…nemáme hríby, resp. našla som len asi 5 starých suchohríbov. Ale zato tam máme zázračné, elfské svetlo :)
A jazierko menom Pikku Tohloppi, čili “Malé Tohloppi”:
A ešte aj VONKAJŠIU PRÁČOVŇU KOBERCOV! Donútila som Brezáka odfotiť tento absurdný výjav – korytá jak blázen s kohútikmi na vodu, a v nich ľudia drhnú koberce. Vraj tieto kobercové práčovne sú skoro všade. Zvláštne. O.o
Gimlík miluje tieto naše lesné prechádzky, všade má čo ňuchať, cestičky majú dobrý povrch (machovo-pôdovo-koreňovo-voňavý) a nepečie naňho slnko, lebo sme pod konármi.
A potom doma takto spí:
Inak som včera bola na tetovaní (!!!), takže teraz mám Gimliho portrét + pivonky + pár nejakých fínskych, lúčnych kvetov (ja som ich nepoznala, ale moja tatérka Linda tvrdila, že to je ale úplne že typický, lúčny kvet) vzadu na pravej lopatke. Ešte sa to ale len hojí, fotky budú o pár dní, ale je to ale NÁDHERNÉ! Vymakané, elegantné, super. A keď chcem, môžem si to zakryť, keďže je to také decentné miesto (rozumej, nie predlaktie alebo krk alebo čo, kde je to furt a nevyhnutne vidieť). Budem ale asi teraz musieť nosiť veľa tielok bez ramienok, aby som sa mohla chváliť :D :D Pokiaľ nezačne už zajtra snežiť, lebo včera podvečer tu bolo len +14C.
Rodinní príslušníci, nedeste sa, nemám z toho HIV, neodumiera mi chrbát, nevyzerám jak pokérovaný feťák z Pentagonu, a nie je to odporné :D
Howgh, pokračujem v home officeovaní, aj keď ma ide dneska šľak trafiť, lebo laptop blbne, internet blbne, VŠETKO JE PROTI MNE!!!! Asi si otvorím čajovňu wtf. -_-
Na záver ešte jedna ňuňu fotka s Gimlim, takto nás cvakol Brezák predvčerom :)
Fajn. Back to the home office. Možno keď mi teraz nespadne Adobe Illustrator 895-ty krát, tak možno aj dokončím tie drblé herné elementy. Uuuáááá. #životpočítačovéhodebila
Aha. Tento nevábne vyzerajúci grilli za mojou hríbikatou hlavou* je VAAKON NAKKI, najvyššia inštitúcia fínskej gastronómie ever. Choďte tam na kasvishamppari munalla (zeleninový burger s extra vajcom) a neoľutujete. Minulý týždeň sme tam boli tuším trikrát… :D
* prisámbohu, vyzerám jak mladá bedľa, prípadne chlapský fták. Úplne seriózne zvažujem kúpu takejto poloparochne wtf, aby som nechodila po okolí a nevyzerala falicky. -_- :D
Voi vittu… Už ste to komplikovanejšie vymyslieť nemohli? =_= :D
Predplatila som si ale časopis Puhutaan suomea,ktorý je pre nešťastníkov učiacich sa fínsky a túžiacich po popchnutí svojho fake it till you make it procesu – takže dúfam, že teraz to už pofičí! Na testipiste (testovacie centrum pre nefínske imigrantské náplavy AKO JA) v Helsinkách mi povedali, že som tak dobre fejkovala svoju neexistujúcu fínčinu, až som sa dostala po úroveň A2.2, čo je len kúsok pred B1, čo je zas už len kúsok (ale ten podstatný wtf) pred schopnosťou normálne sa vykecávať, čítať si noviny, a tak.
Snáď to jedného veselého, zasneženého dňa dosiahnem. A potom sa tu na to vykašľem, a odsťahujem sa na Korfu. :D
Koniec fínskeho okienka, idem dumať nad logom, a potom to tu ideme s Brezákom poupratovať, lebo dneska dojde Brezákov brat Mikko s dvomi dcérami Minjou a Minnou, a neradno by sme ich vpúšťali do nášho príbytku silne pripomínajúceho Luník IX. :D
Včera sme sa po práci s Brezákom vytrepali do mesta a započali letné loudání po krásnom, augustovom Tampere. Letní Fíni sú úplne iný živočíšny druh ako zimní Fíni – inak povedané, žije to tu teraz! :D
Všetky fotky sú z Brezákovho mobilu, lebo slečna si zase raz zabudla foťák.
