Kdepak ty ptáčku hnííízdo máááš…

…a ptáček by odpovedal, že no predsa na LAUTTASAARI! Dnes vás totiž chcem naučiť, ako Fíni rozlišujú, či je ešte zima, alebo či je už jar. Skoro päť rokov mi trvalo, kým som pochopila nuansy zimnej kosy a jarnej kosy, ale už som do toho vhliadla, a je čas obrodiť aj vás, vyhriatych (okej, počas tejto zimy nie moc…) južanov.

Vo fínskej zimnej zime je teda:

  • zima
  • tma a/alebo kaamos
  • depka
  • Vianoce
  • vyhriata sauna
  • glögi v Alku
  • hrobové ticho
  • reklamy na tropické destinácie v telke
  • často vlhko a hnusne (v prípade Helsínk)

Ako sa od tohoto líši jarná zima jar?

Odmyslite si Vianoce, glögi v Alku a kaamos a pridajte si štebot vtáčikov, a ak sme už ozaj vyhrali v lotérii počasia, tak aj slnko. AKO DNESKA.

laru10mimivofinsku-okno
Ráno sa zobudím….a vonku toto!!!

Rada by som poznamenala, že včera bolo -17C a dneska okolo -10C, ale štebotali vtáčiky a svietilo slnko, takže podľa všetkého jar je už za rohom!!!!1!

Mala som sick day, lebo som sa cítila pod psa, ale vidiac tú nádheru vonku, vytiahla som Gimlíka na prechádzku na našu plážičku.

laru8mimivofinsku-gimlik
Gimlík si tiež zaslúži vidieť slnko!
laru3mimivofinsku
Och, no ale teda…
laru9mimivofinsku-juj
Baltské more bolo čiastočne zamrznuté
laru7mimivofinsku-nalade
Toto už stojíme na ľade
laru5mimivofinsku-snehovaplan
Baltské diaľavy!
laru6mimivofinsku
Aurinko paistaa
laru2mimivofinsku
Ľudia sa vytešujú z ľadu a zo slnka
laru4mimivofinsku-g
Gimlík žmúri do slnka
laru1mimivofinsku
Odchádzame z pláže okolo letnej kaviarne, slnko nám svieti na chrbáty, zadky a chvosty

Ono to vyzerá zimne, ale…hm….tie vtáčiky…a to slnko…žeby toto bola špeciálna verzia skorej fínskej jari?!

Kto chce s Fínmi žiť, musí s Fínmi piť….všade vidieť jar! Haha…hm. O_o :D

 


Nečakané potvrdenie mojej Teórie jarných vtáčikov a slnka™ sa mi naskytlo. Viac tu! :D

Sivá jar a tak vôbec

Haló, haló zo severského humna!

U nás v Helsinkóch je prijateľne teplo +4C (vo Fínsku sa človeku posunú hranice “tepla”), a ja sa dneska zaoberám praním, vyvesovaním, pitím čaju, a psychickou prípravou na štyri dni doháňania vecí do školy. Ešte by som mohla aj Brezáka nahnať, aby odhnusil umývadlo (odtok sa zajebau) a aby už konečne, ASI PO POLROKU, opravil záves v sprche.

Ale chlapi, to je jak na baterky, treba povedať, že niečo je nem dobre, a ani potom nie je isté, že SA to pôjde opraviť. Ech.

Inak ništ, všetko po starom. Už sa začínam skonsoliduvávať v práci a aj niečo efektívne robiť, začala som zase variť (lebo čo mi iné zostáva), a včera sa nám s Brezákom podaril husársky kúsok, keď sme si OBAJA zabudli kľúče, a dokonale sme sa vymkli z bytu. :D

Potom sme hodinu na schodoch čakali na týpka z firmy, ktorá sa stará o našu bytovku, aby nám došiel otvoriť, ale ujo uviazol v zápche v Leppäväärä (mestská časť Espoo), a tak sme na tých schodoch skoro do kómy upadli, kým došiel. No ale došiel, takže teraz píšem zvnútra bytu, jou!

Čo ešte?

Dneska možno príde Brezákov brat Mikko, toho času odfínčený zo svojej mĺkvej, pivopijúcej fínskosti, lebo bol nedávno sám v Thajsku skoro na mesiac, a zjavne mu to prospelo.

214_22042014_133448_thailandbig
Aj ja scem ísť do Thajska!

Budúci víkend nás navštívi istá Kristi s manželom, ktorí predávajú svojho NÁDHERNÉHO dvojročného kastrovaného perzského kocúra vo farbe strieborná činčila, a idú sa kuknúť, či by mu u nás bolo dobre, a ako by sa zniesli s Gimlim.

Som zvedavá! Brezák je tuná hlavný mačkofilný profík, I am just tagging along. Ale vymyslela som to ja, lebo je podľa mňa neprirodzené, aby bol Gimli sám doma 5x do týždňa po 8-9h, šak z toho bude mať nejakú neurózu.

Screenshot_2016-03-19-16-41-37-1
To je ON, nášho srcca šampiňón!

Ňuňuňu, kocúrik! Dám vedieť, čo a ako. :)

A teraz, if jú ikskjúz mi, musím ísť vyvesiť prádlo a potom mienim spraviť granadír. Housewife level 95995, ale aj tak neni o čom. Fínsky život, to je takô niečo dôchodcovsky-stabilne-nudno-upokojujúco-každodenne-pokojné voľačo….niekedy až komatózne, ale beriem to – v parlamente sa tu nepresúšajú náckovia, v metre sa neodpaľujú jebnutí moslimskí chuji (za tento výraz by ma asi vyššie spomenutí náckovia pochválili, ups), a nikde nevidím Ficov ksicht.

Hyvää pääsiäistä! Veselú Veľkú noc! :)

Suomi je také slušné, veľké Záhorie

Za 5 (OK, skoro už len štyri) dni odlietam zase do Fínska, kam idem na vianočné sviatky, trošku si vymrznúť riťku a vóbec.

IMG_3268
Letný fínsky gýčik pri jednom z trilión jazier juhozápadne od Joensuu.

Gimlíka nechávam tu (srcco mi puká!), lebo by bol len na nervy z lietania cez Mníchov a z Arbeit macht Frei ORDNUNG MUSS SEIN letušiek v Lufthanse, tak ho sem prídem vyzdvihnúť zase v januári (čiže môžem prísť nie lietadlom, z Tallinnu chodia do Varšavy busy a odtiaľ do BA už všetko! Načo cestovať jednoducho, keď to ide aj komplikovane, že? Šak slow life no).

O inom som ale sceu.

