvoriť, ale ujo uviazol v zápche v Leppäväärä (mestská časť Espoo), a tak sme na tých schodoch skoro do kómy upadli, kým došiel. No ale došiel, takže teraz píšem zvnútra bytu, jou!

Čo ešte?

Dneska možno príde Brezákov brat Mikko, toho času odfínčený zo svojej mĺkvej, pivopijúcej fínskosti, lebo bol nedávno sám v Thajsku skoro na mesiac, a zjavne mu to prospelo.

Aj ja scem ísť do Thajska!

Budúci víkend nás navštívi istá Kristi s manželom, ktorí predávajú svojho NÁDHERNÉHO dvojročného kastrovaného perzského kocúra vo farbe strieborná činčila, a idú sa kuknúť, či by mu u nás bolo dobre, a ako by sa zniesli s Gimlim.

Som zvedavá! Brezák je tuná hlavný mačkofilný profík, I am just tagging along. Ale vymyslela som to ja, lebo je podľa mňa neprirodzené, aby bol Gimli sám doma 5x do týždňa po 8-9h, šak z toho bude mať nejakú neurózu.

To je ON, nášho srcca šampiňón!

Ňuňuňu, kocúrik! Dám vedieť, čo a ako. :)

A teraz, if jú ikskjúz mi, musím ísť vyvesiť prádlo a potom mienim spraviť granadír. Housewife level 95995, ale aj tak neni o čom. Fínsky život, to je takô niečo dôchodcovsky-stabilne-nudno-upokojujúco-každodenne-pokojné voľačo….niekedy až komatózne, ale beriem to – v parlamente sa tu nepresúšajú náckovia, v metre sa neodpaľujú jebnutí moslimskí chuji (za tento výraz by ma asi vyššie spomenutí náckovia pochválili, ups), a nikde nevidím Ficov ksicht.

Hyvää pääsiäistä! Veselú Veľkú noc! :)

Suomi je také slušné, veľké Záhorie

Za 5 (OK, skoro už len štyri) dni odlietam zase do Fínska, kam idem na vianočné sviatky, trošku si vymrznúť riťku a vóbec.

Letný fínsky gýčik pri jednom z trilión jazier juhozápadne od Joensuu.

Gimlíka nechávam tu (srcco mi puká!), lebo by bol len na nervy z lietania cez Mníchov a z Arbeit macht Frei ORDNUNG MUSS SEIN letušiek v Lufthanse, tak ho sem prídem vyzdvihnúť zase v januári (čiže môžem prísť nie lietadlom, z Tallinnu chodia do Varšavy busy a odtiaľ do BA už všetko! Načo cestovať jednoducho, keď to ide aj komplikovane, že? Šak slow life no).

O inom som ale sceu.

Po terajšom pobyte na Slovensku som v mojom telenovelovom vzťahu ku Fínsku v sebe objavila hlbokú vďačnosť. Za to, že sú Fíni slušný národ. Teda, áno áno, samozrejme, že by sme tam všeličo našli – od takmer monopolných potravinových reťazcov, debilných anti-street art zákonov, ľudí spoločenských asi ako plesnivá fazuľa, predraženého, hnusného piva, odporného počasia (za toto Fíni nemôžu, ahem) a blabla, celý tento blog je jedna veľká litánia na túto tému šak.

…ale v niektorých veciach je to tam paralelný vesmír deti moje, a za to som vďačná. Napríklad za toto:

Vláda sa úplne reálne zaoberá myšlienkou platiť každému obyvateľovi 800 EUR mesačne because of reasons ako “základný príjem”, či má daný človek prácu alebo nie. Tu je na tú tému dobrá analýza. Kiitos Suomi, dúfam že to vyjde! #tušímjeužzomňaľavičiarjaksviňa

Klienti a ani zamestnávatelia väčšinou nie sú hovadá – jednajú fér, faktúry platia obvykle načas, nesnažia sa dizajnéra (alebo architekta alebo… *dosaďte si sem akúkoľvek profesiu, kde sa viac rozmýšľa a menej muruje*) odrbať, a napriek tomu, že si vo fínčine všetci tykáme, a oslovujeme sa krstnými menami, málokto sa k druhému správa ako nadradený chuj.

Keby sa niekto vo fínskom parlamente pokúsil presadiť túto zhůvěřilost, asi by ho okamžite zlynčovali. Ženy, ale aj chlapi. To sa do istej miery stalo aj tu, ale udivuje ma, že sa to vôbec dostalo tak ďaleko, že o tom hlasovali….haló? Tie návrhy na zákony najprv nejdú cez nejaké čítacie kolá? Mali to tam rovno spáliť.

