Inak akože, žijem, ale sa mi – tradične, ako vždy, keď som na Slovensku – nescelo ništ písať. Lebo, čo by som už písala preboha? Referendum je pičovina, to vieme, aj to národ vyjadril jednoznačne. Áno, sneží. Chodím do mesta. Sneží. Robila som stojky a kotrmelce a mlynské kolá na snehu v záhrade! :D
Ale!!!! Dali sme si posledne s kamoškou roadtrip do Tatier, a cez rôzne diery sveta (ktoré sa mi strašne páčili, ba i mám v debilníku poznačené, že “ETNOKURZY POHORELÁ – VAĽKOVŇA <3 – POLOMKA – HEĽPA: túra Nízke Tatry?”) a keďže mi poslala nejaké fotky, musím ich surovo ukradnúť, a na drzovku použiť, lebo sú super. :)
Náš roadtrip sme začali v krásnej Kremnici, kde zrovna stavali skok jak sviňa priamo v centre na námestí, lebo sa tam začínal Big Air v meste.
V Kremnici je inak super čajovňa rovno na tomto námestí, kde majú veľmi milú majiteľku (alebo čajovníčku, neviem? jou, to bol zase aký novotvar) a skvelý výber čajov a rôznych typicky predražených bio eko raw doplnkov zdravej výživy.
Nuž, i v tejto čajovni sme si posedeli, vypili chryzentémový čaj a ja ešte ako bonus aj deci teplej Apimed medoviny. Tú inak pijem aj PRÁVE TERAZ, jak buran, O DVANÁSTEJ NA OBED – ale čo mám robiť, keď vo Fínsku zase nebude?! Ach!!! Začnem si robiť vlastnú, prisámbohu, lebo asi sa nikdy nedočkám toho, že to bude Alko mať v ponuke, za takých 30€… :(
Po Kremnici sme išli cez rôzne kľukaté cestičky našim krásnym Slovenskom, až sme prišli do Horného Smokovca, kde sme mali wellness pobyt v Penzióne Poľana. Krátky verdikt: dobré izby, luxusné terasky s výhľadom až na Nízke Tatry, slabý čierny čaj (ale ja som zase čajový snob, takže no…), milý správca/recepčný/?, jedlo celkom dobré (aj keď s takmer neexistujúcimi zeleninovými prílohami), izby útulné. A majú fakt pekný web! :D
3h wellnessu sme mali vo vedľajšom Grand Hoteli Bellevue, kde zrovna bolo asi osemsto rozdrapených doktorov (boli Popradské lekárske dni…) a tritisíc vreštiacich deciek pri bazéne, ale mali aj božskú BYLINKOVÚ parnú saunu, takže im to odpúšťam. :P Aj keď, počuť od holého, spoteného, chlpatého gastroenterológa vo fínskej saune, ako “by nám najprv pozrel hrdlá, a potom riťky” bol zážitok na ktorý sa nezabúda… :D Forever in my heart, ahem.
Okrem môjho nekonečného, veselého poskakovania v čo najvyšších závojoch sme nechodili na túry, skôr sme roadtripovali po okolí. Takto sme napríklad išli do Ždiaru, kde bolo nádherne ako vždy, až k nevydržení! :)
Vidíte tú epickú čiapku, kerú mám na hlave? Tá je prosím pekne z GATEu asi za 5€, a dnes si idem kúpiť ešte asi tri (v ostatných farbách, majú tuším červenú, cyklámenovú a čiernu), lebo je to Dokonalá Čiapka. Milujem ju. :D
V rámci rundenia po okolí sme boli aj v krásnej Spišskej Sobote, kde sme aj obedovali. Kostol s oltármi od Majstra Pavla bol bohužiaľ zrovna zatvorený, ale neva, mali sme luxusné tatranské výhľady, kto by sa zaondiaval v kostoloch?!
Na luxusné tatranské výhľady sme prešli slepou ulicou v Spišskej Sobote na pole, a kochali sme sa (ja v záveji, Danka na cestičke, ako normálny človek):
Heň ako ma Danka odfotila, ách!!!!
Pochopiteľne, že máme aj selfie s Tatrami, lebo to nemať by bola škoda. :P
Po ceste späť sme išli šrégom cez Nízke Tatry, kde bolo NÁDHERNE (tam som si zapisovala tie heslá do debilníka), a zastavili sme sa na čaji (a káve) v Bojniciach. A ešte predtým v Kolibe Rusticana, ktorá mala vymakaný interiér:
Inak, v tejto kolibe majú aj pekáreň, kde pečú v naozajstnej šamotovej peci, a ten chlieb, ktorý som tam kúpila bol asi najlepší chlieb na svete, aký som kedy jedla. :) Jedlo tam majú tiež fajn, aj keď moje orechové šúľance plávali v masle…ale no dobre, mala som si dať tľapkance, alebo pirohy, neviem čo som vymýšľala anyway. -_- Nabudúce.
No a tie Bojnice? Ta čo vám povím, došlo na ďalšiu selfie :D
Potom sa už nič nedialo, Danka ma vyhodila v Piešťanoch, kde som diškurovala s babkou a potom bola asi do pol druhej ráno v ŽiWelli, a na druhý deň som o štvrtej (obdarovaná zľava – sprava, ĎAKUJEM) išla na vlak späť do Bratislavy.
I tým sa skončilo cestovanie po Slovensku a o TRI (! dpč !!!) dni sa uskutoční moje cestovanie do Fínska. O_o TRI DNI! Uáááá! Tradične sa mi nechce ísť, ale zároveň sa mi chce, lebo ma čaká už rozbehnutý kurz tanca bharatanatyam, fínsky jazykový kurz (konečne som sa odhodlala, 1x do týždňa budem dobrovoľne 2,5h trpieť) a ešte aj začínam zase chodiť na taekwon-do ITF, takže pozor akože, I am getting my shit together. :D
Ach jo. Zvláštny je život expatský, obzvlášť, keď mám slovenské korene asi 10km pod zemou, ale už aj nejaké v cudzine a…. Ja neviem! JA NEVIEM!!! Tento rok si spravím vodičák konečne, zbohatnem (chacha), kúpim si hipisácky van, a budem sem chodiť, prežijem aj to Poľsko (po ceste na pierogi, to bude v poho). Alebo čo. Nemôžem žiť bez našich hôr, drbnutých Slovákov, bryndze, medoviny a SLNKA a tohto južanského feelingu. :)
To se vystříbří….nejako. Uvidíme! :)