Krásny prístav (jeden z mnohých) a lodičky.Nehnusilo by sa mi tuná bývati!Nie je to dobre vidno, ale pod touto mostovkou je vonkajšie fitko.Boli sme v meste až do večera, takže bolo…takto svetlo. Sever no!Takto bývajú (bohatí) Tamperčania – rovno pred bytovkou je prístav pre osobné loďky a jazero jak blázen. A 10min od domu peši je centrum mesta.JRKVC – IST tyrkysová!Och jóóóój…navrhujem takéto dať namiesto Dlháčov napríklad :DZahliadli sme aj vzácneho bieleho severského hrocha – statná samica sa vyhrievala na slnku priamo v mestskej oblasti.A že svícilo!!!
Tak. Teraz si idem sadnúť na gauč s chlebom s maslom a s medom a zamyslieť sa, čo s načatým dňom, prosím pekne. Dospelácky life, jou.
Len taký miniblogíček – je pol druhej ráno fínskeho času (t. j. pol jednej slovenského, v ktorom ešte fungujem) a už by som si ale OZAJ mala ísť ľahnúť, ak sa zajtra teda mienim unúvať do práce, žejo…ale tak len, že žijem teda.
Aj po tej 36h ceste mikrobusom s troma chlapíkmi, z ktorých jeden vyzeral ale ÚPLNE ako Pišta Lakatoš (bude blog aj o tom, ale strpenie poprosím)…aj s tým, že to u nás doma vyzerá ako po výbuchu, a Gimli dostal kýchací záchvat, ked strčil ňufák pod posteľ. POTREBUJEME VYSÁVAČ. Uf.
Inak ništ, things as usual (akurát že medzičasom zmizol bus 18, ktorý chodil k nám na Kohmankatu a nahradil ho bus 8 wtf?), do práce som dopravila borovičku, Gimlimu som kúpila nový postroj, sebe Cézar šalát v Stockmanne, a tak, fínsky life no. :)
Hore vidíte povinnú turistickú fotku, na sebe mám gázové šaty c/o piešťanský sekáč, vlasy do hríbika (TENTORAZ to mojej kaderníčke nevyšlo…wtf…dva roky nestrihám ništ!!!) a za sebou most vedúci k jednému z dvoch megajazier, ktoré tu máme.
Ale ja idem hajať, lebo budem jak zombia – bloguvat poriadne sa bude neskôr, napríklad vtedy, ked túto osadu zmeníme na pekný byt zase raz O_o Porazí ma ale dovtedy!!! Ako to vy dospeláci robíte, že sa vám šecky dečky hodia k plachtám, riady sa blyštia, kvety kvitnú, hajzel vonia, jedlo je furt navarené, závesy sú rovné,….? Nezvládam to, potrebujem filipínsku slúžku (ktorá vie ideálne aj variť). :D Brezák ale odhodlane práve zahlásil, že zajtra to tu vyčuchcíme, tak no – ideme do toho asi…?! NO PAIN NO GAIN. Tak.
V skutočnosti som goth nikdy nebola a o existencii selfie som v r. 2009 nemala ani poňatia, ALE heň aký gotický skvost som našla medzi starými fotkami na externom HDD:
Akože!!!! YOLO SWAG NETOPIER CINTORÍN FTW!!!! Postprodukcia (c) Mimi, 2014 grafik dizajnr, lebo ten hnusný font som už niekde dať musela. :D
Mimochodom, T – 6d, rozumej za 6 dní ideme do Fínska, a tak zhrabúvam rôzne slivovice, medy, korenia na guláše a pod. a neviem, či sa tešiť, alebo netešiť, ale asi tešiť, lebo JÄZERÖ a LETÖ a tak. Zmena je jediná konštanta. :)
P.S.: Takýýý dobrý make-up som si ešte v 2009 vedela robiť….teraz sa mi nechce. Raz skončím v práci pred počítačom v teplákoch (Tampere stylin!), s mastnými vlasmi a s Pityolom na ksichte, a to už bude ale ozaj zle. Možno ale vtedy budem nejaký Lead Game Art Omg Wtf BBQ Conceptual Design Guru Ninja Jesus Hare Krishna, takže ako to už býva, YOU GAIN SOME, YOU LOSE SOME. :D :D
Sa mi nechcelo písať ništ – toto ma vždy na Slovensku postihne, lebo musím furt všade behať, so všetkými sa stretávať a vôbec, socializujem sa!!! Som ale zároveň na home office, a teda aj pracujem…a o tom ozaj nemám moc čo písať, ledaže by vás zaujímalo, ako kreslím v krivkách zajaca, potom ho animujem v Spine a pod. (ale asi ma zastrelí Ville, lebo Fíni všetko pracovné taja, takže ništ, máte smolu :D).
