Ako byť rentiérom

Som teraz asi týždeň na voľnej nohe, a aj keď sa mi velice páči vysedávanie v teplákoch a vo vlnených ponožkách doma pri stole, začínam byť aj trochu nervózna. Ani nie tak z nedostatku práce (mám celkom čo robiť a od hladu v najbližšej dobre neumriem), ale z toho, že ako freelancer 21. storočia by som sa mala strašne furt predávať. Dizajnérov je ako hadov, chápete. Musíme použiť vlastné skills na to, aby sme sa zviditeľnili, lebo….lebo..? Niečo!

slnecnyden-lauttasaari
Niektoré výhody nesedenia v office sú nesporné, napríklad môže človek vyjsť von na SLNKO, keď sa dané slnko objaví. Juj!

Nielenže by som si mala konečne spraviť solídny web, ešte aj dizajnový blog by ten web mal mať, kde by som samozrejme o sebe písala ako o skvelej dizajnérke a šírila do sveta múdrosci o vizuálnych identitách a o pozicioningu a tak ďalej. Newsletter by môj web mal mať tiež, kde by som ľuďom písala strašne zaujímavé veci o tom, čo momentálne robím a aké logo som spravila, a že som teraz pracovala pre XY a to boli úplne najcool klienti, a ja som z nich úplne šťastná, a ďakujem im za dôveru.

Nuž a tuná nastáva môj problém, lebo aj keď mám prerezanú papuľu a viem hovoriť veci, že by ma niekto mal fakt z času na čas nafackať, moje papuľnaté sebavedomie nemá v sebe rozmery, kde by som sa rada sebaprezentovala. Akože, viem to asi robiť, ale je mi to strašne proti srsti. Na svete sú totižto lepší aj horší dizajnéri odo mňa, lepší aj horší klienti a všetci sa to nejako pre seba snažíme čo najlepšie vyšéfovať, tak ako vieme a chceme a nevidím dôvod, prečo by som sa zrovna ja mala niekam pchať ako nejaká bohyňa grafického dizajnu. Ech.

Čo sa mi na pracovnom živote (rozumej, ako otrok zamestnanec v práci) teda páčilo bolo to, že som mohla byť křoví, chápete. Ísť si svoje a byť v pozadí. Niekedy až moc, lebo u nás v office bola trošku silná office politics (niekto ma zlynčuje za tento prudko nefeministický názor, ale samé ženské sme tam boli, to preto!) a kto sa tam poriadne neňuňu s top menežéris, tak zle robil, ale aj tak.

V práci som bola Istokova Visual Creative a po práci som bola Ištoková šialená psíčkárka (viď foto), ktorá maľovala psy, venčila psy, šila psovi (Gimlimu) vestičky, a vôbec, robila si, čo sa jej zachcelo, a nie vždy len so psami. To bolo celkom luxusné! Teraz som Istokova Freelance Graphic Designer and Illustrator with an Eye for Text / Open for Possibilities (to tu kopírujem z môjho LinkedInu, neonďajte ma) a je to cool, ale neviem či to zvládam dlhodobo, lebo dizajnér, ktorý sa furt neprezentuje do celého sveta akoby ani poriadne nebol. Ach!

pikkujoulu-04122016-benevolos
Ištoková šialená psíčkárka v obležaní tibetských španielov na pikkujoulu našej helsinskej tibeťáckej skupiny.

Ideálna práca pre mňa by bol rentiér – moji nájomníci by mi platili nájomné, a ja by som zatiaľ drepela na gréckom ostrove dzobkajúc tzatziki a pijúc čerstvý pomarančový džúsik, kde-tu robiac nejaký dizajníček bez stresu z peňazí a z toho, že o tom projekte budem musieť napísať nejaký extra erudovaný blog a poslať newsletter a pripomenúť sa Ferovi z XY, lebo mi ešte furt nezaplatil faktúru.

Mohol by mi niekto s týmto pomôcť prosím? :D

Alebo si zase nájdem job a budem zase erudované křoví. Aj to je v niečom dobré…teda, pokiaľ pracovisko nie je úplne drbnuté, všakže, potom je to utrpenie.

Ach, tento adulting!

Tajga moja de si, chybáš mi ta de si

Nadpis je na motívy tohto, samozrejme. 


Ideme zajtra do Laponska! Teda, najprv do Pohjois-Pohjanmaa do mesta Ylivieska (už som úplne praštená, lebo mi ten názov príde extrémne krásny a ľubozvučný) a potom hore na koniec zálivu do mesta Tornio.