Genderová diskriminácia je na tak nízkej úrovni (a to sa ešte Fínky sťažujú), že to asi ani nemá cenu riešiť, ale, drahé sestry slovenské, predstavte si toto: Pracujete v čisto chlapskom kolektíve, a nikto vám nevypráva tupé vtípky, nemá sexuálne narážky, nemyslí si, že ste vypatlané slepice za to, že nemáte vtáka, a nikto vám nedáva neslušné návrhy. WTF? Ale natrafila som už aj na výnimku, pfuj. Na druhej strane, v čisto chlapskom kolektíve v tamperskom pivnicovom hernom depkoštúdiu som mohla byť asi aj Beyoncé, a nikto by sa od monitora neodlepil. Ale okej, programátori no. :D

V tomto zväčšenom Záhorí majú napríklad multidisciplinárne univerzitné pracovisko, kde sa zaoberajú predpovedaním budúcnosti. Akože, nie z čajových lístkov*, ale na základe dát! Možno že je niečo také aj na Slovensku, ale ešte nikdy som nikde nezachytila žiadnu ich predpoveď, a to si ozaj čítam všetko možné….z toho usudzujem, že buď tam nič nerobia (ak existujú), a/alebo ich majú všetky obvyklé médiá na háku (a Zemiak a Fet ich fičúrovať nebude, lebo oni dáta neradi, konšpirácie sú lepšie).

* Alternatívna kariéra pre mňa! Budem veštiť z čajových lístkov Assamu, ktorý momentalne chloncem najviac a budete ma volať Veštica Ella von Čajník.

Ešte nikdy som nezažila pohovor, ktorý by ma nasral. Na Slovensku také boli aspoň tri, ale to bude asi tým, že tí slovenskí chlapi, ktorí tie pohovory viedli, boli sexistickí chuji. Šak lebo šak áno.

….okej, toto som celé mohla napísať aj kratšie, takže ěste raz.

7 dôvodov, prečo je Fínsko slušnejšou krajinou ako Slovensko, aj keď tam v zime trpím jak sviňa a mám pocit, že je to beznádejná riť:

1. Nedostatok otvorene sexistických chujov
2. Nedostatok drbnutých katolíckych politikov (Timo Soini je zdárná výnimka, a robí česť Kuffovi a spol.)
3. Vysoký výskyt neodrbávajúcich ľudí
4. Trápne slabé oligarchické štruktúry
5. Schopnosť politikov nevymieňať všetkých ľudí všade po každých voľbách, a tým pádom aj možnosť, že niektoré projekty prežijú dlhšie ako 4 roky
6. Ľudia platiaci dane (súvisí s bodom č. 3)
7. Existencia otcovskej dovolenky (!)

Tak. Koniec nočnej socio-kultúrno-politicko-wtf-bbq analýzy, idem chrápať. Zajtra sa stretávam s jedným extrémnym client from hell, potrebujem sa na to vyspať, a nebrať si do tašky žiadne ostré predmety.

 

Helsinský syndróm

Jasavý august v Liekse, krásnom severokarelskom mestečku, z ktorého je Brezák.

Tento týždeň som zistila, že nemám štokholmský, ale helsinský syndróm.

Hľadám si job.
Furt.
Nemám peniaze.
Furt.
Je tu zima.
Furt. (Pred pár dňami bolo v noci -8C)

A piatky (ako dnešný) trávim divokými aktivitami, ako napríklad nakupovaním v supermarkete s Brezákom, praním oblečenia v komunitnej práčovni, a čítaním si online novín. Ruka hore!

…a aj tak tu som. Lebo…..helsinský syndróm! Už som sa dokonca nad fínskou politikou začala rozčuľovať, a to dokonca viac ako nad slovenskou, ktorú mám už tak odsťahovalecky na háku (aj keď, ten predražený startupový dejchánek sa nedalo si na internetoch nevšimnúť).

Práve teraz pijem mustikka keitto, ktorá sa síce prekladá ako “čučoriedková polievka”, ale podľa mňa je to nejaké nedorozumenie, a mustikka keitto je vlastne smoothie.