Po terajšom pobyte na Slovensku som v mojom telenovelovom vzťahu ku Fínsku v sebe objavila hlbokú vďačnosť. Za to, že sú Fíni slušný národ. Teda, áno áno, samozrejme, že by sme tam všeličo našli – od takmer monopolných potravinových reťazcov, debilných anti-street art zákonov, ľudí spoločenských asi ako plesnivá fazuľa, predraženého, hnusného piva, odporného počasia (za toto Fíni nemôžu, ahem) a blabla, celý tento blog je jedna veľká litánia na túto tému šak.

…ale v niektorých veciach je to tam paralelný vesmír deti moje, a za to som vďačná. Napríklad za toto:

Vláda sa úplne reálne zaoberá myšlienkou platiť každému obyvateľovi 800 EUR mesačne because of reasons ako “základný príjem”, či má daný človek prácu alebo nie. Tu je na tú tému dobrá analýza. Kiitos Suomi, dúfam že to vyjde! #tušímjeužzomňaľavičiarjaksviňa

Klienti a ani zamestnávatelia väčšinou nie sú hovadá – jednajú fér, faktúry platia obvykle načas, nesnažia sa dizajnéra (alebo architekta alebo… *dosaďte si sem akúkoľvek profesiu, kde sa viac rozmýšľa a menej muruje*) odrbať, a napriek tomu, že si vo fínčine všetci tykáme, a oslovujeme sa krstnými menami, málokto sa k druhému správa ako nadradený chuj.

Keby sa niekto vo fínskom parlamente pokúsil presadiť túto zhůvěřilost, asi by ho okamžite zlynčovali. Ženy, ale aj chlapi. To sa do istej miery stalo aj tu, ale udivuje ma, že sa to vôbec dostalo tak ďaleko, že o tom hlasovali….haló? Tie návrhy na zákony najprv nejdú cez nejaké čítacie kolá? Mali to tam rovno spáliť.

Genderová diskriminácia je na tak nízkej úrovni (a to sa ešte Fínky sťažujú), že to asi ani nemá cenu riešiť, ale, drahé sestry slovenské, predstavte si toto: Pracujete v čisto chlapskom kolektíve, a nikto vám nevypráva tupé vtípky, nemá sexuálne narážky, nemyslí si, že ste vypatlané slepice za to, že nemáte vtáka, a nikto vám nedáva neslušné návrhy. WTF? Ale natrafila som už aj na výnimku, pfuj. Na druhej strane, v čisto chlapskom kolektíve v tamperskom pivnicovom hernom depkoštúdiu som mohla byť asi aj Beyoncé, a nikto by sa od monitora neodlepil. Ale okej, programátori no. :D

tumblr_m8fkruzcrr1r1rhh2o1_r1_500

V tomto zväčšenom Záhorí majú napríklad multidisciplinárne univerzitné pracovisko, kde sa zaoberajú predpovedaním budúcnosti. Akože, nie z čajových lístkov*, ale na základe dát! Možno že je niečo také aj na Slovensku, ale ešte nikdy som nikde nezachytila žiadnu ich predpoveď, a to si ozaj čítam všetko možné….z toho usudzujem, že buď tam nič nerobia (ak existujú), a/alebo ich majú všetky obvyklé médiá na háku (a Zemiak a Fet ich fičúrovať nebude, lebo oni dáta neradi, konšpirácie sú lepšie).

* Alternatívna kariéra pre mňa! Budem veštiť z čajových lístkov Assamu, ktorý momentalne chloncem najviac a budete ma volať Veštica Ella von Čajník.

Ešte nikdy som nezažila pohovor, ktorý by ma nasral. Na Slovensku také boli aspoň tri, ale to bude asi tým, že tí slovenskí chlapi, ktorí tie pohovory viedli, boli sexistickí chuji. Šak lebo šak áno.

….okej, toto som celé mohla napísať aj kratšie, takže ěste raz.

7 dôvodov, prečo je Fínsko slušnejšou krajinou ako Slovensko, aj keď tam v zime trpím jak sviňa a mám pocit, že je to beznádejná riť:

1. Nedostatok otvorene sexistických chujov
2. Nedostatok drbnutých katolíckych politikov (Timo Soini je zdárná výnimka, a robí česť Kuffovi a spol.)
3. Vysoký výskyt neodrbávajúcich ľudí
4. Trápne slabé oligarchické štruktúry
5. Schopnosť politikov nevymieňať všetkých ľudí všade po každých voľbách, a tým pádom aj možnosť, že niektoré projekty prežijú dlhšie ako 4 roky
6. Ľudia platiaci dane (súvisí s bodom č. 3)
7. Existencia otcovskej dovolenky (!)

Tak. Koniec nočnej socio-kultúrno-politicko-wtf-bbq analýzy, idem chrápať. Zajtra sa stretávam s jedným extrémnym client from hell, potrebujem sa na to vyspať, a nebrať si do tašky žiadne ostré predmety.

 

Helsinský syndróm

Jasavý august v Liekse, krásnom severokarelskom mestečku, z ktorého je Brezák.
Jasavý august v Liekse, krásnom severokarelskom mestečku, z ktorého je Brezák.

Tento týždeň som zistila, že nemám štokholmský, ale helsinský syndróm.

Hľadám si job.
Furt.
Nemám peniaze.
Furt.
Je tu zima.
Furt. (Pred pár dňami bolo v noci -8C)

A piatky (ako dnešný) trávim divokými aktivitami, ako napríklad nakupovaním v supermarkete s Brezákom, praním oblečenia v komunitnej práčovni, a čítaním si online novín. Ruka hore!

…a aj tak tu som. Lebo…..helsinský syndróm! Už som sa dokonca nad fínskou politikou začala rozčuľovať, a to dokonca viac ako nad slovenskou, ktorú mám už tak odsťahovalecky na háku (aj keď, ten predražený startupový dejchánek sa nedalo si na internetoch nevšimnúť).

Práve teraz pijem mustikka keitto, ktorá sa síce prekladá ako “čučoriedková polievka”, ale podľa mňa je to nejaké nedorozumenie, a mustikka keitto je vlastne smoothie.

No a už len taká sprostosť, ako fakt, že vo Fínsku majú taký skvelý nápoj ako mustikka keitto ma dokáže učičíkať a podporiť môj helsinský syndróm. A tak si začnem zase raz namýšľať, že šak je tu úplne fasa, a to že mám asi 10 eur na účte je úplne v pohode, a vôbec, Fínsko je perfiš, šak tu majú mustikka keitto a Pentik a polárne žiary a Konsta Punkku a vôbec.

V Liekse majú podobný most ako v Piešťanoch :)
V Liekse majú podobný most ako v Piešťanoch :)

Ale inak tu objektívne naozaj nie je zle – ak máte stály príjem peňazí, alebo ak bývate v Estónsku v nejakej vidieckej paži, kde žiadne peniaze vlastne nepotrebujete. V Helsinkách je to o nervy, a teraz si už ani psychoterapeuta v susednom paneláku nemôžem dovoliť, toto je fail. Ale človek si tu aspoň buduje sisu, o to ništ zase.