Tornio je rovno na hraniciach so Švédskom – niečo ako keď prejdete z Komárna šrégom cez Dunaj a ste v Komárome, tak takto môžete prejsť z fínskeho Tornia do Haparandy a ste vo Švédsku. Mám home office od pondelka do stredy a práce že až no, ale snáď stihneme spraviť výlet do Švédska, lebo som tam ešte furt nebola. Aspoň keď si tam čajík kúpim, budem spokojná a budem môcť povedať, že už som aj vo Švédsku bola! ….po piatich rokoch vo Fínsku, ahem. Lepšie ako drátom do oka! 

Takže, čučte mi na Instagram, budem tam dávať nejaké roadtripové fotešky.

oulu-mimivofinsku-lappi16
Takto vyzerá príroda rovno okolo Oulu. Tie biele kvecinky sa prezývajú suokukka – “močiarne kvety” a sú to také jemné biele chumáčikoidy.

Inak sa čo deje v živote mém?

Ništ moc, ale asi som strašne slávna vďaka ničomu, lebo som tento týždeň dávala dokopy dva rozhovory. Jeden vyšiel tu, na blogu mojej kamošky, kerý blog ma vyše dvetisíc subscriberov, takže amen tma – a ten druhý bude v aprílovej Slovenke.

Dúfam, že aj v Smotánke raz budem, chcem vidieť naživo kozy Eriky J. 

Podrobnejšou analýzou som zistila, že ľudí (rozumej v médiách) zaujíma viac-menej len to, že žijem vo Fínsku a čiastočne ešte to, že robím relatívne divnú prácu. Toto zjavne stačí na to, aby mal človek nejakú viditeľnosť v médiách, netreba vyhrávať Nobelove ceny ani veliť vojskám oslobodzujúcim KĽDR, klídeček. Zase ale niekomu stačí aj to, že len otrčí prdel, ale o moju prdel sa nikto nezaujíma. Neviem či je to zrovna dobre, alebo zle… :D

Okrem toho sa ešte deje to, že som si všimla, že môj art director si o mne asi myslí, že som vymletá jak orechová škrupina, lebo mi rád rozpráva úplne samozrejmé veci, ktoré som už tristokrát robila (napr. že keď spravíte návrh na logo/vizuálnu identitu, tak k nej spravíte mock-upy, AKA akože produkty a médiá obrandované s vaším návrhom, aby to vyzeralo reálne a mohli ste si otestovať, či je váš návrh sprostosť alebo nie). Väčšinou len jemne prevrátim očami (tak decentne, aby som zachovala dekórum), prikyvujem a potichu pozorujem jeho dokonale hustú, tmavohnedú, lesklú bradu.

Keď budem v budúcom živote chlap, aj ja si takú bradu nechám narásť!

 

Ostatné ostáva konštatné, t. j.:

  • je zima
  • je ľad
  • je sneh
  • je draho
  • v nedeľu je Alko zavreté
  • chcem všetko variť s vínom, aj keď inak ma to nezaujíma
  • tlstnem
  • som bledá ako duch
  • všetko jem s čučoriedkami
  • dvojkrajinná kríza pokračuje (aj keď tuná vo Fínsku to už ekonomicky vyzerá tak biedne, že si možno založím živnosť na Slovensku! alebo firmu v Maďarsku, ak Orbán presadí tých svojich populistických 9%)
  • mám zimné ekzémy
  • ráno sa mi ťažko vstáva, aj keď sa to trochu zlepšilo, lebo už je viac svetla

 

Vy ako tam dole na juhu? Dúfam, že vám je už konečne zima! ;)

 

Cica žije, cica má kocúra

Strašne rýchly, a odfláknutý blog nasleduje, lebo sa mi chce spať, a je skoro půlnoc a z kostela zvon… polnoc, a zajtra do práce a vóbec, ADULTING 101 – sa snažím teda.