No a už len taká sprostosť, ako fakt, že vo Fínsku majú taký skvelý nápoj ako mustikka keitto ma dokáže učičíkať a podporiť môj helsinský syndróm. A tak si začnem zase raz namýšľať, že šak je tu úplne fasa, a to že mám asi 10 eur na účte je úplne v pohode, a vôbec, Fínsko je perfiš, šak tu majú mustikka keitto a Pentik a polárne žiary a Konsta Punkku a vôbec.

V Liekse majú podobný most ako v Piešťanoch :)

Ale inak tu objektívne naozaj nie je zle – ak máte stály príjem peňazí, alebo ak bývate v Estónsku v nejakej vidieckej paži, kde žiadne peniaze vlastne nepotrebujete. V Helsinkách je to o nervy, a teraz si už ani psychoterapeuta v susednom paneláku nemôžem dovoliť, toto je fail. Ale človek si tu aspoň buduje sisu, o to ništ zase.

Správny obyvateľ Fínska má totiž sisu (schopnosť všetko vydržať) na veľmi vysokých hodnotách, a až pri živote tu priamo na mieste som pochopila prečo.

Ono to totiž ani nijako inak nejde!

Jedinci bez sisu sa skôr či neskôr odtiaľto odsťahujú niekde do Kalifornie, Portugalska alebo na podobné easy-going miestečko, kde slniečko svieti, ľudia sú zhovorčiví, pohár vína stojí dve eurá, a človek nepotrebuje polroka chodiť oblečený ako cibuľa.

My ostatní, Fínskom zmagorení debili s vysokými hodnotami sisu, tu viac-menej dobrovoľne trpíme. Možno si dávame prestávky v easy-going krajine (ako keď idem na dlhšie výlety na Slovensko), ale čo je podstatné – vrátime sa sem. Lebo HELSINSKÝ SYNDRÓM. No neopustím moju ňuňuňuňuňu druhú krajinku, v ktorej chcem každý druhý týždeň zahynúť od zúfalstva, nie? Ňuňuňu! Home sweet second home!

Pri Pielisjoki, brutálne studenej, ale veľmi peknej rieke pretekajúcej aj Lieksou.

A tak tu teda vajatám.

Posielam CV a portfólio všelikde po Európe, ale keď má prísť na lámanie chleba (ako keď ma posledne volala jedna reklamná agentúra na pohovor do Prahy), tak sa mi zrazu odnechce.

Vtedy viem, že sa mi ozval môj helsinský syndróm. Vo výsledku sa neviem rozhýbať a vypadnúť odtiaľto – a napríklad odísť na nejaké easy-going miestečko, kde slniečko svieti, ľudia sú zhovorčiví, pohár vína stojí dve eurá, a človek nepotrebuje polroka chodiť oblečený ako cibuľa (a kde budem mať prácu, príjem a nejaký spoločenský status hladiaci moje márnivé ego). Hmpf.

Ach! Dá sa helsinský syndróm nejako liečiť?
Zn.: Vymením helsinský syndróm napríklad za tallinský, viedenský, aucklandský (OK, to je ďaleko), portský alebo barcelonský syndróm. Relocation package included!

Čo mi Fínsko dalo, čo mi Fínsko vzalo, II. časť

Prvá časť je TU, môžete si prečítať, aj keď kompletné to nie je – ako som mohla zabudnúť na to, že mi Fínsko vzalo SALAŠE…?! Hrôza hrôz! :D

Chvíľu to trvalo, ale tuná som. S ďalšou časťou fínskeho odpočtu po skoro troch rokoch dobrovoľného fínskeho vyhnanstva! Tentoraz s tou viac pozitívnou – čo mi Fínsko dalo?

Toto mi Fínsko dalo! 360 dní z 365, prisámbohu. -_- :D Klik na zdroj.

1. Brezáka
No jó, romantikuš! Brezáka mi veru Fínsko dalo, aj keď on je zrovna dosť nefínsky Fín (to má z toho cestovania), ale no dobre, je blond no. :D A je dosť tichý. A vie dať dobrý, fínsky poker face. Tis is Finland man. Sme spolu už vyše troch rokov, a furt je nám spolu sveta žiť, takže snáď budeme spolu ešte po veľa ďalších rokov. Pokiaľ to so mnou doteraz vydržal, už ho len tak niečo z miery nevyvedie, zjavne má riadnu, fínsku sisu. :D

Dokonca mi inak aj kvety začal nosiť! Teda, nosiť….som dostala…na narodky…ale ORCHIDEY! O_o No neviem čo toto, to mám akože nabudúce ruže čakať alebo čo?! Vole.