Správny obyvateľ Fínska má totiž sisu (schopnosť všetko vydržať) na veľmi vysokých hodnotách, a až pri živote tu priamo na mieste som pochopila prečo.

Ono to totiž ani nijako inak nejde!

Jedinci bez sisu sa skôr či neskôr odtiaľto odsťahujú niekde do Kalifornie, Portugalska alebo na podobné easy-going miestečko, kde slniečko svieti, ľudia sú zhovorčiví, pohár vína stojí dve eurá, a človek nepotrebuje polroka chodiť oblečený ako cibuľa.

My ostatní, Fínskom zmagorení debili s vysokými hodnotami sisu, tu viac-menej dobrovoľne trpíme. Možno si dávame prestávky v easy-going krajine (ako keď idem na dlhšie výlety na Slovensko), ale čo je podstatné – vrátime sa sem. Lebo HELSINSKÝ SYNDRÓM. No neopustím moju ňuňuňuňuňu druhú krajinku, v ktorej chcem každý druhý týždeň zahynúť od zúfalstva, nie? Ňuňuňu! Home sweet second home!

Pri Pielisjoki, brutálne studenej, ale veľmi peknej rieke pretekajúcej aj Lieksou.
Pri Pielisjoki, brutálne studenej, ale veľmi peknej rieke pretekajúcej aj Lieksou.

A tak tu teda vajatám.

Posielam CV a portfólio všelikde po Európe, ale keď má prísť na lámanie chleba (ako keď ma posledne volala jedna reklamná agentúra na pohovor do Prahy), tak sa mi zrazu odnechce.

Vtedy viem, že sa mi ozval môj helsinský syndróm. Vo výsledku sa neviem rozhýbať a vypadnúť odtiaľto – a napríklad odísť na nejaké easy-going miestečko, kde slniečko svieti, ľudia sú zhovorčiví, pohár vína stojí dve eurá, a človek nepotrebuje polroka chodiť oblečený ako cibuľa (a kde budem mať prácu, príjem a nejaký spoločenský status hladiaci moje márnivé ego). Hmpf.

Ach! Dá sa helsinský syndróm nejako liečiť?
Zn.: Vymením helsinský syndróm napríklad za tallinský, viedenský, aucklandský (OK, to je ďaleko), portský alebo barcelonský syndróm. Relocation package included!

Čo mi Fínsko dalo, čo mi Fínsko vzalo, II. časť

Prvá časť je TU, môžete si prečítať, aj keď kompletné to nie je – ako som mohla zabudnúť na to, že mi Fínsko vzalo SALAŠE…?! Hrôza hrôz! :D

Chvíľu to trvalo, ale tuná som. S ďalšou časťou fínskeho odpočtu po skoro troch rokoch dobrovoľného fínskeho vyhnanstva! Tentoraz s tou viac pozitívnou – čo mi Fínsko dalo?

Toto mi Fínsko dalo! 360 dní z 365, prisámbohu. -_- :D Klik na zdroj.
Toto mi Fínsko dalo! 360 dní z 365, prisámbohu. -_- :D Klik na zdroj.

1. Brezáka
No jó, romantikuš! Brezáka mi veru Fínsko dalo, aj keď on je zrovna dosť nefínsky Fín (to má z toho cestovania), ale no dobre, je blond no. :D A je dosť tichý. A vie dať dobrý, fínsky poker face. Tis is Finland man. Sme spolu už vyše troch rokov, a furt je nám spolu sveta žiť, takže snáď budeme spolu ešte po veľa ďalších rokov. Pokiaľ to so mnou doteraz vydržal, už ho len tak niečo z miery nevyvedie, zjavne má riadnu, fínsku sisu. :D

Dokonca mi inak aj kvety začal nosiť! Teda, nosiť….som dostala…na narodky…ale ORCHIDEY! O_o No neviem čo toto, to mám akože nabudúce ruže čakať alebo čo?! Vole.

Veľakrát ma v tejto sivej krajine napadlo, že ale idem dpč, ale ešte ma nikdy enapadlo, že Brezák pôjde dpč. Lebo nepôjde! HOWGH. Neviem či zrovna svadba bude (tuná fínsky národ má na háku, a ja tiež extrémne neriešim, jedine že by sme si išli dom/byt kúpiť, potom jo…lebo právne úpravy rozdelenia majetku neojebeš!), ale no bývame spolu, nezabili sme sa, lúbime sa jak kone. A vie robiť domácu pizzu! I WIN. ^_^

Ňuňuňu. Kliknite na to, to je wallpaper!
Ňuňuňu. Kliknite na to, to je wallpaper!

2. Minimálnu schopnosť rozvrhnutia si peňazí
V tomto som bola vždy úplne príšerná, a aj pomerne som, ale zlepšilo sa to tu. To asi preto, lebo je tu draho jak blázen, a ja žijem v každodennom strachu, že nebudem mať ani vindru, a umrem od hladu alebo čo. :D -_-


3. Veľa hríbov
Óch!!!! Minulý rok v Tampere, to bolo hríbové OBŽERSTVO!!!! V žiadnej krajine nerastie asi viac hríbov, ako tu (no dobre, ešte možno v Rusku), a v žiadnej krajine nie sú ľudia tak drbnutí, že by obchádzali kozáky, brezáky a podobné lahôdky. :D

Včera som si inak kúpila knihu o hríboch (aby som sa naučila nejaké názvy hríbov a atď. po fínsky), a zistila som, že Fíni zrovna tieto kozáky a brezáky ani nepovažujú za zaujímavé, prípadne extra chutné – mali len dve hviezdičky. No ja nevjem uš.

Hlavne, že TENTO útvar sa tu považuje za lahôdku! O_o :D
Hlavne, že TENTO útvar sa tu považuje za lahôdku! O_o :D

Takže jo, hríby. Hríbov (a aj čučoriedok a brusníc) mi Fínsko dalo toľko, že som minulú jeseň mala v Tampere už jemnú dubákovú únavu. Aj také sa dá mať, keď bývate pri tom správnom lese. :D


4. Pocit samostatnosti a slobody
O tomto som viac písala tu, ale v krátkosti – keď človek žije mimo hniezda, je to celkom fajn! Len tak si tu zevlujem, môžem si – v rámci zákona teda – robiť, čo chcem, a snažím sa aj niečo popri tom zevlovaní dosiahnuť. A som tu s čistým štítom! Nikto o mne toho moc nevie, takže sa nemusím triasť, že niekto vytiahne nejakú historku z časov, keď som mala 5 rokov a urobila som hento alebo tamto… :D

Samozrejme, má to aj svoje negatíva, napríklad že nebyť Brezáka a pár kamošov, som tu ozaj sama jak prst, ale you gain some, you lose some. Od Slovenska som len 2h 20min letu, takže pohodička! :) Vy Slováčiská vycapené niekde v paži na Novom Zélande, alebo v Kanade ste trošku viac od ruky… O_o Nikdy nehovor nikdy, ale ja by som sa velice nerada pohla z územia Európy. Všade je tu blízko, a každá krajina je o inom…ideálne miesto pre život (okej, asi aj na Bali je dobre, nie že nie).