Na lenivosť a nedostatok času vždy pomáhajú odrážky:

  • máme perzského kocúra Tuhku! sa mi kuknite na môj Instagram, Tuhka tam už má asi trilión fotiek, lebo je krásny a mäkkučký a fotogenický :)
  • v práci OK, aj keď niekedy mávam divoké sny o vlastnení galério-kaviarne v Čunove, lenže potom si predstavím tú chudobu, ktorá by ma asi postihla (ak by som nemala nejakého spoločníka, ktorý by vedel narábať s peniazmi, lebo mne to fakt nejde), a som rada, že som rada a nepyskujem :D
  • furt je tu zima jak v paži, a ide ma poraziť
  • furt je tu jesenne sivo, a z toho ma ide poraziť ešte viac
  • práve pijem čaj zo zaváraninového pohára, takže moje hipsterské skóre ide hore
  • kúpila som si perfektné Novesta tenisky (tieto) a teraz nechcem ani nič iné nosiť, lebo sú DOKONALÉ (a dovoz zo Slovenska do Fínska len 5 evry! Cha!)
  • moja nechuť variť sa s nedostatkom času (práca + VŠ, uffff) ešte viac prehĺbila! TOTO JE STRATENÉ, TO SA UŽ NEZLEPŠÍ
  • asi v polovici mája ideme všetci z práce do Kodane na služobku na konferenciu Women Deliver, lebo tam máme stánok (alebo skôr pavilón, veľké to bude)
  • ništ inak, nuda a každodennosť

Okej, týmto končím tento o prde blog a idem chrápať. Tento dospelácky život s prácou a vôbec je strašne vyčerpávajúci! Ako to všetci zvládate….?

Keď budem veľká, chcela by som byť šialeným umelcom, ktorého podporuje neznámy štedrý mecenáš, a tak by som sa celé dni poflakovala, maľovala, filozofovala v kaviarňach, trúsila múdre reči, zjavovala sa na vernisážach v nejakom hranične ujetom odeve, a kurátori a galeristi by o mne pošepky hovorili, ako mi to poflakovanie a trúsenie múdrych rečí prospieva pri rozvoji môjho umeleckého prejavu.
Juj, no ňuňu!

Ale aj to ešte bude, len si zarobím na nejaký ateliér… ;D

Brú nôcku, dospeláci!

 

Malé bazalčičky a iné drobnôstky života

Nasleduje blog o ničom, lebo neni o čom. Môj život sa skladá z tohoto:

  • ranná polhodka jógy (ak sa skonsolidujem)
  • venčenie
  • do práce
  • v práci
  • na obed
  • v práci
  • z práce
  • venčenie
  • tupé zízanie do iPadu, knižky, alebo telky
  • ako bonus hula tanec 1x do týždňa
  • a dneska bolo megapekne, tak som sa vytrepala s Gimlíkom na najlenivejší jogging sveta, to bol priam až zázrak (no ale budem sa kukať na Brezáka ako spí? nem sranda)

Niekedy niečo navarím, niekedy dám niečo oprať, niekedy polejem kvety. A už nám rastú bazalky a petržlen, keré onehdá Brezák zasadil:

bazalky
Vpredu bazalka, vzadu petržlen. Budeme ich neskôr sadiť ďalej od seba, ale musíme ísť kúpiť niekde hlinu a porádne kvetináče.

V práci je super, nemám sťažnosti, všeličo sa učím, a všeličo tam robím. Máme tam takú multi-kulti utópiu, lebo sme tam rôznych národností (z Fínska, Ugandy, Kene, Indie, Nemecka, Španielska, Argentíny, Anglicka, …a ja zo Slovenska, ako jediný zástupca ďalekého východu a bryndzového kráľovstva), hovoríme na seba rôznymi jazykmi (aj keď oficiálna je angličtina), a zatiaľ sme sa neprichloštili.

To keby volajaký slniečkár videu, ej bisťu aj by sa potešiu!! :D


Okrem toho sme učinili s Brezákom závažné rozhodnutie, že si kúpime (v dohľadnej budúcnosti, ale nevieme ešte kedy) posvätnú birmanskú mačku, aby mal Gimlík kamošku. Birmanka vyzerá takto:

vorrt-birman-ee
Zo stránky birman.ee

Birmanky sú vraj skoro ako psy, čo mi vyhovuje, lebo tibetskí španieli sú zase skoro ako mačky, takže sa to u nás vybalansuje. :D

V Barme boli posvätné a uctievané, dobre vychádzajú so psami, ľudmi, deťmi, krokodílmi, švábmi, Fínmi a aj s bratislavskou kaviarňou, a majú takmer bezúdržbový kožuch. To ma teší, lebo moja forever kitteh breed love perzská mačka je ťažká makačka, čo sa údržby kožucha týka, a ešte aj mávajú zdravotné problémy.

Ja toho o mačkách veľa neviem, ale našťastie Brezák je v tomto vcelku profi (jeho exfrajerka a aj mama mali mačky), takže sa od neho naučím, a žiadna cica nepríde k duševnej ujme.

