Islandské kone sú LÁSKA

Jój veru.

Píšem tu asi raz za storočie, lebo nie je moc o čom (áno, furt som tehotná, teraz 23. týždeň – inak, bude to dievča, fakjeeeáá hešteg bossbitch gŕl power smash the patriarchy – počasie je furt odporné – mám po chuja práce, aspoň budú lóve – na Kurníku mi vyšla ilustrácia! – snehu je veľa a všade, a teraz sa odporne topí – zatiaľ som sa len 1x rozpleštila na ľade – atď., atď.), ale toto, TOTO musím!!!!

Boli sme s kamoškou jazdiť na islandských koňoch.

Minulý utorok, v Islanninhevostalli Glymur, pri Kirkkonummi. Ách!!!! Tým sa mi splnili hneď dva životné sny naraz – jednak vôbec vidieť islandské kone, a dvak ešte aj na nich jazdiť!

Jenni ma cvakla! Musela som si trochu vyretušovať svoje extrémne kruhy pod očami, ale ech…furt tam sú. You gain some, you lose some.

Ešte doteraz som na obláčiku šťastia, keď si na tento zážitok spomeniem, aj keď sa mi nesplnil tretí sen, a to vyskúšať si tölt, špeciálny chod, ktorý ovládajú viac-menej len islandské kone.

Miia, majiteľka stajne, bola totiž viac vynervovaná z toho, že má tehotnú na koni, ako samotná tehotná na koni, takže sme len kráčali (v ODPORNOM, “autenticky islandskom” počasí, a nie v hale, ale pekne vonku v horizontálnom snežení – takto sa buduje sisu!!) a robili rôzne otáčky a kruhy a diagonály a atď.

Naposledy som na koni sedela asi pred storočím (ale keď som bola na gympli, mama mi platila kurzy jazdenia, takže základy viem, a aj stajňu, sedlovňu a kone vám vyglancujem!), ale tieto skillz sa zjavne nezabúdajú, je to ako bicyklovanie! Pri cvale by som asi zletela (od strachu, ha), ale toto bolo úplne mega. Môj trpezlivý koník sa volal Vikingur alebo teda Ville, a myslím, že sme si celkom rozumeli. ^_^

Beriem Villeho z pastviny na osedlanie a zauzdenie.

Ville sa ušklíbajó!

V stajni Glymur majú tuším deväť islandských koní, z toho dvaja sú z vlastného, fínskeho chovu, a ostatní sú prišelci z Islandu. V deň nášho jazdenia sa mohli cítiť ako doma, bola zima, vetristo, hnusne, mokro a husto snežilo. :D 

Popri islandských koňoch mám ešte jeden jazdecký sen, a to vytrepať sa (pravdepodobne po hasičskom rebríku) na shireského koňa (spolu s clydesdalskými koňmi sú to najväčšie plemená koní na svete) a zajazdiť si na ňom. Jój!

S týmto asi ale budem musieť počkať do leta alebo do jesene, kedy ctená obyvateľka mojej maternice opustí útroby a tuto pani matka sa bude môcť bezpečne(jšie) venovať outdoorovým zábavčičkám. Veru, veru, PRÍDE TEN DEŇ, že aj na shireskom koni sa prejdem. Už som ich zopár vo Fínsku lokalizovala, teraz len trpezlivosť mať…

To je on, môjho srcca šampiňón! Fotka je odtiaľto.

Na bucľatej slečne vidíte, že shireské kone sú dobré aj pre nás tlsťochov, lebo vedia odtiahnuť aj TONU nákladu, a ani pri svojej najväčšej snahe takú váhu my ľudia nedosiahneme. :D Koník bude v klídku, a mojich 80kg šuniek tiež! Zdroj fotky. 

Och. Dobre, dobre. Pozerám sa tu na svoj to-do list a chytajú ma mdloby, takže idem niečo robiť, a úľubne sa pozerať sa na zhrdzavenú podkovu zo stajne Glymur, ktorú som si mohla na pamiatku vziať.

Ville, lásko má, uvidíme sa v lete!

P. S.: Prijímam finančné dary ľubovoľnej výšky na kúpu vlastného koňa a domu na Istrii, lebo ma z tej sivoty tuná jebne. Prevod cez PayPal možný!