Na začiatku môjho fínenia bola moja fínčina poněkud kostrbatá (teda, ešte viac ako je teraz, ono sa to tak pomaličky zlepšuje), takže už len vypýtanie si tej správnej električenky v trafike, alebo porozumenie jedálnemu lístku bolo pre mňa ťažkým víťazstvom.

Teraz som sa posunula, takže považujem za ťažké víťazstvo, že rozumiem skoro všetkému, čo tréner šurápa na taekwon-de, alebo že si z nudy čítam metrové noviny, a rozumiem im celkom dobre… Ale proste, v takomto samostatnom živote od veci je furt NIEČO víťazstvom! Niekedy napríklad aj nekúpenie si letenky, huehue… :D A niekedy aj napríklad to, že Brezákovej mame dám recept na makový koláč po fínsky. Alebo, že celý Instagram riešim po fínsky, lebo šak prečo nie… (fakt neviem, kde sú tam jazykové nastavenia, budem teda trpieť). :P


5. Schopnosť nosiť zimné oblečenie donekonečna
…ale ozaj si musím kúpiť ešte jedny čižmy…furt točím dvoje (+ snehule) dookola, a normálne mi je z nich už zle. Búnd, a ostatných zimných zvrškov mám viac, ale aj z tých mi už je zle. -_-

Slováci pindajú na zimu, ktorá trvá okolo troch mesiacov….nuž….my tu máme zimu tak od septembra do mája. Teda, zimu v slovenskom ponímaní – pre Fínov je +15C totálne LETO, takže ich chápanie počasia nechám radšej tak, to nemá cenu ani načínať. :D (Inak, o fínskom počasí si môžete viac prečítať na blogu tejto Španielky. :D)


6. Nadhľad a náhľad na mrvenie sa v domovine
Piano mám, tak si čítam. A očúvam. A debatím. A porovnávam to s tým, čo sa deje tu na severe, a hocikde inde. A väčšinu času som potom takto:

Ta čo iné mi zostáva, keď si o takom Váhostave napríklad prečítam?
Ta čo iné mi zostáva, keď si o takom Váhostave napríklad prečítam?

Neviem ale čo s tým, takže som taký ten typický vysťahovalec, ktorý len pindá, a nič aktívne nerobí. -_- Anteeksi!


7. Hĺbku depresie z počasia nikdy predtým nepoznanú :D
Nebolo kde! V Bratislave furt svieti slnko, v Prahe – kde majú teda dosť šedo v tej kotline – som bola len na “týždňovky” počas školy, v Kuala Lumpur mávajú kvalitný haze (dym zo spaľovania lesov v Indonézii…niečo ako smog, ale snáď ešte odpornejšie), ale väčšinu času je tam tak teplo a slnečno, že až príliš, a inak som sa pohybovala viac-menej len smerom na juh (hlavne na grécke ostrovy).

A potom toto…táto vlhká, sivá prdel sveta oblasť pri Baltskom mori. Škótsky feeling tu je, deti moje. Uuuurrggghhhhhhh.

Depka z počasia je REÁLNA vec! Tried and tested, prisámbohu. Ešteže mám letenku na október, kedy to tu zase pôjde dole vodou…pôjdem sa ja radšej kúpať do čunovského jazera. :3


Okej, už ma ništ nenapadá, čo mi tak Fínsko dalo… O_o Respektíve ešte áno, niečo ma napadá…ale len v odrážkach:

  • Baltské more a jeho vlnky, loďky a ostrovčeky
  • nekonečné lesy
  • Rusko za suseda
  • Estónsko na výlety
  • veľa tmy v zime
  • veľa svetla v lete
  • tento blog
  • nekonečnú lásku k bryndzi, bylinkovým čajom, medovine, lokšiam a jókai fazuľovici
  • pocit, že som celkom kultúrna osoba, ktorá nežerie jak Fín prasa
  • únavu sexy škandinávskymi dizajnami! :D
  • únavu červenými tehličkami na fasádach
  • nekonečnú lásku k JUHU :(
  • absťák za kukuricou
  • pocit voľnosti v obliekaní, lebo tu je to FAKT všetkým jedno
  • nové kamošky a kamošov odvšelikadiaľ
  • deficit vitamínu D
  • túžbu vidieť niekedy aj iné stromy ako borovice, brezy a smreky :D
Toto je les pri Helsinkách. Kreatívne, ne? :D Klik na zdroj!
Toto je les pri Helsinkách. Rôznorodé, ne? :D Klik na zdroj!

I tak. Končím, howgh. Dnešný deň bol úplný fail, idem si dať s Brezákom pohár červeného vína (aha! toto tiež! Fínsko mi dalo chuť na víno, čo je poněkud na hovno, vzhľadom na tie ceny :D), možno to ma zachráni.

Čo vám dalo miesto, kde teraz žijete? Ráta sa aj Hnúšťa! :)

Bod (ne)návratu

Minule som natrafila na takúto múdrosc:

”The loneliness of the expatriate is of an odd and complicated kind, for it is inseparable from the feeling of being free, of having escaped.” — Adam Gopnik

…a, špeciálne po útrpnom polhodinovom skajpe s jedným šovinistickým, primitívnym, arogantným, všetkými pohŕdajúcim chujom AKA riaditeľom jednej firmy v Bratislave (má v mene R a F a Elements, pre vaše info, ahem), ktorá hľadá grafického dizajnéra, som si uvedomila, že SOM UNIKLA.

Unikla som presne takýmto chujom.
Unikla som šťavnatostiam typu Váhostav.
Unikla som nízkym dôchodkom.
Unikla som sexistickým rečiam.
Unikla som smradľavej Hlavnej Šťanici v Bratislave, a aj nekonečnej ságe jej obnovy.
Unikla som nutnosti ísť na živnosť, lebo tak sa dá najlepšie fšecko ojebať, a šak načo by sme XY zamestnali normálne, žejo, nech si spraví živnosť (moje kamošky architektky sú takto zamestnané, a platia si odvody, dane…šmak!).
Unikla som slovenskej zakomplexovanosti (resp. som ju vymenila za zakomplexovanosť fínsku).
Unikla som Bratislava – CP battleu, lebo teraz som ja CP-čkár že dovidenia. :D
Unikla som ohováračkám, a keď si zajtra nafarbím vlasy na ružovo, nikto to nebude riešiť (okrem Brezáka asi, hah!).

Inak povedané, som voľnáááááááá…!!!! :D

FRÍÍÍÍ LAJK A BŔD!