Pôvodne som chcela psa zase (ako vždy, čo iné ja chcem….okej, ešte nad malým zajom som dumala, takýmto), ale Brezák má na psiu srsť alergiu, a ešte Gimliho ako-tak zvláda, ale dvaja psy by boli už príliš. Nuž, tak veru ku psomačke bude mačkopes! Cha! Ajm very plísd. :3

Jediné, čo budeme musieť potom vymyslieť je zabezpečenie balkóna, aby birmanka nevybehla von, ale to ešte riešiť nejdeme, lebo ešte je času dosť. Ale v priebehu tohto roka by sme tú birmanku mohli mať si myslím…mám starosti, keď je Gimlíček 8h sám doma 5x do týždňa, chápete. Môj malý, osamelý psí syn!! Uchh!


Inak ništ. Po víkendoch robím do školy, cez týždeň robím v práci. Graphic design overload niekedy, ale zatiaľ zvládam. Už len polroka, a mám BA (Hons) konečne!!! Začalo mi byť dosť fuk, na akú známku to celé skončím, ale zároveň nechcem odovzdať nejaký hnusný shit, a chcem napísať dobrú záverečnú esej, takže asi budem mať dlhé noci a skoré rána. Spánok je pre slabých…


No a na záver by som chcela poznamenať, že síce som dnes išla behať, ale aby som z toho nebodaj náhodou neschudla, zožrala som teraz večer šesť belgických praliniek. Ups.

acidauntie-exercise
True story.

Zimná pomsta

Mohla by som dneska písať o všeličom. Napríklad o tomto:

  • ako som začala na TPP (okej, so zmluvou zatiaľ na rok) pracovať v brutálnej agentúre, ktorá inováciami, dizajnom a všeobecne premýšľaním k veci mení všeličo ohľadom zdravia hlavne žien a novorodencov v rozvojových krajinách
  • ako som bola na prvej hodine havajských hula tancov s bláznivo-prísno-zábavnou poľsko-nemeckou kumu hula (učiteľkou), a strašne sa mi páčilo, takže teraz som na větvi, a neviem sa dočkať druhej hodiny, a už vopred snovám plán na návštevu sekáču a kúpu nejakej vhodne tropickej sukne, ktorá sa pekne vlní, keď robíme kaholo a ami
  • ako som si na vlasy napatlala pravý arabský vlasový amla olej, a potom sa mi zle zmyl, a vyzerala som dneska v práci ako socka
  • ako som bola minule v kórejskej reštike na obede, dala som si tam samozrejme asi kilo kimči, a potom – netušiac o poněkud kráľovskom cesnakovom odéri okolo mňa – som išla na dôležitý 2,5h meeting s členkou senior managementu a s klientkou, kerá sa dovalila až zo švédskej Uppsaly
  • ako som si kúpila dosť oversized náušnice v tvare nôt, a krásne hnedé tenisky Ecco, a ako som našla v blízkovýchodných (!) potravinách Kiri syr s textom na obale po slovensky a po česky (rovno som si kúpila dve balenia) :D

…namiesto toto by som ale toto sceu:

TÁTO ZIMA JE NA PIČU!!!
Nemyslí si to len moja myseľ, ale hlavne moja koža. Všetko ma svrbí, špeciálne časti tela, ktoré často schytávajú tento hnusný, studený, baltický vietor – momentálne najviac lýtka a predné časti nôh, paže (že jaké slovo) a ruky.

pdogscratchingani

Svrbia ma ale aj tie časti tela, na ktoré síce nefučí, ale zato sú permanentne zabalené v tristo vrstvách oblečenia – boky, kríže, stehná… Tam sa ale nemôžem ani poškriabať bez toho, aby som nevyzerala ako úchylný úchyl atopik, takže buď prášim na wécko (sa škriabať), alebo potichu trpím.

aqeja5x

A čo je úplne najhoršie na tejto alergii na zimu (lebo prisámbohu, že toto JE alergia na zimu!!!) je to, že neviem ani čím si to zmierniť.

  • Modrá Nivea nepomáha.
  • Brezákov extra-super-najviac neutrálno-hypoalergénny krém na ukľudnenie suchej a podráždenej pokožky nepomáha.
  • Indulona tiež nepomáha….premastiť premastí, ale svrbenie zostáva.
  • Môj hipisácky bylinný krém na kožu z asi tristo bylinných olejov tiež nepomáha.
  • Sezamový olej tiež nepomáha (ale aspoň krásne vonia, keď sa abhyangujem).
  • Pityol by pravdepdobne pomohol, ale bude potom napatlaný po CELEJ perine, a to neviem či chcem.