Takto som stihla napríklad promócie Mgr. Paťušky (inak, na tú pozor, budúca politologická špička bude táto Patrícia :))…ešte raz GRATULUJEM :))
Normálne podpätky som mala, pekné šaty a vôbec! Asi začnem nútiť Brezáka chodiť so mnou na nejaké bály, lebo moja márnivosť to obľubuje, takéto parádenie sa :D
Takisto sme s Brezákom babke strážili záhradu a robili sme malé posezeníčko v jeden deň :) Fotky (c) Daniel Lapšanský zo SARAHS (free promo, lebo sú dobrí a vedia, čo robia!), inak môj kamoš, kerému ďakujem za levanduľu (babka ju už má v predzahrádke, čo odradilo pouličnú mačku loziť tam).
(c) Lapši, 2014Psiská (Dora a Gimli) sa vyprávajú :D Foto (c) Lapši, 2014Túto fotku som si dala vytlačiť veľkú, beriem ju do Fínska ako antidepresívum :))) Foto (c) Lapši, 2014Gimlík okúzľuje očiskami :)) Foto (c) Lapši, 2014Ehm….hra :D Foto (c) Lapši, 2014
Levanduľa je posadená v tomto kúte, čo asi nie je najlepšie miesto, ale všade inde bolo buď príliš veľa tieňa, alebo sa mi to tam zdalo divné :P
ĎAKUJEM :) Nechala som ju u babky, lebo by sa mi zle vozila do Fínska :( Ale babka sa postará :)
A vôbec, rastie to v tej predzáhradke! Minulú jeseň som ju (takmer) celú nejako fake it till you make it navrhla a posadila, a super sa to tam rozrástlo, zakvitlo a zavoňalo. :)
Som zrobila kamennú rieku wtf. Toto je tá nedokončená časť, ale babka si tam geometricky nasadila všeličo, takže to sa poddá :DTri grácie (trávy) z Le Kauflandu :DŠtrková časť, poněkud už vypelichaná, ale ništ to, doplníme. :PA ešte táto časť, je tam aj nová skalnička, tiež z Kauflandu, lebo som classy like that.
Na margo toho divného tvaru tohto celého – toto bol kedysi vjazd do garáže. :D
Gimli sa dneska presúšal a vyvaľoval takto vpredu pred domom a robil sa zase chrumkavým…
Si všimnite to terazzo (ak je to ono??? mám architektonické medzery) pod Gimliho labkami, úplná krása :))
…nuž a teda, kým sa robil Gimli chrumkavým, ja som tiež nezaostávala:
Davaj vodku, Sergej! AKA čo babkina skriňa dala :D
A tak. O dva týždne ideme 9-miestnym mikrobusom (!!!) do Fínska, chlapík chodí takto každé dva mesiace z BB (my priskakujeme v ZA) a kráľovsky budeme dovezení až do Tampere. Samozrejme, potrvá to podstatne dlhšie, ako si dať zadok do Fínska doletieť, ale doletenie zadkov s Finnairom (lietam nimi, lebo Gimli) stojí okolo 270€, a to si môžu strčiť. -_- Vyskúšame mikrobus a uvidíme – podám správu :)
Okej, back to work, alebo čo. :D
Učím sa digitálnu maľbu, ide to zo mňa jak z chlpatej deky, ale ech….buď sa to raz naučím, alebo nie – ak áno, super!, ak nie, vykašlem sa na celé svoje dengľavé akožeumenie a otvorím si niekde božský retreat space pre životom a sprostosťami unavených dizajnérov, architektov, herných ľudí, umelcov, developerov a vôbec, aby mali kde dojsť zevlovať, piť medovinu a čaj, kresliť si do debilníčka nejaké hluchavky a nemyslieť na klientov, dane a deadliny. :D
Učíííím sa, učíííím….spiaca perzská mačička!Na toto sa už dá celkom kukať.