Veľakrát ma v tejto sivej krajine napadlo, že ale idem dpč, ale ešte ma nikdy enapadlo, že Brezák pôjde dpč. Lebo nepôjde! HOWGH. Neviem či zrovna svadba bude (tuná fínsky národ má na háku, a ja tiež extrémne neriešim, jedine že by sme si išli dom/byt kúpiť, potom jo…lebo právne úpravy rozdelenia majetku neojebeš!), ale no bývame spolu, nezabili sme sa, lúbime sa jak kone. A vie robiť domácu pizzu! I WIN. ^_^

Ňuňuňu. Kliknite na to, to je wallpaper!

---

2. Minimálnu schopnosť rozvrhnutia si peňazí
V tomto som bola vždy úplne príšerná, a aj pomerne som, ale zlepšilo sa to tu. To asi preto, lebo je tu draho jak blázen, a ja žijem v každodennom strachu, že nebudem mať ani vindru, a umrem od hladu alebo čo. :D -_-

---

3. Veľa hríbov
Óch!!!! Minulý rok v Tampere, to bolo hríbové OBŽERSTVO!!!! V žiadnej krajine nerastie asi viac hríbov, ako tu (no dobre, ešte možno v Rusku), a v žiadnej krajine nie sú ľudia tak drbnutí, že by obchádzali kozáky, brezáky a podobné lahôdky. :D

Včera som si inak kúpila knihu o hríboch (aby som sa naučila nejaké názvy hríbov a atď. po fínsky), a zistila som, že Fíni zrovna tieto kozáky a brezáky ani nepovažujú za zaujímavé, prípadne extra chutné – mali len dve hviezdičky. No ja nevjem uš.

Hlavne, že TENTO útvar sa tu považuje za lahôdku! O_o :D

Takže jo, hríby. Hríbov (a aj čučoriedok a brusníc) mi Fínsko dalo toľko, že som minulú jeseň mala v Tampere už jemnú dubákovú únavu. Aj také sa dá mať, keď bývate pri tom správnom lese. :D

---

4. Pocit samostatnosti a slobody
O tomto som viac písala tu, ale v krátkosti – keď človek žije mimo hniezda, je to celkom fajn! Len tak si tu zevlujem, môžem si – v rámci zákona teda – robiť, čo chcem, a snažím sa aj niečo popri tom zevlovaní dosiahnuť. A som tu s čistým štítom! Nikto o mne toho moc nevie, takže sa nemusím triasť, že niekto vytiahne nejakú historku z časov, keď som mala 5 rokov a urobila som hento alebo tamto… :D

Samozrejme, má to aj svoje negatíva, napríklad že nebyť Brezáka a pár kamošov, som tu ozaj sama jak prst, ale you gain some, you lose some. Od Slovenska som len 2h 20min letu, takže pohodička! :) Vy Slováčiská vycapené niekde v paži na Novom Zélande, alebo v Kanade ste trošku viac od ruky… O_o Nikdy nehovor nikdy, ale ja by som sa velice nerada pohla z územia Európy. Všade je tu blízko, a každá krajina je o inom…ideálne miesto pre život (okej, asi aj na Bali je dobre, nie že nie).

Na začiatku môjho fínenia bola moja fínčina poněkud kostrbatá (teda, ešte viac ako je teraz, ono sa to tak pomaličky zlepšuje), takže už len vypýtanie si tej správnej električenky v trafike, alebo porozumenie jedálnemu lístku bolo pre mňa ťažkým víťazstvom.

Teraz som sa posunula, takže považujem za ťažké víťazstvo, že rozumiem skoro všetkému, čo tréner šurápa na taekwon-de, alebo že si z nudy čítam metrové noviny, a rozumiem im celkom dobre… Ale proste, v takomto samostatnom živote od veci je furt NIEČO víťazstvom! Niekedy napríklad aj nekúpenie si letenky, huehue… :D A niekedy aj napríklad to, že Brezákovej mame dám recept na makový koláč po fínsky. Alebo, že celý Instagram riešim po fínsky, lebo šak prečo nie… (fakt neviem, kde sú tam jazykové nastavenia, budem teda trpieť). :P

---

5. Schopnosť nosiť zimné oblečenie donekonečna
…ale ozaj si musím kúpiť ešte jedny čižmy…furt točím dvoje (+ snehule) dookola, a normálne mi je z nich už zle. Búnd, a ostatných zimných zvrškov mám viac, ale aj z tých mi už je zle. -_-