Mne by totiž pomohlo…..TEPLO. O_o A nemusieť mať na sebe vrstiev jak cibuľa. Achjo, ale to ma čaká možno tak až (buďme realisti) v máji, takže dovtedy musím vymyslieť nejaké náhradné riešenie, podľa možnosti bez použitia kortikoidov, a bez nutnosti kúpy letenky na Koh Samui, lebo tam by som nemohla vziať Gimlíčka, a ani na to nemám lóve.

Nemáte nejaké tipy, podľa možnosti OKREM vazelíny, kerá je ropným produktom?

Asi sa pôjdem kuknúť do hipisáckeho obchodu Ruohonjuuri, alebo ešte lepšie do lekárne kerú máme kúsok od domu, a vyhodím tam nekresťanské peniaze za nejaký protisvrbivý krémičok pre ukľudnenie kože s neurčitým výsledkom.

Ale inak šak vóbec….je fajn mať alergiu na zimu a bývať v najsevernejšom štáte EÚ. Dobre na to idem!

tumblr_mskqp1alyw1sgl0ajo1_500

Zápisky dizajnéra (väčšinou) v teplákoch

Zajtra idem DO PRÁCE. O_O Presnejšie, na skúšobné dva týždne do jedného vyfičaného metahipsterského dizajnového štúdia, kde budem až do 18. 12. a uvidíme, čo uvidíme. Dostanem za toto 600 Eur na faktúru, a dneska som sa musela pomyselne prefliaskať, lebo sa mi to zdalo málo…lenže potom som si pozrela tabuľku s platmi zdravotných sestier, a hneď som zliezla zo svojho rozdrapeného fínskeho koňa.

Nie, nie je to málo. Za celý mesiac by to bolo 1200 Eur, a ta to nem zle! (Síce, po odčítaní odvodov, daní a podobne to bude dosť na hrane, ale v BA sa s tým dá žiť, dokonca aj so snobskou britskou univerzitou).

Inak, pardon že vám tu takto do ksichtu vypisujem detaily o peniazoch, ale keďže sa do peňazí rozumiem ako hus do piva, a vyznávam motto môjho tatka (“Peniaze sú obeživo”) nemám ani žiaden ostych pri týchto témach. Proste, lóve bruh. Sú, nie sú, boli, budú, nebudú…obiehajú.

No ale práca.

…som na nervy!!! Ako ľudia chodia do práce? Čo tam robíte? :D Môžem tam dojsť v teplákoch? Budem sa tam socializovať, a vôbec?

25CULTURAL-master675

Cítim sa ako rómska žena z Letanoviec, ktorá ide (po siedmych rokoch zevlovania doma, a kojenia ôsmych detí) na aktivačné práce upratať chodníky, a je celá na nervy, lebo už nevie čo a ako má robiť. :D A najlepšie je, že moja reálna, ničnerobiaca nezamestnanosť trvala možno dva mesiace, inak som FURT niečo robila – ale teraz, keď idem niečo robiť out of home, tak som na nervy.

Okrem toho mám ešte dva projekty na VŠ, jeden freelance projekt a jeden upcoming freelance projekt, a teda, rada by som aj spala a zadrbávala sa. Čo je ale dobré je (okrem toho, že je to CELÉ dobré, lebo šak veď že hej), že táto skúšobná doba ma donúti get my shit together. Inak povedané, donúti ma nebyť rozpliznutá jak rozcapený slimák, ale pracovať efektívne ako mladý startupista, kerý si číta debilné, motivačné články o produktivite a efektivite. Jou.

Okej, idem venčiť a potom pokračujem v sedení na riti a frenetickom dokončovaní všeličoho. Prisámbohu, že zajtra keď už v meste v tej práci budem, pôjdem po nej na jógu. Moje prdel pozná středověk. Namaste bičiz.

O lese a o behu

Na úvod, ak by ste si chceli prečítať fajnú poviedčičku o fínskom lete, odporúčam toto.


…je tu kosa. Taká kosa, že už teraz chodíme v bundách, ktoré si normálne rezervujem na Slovensku tak cca na september, a svoje supermegacica vytrblietané sandále som mala na nohách presne 1x (a bola mi zima). Inak nosím šatku okolo krku, viac vrstiev ako mi je milé, a bikini mi smutne ležia v skrini.