P.S.1: Ešte mám aj fotky z Karlsruhe….príde aj na ne :) P.S.2: BOLI SME RAFTOVAŤ!!!! :D O.o
Fotka od agentúry Advantage, ktorá organizovala tento výmysel :))Nie som amused, lebo som myslela, že zhyniem :D Ale Brezákovi (predo mnou, v kvetinkatých gaťoch) sa to velice páčilo…má fínsku sisu, čo už no. :D
Mega…ale ja som asi na nejaké loďkovanie sa/kajakovanie/veslovanie na NEdivokej vode, ako dôchodca. :D Mali by sme si s Brezákom kúpiť nejakú bárku a začať rundiť po fínskych jazerách – je ich tam ozaj dosť! :))
Som na týždeň v Karlsruhe na pracovnom výletíčku (rozumej, buď klikám a kreslím všeličo do BRUTÁLNEHO projektu, alebo niečo niekde jem, alebo pozorujem, ako sa vážení džentlmeni v našom tíme ostreľujú z plastových zbraní, alebo….DOBRE TU JE!) a aby vesmír neprišiel náhodou o moje vysoko intelektuálne pozorovania, prinášam vám súpis nijako spolu nesúvisiacich zápiskov z ciest. Z Karlsruhe, a z cesty vlakom do Karlsruhe. A tak.
Vlaky v Rakúsku zjavne môžu chodiť až rýchlosťou 224km/h. A sú čisté, a pekné, a…no šak… Ostblok-yňa na západe, čo vám povím. O.o
Wurstsalad (šéfove obľúbené jedlo, ale mit Käse! týmto zase zdravím Villeho, a jeho Wurstsalad :D) je tu VŠADE. A ešte furt som sa to neodvážila ochutnať, lebo….ty vole…WURST….SALAD…?!?! To sa náhodou nezneguje celé? Neanihiluje to do NIČOHO?! :D Wurst je nezdravý jak sviňa, salad by mal byť zdravý. Šalamúnske to jedlo…ani zdravé, ani nezdravé, ani normálne, ani nie veľmi divné… Nur in der Deutschland, obávam sa. :D
Včera sme “išli na obed”, a o 9 hodín neskôr sme sa (nie všetci stabilným spôsobom :D) vynorili z Irish pubu. Nazývame to “Design Lunch”, takže pozor na to. My, vážený tím veľmi vážených profesionálov sme tam strávili hodnotný čas váženými diskusiami. :D Ale skoro som dostala možnosť robiť si jedno MSc, takže…no….uvidím ešte, čo z tohto vzíde, ale každý predsa vie, že najlepšie nápady na človeka prichádzajú v šenku, takže tak. Design Lunch. :)
Nemci milujú futbal. Všade tu všetkým hrabe, a chodia omotaní nemeckými vlajkami a tak. :D
Toto je asi země zaslíbená (až na tú nemčinu, vymenila by som ju napr. za španielčinu, alebo fínčinu, alebo slovenčinu…ale nemôže mať človek všetko :D), lebo je tu skvele nastavená rovnováha medzi cenami a platmi. Proste, asi sa tu dobre ľuďom žije. Neviem, či omylom nezmeškám vlak! :P
Toľko krásnych balkónikov tu je…!!! A na každom je aspoň stolička a nejaké kvety. Ale nie muškáty á la rakúsky sedlák, ale pekné kvety. Tuším, že každý Nemec má nejaké záhradno-architektonické minimum v hlave. O.o
Takééééééé exkluzívne šlapky som videla v red light districte, keď som do nej – stratiac sa po ceste z hipsterského dejchánku – omylom vošla! :D Veľa z nich vyzeralo podozrivo slovansky, ktovie, či tam nebola aj nejaká Anča z Revúcej… Ale dané šlapky boli viditeľne sklamané, že nie som chlap, a len na mňa znudene pozerali zo svojich výkladov. Ništ no. :D
Nemecká Biergarten je super miesto, aj pre divných ľudí ako ja, ktorí nepijú pivo.