Klik na zdroj :)
Klik na zdroj :)

Včera sa ma Brezák pýtal, či by som – vysoko teoreticky – chcela spoluzaložiť pobočku firmy, ktorú spoluvlastní, v Bratislave. Ako prvé ma napadlo, že “ČO TI DRBE?!”, a povedala som mu, že nie som samovrah. :D

Že radšej vo Viedni, a potom tam prípadne zamestnať Slovač, ale že ja nemám nervy na to nekonečné slovenské handrkovanie sa o cenách, meškanie s platbami, Ficove systematické kroky na totálne zruinovanie firiem a živnostníkov a tak.

A potom som si uvedomila, že som asi už prešla ten bod, kedy by som sa ešte vrátila späť, a kedy už nie, lebo som rozpačmaná, a pozerám sa ďalej.

Takže Bratislava asi už nie. Neviem. Neviem? Čo ja viem. Asi nie, lebo by som prišla o tento môj expatský pocit slobody, že všetci majú na háku, a som viac-menej anonymná entita. Stále si budujem asociácie s miestami tuná v Helsinkách, a je to fajn, lebo to stále mám taký “nový” pocit. Samozrejme, mohli by byť Helsinki aj niekde na úrovni Dubrovniku, ale nemôže mať asi človek všetko, žejo… xD

Fíni bežne sezónne žijú v Málage, v Lisabone, na Pule, na Korfu….kde si zmyslia, lebo ak to dobre vyšéfujú, tak sa to dá. A viete čo? Ak si to dobre vyšéfujeme, môžeme to isté robiť aj my. Vole!!! To je myšlienka, nie?! :D Furt ma ešte fascinuje…že vlastne, ja som sa ocitla v tej welfare society, ktorá ak má normálny plat, tak si môže dovoliť veci, ktoré si bežný Slovák dovoliť nemôže. O_o

Teraz sa tu nevychvaľujem, len konštatujem, že TY VOLE!!!! TOTO SA MI PRIHODILO!!! To bude asi odmena za to utrpenie v tichej sivote – príde deň, kedy budeme môcť žiť polroka na našom sezónnom sídle niekde na juhu, kde nám bude všetko lacné (moja najnovšia idea je božský Maribor v Slovinsku, kde mám kamošku s tibetskými španielmi), lebo sme – my! akože aj ja! Slovenka! – obyvatelia drahej, vyspelej krajiny na severe Európy, kde majú vysoké platy (a ceny jak chuj, neklamme si), a z tých platov sa dajú robiť všelijaké veci potom.

Maribor! Tu mienim byť ten polrok, bude tam asi väčšia sranda ako na Korfu, a k moru je tiež kúsok (a aj do Bratislavy, keď už o to ide). A GIRL'S GOTTA DREAM. Klik na zdroj.
Maribor! Tu mienim byť ten polrok, bude tam asi väčšia sranda ako na Korfu, a k moru je tiež kúsok (a aj do Bratislavy, keď už o to ide). A GIRL’S GOTTA DREAM. Klik na zdroj.

No čiže, long story short (už je jedna hodina ráno, zívam!), asi už návratu pre mňa niet. Pravdepodobne. Lebo by som asi išla do horšieho, teda pokiaľ by sa za návrat nepovažovala práca dizajnérky vo Viedni za štyri litre, žejo ;) Či? Peniaze teda ozaj nie sú všetko, ale čo mám robiť, keď som rozdrapená už? :D Uch!

Respektíve, je pre mňa návratu, ale s fínskymi papiermi. Nie s fínskym občianstvom, ale s mojím henkilötunnusom (osobným číslom) a s Kela kartičkou a podobne… Inak, ono je to dosť bizarné, lebo vždy, keď som teraz na Slovensku, tak sa cítim “ako doma”, ale podľa papierov som Fínka. :D Takže napríklad nemôžem len tak behnúť k doktorovi, ak to nie je urgentné, lebo šak poisťovňu mám fínsku. Platím fínskou kartou, lebo na slovenskej mám len dlh, trvalý pobyt mám vo Fínsku…

Dosť absurdná situácia… Som ale ochotná v nej hocikoľko pokračovať, ak mi vyjde môj po krôčikoch tvorený plán na POLOVIČNÝ ÚVÄZOK + ŽIVNOSŤ, kde budem trochu pracovať pre niekoho, a trošku robiť svoje pre iných (vizuálne identity a psie ilustrácie a pod.), a vo výsledku budem mať dosť peňazí na veselé popracovné zevlovanie v kaviarni na Ventúrskej, strihanie NAŠEJ figy v NAŠOM dome v Maribore, voláky ten výlet do Ázie raz za čas, a božské darčeky pre rodinu a kamošov, a tak. Hej, a na jedenie vonku, lebo furt sa mi nechce variť, a asi sa mi ani nikdy chcieť nezačne. :D -_-

Howgh, idem chrnieť. Expati, povedzte voľačo! Ste už v zóne (ne)návratu? Či ešte nie? Mne to trvalo ale tri roky sa sem dostať…

Čo mi Fínsko dalo, čo mi Fínsko vzalo, I. časť

Keďže počas asi posledného mesiaca divoko oscilujem medzi stavom “ALE DOPIČE JEBEM TU NA TO, A IDEM DOPIČE” a stavom “Nevymýšľaj chujoviny, nepičuj, makaj, a bude dobre”, tak musím sama sebe napísať takýto malý, rekapitulačný zoznamčok.

A možno, že pomôže aj novým prisťahovalcom do tejto jazernej krajiny, prípadne tým bláznom, ktorí na prisťahovanie sem pomýšľajú…lebo či už som v stave 1 alebo 2, jedno sama sebe musím uznať – takéto bývanie “mimo hniezda” má gule, a človeka všelijako preplieska, a všeličo ho naučí! :)

Bude totok napísanô v dvoch častiach, nech to nemá dvesto kilometrov.

Táto fotka nemá s ničím nič, ale môžete tu obdivovať, ako umne fejkujem GRÉCKO vo Fínsku. Až na tie karjalanpiirakkat :D
Táto fotka nemá s ničím nič, ale môžete tu obdivovať, ako umne fejkujem GRÉCKO vo Fínsku. Až na tie karjalanpiirakkat :D

Takže, v tejto prvej časti najprv začnem tým, ČO MI FÍNSKO VZALO:

Peniaze -_- :P
Lebo proste, JE TU STRAŠNE DRAHO! Na to, aby sa človek vo Fínsku cítil bohatý, potrebuje fakt divoké obnosy peňazí…teda, nie je to ako v Nórsku, ale ešte stále mám pocit, že sa môžem voľne nadýchnuť a furt neriešiť budget akurát v Estónsku. Ech. FYI, náš nájom (1i byt + samostatná kuchyňa, 43m2) je 780€ mesačne. Vitajte v Helsinkách :D

Neschopnosť variť
Keď musím, tak musím. Brezák nie je zrovna kuchtiaci typ (vie variť, ale furt varí to isté, a na experimenty sa veľmi nechce podujať), takže ak chcem jesť niečo dobré a domáce a zdravé, tak si to musím uvariť. Hmpf.

