Toto Fínsko ain’t no country for young (wo)men. A tak som sa prispôsobila.
Z veselej mladej cice večne vysedávajúcej v nejakej putike tlačiac pagáče/vajcové chleby/palacinky/bryndzové hocičo a chlontajúc čaj/Kofolu/medovinu/rosé víno/koktejl(y)/smoothie plkajúc chujoviny a rehotajúc sa na plnú papuľu sa zo mňa v tomto Kráľovstve usporiadanej nudy™ stala dôchodkyňa.
A to ešte aj namrzená dôchodkyňa, lebo táto staroba, to je hrozná oštara.
Moja default mood zvykne byť často takáto:
Vonku je sivo, sychravo, vlhko, hnusne, všetci mladí a bohatí ľudia sa niekde drbú do obchodov a na párty, ale to nie je nič pre nás starých a chudobných! A tak idem s Gimlim von…
…a potom idem do práce….
…a potom dojdem domov a varím….
…a potom si zapnem laptop a niečo tam šmudlím…
…a potom si zapnem telku….
…a potom si zvyknem ešte niečo kresliť, ako napr. minule tieto lesné týpky.
Medzitým pijem ničím neobmedzované množstvo čaju…
…a keď v sebe vydolujem trochu stareckej disciplíny, zacvičím si 5 Tibeťanov:
(Fakt mám také chlpaté nohy. My starci neriešime nejaké aspekty výzoru alebo čo, my sme radi, že sme radi.)
Brezák sa cíti obdobne starecky, z čoho sme usúdili, že nás tu definitívne jebne a nemôžeme tu žiť. Dali sme tomu šancu, ale nejde to!!! NEJDE TO!!! Týmto vyzývam herné štúdiá, reklamné agentúry a podobné miesta v strednej Európe, kde by som mohla užitočná, aby ma zamestnali full-time a ponúkli mi skvelý plat a plnú riť gastráčov. Dííík! Nech Vyššia moc požehná vaše mladé hlavy.
Mimi vo Fínsku 