Slováci pindajú na zimu, ktorá trvá okolo troch mesiacov….nuž….my tu máme zimu tak od septembra do mája. Teda, zimu v slovenskom ponímaní – pre Fínov je +15C totálne LETO, takže ich chápanie počasia nechám radšej tak, to nemá cenu ani načínať. :D (Inak, o fínskom počasí si môžete viac prečítať na blogu tejto Španielky. :D)

---

6. Nadhľad a náhľad na mrvenie sa v domovine
Piano mám, tak si čítam. A očúvam. A debatím. A porovnávam to s tým, čo sa deje tu na severe, a hocikde inde. A väčšinu času som potom takto:

Ta čo iné mi zostáva, keď si o takom Váhostave napríklad prečítam?

Neviem ale čo s tým, takže som taký ten typický vysťahovalec, ktorý len pindá, a nič aktívne nerobí. -_- Anteeksi!

---

7. Hĺbku depresie z počasia nikdy predtým nepoznanú :D
Nebolo kde! V Bratislave furt svieti slnko, v Prahe – kde majú teda dosť šedo v tej kotline – som bola len na “týždňovky” počas školy, v Kuala Lumpur mávajú kvalitný haze (dym zo spaľovania lesov v Indonézii…niečo ako smog, ale snáď ešte odpornejšie), ale väčšinu času je tam tak teplo a slnečno, že až príliš, a inak som sa pohybovala viac-menej len smerom na juh (hlavne na grécke ostrovy).

A potom toto…táto vlhká, sivá prdel sveta oblasť pri Baltskom mori. Škótsky feeling tu je, deti moje. Uuuurrggghhhhhhh.

Depka z počasia je REÁLNA vec! Tried and tested, prisámbohu. Ešteže mám letenku na október, kedy to tu zase pôjde dole vodou…pôjdem sa ja radšej kúpať do čunovského jazera. :3

---

Okej, už ma ništ nenapadá, čo mi tak Fínsko dalo… O_o Respektíve ešte áno, niečo ma napadá…ale len v odrážkach:

• Baltské more a jeho vlnky, loďky a ostrovčeky
• nekonečné lesy
• Rusko za suseda
• Estónsko na výlety
• veľa tmy v zime
• veľa svetla v lete
• tento blog
• nekonečnú lásku k bryndzi, bylinkovým čajom, medovine, lokšiam a jókai fazuľovici
• pocit, že som celkom kultúrna osoba, ktorá nežerie jak Fín prasa
• únavu sexy škandinávskymi dizajnami! :D
• únavu červenými tehličkami na fasádach
• nekonečnú lásku k JUHU :(
• absťák za kukuricou
• pocit voľnosti v obliekaní, lebo tu je to FAKT všetkým jedno
• nové kamošky a kamošov odvšelikadiaľ
• deficit vitamínu D
• túžbu vidieť niekedy aj iné stromy ako borovice, brezy a smreky :D

Toto je les pri Helsinkách. Rôznorodé, ne? :D Klik na zdroj!

I tak. Končím, howgh. Dnešný deň bol úplný fail, idem si dať s Brezákom pohár červeného vína (aha! toto tiež! Fínsko mi dalo chuť na víno, čo je poněkud na hovno, vzhľadom na tie ceny :D), možno to ma zachráni.

Čo vám dalo miesto, kde teraz žijete? Ráta sa aj Hnúšťa! :)

Bod (ne)návratu

Minule som natrafila na takúto múdrosc:

”The loneliness of the expatriate is of an odd and complicated kind, for it is inseparable from the feeling of being free, of having escaped.” — Adam Gopnik

…a, špeciálne po útrpnom polhodinovom skajpe s jedným šovinistickým, primitívnym, arogantným, všetkými pohŕdajúcim chujom AKA riaditeľom jednej firmy v Bratislave (má v mene R a F a Elements, pre vaše info, ahem), ktorá hľadá grafického dizajnéra, som si uvedomila, že SOM UNIKLA.

Unikla som presne takýmto chujom.
Unikla som šťavnatostiam typu Váhostav.
Unikla som nízkym dôchodkom.
Unikla som sexistickým rečiam.
Unikla som smradľavej Hlavnej Šťanici v Bratislave, a aj nekonečnej ságe jej obnovy.
Unikla som nutnosti ísť na živnosť, lebo tak sa dá najlepšie fšecko ojebať, a šak načo by sme XY zamestnali normálne, žejo, nech si spraví živnosť (moje kamošky architektky sú takto zamestnané, a platia si odvody, dane…šmak!).
Unikla som slovenskej zakomplexovanosti (resp. som ju vymenila za zakomplexovanosť fínsku).
Unikla som Bratislava – CP battleu, lebo teraz som ja CP-čkár že dovidenia. :D
Unikla som ohováračkám, a keď si zajtra nafarbím vlasy na ružovo, nikto to nebude riešiť (okrem Brezáka asi, hah!).