Najprv to išlo kostrbato, a pičovala som si popod fúzy jak drak, keď som sa postavila ku sporáku, že teda IDEM NA TO, ale už som rezignovala. Proste, splácam jedlo, no. A väčšinou ho splácam dobré! Napríklad dnes mám v pláne cestovinový šalát s údeným lososovým steakom a možno zeleninovú polievku s krupicovými haluškami (moja špecialita – fínsky národ nepozná krupicové halušky, Brezák sa ich nevie dožrať, cha). A ak budem už úplne premotivovaná, tak ešte aj čokoládový puding s banánom, ale to skôr nebude, ako bude, lebo zase AŽ tak sa mi nesce. :D

Lásku k lososovi
Lebo je tu všade, je lacný, a nie je to ništ špeci. Óch, ale dušu by som dala za GRILOVANÉHO PSTRUHA! Alebo ZUBÁČA! You gain some, you lose some…

Domáci servis :D
Lebo pochopiteľne, veci SA tu neoperú, riad SA neumyje, potraviny SA nenakúpia….pokiaľ sa o to nepričiníme. Táto dospelosť, to je otrava niekedy.

Bezstarostné poletovanie hore-dole
…lebo je tu draho, a sme tak odstrčení v paži hore na severovýchode Európy, že VŠADE JE ODTIAĽTO OD RUKY. A táto krajina je fakt obrovská. Ak sa chceme niekam dostať, musíme buď letieť, alebo ísť loďou do Tallinnu, a z Tallinnu už nejako inam. To moje čunovské “šak idem bajkom do Rajky a späť” mi teraz príde ako čistá, sladká utópia. Fňuk…!

Teraz v Helsinkách je to ešte celkom fajn, ale neviem si predstaviť, aké to musí byť, bývať napríklad niekde v Kajaani. STOVKY KILOMETROV FÍNSKA VŠADE NAOKOLO! A potom Rusko, zdravstuj Voloďa. Inak ništ. O_o

Long story short: moja stredoeurópska duša by veru rada poletovala, ale namiesto toho sedí na zadku, a keď už niekam ide, tak do Bratislavy, a poletuje odtiaľ. Vy si to tam prosím vás dole na juhu vážte, že môžete len tak z nudy ísť na Stuleck alebo do Benátok, lebo ja môžem ísť len tak z nudy akurát tak do trafiky kúpiť si čokoládu wtf. :P -_-

A tak sme sa prešpacírovali až na ostrovček a z neho spať na breh, ale na inej strane.
Tóóóóľko Fínska naokolo! Totok je z minulej zimy, z Tampere – jazero Tohlopinjärvi, kde sme sa s Gimlíkom radi špacírovali.

Pičovanie na politiku
Okej, toto provozujem len, keď si čítam SME (mám Piano), inak nie. Táto fínska politika je taká nudná! :D Zákony fungujú, žiaden miestny Slota neští z balkónov… Nie je o čom. :D

Veľké melóny, kukurica a čerstvé marhule
…okrem iného. :( Sever je sever. Rastú tu všelijaké bobule, ale inak je väčšina ovocí a zelenín dovážaná. Rastú tu špičkové jahody, a nejakým zázrakom tu pestujú cherry rajčinky, ale inak ništ moc. A čučoriedky ida cestú v DIY stánku pri ceste u miestneho Róma nekúpite, lebo to tu nikto takto nepredáva (čo je zle, ale asi aj dobre). Potraviny, tržnica, nazbierať si v lese, alebo ništ!

Jo, a tie melóny tu majú asi kilo. :D VÝSMECH.

DM-ko
Ešte furt som sa s týmto nevyrovnala. :D -_-

Sociálny život a kaviarenské povaľovanie
Toto je asi najhoršie….akože, mám tu už celkom vybudovanú sociálnu sieť (REÁLNU, nie Fejsbúk), ale je dosť trápny odvar mojej domácej sociálnej siete. Ľuďom (fínskym, špeciálne) tu trvá tristo rokov, kým sa zorganizujú a stretnú sa so mnou, všade je ďaleko, v kaviarňach nie je obsluha, nikto nikdy nemá čas, lebo všetci pracujú ostošesť, aby si mohli dovoliť žiť v tomto drahom meste…ech!

Mám taký plán sa tu infiltrovať do miestnej ukrajinsko-rusko-všeslovanskej komunity, lebo to bude lepšie pre moje duševné zdravie. :) Vlastne, šak zrovna zajtra sa asi stretávam so svojou ukrajinskou kamoškou, jou jou. A ešte tu poznám pár Češiek, jednu Poľku, a pár Fíniek, ktoré veľa žili mimo Fínska, takže sú trošku viac lively. :D A švédski Fíni sú fajn inak!

Ale inak je to tu dosť o hubu, čo sa spoločenského života týka, lebo povedzme si úprimne, tento národ nie je zrovna otvorený, spoločenský, ani nič….také studené čumáky. Keď už sa s nimi spoznáte, tak sú skvelí, ale KÝM sa vám to podarí, v mysli sa osemkrát presťahujete do Barcelony a späť.

Toto je pravda, fakt tu takto ľudia postávajú O.o :D
Toto je pravda, fakt tu takto ľudia postávajú O.o :D

Nuž a tie kaviarne, to je tu o ničom tiež, lebo výber čajov je tu poněkud slabý, obsluha nie je (okrem Café Aalta v Akateeminen kirjakauppa! Júj), a zatiaľ som ešte asi nikde nemala taký ten správny povaľovačský vibe. Tu sa národ náhli, tuná sa nezevluje!!!

Kontakt s rodinou a s kamošmi
Pochopiteľne, ale tak to nemám len ja tento problém, ale všetci, kerí žijú bárs aj v Rimavskej Sobote, a sú z Krupiny. :D Ešteže existuje Skype!


Okej. Už ma nič nenapadá, aj keď určite toho bude viac, žejo…počkám si na najbližšiu expatskú depku (ktorá príde skôr, či neskôr určite) a možno sem niečo doplním. V druhej časti nejako dám dokopy, ČO MI FÍNSKO DALO, a sľubujem, že tam toho bude viac ako len bod “duševnú chorobu”!! :D :D

Expatíte? Alebo plánujete?
Čo vám tá krajina vzala?
Ide vás drbnúť? :D

Rozprávka o slnku

Kde bolo, tam bolo, tam kde sa jazerá v hmle strácali, a brezy hore koreňmi v mraveniskách trčali, existovala jedna rúča deva s ksichtom bielym sťa krieda i dušou po slnku vyhladlou. Slnka sa jej nedostávalo nikdy počas zimy, bo v tajomnej krajine tma jak v prdeli bola, i deva si nejeden raz smutne povzdychla:

“Ba ký diabol rohatý mi myšlienku sem sa presťahovati vnukol?! Či je mi takéto chradnutie na duši súce už teraz? Či nemám chradnúť radšej ako stará, zosušená babka…?”