Nikdy v živote som ešte nevidela mesto s viac platanmi. A vlastne s viac stromami v uliciach – takmer každá ulica má svoju alej, niektoré sú lipové (a teraz práve lipy kvitnú, takže všade sa vznáša omamná vôňa), iné platanové, iné javorové…ale sú VŠADE. Je to úžasné, krásne, príjemné v horku…
Našla som tu obchod, kde majú vyše 50 druhov Birkenstock sandálov. Keďže je to najväčší výmysel teraz zase nosiť takéto sandále (orthopedic chic! :D), prudko ma to lákalo, ale nemôžem!!! Preobedovala som si ich! :D Späť na Slovensku bude slečna jesť krumple s krumplami, lebo tento high life (a design lunches) je trochu znervozňujúci pre slečnin fond so zlatými tehličkami. :D
Blbovzdorné električky tu oznamujú, kedy máte vystúpiť, ak sa chcete niekam dostať. Na Bratislavu prehodený príklad by bol asi takýto: “Hodžovo námestie – cestujúci idúci na Obchodnú ulicu a do FA STU, prosím vystúpte.” WTF??!!! Helsinské MHD, poď sa sem inšpirovať…
Toto mesto je menšie ako BA, a práve tu budujú metro. METRO. Metro…!!!! Slovensko, poser sa. -.-
Ta tak. Karlsruhe, the place to be! :) Kto by si to mohol pomyslieť… Ešte sem snáď aspoň raz prídem (aj keby len si šunky válať pod platanom), a možno sa aj na ten Wurstperkelesalad odvážim…! :D
…okej, tak teda vám ďakujem za prečítanie si dnešného...
Ale niéééé, ešte budem pokračovať! :D Ale hlavne potichu je veľká zásada, aspoň v štúdiu, kde pracujem ja. Aj keď vlastne neviem, lebo robím z home office teraz, takže ani s mojimi tichými kolegami nie som. Som si potichu sama pre seba. :D
Aby bolo jasné, fínsky herný priemysel točí neuveriteľné milióny Eur a ako vidíte, je tu (tam…teraz píšem z Bratislavy) fakt veľa herných štúdií – malých, veľkých, obrovských, chudobných, bohatých, len čisto fínskych, fínsko-ruských, fínsko-cudzineckých, you name it. FŠECKO. Niektoré štúdiá robia len hry na mobily, iné len na iOs platformu (jablčné počítače a iPady a iPhony), iné robia len social media games (hry na Facebook), ďalšie robia všetko a ešte aj majú najvác vymakaný marketing okolo toho. Ako napríklad Rovio, a ich Angry Birds všetko.
A potom sú napríklad štúdiá, ktoré robia len športové hry. Minulý rok som pre jedno takéto štúdio kreslila hokejistu, lebo robili hru/aplikáciu pre hokejistov, aby si mohli sledovať rýchlosť hry a atď. Aj by som to sem vycapila (TAKÝ super hokejista to bol!), ale neviem či už tá hra vyšla, takže asi nemôžem. Ništ no. Tu sa kuknite na tohto radšej:
Ja nevjem uš :D
Ja pracujem v malom štúdiu v Tampere, kde robíme public educational games, čili verejné vzdelávacie hry.
Je nás tam len päť (5), takže sme v podstate taký start-up (som použila trendy slovo, som trendy!) a keďže nič, čo robíme, nie je komerčné, sme na tej chudobnejšej strane fínskeho herného biznisu. :D To je smutné, lebo nemáme žiadne bonusy, free bicykle (vraj v jednom veľkom hernom štúdiu v Helsinkách raz došli zamestnanci do práce a každého tam čakal novučičký bicykel Jopo, čo je najkultovejšia a najhipsterskejšia značka z najhipsterskejších), gastráče a masáže chrbta, ale zase asi robíme niečo užitočné. Rôzne hry pre vyššie odborné školy, hry na zlepšenie si zdravia a atď….väčšinou sú platené fínskym Ministerstvom školstva alebo niečím takým, a témy zvyknú byť podivné/zaujímavé (kuchári a reštauratéri…výber povolania….diabetes…slušné správanie…).
Nuž ale. Teraz som v tomto štúdiu asi polroka a od tohto mesiaca aj konečne na trvalý pracovný pomer, ako by sa na 25-ročnú osobu patrilo, takže možno si raz aj našetrím na kadibúdku vo Vrakuni byt na Katajanokke s výhľadom na Fínsky záliv (óóóóch).
Najväčšia irónia je ale – a nehovorte to môjmu šéfovi, aj keď on si všetko číta, takže si aj toto určite prečíta (týmto zdravím Villeho!) – že ja ani NIE SOM GAMER. :D Fakt. Hry sa hrávam, jo, ale veľmi málokedy. Lebo sa mi nechce, a až na Civilization a ešte kedysi archaické Railway Tycoon ma nikdy nič nechytilo nejako extra. Jo, ešte 2048 je super….ale to fakt nevyniká výzorom ani storylineom, takže neviem či to môžem rátať… :D
Takže ne-gamer, ale pracujúci na hrách…? AJ TAKÉ JE VERU.
