Lesk a bieda slovenského dizajnu

Boli sme včera s mamou na zimnom Urban Markete v novootvorenej, a hlavne novozrekonštruovanej! Mlynici, lebo nuž, dobré je vidieť, čo sa v našich dizajnových humnách deje, špeciálne po návrate z fínskej dizajnovej veľmoci.

mvf-urbanmarket-mlynica
Mlynica zvonka. Za vkusnú rekonštrukciu je zodpovedný ateliér GutGut, ktorí tieto industriálne veci velice móžu.

…nuž, a čo sa teda deje?

Všimla som si príjemné zlepšenie v kvalite ponúkaného tovaru a aj v rôznorodosti ponúkaných značiek (na Urban Markete boli slovenské, moravské, české a dokonca tuším aj nejaké maďarské značky, resp. jedna odevná dizajnérka s maďarským menom – ale možno to bola Maďarka z Felvidéku, ako moja kamoška Vica :)).

Zároveň s týmto zlepšením je u nás ale veľmi vidno aj elitistické hňahňanie sa vo vlastnej dizajnovej bublinke. Myslím tým hlavne to, že aj keď dizajnéri toho pre ostatných dizajnérov organizujú požehnane (špeciálne my bratislavská kaviareň sme v tomto veľmi aktívni!), málokedy sú tieto akcie komunikované ako niečo pre bežných ľudí, ktorí o dizajn zakopnú len náhodou (ak vôbec), a v dennom živote ich nikdy o tejto téme ani len premýšľať nenapadne.

Výsledkom je to, že produkty od slovenských dizajnérov sú známe len úzkej skupine ľudí, ktorá sa o túto tému už aj tak zaujíma. Tí ostatní naďalej netušia, a naďalej majú v paži.

mvf-urbanmarket3
Nákupy (alebo aspoň prezeranie si výrobkov) sú v plnom prúde
mvf-modranska
Nové šáločky z keramickej dielne Modranska. Krásne veci! :)

 

Keď si to porovnám so situáciou vo Fínsku, kde si môže stavbár Pekka z močaristého lazu pri Kouvole kúpiť v miestnom supermarkete šálku od Iittaly, servítky od Marimekka a nožnice od Fiskarsu, až sa mi slza derie do oka nad premrhaným potenciálom našich vecí.

Samozrejme, že za tento stav nedostupnosti slovenského dizajnu v bežnom živote nemôžu len dizajnéri. Na Slovensku je totiž notoricky ťažké naviazať nejakú zmysluplnú spoluprácu s výrobcami (a s manažérmi supermarketov to asi tiež nebude prechádzka ružovou záhradou), ale ak sa to podarilo Fínom (ktorých je mimochodom tiež len 5 miliónov ako nás), tak by sme sa my tuná v strede Európy mohli tiež hecnúť. Bude to asi otravné a ťažké, ale ísť to nejako musí, ak chceme vystúpiť zo svojej bubliny.

Viete, kedy nastane ideálny stav nášho dizajnu? Keď bude Laco v Terchovej kupovať mydlo v Terne, a okrem Nivey, Palmolivu a Dove si bude môcť vybrať aj mydlo Mylo. A keď pôjde Anka v Humennom kúpiť dcére cvičky na telesnú, a v miestnej obuvi si bude môcť kúpiť lipové cvičky od Puojdu. Lebo tam budú! :)

Už sa na to teším.