I začul to boh južanského tapas y vino života, a uľútostilo sa mu podunajskej krasotinky. “Ako jej tak dušičku potešiti?”, hútal dňom i nocou, zvažoval nekonečnú dodávku paelly, šialených španielskych susedov náhle prisťahovalších na poschodie pri deve i jej junákovi, pípu s vínom bielym či kurz flamenca pre obveselenie dievky posmutnelej.

“Ech, ja blázon katalónsky, že som na to neprišiel skôr! Paellu tu vymýšľam, keď by len stačilo požiadať bohyňu slnka, aby na návštevu krajov severných zašla!”

I tak ju požiadal. Ukázal jej posmutnelý ksichtík podunajskej žienky, posmutnelý ňufáčik psíka jej, a bohyni sa až slza do oka vtisla. “Ako som len na nich mohla zabudnúť!”, vyčítala si trpko, “Už aj idem nazrieť na sever!”

I nazrela:

"Haló, už som tu!", volala bohyňa previnilo.
“Haló, už som tu!”, volala bohyňa previnilo.

Podunajská deva nemohla uveriť vlastným očiam. “Čože tu tak jasno svieti?!”, sliepňala z bytu prízemného na jasavý obraz jari helsinskej.

“SLNKO!!! SLNKO SVÍCÍ! ÅÅÅÖÖÖÄÄCHHHHHHHHH!!!!”, jasali všetci obyvatelia – severskí i južanskí – mesta sivotou nekonečnou obliehaného.

Bohyňa sa cítila veľmi previnilo, že ich takto polroka zanedbávala, a rozhodla sa teda, že ešte zostane, aby im to vynahradila.

ulica2Podunajská dievka roľnícka nelenila, i hnala sa do obchodu semiačka žeruchy a kvetov kúpiti.

“Teraz môžem sadiť kvetenu na balkón môj!”, tešila sa, a plánovati balkónovú záhradku s príchuťou smogu začala.

“I tak však, najprv si trochu pieh musím pochytati, lebo pieh nikdy nieto dosť.”

sunface2Och! Bohyňa i boh sa veľmo tomuto potešili – deva sa usmieva! Deva sedí na balkóne a pehy chytá! Deva nezhynie smrťou strašnou na depresiu a nedostatok vitamínu D! Dobre veru urobili, že sily svoje spolčili, a takto zasiahli.

sunface4
Deva si od samej radosti i obočie orangutanské vytrhala, a vlasy na červeno nafarbila.

“Nebudeme my veru ľudí na severe takto už zanedbávati”, sľubovali si boh i bohyňa.

A tak svietili a svietili, a dievka od Dunaja sa od radosti každý deň tetelila, pehy chytala a na balkóne sa sťaby mačka vyhrievala.

I zazvonil zvoniec, a rozprávke našej je koniec – ale slnečnému svitu veru nie! :)

50 odtieňov jarnej sivej

Čuduj sa svete, zase je SIVO. No ale toto!!! Kto by toto čakal?! Vo Fínsku…. NEPREDSTAVITEĽNÉ, naozaj.

Dúfam, že sa ešte v tomto živote stihnem(e) presťahovať na Korfu, lebo blúznim o slnku, lete, teple, tyrkysovom mori, tzatzikoch, plnených hroznových listoch a baklave. Normálne, že blúznim.

Ani pol mesiaca tu nie som, a už mi tu začalo jebať – nuž ale taký je svet. :D Na druhej strane, som tu aj takým zvráteným spôsobom spokojná, lebo teda šak nezávislý život bez peňazí a vôbec, nijaké väzby moc ništ, nikoho tu nezaujíma, či si dám vlasy na modro alebo na ružovo (v skutočnosti kontemplujem nad řvavou červenou, ale obávam sa, že budem buď vyzerať jak fakľa, alebo ako Araňa z osady), som slobodnáááá…!

Ale to Korfu…aj tak….ach….! Možno jedného dňa.

Našla som na internetoch.
Našla som na internetoch.

Inak ništ, ako je už u mňa zvykom, hľadám si prácu, ale podľa možnosti menej dušuzabíjajúcu, ako tú poslednú (v hernom štúdiu v polopivnici a s mĺkvymi Fínmi), takže každý deň čučím do LinkedInu a na toto:

MOL.fi, niečo ako taká Profesia, ale štátna.
MOL.fi, niečo ako taká Profesia, ale štátna.

Už som sa v tej fínčine celkom vymakala, lebo bez problémov browsujem takéto šialenosti, a som v klídku. Po skončení toho kurzu, na kerý som začala chodiť, si môžem spraviť fínsky test YKI na úroveň B1, a tváriť sa – aspoň na chvíľku – že som aj niečo v živote dokázala, teda napr. naučiť sa jebnutý jazyk na celkom prijateľnej úrovni. :D Cha!!!

No ale čo som to…? PRÁCA.

Bude mi za hodinu volať jeden recruiter z Kostariky (?!), na pozíciu Visual Designer v jednej nadnárodnej firme, kerá sa zaoberá rezerváciou hotelov pre firemných klientov a neviemčím ešče. Že chce priateľsky si o mne pokecať….ta….šak dobre teda! Pokecajme, muchacho guapo! A potom mi daj ten job, lebo mi ujebe dekel od nervov, muchas gracias. Pusinky, ňuňuňuňu.

Okrem toho som rozoslala svoje skvelobožskydokonalesexymegacool CV asi asi na 20 rôznych pracovných ponúk, takže snáď aspoň NIEČO z toho NIEKDE bude. Všetko tuná v Helsinkách (a v Espoo), lebo i keď mi srcco piščí po Korfu, povedzme si úprimne, že grécka ekonomika nie je nič moc (to je tá nespravodlivosť sveta, tam kde je pekne a božsky sa nedá pracovať, a tam, kde je furt sivo, majú spoločnosť na supermega úrovni a platy sú vysoké, a vôbec. OK, no ešte taký Singapur je iný, a Viedeň…!).

Nuž, i tak.
Ale v pondelok idem na bharatanatyam konečne, v utorok zase na fínčinu a vo štvrtok pôjdeme s Brezákom vyskúšať taekwondo do Vuosaari, čo je úplne od ruky časť mesta, ale keďže v Helsinkách máme zázrak menom metro, takže pohoda, klídek, voe. Snáď to tam bude dobré, a bude nás to baviť, a vo mne to zase nastolí nejakú sebadisciplínu, lebo toto zevlovanie nikam nevedie. Teda vedie, ale zatiaľ to nevyzerá veľmi sľubne… :D

Takéto sa idem učiť, teším sa jak blázon :) Júúúj!!!!
Takéto sa idem učiť, teším sa jak blázon :) Júúúj!!!!