Ach jo, sever.

Príde deň, kedy sa presťahujem niekde na Fidži do Portorože alebo čo, a budem rundiť medzi morom v Taliansku, morom v Chorvátsku, a rakúskymi Alpami (a slovenskými salašmi), ale ten deň ešte nenastal, takže ništ no. :D

Ale boli sme minule na dlhšej vychádzke v lese (lesoparku? tu je všetko lesoparkom) a to bolo fajné…

Náhodný lesný outfit. Sa ani nepýtajte :D Tie plandáky mám ešte z Malajzie, asi z roku 2007 alebo čo.
Náhodný lesný outfit. Sa ani nepýtajte :D Tie plandáky mám ešte z Malajzie, asi z roku 2007 alebo čo.

Inak ništ, pracujem. U úchyláka ale pracovať nebudem – nakoniec bude najlogisch option, totiž začnem robiť vo firme Brezáka a jeho partnera (nie homopartnera rozumej, ale biznis partnera :D) ako AD (teda ako art director – nenechajte sa ale pomýliť, art director okolo umenia neprejde jak je rok dlhý, ledaže by zrovna zalamoval brožúrku pre SNG). Možno už teraz, možno od augusta. Začínam si šetriť na umelé kozy a islandského koňa.

Okrem iného som bola minulý štvrtok behať, a odvtedy sa presviedčam, že pôjdem zase. Mám ale za fúrik výhovoriek, prečo to zrovna v tento deň a v túto hodinu nejde. Napríklad:

  • ešte som neraňajkovala
  • zrovna som raňajkovala
  • musím vyvenčiť Gimliho
  • zrovna som vyvenčila Gimliho
  • mám na krku deadline
  • musím robiť na projekte do školy
  • nechce sa mi byť spotená, nechutná a ísť do sprchy
  • šak včera som si umývala vlasy, to si budem musieť zase umyť vlasy
  • moc fučí
  • moc prší
  • bude pršať
  • zrovna pršalo
  • je moc skoro
  • je moc neskoro
  • mám dobrý make-up, a beh mi ho pokazí
  • o chvíľu pôjdem venčiť, to bude aj tak pohyb
  • vonku je moc veľa ľudí, budú na mňa kukať, ako fučím
  • vonku je moc málo ľudí, určite ma niekde zachloští nejaký magor
  • z neba padajú kombajny a z nechtov mi rastú pivonky

VŽDY sa niečo dá vymyslieť, chápeme sa. Vždy. Dneska ale asi možno snáď ešte neviem či ozaj pôjdem, polhodinu tejto neuveriteľne nezmyselnej činnosti snáď vydržím…niekedy podvečer. Lebo teraz mám prácu, a potom idem s ukrajinskou kamoškou na čaj, potom mám prácu a venčím, a jój, you get the drift! Beh je sprostosť. :D

iY1k9Sjogging-running-winter-cold-seasonal-ecards-someecardsHmpf. Čo sa strašne nechce vám?

Veselé zážitky z pracoviska

Dneska som bola prvýkrát na plantáži v práci, kde by som mala od augusta pravdepodobne pracovať na part-time ako grafická dizajnérka. A môj budúci šéf je čistý chuj.

ÁÁÁCH!

Poznáte ten film Horrible Bosses? V ňom hrá výborná Jennifer Aniston úplne ujetú, nymfomanskú zubárku, ktorá neustále obťažuje svojho zubného technika, podáva mu neslušné návrhy, a podobne.

Nuž, I haz dem feels. Napríklad dneska sme mali takýto rozhovor, keď mi nešiel internet, resp. pripojenie sa na ich miestu wifinu. Berte do úvahy, že som v ofise bola okrem pohovoru druhýkrát, všehovšudy 3h a šéf ma dokopy videl asi polhodinu z celého svojho života:

M: “No….nejde mi tá wifina, ani tvoj hotspot…možno bude niečo s DNS serverom? Ale doma mi to išlo normálne, a aj na priateľov wifi hotspot z ajfónu mi šlo sa pripojiť, tak nechápem…”
Š: “Tak to bude mať priateľ URČITE vírus….hihihahahaha, néé, určite je verný, len tak kecám! Hihihihihahaha!”
M: “…..” (krivý bitchface úsmev)

Alebo aj inšô bolo:

Š: “Ukážem ti ten brief.” (sedí na gauči, ja si sadnem k nemu, slušne asi 40cm od neho, lebo fínska osobná bublina a vôbec)
M: “Okej, som samé ucho.”
Š: “Aj bližšie si môžeš sadnúť!” (chytí ma za lakeť) “Aj keď no tento gauč je takýýý mäkkýýýý, že o chvíľu budeme že úúúplne blízko pri sebe!”
M: “….” (krivý bitchface úsmev)

Alebo:

Š: “No, takže diki za to logo, pome kuknúť ten iný brief, ale ešte si nie som istý, že čo a ako, musím overiť u klienta niektoré veci.”
M: “Okej, jasnačka, šak len mi povedz tak zhruba, že čo teda.” (sadnem si k šéfovi v zasadačke na stoličku vedľa, aby som videla na brief)
Š: “Jééééžiš, ty keď tu pri mne sedíš, ty si taká veľká!” (položí mi ruku na chrbát)
M: “Wtf?”
Š: “No akože ja som dosť vysoký a vôbec, ale ja som taký tradične založený chlap (žmurk, žmurk)…ty si taká veľká, teda nie si, ale keď sedíš, tak to tak pôsobí!”
M: (regulérna bitchface)

A aj toto bolo dobré:

Š: “No, je nás tu teraz jedenásť, vekový priemer máme asi 31 rokov teraz. Ty si na tom ako?”
M: “Ak myslíš vek, tak ja mám 26.”
Š: “Óó, tak to si pod priemerom…a to máš len o kúsok menej ako ja!” (žmurk, žmurk)
M: “….”

Okrem toho na mňa NEUSTÁLE akožesexyflirtovne žmurkal, furt ma niekde chytal, dával mi ruky na ramená, na chrbát, došiel mi niečo povedať, i tak sa ma dotkol, óóóóćh….! Referovala som to Brezákovi, ktorý bol vytočený do biela – chujo má jediné šťastie, že Brezák nie je hovado, inak by ho išiel asi zastreliť. :D -_-

Juj.

Žeby som zrovna na takéhoto drba natrafila vo Fínsku, krajine s veľmi vysokým gender equality indexom, to je zlý vtip k pohledání (inak si všimnite vedľa v grafe Slovensko, ništ moc)…ale….stáva sa. -_- Ách jaj!

Som zvedavá, ako sa toto bude vyvíjať. Vo štvrtok tam idem zase, idú ma brífovať kvôli nejakému väčšiemu projektu. Z DAŽĎA POD ODKVAP. (Alebo aj nie, lebo mi ponúkli dosť na chuja plat, asi o 100 evry väčší ako je moja bohatierska fínska podpora nezamestnaných, takže…hmm…)

giphy-horriblebossesŠme še pobavili.

Té mínus tri

Vole! Neviem čo toto, ako tie dva mesiace ubehli (špeciálne minulý týždeň v Piešťanoch išiel nejako prirýchlo, to bude asi tým obsesívnym záhradkárčením, a chľastaním NEALKO! Pivey v Piešťanskom pivovare, najlepšom mieste vesmíru), ale za TRI DNI idem do Fínska.

Letím z Viedne do Frankfurtu, kde uviaznem na osem a pol hodiny (sorry Gimli, nájdeme si nejakú snobskú Lufthansa lounge alebo čo) a odtiaľ do krajiny večnej zimy (Fíni momentálne nemiestne vtipkujú, že “je teplo, lebo len ráno a večer treba nosiť rukavice”), kde mám rovno v pondelok pohovor na pozíciu part-time graafinen suunnittelija (grafickej dizajnérky) v jednej fajnej agentúrke sídliacej na pomedzí snobských štvrtí Punavuori a Eira.

Óóóóóch!!! Modlím sa ku všetkým svätým, aby som ten job dostala, lebo by to bolo po piči najvác win, ach. No, uvidíme.

Pohovor mám inak aj dneska, do jednej full-service reklamnej agentúry tu v Bratislave…poriadne ani neviem na akú pozíciu, tuším na art directora?! Pravdepodobne… :D Ale som im tam povedala, že sa mi nesce srať sa s prehadzovaním si fínskych papierov, takže by som u nich teoreticky pracovala na fínsku živnosť, čo si musíme ešte všetci vyjasniť vlastne, že o čo mi ide. Nuž, aj tam uvidíme.