Inak povedané, som voľnáááááááá…!!!! :D

FRÍÍÍÍ LAJK A BŔD!

Klik na zdroj :)

Včera sa ma Brezák pýtal, či by som – vysoko teoreticky – chcela spoluzaložiť pobočku firmy, ktorú spoluvlastní, v Bratislave. Ako prvé ma napadlo, že “ČO TI DRBE?!”, a povedala som mu, že nie som samovrah. :D

Že radšej vo Viedni, a potom tam prípadne zamestnať Slovač, ale že ja nemám nervy na to nekonečné slovenské handrkovanie sa o cenách, meškanie s platbami, Ficove systematické kroky na totálne zruinovanie firiem a živnostníkov a tak.

A potom som si uvedomila, že som asi už prešla ten bod, kedy by som sa ešte vrátila späť, a kedy už nie, lebo som rozpačmaná, a pozerám sa ďalej.

Takže Bratislava asi už nie. Neviem. Neviem? Čo ja viem. Asi nie, lebo by som prišla o tento môj expatský pocit slobody, že všetci majú na háku, a som viac-menej anonymná entita. Stále si budujem asociácie s miestami tuná v Helsinkách, a je to fajn, lebo to stále mám taký “nový” pocit. Samozrejme, mohli by byť Helsinki aj niekde na úrovni Dubrovniku, ale nemôže mať asi človek všetko, žejo… xD

Fíni bežne sezónne žijú v Málage, v Lisabone, na Pule, na Korfu….kde si zmyslia, lebo ak to dobre vyšéfujú, tak sa to dá. A viete čo? Ak si to dobre vyšéfujeme, môžeme to isté robiť aj my. Vole!!! To je myšlienka, nie?! :D Furt ma ešte fascinuje…že vlastne, ja som sa ocitla v tej welfare society, ktorá ak má normálny plat, tak si môže dovoliť veci, ktoré si bežný Slovák dovoliť nemôže. O_o

Teraz sa tu nevychvaľujem, len konštatujem, že TY VOLE!!!! TOTO SA MI PRIHODILO!!! To bude asi odmena za to utrpenie v tichej sivote – príde deň, kedy budeme môcť žiť polroka na našom sezónnom sídle niekde na juhu, kde nám bude všetko lacné (moja najnovšia idea je božský Maribor v Slovinsku, kde mám kamošku s tibetskými španielmi), lebo sme – my! akože aj ja! Slovenka! – obyvatelia drahej, vyspelej krajiny na severe Európy, kde majú vysoké platy (a ceny jak chuj, neklamme si), a z tých platov sa dajú robiť všelijaké veci potom.

Maribor! Tu mienim byť ten polrok, bude tam asi väčšia sranda ako na Korfu, a k moru je tiež kúsok (a aj do Bratislavy, keď už o to ide). A GIRL’S GOTTA DREAM. Klik na zdroj.

No čiže, long story short (už je jedna hodina ráno, zívam!), asi už návratu pre mňa niet. Pravdepodobne. Lebo by som asi išla do horšieho, teda pokiaľ by sa za návrat nepovažovala práca dizajnérky vo Viedni za štyri litre, žejo ;) Či? Peniaze teda ozaj nie sú všetko, ale čo mám robiť, keď som rozdrapená už? :D Uch!

Respektíve, je pre mňa návratu, ale s fínskymi papiermi. Nie s fínskym občianstvom, ale s mojím henkilötunnusom (osobným číslom) a s Kela kartičkou a podobne… Inak, ono je to dosť bizarné, lebo vždy, keď som teraz na Slovensku, tak sa cítim “ako doma”, ale podľa papierov som Fínka. :D Takže napríklad nemôžem len tak behnúť k doktorovi, ak to nie je urgentné, lebo šak poisťovňu mám fínsku. Platím fínskou kartou, lebo na slovenskej mám len dlh, trvalý pobyt mám vo Fínsku…