Takže, all in all je to tu vlastne pozitívne, sivota a všetko. Okej, pijem medovinu, to preto som zrazu taká spokojná. Ale fakt tieto Helsinki sú fajn (sa mi začali viac páčiť ako BA, neviem čo sa mi deje), ale budú ešte viac fajn, keď budem mať pravidelný príjem. Potom sa prihlásim na VŠETKY tance sveta, a budem chodiť ráno bárs aj meditovať do zenového centra (tuná autorka má prudko taoistické myslenie), s Gimlim popri mori rundiť, s Brezákom jesť vonku 5x týždenne, romantické víkendíky na chatách v Laponsku, a ach….!!!!

Dobré to bude, len treba vydržať….a asi si aj zapnúť moju špeci bright light. :D


“The secret of this kind of climbing, is like Zen. Don’t think. Just dance along. It’s the easiest thing in the world, actually easier than walking on flat ground which is monotonous. The cute little problems present themselves at each step and yet you don’t hesitate and you find yourself on some other boulder you picked out for no special reason at all, just like zen.~ Japhy”
Jack Kerouac, The Dharma Bums (milujem tú knihu)

:))

Sedieť na zadku a nepoletovať

Včera sme s Brezákom spisovali pseudoezotericko-wishfulthinking-OCD-zoznam “čo by sme sceli v 2015, aby bolo/sme dosiahli/atď.”, a od Brezáka sa tam objavilo toto: “byť na zadku na danom mieste aspoň 1 rok s max. dvojtýždňovou dovolenkou”.

CHÁPEM HO. Aj ja chcem!!! Obávam sa, že pokiaľ nebude moja prítomnosť extra nutná v kraji bryndzovom (alebo pokiaľ ma nebude šľak triafať), bude musieť Slovač chodiť za mnou do saunovej krajiny, a ja budem drepieť na prdeli v Helsinkách, a podnikať maximálne výlety do Tallinnu, do Severnej Karélie a do Laponska. Alebo možno ešte do Rigy, tam lieta airBaltic, a vraj je tam pekne (a veľa Rusov, ale ja mám Rusov rada, takže móže byť).

Meanwhile-In-Russia-50Momentálne som oficiálne nezamestnaná, ale nejako ma to extrémne neondí, lebo mám taký plán, že budem trophy wife to využijem a konečne budem chodiť na tie bezplatné kurzy fínčiny, ktoré mi ešte cca rok a pol bude preplácať fínsky štát, kerý je všeobecne celkom milý k náplavám ako som ja. :D (Nie je ale až tak milý ako také Švédsko napríklad, čo je len dobre)

5x týždenne po 8 hodín…ty vole, za chvíľu by som mala puhuovať jak Mielikki z Ivala! :D O_o

…potom si budem môcť ísť konečne čítať názory a komentáre v Hesari (Helsingin Sanomat), a rozumieť. A takisto budem môcť tliachať blbosti s Brezákovou mamou a sestrou, a hihňať sa na hovadinách, a vypytovať sa ich na recepty. Celkom fajné!

Anyway, ale hľadám si job (jeden mám teda pod nosom, môžem robiť s Brezákom ako doteraz, ale obmedzuje to moju nezávislosť a obom nám z toho preskakuje, lebo namiesto romantických večerí riešime, že “ten chuj ešte furt nedodal podklady”), a posielam CV a portfóliá zase raz všelikde, a možno z toho niečo bude. A ak nebude, tak neva, lebo teda budem naďalej robiť s Brezákom, ale prenajmeme si office niekde, a budeme mať konečne striktne oddelený pracovný a súkromný život.

Keby som si ale mohla vymyslieť dokonalý job (k čomu ma inšpirovala TerezaInOslo, ďakujem!), bolo by to asi takôto:

  • job bol by kreatívny
  • riešil by nejaký problém (nemala som v tej Slobode Zvierat robiť, odvtedy nemôžem proste len nezmyselne klikať a brať plat a byt spoko, furt chcem nejaký vyšší zmysel v tom celom vidieť, ach)
  • mohla by som tam všeličo – aj dizajnovať, aj písať, aj vymýšľať, aj len tak z okna čumieť
  • mala by som juicy plat a bonusíky a benefitíky, ňuňuňuňu (alebo aspoň gastráče, prípadne tie Smartum passy, použiteľné na rôzne pohybové aktivity typu tanečné kurzy a pod.)
  • mala by som vlastnú vizitku, lebo ešte nikdy som nebola nikde natoľko dôležitá, aby som mala vlastnú vizitku :D #egotrip
  • stretávala by som sa s ľudmi, a nemusela by som len civieť do monitora jak magor
  • môj office by mal byť s OBROVSKÝM oknom
  • Gimlík by mohol so mnou sedávať v kancli a všetci by ho ľúbili a chodili škrabkať :P

Som taká náročná…? Asi hej, ale dobre. :D VŠETKO BUDE. Hľadám, a kto hľadá, ten (snáď) nájde.
Trpělivosti, milosťpaní!

Môj office by mohol vyzerať aj takto, akurát že toto je asi niekde v Austrálii alebo čo, takže v helsinskom prípade tam bude asi o 600% viac sivoty. You gain some, you lose some. :P
Môj office by mohol vyzerať aj takto, akurát že toto je asi niekde v Austrálii alebo čo, takže v helsinskom prípade tam bude asi o 600% viac sivoty. You gain some, you lose some. :P

Ale o tom nepoletovaní. Asi je potrebné nepoletovať, lebo keď človek poletuje jak sprostý, tak nič nemôže nijako začať rozvíjať. Kurz tanca? Sorry, nemôžem, idem do _____. Kurz islandčiny? Sorry, nemôžem, idem na _____ mesiace do _____. Nové kvety? Sorry, nemôžem, vyschnú mi, lebo idem na _____ mesiace do _____.

CELÉ ZLE!!!! Už len kvôli tým kvetom :D

Takže áno, v 2015-om budem drepieť na riti vo Fínsku, a zakoreňovať sa a polievať svoje fínske kvety. :D A idem sa učiť bharatanatyam, klasický juhoindický chrámový tanec! Kurz trvá 15 týždňov, a asi prvú hodinu vynechám, lebo ešte budem tu, ale potom už budem pekne chodiť. Jou.

Ale bryndza, ach bryndza….asi budem chodiť aspoň na týždňovky na Slovensko, Gimliho nechám na starosti Brezákovi a ja sem pôjdem na chvíľku, všetko zožeriem a vypijem, a odletím späť. Domov je domov, a teplo je teplo, čo vám povím…