Mám taký predbežný plán, že ak ten fínsky job dostanem, tak budem pekne good girl a budem sedieť na zadku a pracovať, a zarábať si na daču v Maribore – a potom prídem niekedy na začiatku októbra na 1-2 týždne zožrať všetky kačice sveta, a vypiť voláke burčáky, a dobrovoľne sa vrátim späť do depresie jesenného Uusimaa…nuž, a ak ten job vo Fínsku nedostanem, tak sa vrátim sem, a budem sa chodiť kúpať a žrať langoše. Alebo nastúpim do tej agentúry tu (teda, ak ma budú chcieť, všakže), a budem vymýšľať nejaké kreatívne kreatívnosti, ako správny idea maker. Chá!

Plány sú ale pekná vec, hlavne keď neviem, čo NAOZAJ bude – ale už čoskoro sa to dozviem. Podám správu. :P

…inak sa celkom teším do Fínska, lebo aj keď tam bude asi odporné počasie (ako inak, Suomi), tak predsálen, bude “leto”, a teda veľa svetla, lodičky na Baltskom mori s turistami, terasky vycapené v meste…idylka! Teda, aspoň oproti jeseni a zime…beggars can’t be choosers. :D -_-

Okej, idem venčiť a potom bežím do mesta, trebalo by ísti nakúpiť hovadinky pre moje fínske spoločenské kruhy (asi opáčim ÚĽUV) a dostaviť sa podľa možnosti načas na dnešný pohovor. Hmpf.

Hlas z Čunova

Kvôli nemilým okolnostiam (náhle mi umrel strýko) som sa pred cca mesiacom ocitla v lietadle a friško som letela na slovenskú dedovizeň. Ta i som tu. A strýko tu nie je. :( Alebo možno je – začala som si namýšľať totiž, že sa reinkarnoval do OBROVSKÉHO križiaka, ktorého máme zaveseného na okne, a ktorý každý večer po zotmení poctivo loví hmyz. ;)

Na tú rovnicu sa nepýtajte....to bol môj strýko proste. :D Vlastne je, šak je križiakom teraz, ta ňe.
Na tú rovnicu sa nepýtajte….to bol môj strýko proste. :D Vlastne je, šak je križiakom teraz, ta ňe.

Ha! Vzhľadom na to, že reinkarnácia nie je nijako vedecky potvrdená a ani vyvrátená, budem si namýšlať, že môj strýko je križiakom, a bodka. Mohlo to byť aj horšie, mohol byť napr. aj dážďovkou, alebo sockou v osade, alebo čo. Byť križiakom je najvác. Koniec diskusie samej so sebou.

A strýko, diki za ochraňovanie nášho domu! :))


Nuž a teda….možno tu aj zostanem, lebo s tými jobmi je to vo Fínsko fakt na chuja. NIČ NIKDE. Pre zdravotné sestry a kuchárov a developerov áno, my ostatní si môžeme nasr…. Povedala som si ale, že radšej budem zamestnaná na Slovensku, ako nezamestnaná vo Fínsku, takže neviem no, rozhodila som siete (pun s križiakom unintented).

Ak by som samozrejme mohla niekde tu pracovať, ALE pod fínskymi papiermi, to by bolo úplne super – založila by som si totiž toiminimi (živnosť), a len by som faktúrovala všeckých naokolo. :)

To nemôže nejakej slovenskej firme asi prekážať, ta ne? Všetci tu majú radi živnostníkov, nemusia im predsa platiť odvody… ;) …a mne zase nebude prekážať, že neprídem o svoje fínske papiere, a nebudem platiť dane tým zmrdom v tejto drbnutej vláde, ktorí si z toho ulievajú ako sa im zachce.

No, uvidíme čo bude, ale hlavne nech je PLAT. POTREBUJEM PLAT, DETI MOJE.


Okej, idem venčiť, ale ešte predtým jeden nepodstatný oznam – ak sledujete blbosti, keré vešám na Instagram, tak som si zmenila IG meno na MISS MICHELLE MOUSE, lebo som plytká a sebastredná a namýšľam si niečo zase, čili môj IG nájdete teraz ako @missmichellemouse. Už som to zmenila tuná na blogu, a aj na portfóliu, ale ta…tak…pre istotu aj takto.

Celkom sa mi to inak páči. :D Možno tá moja doména, kerú nemám, by mohla byť pod menom Michelle Mouse. NECH ŽIJÚ MYŠI! :D ^^

Hipsterská pivonková myš, skoro jak ja. Ale bez kruhov pod očami
Hipsterská pivonková myš, skoro jak ja. Ale bez kruhov pod očami :D

Ven, ven, ven. Gimlík musí cikať!