Dosť absurdná situácia… Som ale ochotná v nej hocikoľko pokračovať, ak mi vyjde môj po krôčikoch tvorený plán na POLOVIČNÝ ÚVÄZOK + ŽIVNOSŤ, kde budem trochu pracovať pre niekoho, a trošku robiť svoje pre iných (vizuálne identity a psie ilustrácie a pod.), a vo výsledku budem mať dosť peňazí na veselé popracovné zevlovanie v kaviarni na Ventúrskej, strihanie NAŠEJ figy v NAŠOM dome v Maribore, voláky ten výlet do Ázie raz za čas, a božské darčeky pre rodinu a kamošov, a tak. Hej, a na jedenie vonku, lebo furt sa mi nechce variť, a asi sa mi ani nikdy chcieť nezačne. :D -_-

Howgh, idem chrnieť. Expati, povedzte voľačo! Ste už v zóne (ne)návratu? Či ešte nie? Mne to trvalo ale tri roky sa sem dostať…

Čo mi Fínsko dalo, čo mi Fínsko vzalo, I. časť

Keďže počas asi posledného mesiaca divoko oscilujem medzi stavom “ALE DOPIČE JEBEM TU NA TO, A IDEM DOPIČE” a stavom “Nevymýšľaj chujoviny, nepičuj, makaj, a bude dobre”, tak musím sama sebe napísať takýto malý, rekapitulačný zoznamčok.

A možno, že pomôže aj novým prisťahovalcom do tejto jazernej krajiny, prípadne tým bláznom, ktorí na prisťahovanie sem pomýšľajú…lebo či už som v stave 1 alebo 2, jedno sama sebe musím uznať – takéto bývanie “mimo hniezda” má gule, a človeka všelijako preplieska, a všeličo ho naučí! :)

Bude totok napísanô v dvoch častiach, nech to nemá dvesto kilometrov.

Táto fotka nemá s ničím nič, ale môžete tu obdivovať, ako umne fejkujem GRÉCKO vo Fínsku. Až na tie karjalanpiirakkat :D

Takže, v tejto prvej časti najprv začnem tým, ČO MI FÍNSKO VZALO:

Peniaze -_- :P
Lebo proste, JE TU STRAŠNE DRAHO! Na to, aby sa človek vo Fínsku cítil bohatý, potrebuje fakt divoké obnosy peňazí…teda, nie je to ako v Nórsku, ale ešte stále mám pocit, že sa môžem voľne nadýchnuť a furt neriešiť budget akurát v Estónsku. Ech. FYI, náš nájom (1i byt + samostatná kuchyňa, 43m2) je 780€ mesačne. Vitajte v Helsinkách :D

Neschopnosť variť
Keď musím, tak musím. Brezák nie je zrovna kuchtiaci typ (vie variť, ale furt varí to isté, a na experimenty sa veľmi nechce podujať), takže ak chcem jesť niečo dobré a domáce a zdravé, tak si to musím uvariť. Hmpf.

Najprv to išlo kostrbato, a pičovala som si popod fúzy jak drak, keď som sa postavila ku sporáku, že teda IDEM NA TO, ale už som rezignovala. Proste, splácam jedlo, no. A väčšinou ho splácam dobré! Napríklad dnes mám v pláne cestovinový šalát s údeným lososovým steakom a možno zeleninovú polievku s krupicovými haluškami (moja špecialita – fínsky národ nepozná krupicové halušky, Brezák sa ich nevie dožrať, cha). A ak budem už úplne premotivovaná, tak ešte aj čokoládový puding s banánom, ale to skôr nebude, ako bude, lebo zase AŽ tak sa mi nesce. :D

Lásku k lososovi
Lebo je tu všade, je lacný, a nie je to ništ špeci. Óch, ale dušu by som dala za GRILOVANÉHO PSTRUHA! Alebo ZUBÁČA! You gain some, you lose some…

Domáci servis :D
Lebo pochopiteľne, veci SA tu neoperú, riad SA neumyje, potraviny SA nenakúpia….pokiaľ sa o to nepričiníme. Táto dospelosť, to je otrava niekedy.

Bezstarostné poletovanie hore-dole
…lebo je tu draho, a sme tak odstrčení v paži hore na severovýchode Európy, že VŠADE JE ODTIAĽTO OD RUKY. A táto krajina je fakt obrovská. Ak sa chceme niekam dostať, musíme buď letieť, alebo ísť loďou do Tallinnu, a z Tallinnu už nejako inam. To moje čunovské “šak idem bajkom do Rajky a späť” mi teraz príde ako čistá, sladká utópia. Fňuk…!