Našťastie teda pre moje ne-gamerstvo ja nie som herná dizajnérka (nemám na starosti vymyslieť koncept hry a to, aby sa to dalo hrať, aby to malo nápad, levely, aby to bolo zaujímavé a atď.), ale game artist/herná…umelkyňa?!, čiže ja len kreslím.
Sme takíto kresliči dvaja u nás v štúdiu – Mikko, ktorý kreslí v pixeloch (rozumej vo Photoshope, a kreslí ako boh) a ja, čo zase kreslím vo vektoroch (rozumej v Illustratore).
Toto kreslil Mikko. Óch.Toto sú moje kozaté vektory, ilustrácia pre HIV Tukikeskus. Klik na viac!
Potom tam máme dvoch developerov, Kima a Markusa a šéfa Villeho, ktorý robí všetko, čo sa len dá, lebo jeho deň má asi 28 hodín. :D
Takže jo, samí chlapi, ale našťastie príjemní chlapi. Vo Fínsku ale nemusíte riešiť, že nie ste chlap, ak si hľadáte prácu aj takomto “neženskom” (akože) povolaní, lebo je to všetkým jedno. Dobré portfólio je jediné, čo hocikoho zaujíma, a ešte to, že nie ste drbo. Ale to se rozumí, voe… ;)
Nuž veru, ale pondelok je, 10.00, mala by som začať niečo robiť, žejo! Napríklad sa teraz učím jeden softvér, volá sa SPINE, je na skeleton game animation (nech je to čokoľvek :D) a je strašne ľahký, ale ja som strašne vymletá, takže ešte sme si ehm, celkom neporozumeli. Idem sa ho učiť teda, do konca tohto týždňa musím naanimovať dve zvieratká do jednej hry/appky/projektu pre megaobrovského klienta, tak by sa patrilo si pohnúť riťou… O.o
Otázky, sem sa s nimi!
—–
Na OTVORENÉ PRACOVNÉ POZÍCIE vo fínskych herných štúdiách, šup saSEM. A na pozície všelikde, zase kuknite TU. Nemáte začo… ;)
Kterak, no kterak. Väčšinou opajcovávaním, samozrejme. Veľmi dobrá je v tom napríklad Zara, prípadne H&M, ktorí sledujú fashion weeky len na to, aby to potom mohli čo najrýchlejšie oko….pardon…aby mohli nabrať inšpiráciu, a za dva týždne si už môžeme kúpiť takmerVivieneWestwood alebo skoroDonnuKaran na Obchodnej za 20€. Jou!
Podprahovo ma to vytáča samozrejme, lebo je to nie veľmi etické voči dizajnérom tých pôvodných značiek, ale budiž. Väčšinou sú aj tie knock-offs urobené tak, že to nie je presná kópia vzoru/strihu a s prižmúrením oboch očí sa to dá prežuť. Ale dneska som natrafila na EPICKÝ príklad, ako sa to dá robiť tak, že to vidí aj slepý (a právnici by si na tom vedeli zgustnúť).
Po tejto mikine slintám už asi polroka, ale za 465€ by som asi radšej išla na Thassos, takže….nič. Nuž ale! Keby som chcela niečo s týmto vzorom….môžem mať, a ešte aj šaty! Hľa, okopírovaný BonPrix, a len za dvacku:
Akýsi….povedomý….vzor, nie? Trochu pomenené farby, ale inak je to skoro totožné. Hlavne si všimnite tuná tú zakrúžkovanú časť v hornej časti vzoru:
Uf. Na drzovku. Čo ale s tým môžeme urobiť, že?
Nič, v tomto prípade nič znamená NEKUPOVAŤ. Si radšej choďte kúpiť nejaký Puojd alebo čo! Alebo mne! Napríklad takú Rusalku…
Veľkosť M alebo L, ďakujem vopred. ;)
Koniec fashion okienka, musím ísť venčiť, obedovať a do noci ilustrovať, v tomto poradí presne. Chjo, sa mi nechce, keď tak krásne svieti slniečko. Ale lepšie ako drátom do oka takýto život, obzvlášť, keď “obedovať”, neznamená “navariť si obed” ale “ísť na obed do šenku”. :)))
Len taký miniblogíček – je pol druhej ráno fínskeho času (t. j. pol jednej slovenského, v ktorom ešte fungujem) a už by som si ale OZAJ mala ísť ľahnúť, ak sa zajtra teda mienim unúvať do práce, žejo…ale tak len, že žijem teda.
Mimi vo Fínsku 