Teraz v Helsinkách je to ešte celkom fajn, ale neviem si predstaviť, aké to musí byť, bývať napríklad niekde v Kajaani. STOVKY KILOMETROV FÍNSKA VŠADE NAOKOLO! A potom Rusko, zdravstuj Voloďa. Inak ništ. O_o

Long story short: moja stredoeurópska duša by veru rada poletovala, ale namiesto toho sedí na zadku, a keď už niekam ide, tak do Bratislavy, a poletuje odtiaľ. Vy si to tam prosím vás dole na juhu vážte, že môžete len tak z nudy ísť na Stuleck alebo do Benátok, lebo ja môžem ísť len tak z nudy akurát tak do trafiky kúpiť si čokoládu wtf. :P -_-

Tóóóóľko Fínska naokolo! Totok je z minulej zimy, z Tampere – jazero Tohlopinjärvi, kde sme sa s Gimlíkom radi špacírovali.

Pičovanie na politiku
Okej, toto provozujem len, keď si čítam SME (mám Piano), inak nie. Táto fínska politika je taká nudná! :D Zákony fungujú, žiaden miestny Slota neští z balkónov… Nie je o čom. :D

Veľké melóny, kukurica a čerstvé marhule
…okrem iného. :( Sever je sever. Rastú tu všelijaké bobule, ale inak je väčšina ovocí a zelenín dovážaná. Rastú tu špičkové jahody, a nejakým zázrakom tu pestujú cherry rajčinky, ale inak ništ moc. A čučoriedky ida cestú v DIY stánku pri ceste u miestneho Róma nekúpite, lebo to tu nikto takto nepredáva (čo je zle, ale asi aj dobre). Potraviny, tržnica, nazbierať si v lese, alebo ništ!

Jo, a tie melóny tu majú asi kilo. :D VÝSMECH.

DM-ko
Ešte furt som sa s týmto nevyrovnala. :D -_-

Sociálny život a kaviarenské povaľovanie
Toto je asi najhoršie….akože, mám tu už celkom vybudovanú sociálnu sieť (REÁLNU, nie Fejsbúk), ale je dosť trápny odvar mojej domácej sociálnej siete. Ľuďom (fínskym, špeciálne) tu trvá tristo rokov, kým sa zorganizujú a stretnú sa so mnou, všade je ďaleko, v kaviarňach nie je obsluha, nikto nikdy nemá čas, lebo všetci pracujú ostošesť, aby si mohli dovoliť žiť v tomto drahom meste…ech!

Mám taký plán sa tu infiltrovať do miestnej ukrajinsko-rusko-všeslovanskej komunity, lebo to bude lepšie pre moje duševné zdravie. :) Vlastne, šak zrovna zajtra sa asi stretávam so svojou ukrajinskou kamoškou, jou jou. A ešte tu poznám pár Češiek, jednu Poľku, a pár Fíniek, ktoré veľa žili mimo Fínska, takže sú trošku viac lively. :D A švédski Fíni sú fajn inak!

Ale inak je to tu dosť o hubu, čo sa spoločenského života týka, lebo povedzme si úprimne, tento národ nie je zrovna otvorený, spoločenský, ani nič….také studené čumáky. Keď už sa s nimi spoznáte, tak sú skvelí, ale KÝM sa vám to podarí, v mysli sa osemkrát presťahujete do Barcelony a späť.

Toto je pravda, fakt tu takto ľudia postávajú O.o :D

Nuž a tie kaviarne, to je tu o ničom tiež, lebo výber čajov je tu poněkud slabý, obsluha nie je (okrem Café Aalta v Akateeminen kirjakauppa! Júj), a zatiaľ som ešte asi nikde nemala taký ten správny povaľovačský vibe. Tu sa národ náhli, tuná sa nezevluje!!!

Kontakt s rodinou a s kamošmi
Pochopiteľne, ale tak to nemám len ja tento problém, ale všetci, kerí žijú bárs aj v Rimavskej Sobote, a sú z Krupiny. :D Ešteže existuje Skype!

---

Okej. Už ma nič nenapadá, aj keď určite toho bude viac, žejo…počkám si na najbližšiu expatskú depku (ktorá príde skôr, či neskôr určite) a možno sem niečo doplním. V druhej časti nejako dám dokopy, ČO MI FÍNSKO DALO, a sľubujem, že tam toho bude viac ako len bod “duševnú chorobu”!! :D :D

Expatíte? Alebo plánujete?
Čo vám tá krajina vzala?
Ide vás drbnúť? :D